Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-501-2014.pdf
PDF · 118.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/501/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Y. Z., L. J. XX, A. J. G., zastúpeného JUDr. Evou Červeňanskou, advokátkou, so sídlom Odbojárov 3, Bratislava, proti žalovanej: G. L., L. P. X, A. J. G., zastúpenej JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom Družstevná 5, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. mája 2014, č. k. 21C 180/2013 - 158, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom stavby "Garáž - zmena na sklad" postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX B.. plochy a nádvoria o výmere 57 m2 v kat.úz. O., S. A. J. G., okres Senec, zameranej geometrickým plánom č. XXX/XXXX Ing. Miroslavom Hrončekom dňa 13. 11. 2002, overeného Správou katastra Senec pod č. XXXX/XXXX dňa 19. 12. 2002. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že stavebným povolením Odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava - vidiek č. Výst. XXXX/XX - P. zo dňa 3. 10. 1990 bola rodičom strán E. Z. C. H. H. povolená výstavba novostavby Garáže pre dve motorové vozidlá so sedlovou strechou štítom do ulice o celkovej zastavanej ploche 6 x 9 metrov na pozemkoch č. XXX/XXX C. XXX/XXX kat. úz. O.; stavba mala byť umiestnená na pozemku parc. č. XXX/XXX C. XXX/XXX, t. j. 21 metra od čelnej hranice smerom dovnútra pozemku a 0,50 metra od hranice parc. č. XXX/XXX. Zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30. 10. 1996 prenajímatelia E. Z. s manželkou H. ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXX/XXX, zapísanom na LV č. XXXX a výlučne E. Z. nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XX F.. Ú.. O., a to parc. č. XXX/XXX záhrady o výmere 329 m2 a parc. č. XXX/XXX zast. pl. o výmere 403 m2 prenajali žalobcovi tieto nehnuteľnosti na dobu 99 rokov od uzavretia zmluvy bezplatne za účelom podľa čl. II Zmluvy: a/ vybudovania nadstavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky; B/ (garáž?). Z osvedčenia o dedičstve E.. H. R., notárky ako súdnej komisárky č. k. XXD XXXX/XX, G. XXX/XX zo dňa 7. 5. 2003, právoplatné 7. 5. 2003 zistil, že žalovaná sa po neb. E. Z., B.. XX. XX. XXXX stala podielovou spoluvlastníčkou v 1/2-ici rodinného domu súp. č. XXXX na J.. Č.. XXX/XXX F.. Ú.. O. a výlučnou vlastníčkou pozemkov zapísaných na Z. Č.. XX F.. Ú.. O. J.. Č.. XXX/XXX záhrada o výmere 329 m2 a parc. XXX/XXX zast. plochy o výmere 403 m2. Z geometrického plánu D. - A.. P. zo dňa 12. 11. 2002 vytvoreného na zameranie rodinného domu parc. č. XXX/XXX, XXX; garáže parc. č. XXX/ XXX a dielne parc. č. XXX/XXX na vydanie kolaudačného rozhodnutia zistil, že z pôvodnej parc. č. XXX/XXX záhrada a parc. č. XXX/XXX zast. pl. o výmere 403 m2 boli vytvorené parc. č. XXX/XXX záhrada o výmere 283 m2; parc. č. XXX/XXX zast. pl. o výmere 115 m2, dom; parc. č. XXX/XXX zast. plochy o výmere 228 m2 dvor; parc. č. XXX/XXX zast. plocha o výmere 22 m2 garáž;
parc. č. XXX/XXX zast. pl. o výmere 27 m2 dom; parc. č XXX/XXX zast. plochy dielňa o výmere 57 m2. Dohodou o prevode práv a povinností stavebníka zo dňa 4. 11. 2011 H. Z. previedla na žalobcu všetky práva a povinnosti týkajúce sa novostavby garáže vyplývajúce mu ako stavebníkovi zo stavebného povolenia č. Výst. XXXX/XX - Ha zo dňa 3. 10. 1990. Rozhodnutím S. A. J. G., stavebný úrad č. j. Y.. XXXX - XX - F. zo dňa 15. 5. 2012 bolo povolené žalobcovi užívanie stavby Garáže postavenej na parc. č. XXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 57 m2 kat. úz. O. s tým, že stavba obsahuje Garáž pre dve motorové vozidlá a bude užívaná na povolené účely ako garáž. V dôsledku odvolania žalovanej proti uvedenému rozhodnutiu Krajský stavebný úrad v Bratislave č. C. - XXXX/XXXX - H. zo dňa 11. 9. 2012 napadnuté rozhodnutie pre porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol: "Stavebný úrad mal v predmetnej veci postupovať v konaní o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudáciou tejto stavby, pričom z príslušných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie, nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci." Rozhodnutím S. A. J. G. Č.. E.. Y.. XXXX
- XX - F. zo dňa 10. 10. 2012 bolo prerušené kolaudačné konanie na stavbe Garáž parc. č. XXX/XXX F.. Ú.. O. z dôvodu neúplnosti žiadosti. Doplnením žiadosti zo dňa 26. 11. 2012 a 18. 12. 2012 žalobca doplnil návrh na kolaudačné konanie stavby na parc. č. XXX/XXX F.. Ú.B.. O. a zároveň žiadal v dôsledku zrealizovaných stavebných úprav povoliť užívanie stavby ako sklad a žiadal kolaudačné konanie spojiť s konaním o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a ich kolaudáciou na nové využitie, keďže potvrdil, že stavba bola uskutočnená odlišne od dokumentácie overenej v stavebnom konaní a v rozpore so schváleným stavebným povolením. Rozhodnutím S. A. J. G., stavebný úrad č. j. Y.. XXXX - XX - F. zo dňa 16. 4. 2013 boli účastníci konania odkázaní v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby spojeného s užívaním stavby žalobcom Garáže - zmena na sklad na parc. XXX/XX F.. Ú.B.. O., na súd v zmysle § 137 Stavebného zákona z dôvodu, že sa jednalo o námietky vyplývajúce z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám prekračujúcim rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy, a ktoré prináleží rozhodnúť súdu alebo inému orgánu štátnej správy. Žalovaná sa žiadosťou zo dňa 17. 2. 2014 doručenou S. A. J. G. dňa 20. 2. 2014 domáhala ako výlučná vlastníčka pozemku parc. č. XXX/XXX C. XXX/XXX zapísané na LV č. XX F.. Ú.. O., aby nariadil odstránenie čiernej stavby, postavenej žalobcom bez stavebného povolenia a súhlasu vlastníka, a to stavby dielne za garážou na parc. č. XXX/XXX. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 80 písm. c/, § 154 ods. 1 O. s. p., § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 137 ods. 1, 2 Stavebného zákona a dospel k záveru, že zmluva o nájme zo dňa 30. 10. 1996 sa na výstavbu garáže vôbec nevzťahovala, čo mal preukázané neurčitým uvedením účelu nájmu v čl. II, 1b Zmluvy (garáž?), poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcu v tejto dobe už stavba tzv. Garáže, v skutočnosti dielne využívanej žalobcom na podnikanie, bola postavená, a nebol by preto dôvod na prenajatie pozemkov na výstavbu garáže. V tejto časti vyhodnotil predmetnú zmluvu o nájme nehnuteľnosti za absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Mal za preukázané, že stavba tzv. Garáže - zmena na sklad, bola postavená v rozpore so stavebným povolením zo dňa 3.10. 1990, nikdy nespĺňala požadovaný účel a nachádza sa na pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá navyše sa podaním z roku 2014 domáha odstránenia predmetnej stavby. Uviedol, že žalobca svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe preukazoval tým, že výrokom súdu v tomto konaní sa odstráni právna neistota medzi účastníkmi konania a bude môcť byť zapísaný ako vlastník predmetnej stavby. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď žiada určiť seba za výlučného vlastníka čiernej stavby za účelom zápisu do katastra nehnuteľnosti a taktiež z dôvodu, že sa v rozpore so zákonom domáhal "legalizácie čiernej stavby", a ďalej z dôvodu, že aj v prípade, ak by súd jeho žalobe vyhovel, neodstránil by sa spornosť vzťahov medzi účastníkmi konania, keď žalovaná sa už domáha nariadenia odstránenia predmetnej stavby žalobcom, príp. by vznikla v budúcnosti potreba usporiadania vzájomných vzťahov medzi stranami v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,37 eur na účet právneho zástupcu žalovanej. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru na preukázanie naliehavého právneho záujmu postačuje skutočnosť, že na iniciovanie tohto súdneho konania boli strany odkázané podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona priamo rozhodnutím stavebného úradu S. A. J. G. Č.. E..: Y.. XXXX - XX - F. B.o dňa 16. 4. 2013, ktorým bolo prerušené konanie vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby pred dokončením a ich kolaudáciou na nové využitie stavby ako "Garáž - zmena na sklad", o ktoré požiadal žalobca dňa 26. 5. 2010 S. A. J. G.. Konanie bolo prerušené z dôvodu, že žalovaná vzniesla občianskoprávne námietky vzťahujúce sa k vlastníctvu predmetnej stavby titulom jej zdedenia, námietky, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy, a ktoré prináleží rozhodnúť súdu alebo inému orgánu štátnej správy. Konanie bolo prerušené do doby než rozhodnutie súdu alebo príslušného štátneho orgánu nadobudne právoplatnosť. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podanou určovacou žalobou v priamej súvislosti s prebiehajúcim, resp. kolaudačným konaním na stavebnom úrade, ktoré bolo prerušené do doby, kým o vlastníctve stavby nerozhodne súd. V danom prípade určovacia žaloba plní preventívnu funkciu, keď jej hlavným cieľom je ochrana postavenia žalobcu, že s ním bude po autoritatívnom potvrdení jeho vlastníctva k predmetnej stavbe stavebný úrad konať ako s účastníkom konania. Bez takého výroku súdu sa jeho postavenie v stavebnom konaní stáva neistým a je ohrozená jeho aktívna legitimácia ako účastníka konania pred stavebným úradom. Podanou žalobou je možné tiež dosiahnuť odstránenie spornosti vlastníckeho práva (ktoré spochybňuje žalovaná) a v prípade vyhovenia žalobe by došlo k priaznivému ovplyvneniu právneho postavenia žalobcu v tom smere, že by mohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia v stavebnom konaní a následnému zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR spis, značky 22Cdo 1859/99, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom aj vtedy, ak nehnuteľnosť nebola doposiaľ evidovaná v katastri nehnuteľností. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu zaoberal a stotožnil výlučne s argumentáciou žalovanej, že v danom prípade ide o zmätočný návrh vo veci čiernej stavby, ktorú síce zrealizoval žalobca, avšak na pozemku žalovanej, ktorá nesúhlasí s jej kolaudáciou, a nedala ani súhlas na jej výstavbu a taktiež nesprávne sa zameral na vyhodnotenie podanej žaloby na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v súvislosti so zámerom a legalizáciou nepovolenej stavby. Ako predbežnú otázku hodnotil charakter stavby, pričom osvojil si výlučne dôkaz predložený žalovanou, bez ohľadu na predložené dôkazy žalobcom, a to žiadosť zo dňa 17. 2. 2014, ktorú doručila žalovaná S. A. J. G., aby nariadil odstránenie stavby "Garáž - zmena na sklad" ako čiernu stavbu postavenej žalobcom bez stavebného povolenia, nevykonal však ďalšie potrebné dokazovanie a nezadovážil si stanovisko úradu k tejto žiadosti žalovanej, v ktorom stanovisku je uvedené, že nakoľko stavebný úrad odkázal žalobcu a žalovanú na súd a konanie prerušil do doby, kým nebude stavebnému úradu predložené rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho opráva k nehnuteľnosti. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30. 10. 1996 je absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Je nesporné, že stavbu začal stavať stavebník na základe platného stavebného povolenia vydaného jeho rodičom a s ich súhlasom, čo v súčasnosti potvrdila matka žalobcu a z predmetnej zmluvy o nájme vyplýva, že stavba bola postavená už v čase, keď pozemok pod stavbou ešte patril do vlastníctva inej osoby ako je žalovaná a vtedajší vlastník pozemku dal súhlas na jej realizáciu žalobcom. Poukázal na to, že stavba sa postavila v tesnej blízkosti pôvodnej garáže, ktorú postavili v roku 1963 rodičia strán, a keďže v čase výstavby povolenej novostavby "Garáž - zmena na sklad" ešte plnila svoju funkciu aj staršia stavba garáže, so súhlasom rodičov žalobca realizoval povolenú novostavbu bez garážových dverí len s jednoduchým vchodom, čím sa v podstate zmenil charakter stavby. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že Krajský stavebný úrad v Bratislave v novom konaní pred stavebným úradom S. A. J. G. nariadil ďalej postupovať vo veci zmeny účelu využitia postavenej stavby, nakoľko táto stavba v súčasnosti neplní svoj pôvodný zámer pre motorové vozidlá a žiadal vysporiadať sa v rámci dodatočného stavebného povolenia a kolaudácie len s nepovolenými odchýlkami od povolenej stavby. V čase uzavretia zmluvy o nájme pozemkov už predmetná novostavba bola postavená, avšak táto skutočnosť nebránila uzavretiu nájomnej zmluvy na pozemky. Keďže okolnosti ohľadne vlastníctva k stavbe "Garáž - zmena na sklad" viedli k prerušeniu konania pred Stavebným úradom S. A. J. G. a k potrebe určiť súdom existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, je návrh na určenie vlastníckeho práva žalobcu procesne najvhodnejším nástrojom, ktorý spor o vlastníctvo predmetnej stavby odstráni a usporiada neistotu vo vzťahu strán. Uviedol, že jeho tvrdenie, že má záujem o zápis vlastníctva k nehnuteľnosti "Garáž - zmena na sklad" v katastri nehnuteľností nesmeruje k legalizácii nepovolenej čiernej stavby, keďže zápisy stavieb do evidencie nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá preukazuje vlastnícke a užívacie právo, a je potrebné takouto listinou zo strany vlastníka disponovať. Pri novostavbe je iba kolaudačné rozhodnutie takouto verejnou listinou, ktorá je podkladom pre zápis vlastníctva v evidencii nehnuteľností. Taktiež je listinou, ktorou žalobca môže preukazovať toto svoje vlastnícke právo i na iné účely. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu zaplatiť jej trovy odvolacieho konania v sume 72,82 eur. V celom rozsahu sa stotožnila s rozhodnutím prvoinštančného súdu, aj s jeho odôvodnením. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30. 10. 1996 v časti čl. II ods. 1 písm. b/ zmluvy za absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a aj z toho dôvodu nemôže žalobca v stavebnom konaní dosiahnuť vydanie rozhodnutia o povolení užívania stavby, keďže žiadnym spôsobom nepreukáže vlastnícky, ani iný vzťah k zastavanému pozemku a z toho dôvodu bude musieť stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby spojené s užívaním stavby "Garáž - zmena sklad", zastaviť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak čiastočne z iných dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. 5. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom stavby "Garáž - zmena na sklad" postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 57 m2 v F.. Ú.. O., zameranej geometrickým plánom č. XXX/XXXX Ing. Miroslavom Hrončekom dňa 13. 11. 2002, overeného Správou katastra Senec pod č. XXXX/XXXX dňa 19. 12. 2002 a to z dôvodu, že rozhodnutím S. A. J. G., stavebný úrad č. j. Y.. XXXX - XX - F. zo dňa 16. 4. 2013 boli účastníci v konaní o dodatočnom povolení zmeny predmetnej stavby spojeného s užívaním stavby žalobcom odkázaní na súd v zmysle § 137 Stavebného zákona z dôvodu, že sa jednalo o námietky vyplývajúce z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám prekračujúcim rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy a ktoré prináleží rozhodnúť súdu alebo inému orgánu štátnej správy a zároveň bolo stavebné konanie prerušené do doby, než rozhodnutie súdu alebo príslušného štátneho orgánu nadobudne právoplatnosť. 6. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 7. V zmysle citovaného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení základnou podmienkou prípustnosti prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právo, resp. právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie alebo neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho práva, resp. postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. 8. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši alebo ani nemôže riešiť, celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby však slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. 9. Podľa § 470 ods. 1 CSP., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak nie je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 11. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal jeho naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva k predmetnej stavbe, avšak odvolací súd tento záver považuje za správny čiastočne z iných dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, či ide o tzv. čiernu stavbu, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení a skutočnosť, či sa žalovaná domáha jej odstránenia, nie sú rozhodujúcimi pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení jeho vlastníctva k takejto stavbe, ale rozhodujúce je z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, či vlastníctvo žalobcu k tejto stavbe je medzi stranami sporné a či sa rozhodnutím o takejto určovacej žalobe odstráni spornosť daného právneho vzťahu alebo práva a vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán, čím sa zabráni prípadne ďalším žalobám. 12. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že samotné vlastníctvo predmetnej stavby medzi stranami nie je sporné, keď žalovaná v konaní a taktiež v stavebnom konaní nespochybňovala vlastníctvo žalobcu k stavbe postavenej na pozemku parc. č. XXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 57 m2 v F.. Ú.B.. O., zameranej geometrickým plánom č. XXX/XXXX Ing. Miroslavom Hrončekom dňa 13. 11. 2002, a ani netvrdila, že by bola vlastníčkou tejto stavby. Vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu č. j. Y.. XXXX - XX - F. zo dňa 15. 5. 2012 uviedla, že jej otec bol stavebníkom stavby Garáže na pozemku parc. XXX/XXX, ktorú následne zdedila, a teda žalobca nemôže byť vlastníkom tejto stavby, na ktorú podľa jej tvrdenia bolo vydané povolenie zo dňa 3. 10. 1990. Vo svojom odvolaní ďalej namietala, že na stavbu Garáže postavenej na parc. č. XXX/XXX nikdy nebolo vydané stavebné povolenie, a že sa nejedná o garáž, ale stolársku dielňu. Zdôraznila, že jej otec bol stavebníkom garáže, postavenej na pozemku parc. XXX/XXX, ktorú nadobudla ako univerzálny dedič. Taktiež vo svojich námietkach do konania podľa oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení zmeny stavby, č. j. Y.. XXXX - XX - F. zo dňa 15. 2. 2013 namietala, že nedala súhlas k stavbe na pozemku v jej vlastníctve a nebude súhlasiť s legalizáciou stavby na svojom pozemku, a to prístavby stavby "skladu" ku garáži, ktorú nadobudla a žalobca nie je vlastníkom pozemku, nie je vlastníkom garáže a nemôže sa stať ani vlastníkom čiernej prístavby, o legalizáciu ktorej žiada. Poukázala na to, že žalobca nevlastní pozemok pod stavbou, nevlastní základnú stavbu garáže a vykonanie "čiernej" prístavby dielne, lživo deklaroval za garáž, teraz za "sklad". Ďalej v žalobe podanej na Okresný súd Pezinok dňa 11. 11. 2010, ktorou sa žalovaná ako žalobca domáhala proti žalobcovi ako žalovanému určenia povinnosti platiť nájomné a zaplatenia 12.435 eur s príslušenstvom uviedla, že žalovaný (žalobca v tomto konaní) postavil na pozemkoch výlučne v jej vlastníctve stavby garáž a dielňu, ktoré využíva na podnikanie podľa živnostenského listu. Domáhala sa okrem iného proti žalovanému zaplatenia nájomného za užívanie 79 m2 ako dielne, garáž - sklad. Vo vyjadrení k žalobe v tomto konaní zo dňa 13. 11. 2013 namietala, že je výlučnou vlastníčkou zastavaného pozemku a tiež garáže, ktorej stavbu realizoval jej otec a k predmetnej garáži bez jej súhlasu žalobca realizoval prístavu dielne bez stavebného úradu, a ide teda o čiernu stavbu. Na pojednávaní 17. 1. 2014 právny zástupca žalovanej namietal nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení z dôvodu, že sa jedná o čiernu stavbu, avšak uviedol, že túto zrealizoval žalobca, ale na pozemku žalovanej a žalovaná je rozhodnutá urobiť kroky na odstránenie tejto stavby. Následne na pojednávaní dňa 25. 2. 2014 žalobca na otázku súdu spresnil, že na základe stavebného povolenia z 3. 10. 1990 bola vystavaná dvojgaráž na parc. č. XXX/XXX o výmere 57 m2, ďalšia garáž, na ktorú je predmetná dvojgaráž napojená jednou stenou, bola vystavaná pred rokom 1969, jedná sa o stavbu o výmere 22 m2 a obe pokladá za samostatné stavby. Právny zástupca žalovanej tvrdil, že na základe stavebného povolenia na stavbu garáže z roku 1990 bola postavená garáž na pozemku parc. č. XXX/XXX a nie dvojgaráž na pozemku parc. XXX/ XXX, ktorá nie je ani samostatnou stavbou, má len tri steny a je napojená na pôvodnú garáž na parc. č. XXX/XXX. Uviedol, že ide o prístavbu, ktorú považuje za čiernu stavbu, pretože žalovaná nedala súhlas na jej výstavbu. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaná tvrdí, že je vlastníčkou pôvodnej garáže nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XXX a nie garáže, resp. stavby nachádzajúcej sa na prac č. XXX/XXX, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha a ktorú podľa tvrdení žalovanej pristavil žalobca k pôvodnej garáži, ktorou je vlastníčkou, a to bez stavebného povolenia, a preto túto stavbu považuje žalovaná za prístavbu a čiernu stavbu. I keď tvrdenia strán sú rozporné o tom, ktorá zo stavieb nachádzajúcich sa na parc. č. XXX/XXX a parc. XXX/XXX bola postavená na základe staveného povolenia zo dňa 3. 10. 1990, a či stavba na parc. č. XXX/XXX je samostatnou stavbou alebo prístavbou k pôvodnej garáži, nie sú však rozporné ich tvrdenia týkajúce sa vlastníctva stavby nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XXX, keď sama žalovaná potvrdila, že túto stavbu zrealizoval žalobca a svedčí o tom aj to, že žalovaná sa domáha jej odstránenia. 13. Žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníctva k predmetnej stavbe z dôvodu, že túto chce zlegalizovať - skolaudovať, aby ju mohol zapísať do katastra nehnuteľností.
Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by bolo spochybnené jeho postavenie stavebníka v stavebnom konaní, keď stavebný úrad s ním riadne konal ako s účastníkom konania a sporné v stavebnom konaní je len to, či mu svedčí právo mať postavenú stavbu na cudzom pozemku, pretože predpokladom pre dodatočné povolenie stavby je podľa § 88 a ods. 3 Stavebného zákona, aby vlastník stavby, ak nie je súčasne vlastníkom pozemku, preukázal, že má iné právo k pozemku, na ktorom je postavená stavbu (§ 58 ods. 2 Stavebného zákona), a ak ho nepreukáže a vlastník pozemku nesúhlasí s umiestnením cudzej stavby na jeho pozemku, musí sa vzťah vlastníka stavby a vlastníka pozemku riešiť podľa § 135c Občianskeho zákonníka. 14. V danom prípade žalobca tvrdí, že má právo mať postavenú predmetnú stavbu na pozemku žalovanej na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 30. 10. 1996, žalovaná však namieta neplatnosť predmetnej zmluvy o nájme a nesúhlasí s tým, aby žalobca mal predmetnú stavbu na jej pozemku, a teda ide o spor medzi vlastníkom stavby - stavebníkom a vlastníkom pozemku, spornosť ktorého sa neodstráni určením, že žalobca je vlastníkom predmetnej stavby nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve žalovanej. 15. Preukázanie práv k pozemku stavebný úrad skúma v konaní o vydanie dodatočného povolenia až potom, keď sa preukáže súlad s verejnými záujmami. Osobitne je upravený postup v prípade, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. Vtedy je stavebný úrad povinný odkázať vlastníka na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje ust. § 135c Občianskeho zákonníka. V danom prípade stavebný úrad - S. A. J. G., stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 16. 4. 2013 v zmysle § 137 ods. 2 Stavebného zákona odkázal strany na súd a stavebné konanie prerušil do doby, než rozhodnutie súdu alebo príslušného štátneho orgánu nadobudne právoplatnosť, pričom uviedol, že v konaní ide o námietky, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy, a ktoré prináleží rozhodnúť súdu alebo inému orgánu štátnej správy. Stavebný úrad tak konanie prerušil a odkázal strany; s poukazom na § 88a ods. 3 Stavebného zákona riešiaci spor medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku; na občianskoprávne konanie, v ktorom sa majú posúdiť námietky žalovanej; ako vlastníčky pozemku; proti umiestneniu stavby, ktorej vlastníkom je žalobca; na pozemku vo vlastníctve žalovanej, ktorá namieta, že by žalobcovi dala súhlas na umiestnenie stavby ako aj platnosť nájomnej zmluvy, od ktorej žaloba odvodzuje svoje právo mať postavenú stavbu na cudzom pozemku (58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 Stavebného zákona). 16. Odvolací súd posúdil námietky žalobcu v jeho odvolaní týkajúce sa spornosti jeho vlastníctva k predmetnej stavbe ako nedôvodné, keď žalovaná potvrdila, že predmetnú stavbu zrealizoval žaloba a netvrdí, že ona by bola vlastníčkou predmetnej stavby, ale tvrdí, že je vlastníčkou inej garáže nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XXX, a že predmetnú stavbu na parc. č. XXX/XXX žalobca postavil bez stavebného povolenia a nesúhlasí s touto stavbou na jej pozemku, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Nie je teda sporné medzi stranami vlastníctvo predmetnej stavby, ale sporný je vzťah medzi vlastníkom stavby - stavebníkom a vlastníkom pozemku, a preto i keď stavebný úrad odkázal strany na súd, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníctva k predmetnej stavbe. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).