Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Y. Z., štátneho občana SR, právne zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. pole XXX/XX, XXX XX F., štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 8C 327/2012-271 zo dňa 13.05.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na určenie vlastníckeho práva tak, že určil, že výlučným vlastníkom parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2995 m2, parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3029 m2 a parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3016 m2, evidované Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra Kežmarok, na LV č. XXX, k. ú. Y. Z., je žalobca. Súčasne žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.341,69 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c / OSP, § 123, § 129 ods. 1, ods. 2, § 132, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 4 ods. 2 písm. c/, § 5 ods. 3, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1 z.č. 229/1991Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Výrok o trovách konania ustanovením § 142 ods. 1 OSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - Y. J. nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu na základe výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX zo dňa 16.05.1949 podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR. Tento výmer má charakter verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, pričom zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny charakter. Výmer bol podpísaný povereníkom, prevzal ho právny predchodca žalobcu, prevzatie vlastnoručne podpísal. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že uvedený výmer je platný a záväzný a ako právny akt je právne bezchybný. Rozhodnutie o odňatí prideleného majetku patrilo Povereníctvu pre pôdohospodárstvo a pozemkovú

reformu. Zákonom č. 98/1950 Sb. došlo k zrušeniu pozemkového fondu a Vyhláškou č. 507/1950 U.v. prešla právomoc zrušenia prídelových listín do právomoci Krajského národného výboru. Okresné národné výbory mali v rámci uvedeného konania len právomoc vyjadriť sa k odňatiu prideleného majetku. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX, ktorý je súčasťou zväzku listín predložených Štátnym archívom v Levoči a ktorý je preškrtnutý s odkazom na spis č. 864/1950 a na ktorý poukazoval žalovaný, nemôže byť platne zrušený bez ďalšieho len samotným jeho preškrtnutím a s odkazom na spis č. 864/1950, ktorý sa v Štátnom archíve v Levoči okrem iného ani len nenachádza. Súčasťou predloženého zväzku listín je aj Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/ XX zo 16.05.1949 o pridelení predmetu sporu právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý do dnešných dní nebol žiadnym kompetentným orgánom zrušený a nebolo preukázané, že by tak tomu bolo v rozhodnom období. Právny predchodca žalobcu všetky parcely vrátane sporných, ktoré mu boli pridelené výmerom odovzdal do Jednotného roľníckeho družstva, ktoré vzniklo v roku 1950. Vlastnícke právo nebolo právnemu predchodcovi žalobcu nikdy odňaté žiadnym relevantným individuálnym správnym aktom. Nedošlo k tomu ani tým, že právny predchodcovia žalobcu si 30.11.1965 zúčtovali svoj výmer o vlastníctve na Okresnom národnom výbore v Poprade a bola mu vydaná "Prídelová listina", v ktorej sa sporné pozemky neocenili, pretože z tejto prídelovej listiny nemožno zistiť, ktorý výmer o vlastníctve pôdy mal byť zúčtovaný. Navyše, táto prídelová listina sa netýka poľnohospodárskych pozemkov, ale rodinného domu a k nemu prislúchajúcej záhrady. Táto prídelová listina bola vydaná dňa 30.11.1965, keď už existovalo Jednotné roľnícke družstvo vo Veľkej Lomnici a pridelené nehnuteľnosti na základe výmeru už boli družstvom prevzaté od prídelcu - právneho predchodcu žalobcu. Nič na tom nemohlo zmeniť ani prípadné odovzdanie sporných pozemkov na základe Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku vo vlastníctve štátu z 28.03.1965 č. S. - J. XXX/X-A-XX-/XX-JK do správy majetku štátu pre Semenársky štátny majetok n.p. vo Veľkej Lomnici, ako nepopierateľné vlastníctvo československého štátu, pretože táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Vedenie sporných nehnuteľností ako majetku československého štátu malo za následok iba to, že tieto nehnuteľnosti nemohli byť prejedanané v riadnom dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu - Y. J., ktorý zomrel dňa 29.06.1979. Na základe uvedeného potom súd ustálil, že štátu nikdy nesvedčil žiaden právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosti, a tak naďalej zostalo zachované právo oprávnenej osoby Y. J.. Ten zomrel, a preto oprávnenými osobami boli jeho deti a manželka, ktorí požiadali o prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní, v ktorom tieto pozemky na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX a Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX boli v súlade s Osvedčením o dedičstve č. 11D 834/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01.01.2003, priznané do výlučného vlastníctva žalobcu. Vlastníctvo žalovaného k predmetu sporu nadobudnuté od štátu na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam z 09.12.2002 je vlastníctvom nadobúdaným na základe zmluvy, a preto sa na takúto zmluvu vzťahuje zásada nemo ad alium plus iuris transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. V čase podpisu zmluvy táto bola síce platná, avšak vlastnícke právo na žalovaného prešlo až zápisom do katastra nehnuteľností, kedy sa zmluva stala účinnou, a to dňa 22.01.2003, kedy bol povolený vklad. Medzitým však došlo k prejednaniu dedičstva, o čom mal vedomosť aj príslušný pozemkový úrad a Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 01.01.2003. To znamená, že vlastnícke právo žalobcu bolo deklarované skôr, než bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Žalobca bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedel, že sporné pozemky neboli zapísané na jeho list vlastníctva, kontaktoval žalovaného a predložil mu Osvedčenie o dedičstve. O tejto skutočnosti svedčí aj súhlas s prevodom vlastníctva zo 06.05.2004, ktorý vlastnoručne žalovaný podpísal a súhlasil s prevodom vlastníckeho práva k sporným pozemkom na žalobcu. Na základe uvedeného je preto námietka žalovaného o vydržaní nedôvodná, keďže nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre nesplnenie ich základných zákonných podmienok

- nepretržitej oprávnenej držby a dobromyseľnosti na strane žalovaného. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu, ten podľa súdu vyplýva i z právnej skutočnosti, podľa ktorej sporné parcely, ktorých určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto konania, boli prejednané v rámci dedičského konania po poručiteľovi a zákonným dedičom sa stal práve žalobca. A teda nie je možné iným spôsobom domôcť sa určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcu. K otázke uplatnenia si vlastníckeho práva žalobcom určovacou žalobou, a nie podľa reštitučných predpisov, súd poukázal na právny názor ÚS SR vyslovený v konaní pod sp. zn. II. ÚS 249/2011, podľa ktorého slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si žalobca,

ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podal žalobu, ktorou žiadal určiť, a teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho práva (II. ÚS 231/09).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do nasledovných rovín: (1) právny názor žalovaného, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom dedenia sa nadobúda až zápisom vlastníckeho práva do katastra, (2) nekonanie žalobcu v zmysle zásady „bdelým patria práva“ a tým premárnenie prekluzívnej lehoty na uplatnenie si nároku podľa lex specialis - reštitučného zákona, v dôsledku čoho tak žalobcovi potom neprináleží právo uplatniť si svoj nárok určovacou žalobou, (3) nedostatočné vyporiadanie sa súdu prvej inštancie so žalovaným tvrdenými nezrovnalosťami týkajúcich sa výmeru č. XXXX/XX zo dňa 16.05.1949, (4) spochybnenie predpokladov nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania k predmetu sporu žalovaným zo strany súdu prvej inštancie a (5) nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na konkrétnu judikatúru. Súčasne rozporoval trovy právneho zastúpenia s poukazom na vzdialenosť medzi Kežmarkom a Banskou Bystricou. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť, alternatívne zmeniť, a žalobný návrh zamietnuť.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Tvrdenia žalovaného označil za vágne a bez opory vo vykonanom dokazovaní. V predmetnom konaní bolo žalobcom dostatočne preukázané, že vlastnícke právo k predmetu sporu svedčí v prospech žalobcu. V rámci vykonaného dokazovania nebolo zo strany žalovaného spochybnené vlastnícke právo žalobcu ani jedným jediným dôkazom, preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného je vlastne zhrnutím jeho rozvetvenej právnej argumentácie, ktorú produkoval v konaní, resp. kontra argumentácia aj s uvedením konkrétnej judikatúry, ktorá podporuje právny názor žalobcu. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a uplatnil si trovy konania.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru v prípade kladného rozhodnutia by bol poškodený na svojich vlastníckych právach chránených Ústavou SR už po druhý krát. Nemôže byť preto na jeho úkor zvýhodnený žalobca, ktorý nebol bdelým pri ochrane svojich práv.

7. Na uvedené vyjadrenie žalovaného, žalobca už nereagoval.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tomu je potrebné uviesť. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd má naproti názoru žalovaného za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

11. K nadobudnutiu vlastníctva dedením je žiaduce uviesť, že smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak s ohľadom na princíp ingerencie štátu

pri nadobudnutí dedičstva, dedičstvo musí byť súdom prejednané; až uznesením súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa nadobúda dedičstvo, no s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Tomu potom zodpovedá aj záznamové konanie na katastri. V prejdnávanom prípade právny predchodca žalobcu zomrel dňa 29.06.1979. Ku tomuto dňu teda žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu tohto sporu. Táto skutočnosť bola rozhodnutím v dedičskom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2003 iba deklarovaná. Naproti tomu, vlastnícke právo na základe zmluvy sa nadobúda až vkladom do katastra. Účinky vkladu spočívajú teda v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno

- právnych následkoch. Zmluva, na základe ktorej mal byť predmet sporu prevedený na žalovaného bola uzatvorená dňa 09.12.2002, no vklad bol povolený až dňa 22.01.2003. Vtedy už jednoznačne svedčilo vlastnícke právo žalobcovi titulom dedenia. Štát, ktorý nikdy naproti tomu nebol vlastníkom nehnuteľností, nemohol potom vlastnícke právo previesť zmluvou na žalovaného.

12. K námietke žalovaného, že žalobca nekonal v zmysel zásady „bdelým patria práva“, a tým premárnil prekluzívnu lehotu na uplatnenie svojho nároku podľa lex specialis - reštitučného zákona, v dôsledku čoho tak žalobcovi potom neprináleží právo uplatniť si svoj nárok určovacou žalobou je potrebné uviesť, že ustálená rozhodovacia prax ÚS SR a NS SR už prekonala názory na ktoré v tejto otázke poukazoval žalovaný. Tá nateraz jednoznačne nevylučuje uplatnenie vlastníckeho práva určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva. Reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z., na základe ktorého mal podľa názoru žalovaného postupovať žalobca, nadobudol účinnosť dňa 01.01.2004. V tom čase už však žalobca disponoval právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní.

13. K námietke žalovaného o nezrovnalostiach týkajúcich sa výmeru č. XXXX/XX zo dňa 16.05.1949, na základe ktorého mal právny predchodca žalobcu nadobudnúť vlastníctvo k premetu sporu je potrebné uviesť, že samotné preškrtnutie tohto výmeru a označenie ho na základe toho za neplatný, a to s poukazom na spis č. 864/50, resp. s poukazom na záznam o prevedení zmien v prídelovom pláne pridelencami zo dňa 10.01.1950, kde bol právny predchodca žalobcu uvedený pod č. 45 sú bez právneho významu. Totiž odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu v prípade, že pridelca nehospodáril s odbornou starostlivosťou riadneho hospodára (§ 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Rozhodnutie o odňatí prideleného majetku však vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu neexistuje. Rovnako tak potom „zrieknutie sa“ nároku právneho predchodcu žalobcu konštatované v zázname o prevedení zmien zo dňa 10.01.1950 nemohlo privodiť žiadne právne účinky. Nič na tom nemôže zmeniť ani prídelová listina zo dňa 30.11.1965, pretože tá sa netýkala poľnohospodárskych pozemkov, ale rodinného domu a k nemu prislúchajúcich pozemkov, a bola vystavená v čase, kedy nehnuteľnosti pridelené výmerom boli už družstvom dávno prevzaté od právneho predchodcu žalobcu. Možno teda uzavrieť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zrušeniu spomínaného výmeru, k strate, alebo obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu k premetu sporu.

14. K námietke spochybnenia existencie vydržacích predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva žalovaným zo strany súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že posúdenie toho, či je držiteľ dobromyseľný, alebo nie je, je potrebné hodnotiť vždy objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vedomosť žalovaného, najneskôr od roku 2004, že si na predmet sporu titulom dedenia nárokuje žalobca, takéto pochybnosti jednoznačne indikujú. Navyše k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného došlo dňa 22.01.2003, a žaloba bola podaná na súde dňa 30.10.2012.

15. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný tým, že sa žalobca domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, pri ktorých je v katastri ako vlastník zapísaný žalovaný, pričom sám žalobca disponuje listinou spôsobilou k záznamu jeho vlastníckeho práva do katastra.

16. Odvolací súd záverom uvádza, že podľa jeho právneho názoru dal v tomto rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán konania, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám konania ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené všetky očakávania strán, teda súd nerozhodol úplne v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám konania poskytol v požadovanej kvalite.

17. Odvolací súd tak potom napadnutý výrok rozsudku čo do veci samej s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 .

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné reagovať na celý obsah odvolania a kontra argumentáciu k nemu, pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci.

19. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je potrebné zrušiť. Súd prvej inštancie pri priznávaní trov právneho zastúpenia žalobcu nekriticky, bez verifikácie prevzal žalobcom určenú vzdialenosť (320 km) medzi sídlom advokáta zastupujúceho žalobcu (Banská Bystrica) a sídlom súdu (Kežmarok), ktorá nekorešponduje so skutočnou vzdialenosťou, a ktorú bolo možné ľahko overiť napr. z aplikácie Google Maps ( jednosmerná cesta cez Čertovicu 129 km, resp. cez Pusté Pole 135 km, resp. cez Donovaly 144 km). Samotná vzdialenosť má vplyv jednak na náhradu za stratu času, a jednak na náhradu cestovného.

20. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil odvolaním napadnutý výrok o trovách konania a postupom podľa § 391 vrátil vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova rozhodnúť o trovách konania, vyporiadať sa s vytýkanými nedostatkami, a následne o ich výške znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 odôvodniť.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .