Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-553-2008.pdf
PDF · 71.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/553/2008
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, odbor vonkajších vzťahov, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2 (predtým Železničná polícia, so sídlom v Bratislave, Šancová 1, IČO: 30 810 779), proti povinnému: W., pre vymoženie 186,56 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava ako náhradníka za súdneho exekútora JUDr. Pavla Adamika takto
rozhodol:
I.Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.2.2008 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 044482 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 14.3.2008 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Pavel Adamik, ktorý bol ku dňu 1.4.2017 z funkcie odvolaný a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60.
2. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 30.5.2012, č. k. 38Er/553/2008-11 exekúciu vyhlásil za neprípustnú, konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.
3. Rozhodnutie o zastavení exekúcie bolo odôvodnené tým, že vykonaným šetrením súdneho exekútora bolo zistené z obsahu uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. XXD XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX.. Na základe toho exekučný súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože povinný dňa 27.1.2011 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom podľa ust. § 19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu smrti povinného. Súd nevidel žiadny dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, keďže nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť. Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov povinný dňa 27.1.2011 zomrel bez právnych nástupcov, už neexistoval a smrťou zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Konštatoval, že neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nebola splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil povinný, v čase rozhodovania exekučného súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu ani nemohol existovať.
5. Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že z uznesenia NS SR 7M Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 vyplýva, že súdy
nesprávne aplikujú zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ak povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť podľa § 175h ods. 1 O.s.p.. Exekučný súd mal pri rozhodovaní „použiť“ ustanovenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Na základe chybného ustanovenia pri zastavení exekúcie exekučný súd nepriznal vyčíslené trovy exekútorom. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo 1/2006 zo dňa 30.6.2006.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora a uznesením zo dňa 30.9.2013 č. k. 6CoE/59/2013-22 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
7. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, pretože došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.). Správne mal exekučný súd zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd nesprávne rozhodol, ak exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a následne na to nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Správne mal exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a na ich náhradu zaviazať oprávneného, lebo k zastaveniu exekúcie malo dôjsť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Odvolací súd v tomto smere poukázal na rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípadoch, ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a nezanechá žiaden majetok a dedičské konanie je (právoplatne) zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. (pre jeho nemajetnosť). V týchto prípadoch podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má exekučný súd zastaviť konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a následne má exekučný súd rozhodnúť o trovách podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, o čom svedčí niekoľko desiatok rozhodnutí, viď napr. rozsudok z 30. novembra 2006, sp. zn. 2 M Cdo 1/2006, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2012, sp. zn. 5 M Cdo 8/2011 a rozhodnutie z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, ktoré bolo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 13. decembra 2011 schválené na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
9. Odvolací súd vyslovil právny názor, že úlohou súdu po vrátení veci bude rozhodnúť o podaniach súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne na to bude potrebné pripojiť exekučný spis súdneho exekútora sp. zn. Ex 95/2008 a z toho zistiť aké úkony boli exekútorom skutočne vykonané, ktoré z nich boli účelné a smerovali bezprostredne k vykonaniu exekúcie, aké hotové výdavky exekútor účelne vynaložil v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti a následne opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie. Vykonanie všetkých úkonov exekútora a hotových výdavkov musí vyplývať z pripojeného exekučného spisu.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Vzhľadom na zistený skutkový stav, právny názor odvolacieho súdu a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zatavil. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.