Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/260/1999

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., sídlo: Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnej U. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. H., P.Á. XXXX/ X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, pod sp. zn. EX 45/1999, o vymoženie 8.782,68 eur (264.587,-- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Povinná j e p o v i n n á do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,04 eur.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právnej predchodkyne oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných platobných výmerov č. 401/1998/a zo dňa 9.11.1998 a č. 401/1998/b zo dňa 9.11.1998 vydaných z titulu dlžného poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a penále z dlžného poistného, vydal dňa 26.2.1999 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 004901* pre súdneho exekútora Mgr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na vymoženie uloženej povinnosti

- istiny 8.782,68 eur (264.587,-- Sk) a trov exekúcie.

2. Uznesením č. k. 0Er/260/1999-14 zo dňa 18.11.2015 súd pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že oprávnený sa namiesto Sociálna poisťovňa stala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., sídlo: Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.11.2015.

3. Podľa § 235 ods. 1 Exekučný poriadok, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. (zákon č. 291/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásený a zároveň účinný dňa 26.7.2001 - poznámka súdu)

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

-2- 0Er/260/1999

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 277 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. O sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 (znenie zakotvené novelou č. 242/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.7.2001) (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

9. Podľa § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

10. Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo, t. j. z úradnej moci.

11. Pri posúdení preklúzie vymáhaného nároku sa súd osobitne zaoberal aj tou skutočnosťou, že ustanovenie § 25 zákona o Sociálnej poisťovni, ktorým bol zavedený do vymáhania poistného, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, inštitút preklúzie, nadobudlo účinnosť až 1.7.2001. Súd vychádzal zo všeobecne uznávanej právnej zásady zákazu retroaktivity právnej normy. Podľa tejto zásady je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva -3- 0Er/260/1999

platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02). Pre úplnosť je potrebné konštatovať, že právny názor vyjadrený správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR v stanovisku sp. zn. Snj 84/02 sa týkal inštitútu premlčania vo vzťahu k právu vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa zákona o Sociálnej poisťovni, avšak princíp rozhodovania podľa právneho predpisu výhodnejšieho pre účastníka ostáva podľa názoru exekučného súdu rovnaký. Preto aj v prípade práva vymáhať poistné, o ktorom bolo rozhodnuté pred 1.7.2001, môže dôjsť k preklúzii práva vymáhať poistné podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z. z., keďže aplikácia tohto ustanovenia je pre účastníka priaznivejšia a výhodnejšie.

12. Berúc do úvahy vyššie uvedené a po preskúmaní veci z úradnej povinnosti má za to, že po vydaní exekučných titulov - platobných výmerov č. 401/1998/a zo dňa 9.11.1998 a č. 401/1998/b zo dňa 9.11.1998 zaniklo právo nimi priznané, a to z dôvodu uplynutia času, počas ktorého bolo možné vykonať platobné výmery, ktoré sú exekučnými titulmi, teda v danom prípade došlo k preklúzii práva. Predmetné platobné výmery nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 3.12.1998. Prvýkrát mohla právna predchodkyňa oprávnenej právo na uhradenie dlžného poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a penále s príslušenstvom uplatniť dňa 3.12.1998. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 3.12.2008 v zmysle cit. § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni. Keďže lehota na vykonanie platobných výmerov márne uplynula, tie sa stali nespôsobilými exekučnými titulmi, teda nevykonateľným. V prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v správnom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

14. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 3.12.2015 si uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 94,91 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“) v zmysle vyúčtovania trov exekúcie. Prílohou podania bol exekútorský spis sp. zn. EX 45/1999.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

-4- 0Er/260/1999

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html> uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20010726.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2001 pozná jednu výnimku z tejto zásady, a tou je situácia pokiaľ exekúcia bola zastavená z dôvodu procesného zavinenia oprávneným, prípadne za situácie, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenej nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Právna predchodkyňa oprávnenej podala návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako deväť rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

21. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 94,91 eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou písomného podania. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 63,04 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, resp. v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) vzhľadom na vyššie citované prechodné ustanovenie § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z..

22. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 eur) za spracovanie návrhu na zastavenie -5- 0Er/260/1999

exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie (60 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 29,88 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1x (Sociálna poisťovňa), každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1x (daňový úrad). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 16,01 eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie 52,53 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 10,51 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 63,04 eur vrátane DPH.

23. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony spracovanie a štúdium spisu a ukončenie a archivácia spisu, keďže považuje tieto úkony za administratívne veľmi jednoduché, pričom odmena za ne je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa, keďže súd mal za to, že daný úkon bol vyúčtovaný duplicitne, pričom súd priznal za uvedený úkon súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v sume 6,64 eur za úkony doručenie rozhodnutia súdu v exekučnom konaní 3,32 eur a každé predvolanie povinného 3,32 eur, keďže zo znenia § 15 ods. 1 vyhlášky je zrejmé, že úkony tam uvedené sú určené taxatívne, tzn. nie je možné ich rozsah žiadnym spôsobom rozširovať. Z uvedeného, keďže úkony uplatnené súdnym exekútorom nie sú úkonmi uvedenými v § 15 ods. 1 vyhlášky súd odmenu za ne nepriznal. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú nepriznanú odmenu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

-6- 0Er/260/1999

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.