Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., IČO: 29213754, nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 857 882, Potočná 650/135B, Trenčín - Opatová, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, IČO: 00310182, Nám. Ľ. Štúra 1/1, Bánovce nad Bebravou, zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 4. októbra 2016, č. k. 5C/95/2016 - 55, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobcu zo dňa 11.03.2016, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému nároku na náhradu škody. Uplatnený nárok žalobcu odôvodnil tým, že žalovaný ako správca dane vyrubil daňovníkovi REALITY-HOTELS, a.s., daň z nehnuteľností za rok 2006 vo výške 170.358,- Sk. Podľa názoru žalobcu, ktorému postúpil svoju pohľadávku, daňovník - žalovaný, nesprávnym úradným postupom pri vyrubení dane spôsobil škodu, pretože nerešpektoval právnu úpravu umožňujúcu zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane. Poukázal na nedostatky v infraštruktúre a poriadku v meste, ktoré mal správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností zohľadniť.

2. Negatívny rozsudok okresného súdu o uplatnenom nároku žalobcu vychádza zo skutkových zistení, v zmysle ktorých žalovaný vydal dňa 22.03.2006 Platobný výmer č. 048842/2006, ktorým vyrubil daňovníkovi REALITY-HOTELS, a.s., IČO: 36 345 997, daň z nehnuteľností spolu vo výške 170 358,- Sk. Daňovník ako postupca a REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., ako postupník uzavreli dňa 21.01.2008 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola postupníkovi postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006 uvedeným platobným výmerom. Pokiaľ ide o výšku, tak v zmluve je uvedené, že ju bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania. REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 05.02.2013 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou bola postupníkovi postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006 uvedeným platobným výmerom. Listom zo dňa 24.02.2016 požiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, a to v rozsahu a z dôvodov, ako sa svojho nároku domáhal žalobou v tomto konaní alternatívne vo výške 5 654,85 eur.

3. Na základe výsledkov dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.08.2007, ďalej len „zákon“), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, má účastník konania, ktorému vznikla škody v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, v tomto prípade daňovník. Žalobca svoje právo odvodzoval od daňovníka na základe toho, že mu mala byť pohľadávka daňovníka na náhradu škody postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky z daňovníka je však neplatná pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná, v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Okrem toho bola v zmluve údajná pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto je zmluva neplatná aj pre jej neurčitosť. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi daňovníkom a spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., nemôže byť platná ani každá ďalšia zmluva o postúpení pohľadávky, pretože spoločnosť REALITY-NÁJOMNÁ, a.s., nemohla postúpiť pohľadávku, ktorú nevlastnila, a to v zmysle zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má). Nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, pričom v zmysle § 5 ods. 1 zákona vyššie uvedeným platobným výmerom ako rozhodnutím žalovaného mohol byť poškodený iba daňovník, a to iba v prípade, že ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pretože nezákonnosť rozhodnutia súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Právo na náhradu škody by mal len ten, komu škoda vznikla a tým mohol byť len daňovník a nie prvý a ani ďalší postupník. Iba poškodený a nie postupník mohol a mal žiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo taktiež splnené nebolo. Postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím súdu priznaný konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný nárok na náhradu škody, rozhodnutie, ktorým mu škoda mala byť spôsobená, zákonným spôsobom zrušené nebolo, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ ani nevznikla. Okrem toho v konaní ani nebolo preukázané, že daňovník daň uhradil, resp. v akej výške ju uhradil. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala, a preto ju postupník a ani ďalší postupník nemohol nadobudnúť, a preto súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie zamietol, keď žalobcovi nesvedčí právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného. Žalobcovi pritom daň vyrubená nebola a zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe jednoznačne poškodeným nie je. Aj keď žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného. Takýmto právnym posúdením uplatneného nároku súd nie je viazaný a súd uplatnený nárok považoval za nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, konkrétne vyššie citovaným a označeným platobným výmerom žalovaného. Právnym základom nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca namietal proces - postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z nehnuteľností, tak v tomto nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namieta postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bol Platobný výmer č. 048842/2006. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia.

4. Okresný súd na svoje skutkové závery aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a pri posudzovaní právneho úkonu postúpenia pohľadávky ustanovenia § 34, 37, 39 a 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, keďže žalobca nebol vo veci vecne aktívne legitimovaným, bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa výškou škody a prípadne aj ďalšími okolnosťami.

6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Z hľadiska procesného postupu okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca. Žalobca niekoľko dní pred pojednávaním doručil súdu návrh na vstup nového subjektu do konania na miesto žalobcu. Z dôvodu podaného návrhu na vstup nového subjektu do konania žalobca navrhol odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože o podanom návrhu bolo možné rozhodnúť aj na pojednávaní, pričom o tomto návrhu na pojednávaní súd aj rozhodol tak, že ho zamietol, pričom proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie a súd tak mohol v pojednávaní pokračovať. Pokiaľ by mal súd z tohto dôvodu vždy odročovať pojednávanie, nemuselo by v dôsledku takto opakovane podávaných návrhov vôbec dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Okrem toho k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej žalobca navrhoval vstup nového subjektu do konania na strane žalobcu, malo dôjsť krátko po tom, čo právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie, čo bolo zároveň viac ako 4 mesiace pred termínom pojednávania. Uvedený postup žalobcu spočívajúci v podaní návrhu na zmenu strany sporu krátko pred pojednávaním považoval súd preto za obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Súd tak pojednával v neprítomnosti žalobcu, ale aj žalovaného, ktorý však o odročenie nežiadal a pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní súd vypočul právneho zástupcu žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením vyššie označených, predložených a zabezpečených listinných dôkazov.

8. Proti tomuto rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolanie odôvodnil nesprávnym procesným postupom (keď tento nepripustil zámenu žalobcu), znemožnil žalobcovi a postupníkovi žalobou uplatnenej pohľadávky, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. Podaním zo dňa 29.09.2016 súdu navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu podľa ust. § 80 tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpi obchodná spoločnosť REALITY - GO MONEY s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48272655 z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2016. Zároveň žalobca požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň 04.10. 2016 z uvedeného dôvodu. Súd oznámil žalobcovi deň pred pojednávaním, že neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania a pojednával a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd odôvodnil nepripustenie zámeny žalobcu tak, že žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky je podľa súdu neplatná, pretože žalobcovi nepatrí uplatnené právo na náhradu škody voči žalovanému, pričom už prvá zmluva o postúpení pohľadávky voči žalovanému mala byť postupovaná v čase postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť. Podľa súdu bola v zmluve pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť. Podľa súdu nárok na náhradu škody daňovníka voči žalovanému nebol ešte judikovaný, a preto postúpenie by podľa súdu bolo možné až po judikovaní pohľadávky. Tento procesný postup okresného súdu považuje za nesprávny a nezákonný, ktorým porušil žalobcove a postupníkove právo na prístup k súdu a právo na spravodlivý súdny proces. Okresný súd nezákonne a nesprávne rozhodol o nepripustení zámeny žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 CSP, keďže tomuto návrhu bol povinný vyhovieť, pokiaľ by postupník súhlasil so vstupom dokonania, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky a predpoklady pre povolenie zámeny účastníka na strane žalobcu v tomto konaní. Žalobca preukázal súdu zmluvou o postúpení pohľadávky, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná v tomto konaní, a preto bolo povinnosťou súdu podľa ust. § 80 ods. 2 vyhovieť návrhu žalobcu a povoliť zámenu žalobcu v konaní. Poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo V 4/2014, podľa ktorého podkladom zmeny účastníka konania je preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práva alebo povinností, o ktorých sa ako o predmete konania vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo , ktoré malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka

už posúdenia vo veci samej. Rozhodnutie súdu o nepripustení zámeny žalobcu v konaní odôvodnené tým, že pohľadávka neexistovala v čase jej postúpenia, na podklade ktorého súd dovodil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a žalobu zamietol, je v priamom rozpore s judikatúrou NS SR a už len z tohto dôvodu by mal byť rozsudok súdu zrušený s poukazom na čl. 2 CSP. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že postupovaná pohľadávka neexistovala v čase jej postúpenia a podľa súdu nemožno postúpiť nejudikovanú pohľadávku. Tento záver súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR a navyše nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by vyžadoval potrebu judikovania pohľadávky pre možnosť jej postúpenia. Je tak nesprávny právny názor súdu o nemožnosti postúpenia a vymáhania pohľadávky osobou odlišnou od daňovníka, a to až do doby judikovania pohľadávky. Považuje za nesprávne právne posúdenie okresným súdom otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď podľa súdu bola v zmluve pohľadávka daňovníka identifikovaná takým spôsobom, z ktorého nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto je táto neplatná pre neurčitosť. Žalobca tvrdí, že postupovaná pohľadávka bola dostatočne určito a zrozumiteľne označená v zmluve o postúpení pohľadávky tak, že na jej základe došlo k postúpeniu tejto pohľadávky postupcu bez nutnosti jej presného vyčíslenia ako to uviedol okresný súd.

10. Žalovaný v písomnej replike k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

11. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a 380 a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu, pretože nebolo potrebné ho nariadiť (§ 385 ods. 1 .

12. V prejednávanej veci odvolacie dôvody žalobcu uplatnené proti rozsudku okresného súdu spočívajú v námietke, že okresný súd postupoval vo veci nesprávne (keď nepripustil zámenu žalobcu), čím znemožnil žalobcovi a postupníkovi žalobou uplatnenej pohľadávky, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.

13. Vada konania z aspektu zachovania procesnoprávnych predpisov upravujúcich postup súdu, sa napríklad môže týkať postupu súdu pri dokazovaní pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré však neboli predmetom samostatného rozhodovania).

14. K porušeniu práva na spravodlivý proces dôjde takým postupom súdu v konaní, ktorým účastníkovi znemožní realizáciu procesných práv priznaných mu procesným právom (CSP v danej veci) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu vylúčený.

15. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý podľa obsahu žalobca uplatnil, je spôsobilým odvolacím dôvodom.

16. Okresný súd postupoval vo veci správne, keď neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na vstup nového subjektu do konania. Správne okresný súd uviedol, že o podanom návrhu bolo možné rozhodnúť aj na pojednávaní. Okresný súd o návrhu aj rozhodol tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 , takže súd mohol v konaní pokračovať. Zmluva, na základe ktorej navrhol žalobca vstup nového subjektu do konania bola uzavretá krátko potom, ako správny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie (viac ako 4 mesiace pred termínom pojednávania). Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že postup žalobcu bol obštrukčný a zameraný na zmarenie pojednávania. Súčasne treba dodať, že išlo o procesný úkon, vedúci k nedôvodným prieťahom, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu (čl. 5 Základných princípov .

17. Odvolací súd preskúmaním veci z aspektu ďalšieho odvolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konštatuje, že ani uvedený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) neuplatnil žalobcu oprávnene.

18. Okresný súd z hľadiska právneho posúdenia veci rozhodol správne a s jeho odôvodnením sa odvolací súd plne identifikuje (§ 387 ods. 2 . Zároveň považuje za potrebné pre úplnosť dodať, že

okrem dôvodov, ktoré uviedol okresný súd o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tiež platí, že zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka sa môže previesť iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva teda nemožno previesť, teda v danom prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Daňovníkovi totiž nebolo v daňovom konaní, prípadne v konaní správneho súdnictva ani priznané právo na prípadné zníženie dane, teda ani neexistuje tu zákonný predpoklad na priznanie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia (§ 3 ods. 1), teda daňovník ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám nenadobudol.

19. Okresný súd správne uviedol princíp „Nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipec habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má).

20. Žalobca neuplatnil vo svojom odvolaní ani jeden spôsobilý odvolací dôvod, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

21. V odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne okresný súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .