Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-336-2009.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Area
Subarea
36Er/336/2009
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, Einsteinova 25, Bratislava proti povinnému: F. E., H.. XX.X.XXXX, N. XXXX/X, C., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Viera Kučerová v zastúpení JUDr. Jana Dobiašová so sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč, o vymoženie 566,42 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, náhradu trov exekúcie v sume 43,31 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*098413 zo dňa 17.9.2009 bol súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová v zastúpení JUDr. Jana Dobiašová v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky v Trnave č.k. PV201/04374/2008 zo dňa 19.11.2008.
Dňa 31.3.2017 bol súdu súdnym exekútorom predložený návrh oprávneného zo dňa 14.3.2017, ktorým oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Dispozičné oprávnenie patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa - v exekučnom konaní oprávneného. Návrhom na zastavenie exekúcie oprávnený prejavuje vôľu voči súdu, aby sa vo veci ďalej nekonalo. Procesným dôsledkom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je samotné zastavenie exekúcie. A keďže oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko má dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať, bolo potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení.
Súdny exekútor spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 47,87 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky - poštovné vo výške 6,70 eur a 20 % DPH.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 a 2, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené a ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky
vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 2,90 eur, ktorých vynaloženie mal preukázané doručenkami založenými v exekučnom spise EX3441/2009. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a za doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie povinnému (1,60 eur + 1,30 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi zvyšné uplatnené poštovné, nakoľko buď ide o predložené doručenky, z ktorých je zrejmé, že súdny exekútor doručoval súčasne písomnosti z viacerých exekučných konaní a súd nemá z takéhoto postupu súdneho exekútora jednoznačne preukázané, že si takéto hotové výdavky neuplatňuje aj v súvislosti s iným exekučnými konaniami a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz, alebo uvedené poštovné nemal súd súdnym exekútorom preukázané či už doručenkami, alebo nedoručenými zásielkami resp. poštovým podacím hárkom.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 36,09 eur (7,22 eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,31 eur (odmena podľa § 14 vyhlášky 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné 2,90 eur, DPH 7,22 eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.