Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3T-53-2016.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/53/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla 2017 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F.. F. C., A.. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. Q. Š., J.. Y. M. Č.. XX, E.. F.
j e v i n n ý
- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- 17.12.2015 v čase o 17.00 hod. v F. viedol po ulici Q. v smere na ulicu F. osobné motorové vozidlo značky Š. E., B.: F.-XXX W., jeho vedeniu nevenoval plnú pozornosť a nedal prednosť chodkyni D. A., prechádzajúcej cez priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke chodkyne prednou ľavou časťou vozidla, pričom D. A., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.E., F. Č.. XX, utrpela pomliaždenie spánkovo záhlavnej oblasti vpravo, pomliaždenie a kožnú odreninu hornej pery vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého a ľavého ramena, pomliaždenie a kožné odreniny ľavého lakťa, pomliaždenie driekovej oblasti ťažšieho stupňa, pomliaždenie a podkožný krvný výron v bedrovej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia s dobou liečenia a práceneschopnosťou 40-41 dní, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona za prevahy poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F.. F. C., ako aj ďalej uvedenými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaný F.. F. C. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Ďalej uviedol, že nemožnosť riadiť motorové vozidlo by sťažila život jemu ako aj jeho manželke, a to pri návšteve lekárov v F. a robení väčších nákupov, keďže bývajú vo v rodinnom dome vo Q. Š., pričom manželka už nešoféruje, nakoľko vrátila vodičský preukaz. Obaja sú poberateľmi starobných dôchodkov, obžalovaný vo výške 700,- Eur a jeho manželka vo výške 450,- Eur mesačne. V súčasnosti nie je trestne stíhaný pre inú trestnú činnosť, ani nebol riešený v priestupkovom konaní.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že od 17.04.1973 je držiteľom vodičského oprávnenia, a to skupiny B old a A/50 old, pričom v evidenčnej karte má v časti záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke evidovaný jeden záznam zo dňa 23.01.2013 pre porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.
Na základe takto vykonaného dokazovania a priznaním viny obžalovaného, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného F.. F. C..
Podľa súdu je nepochybné, že obž. F.. F. C. inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pričom týmto svojim konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Vo vyhlásenom rozsudku súd chybne uviedol § 158 ods. 1 Tr. zákona. Keďže rozsudok bol s uvedenou chybou vyhlásený, nemal súd možnosť zákonným spôsobom túto chybu napraviť.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona, pretože vedel, že spôsobom uvedeným v tomto zákone môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane zdravia, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného F.. F. C. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného F.. F. C.Y.A. dospel k záveru, že na výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby až na osem mesiacov odňatia slobody. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného, jeho doterajšiu beztrestnosť, priznanie a oľutovanie spáchaného trestného činu, postačí na potrestanie a prevýchovu obžalovaného uložiť mu trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, t. z. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu v príslušnom ústave na výkon trestu.
Napriek tomu, že k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, kde by mohlo prichádzať do úvahy aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd v tomto prípade mal za to, že preventívny účel trestu a ochranu spoločnosti je možné a postačujúce dosiahnuť aj vyššie uvedeným trestom odňatia slobody.
Súd pritom vzal do úvahy zásadnú skutočnosť, vyplývajúcu z odpisu evidenčnej karty vodiča (ďalej len EKV), a to že obžalovaný, súc držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 1973, má v EKV jeden záznam o dopravnom priestupku. Ide o priestupok z roku 2013 vyriešený v blokovom konaní pokutou 30,-Eur. Jeden priestupok proti dopravným predpisom za 43 rokov (sic!). Uvedená skutočnosť, spoločne s doterajšou beztrestnosťou obžalovaného, nasvedčuje rozumnému záveru, že obžalovaný nepatrí k agresívnym, nepozorným, či inak zákon porušujúcim vodičom, resp., keďže nebol preukázaný opak, možno in contrario konštatovať, že patrí k vodičom zodpovedným a dbajúcim na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Táto skutočnosť doviedla súd k presvedčeniu, že uloženie trestu zákazu činnosti by bolo trestom neprimeraným osobe obžalovaného, ale i okolnostiam prípadu. Nárazová rýchlosť vozidla bola 42 km/hod, teda neprekročila rýchlosť v danom úseku dovolenú (č.l. 60). Poškodená nebola po úraze odkázaná na pomoc inej osoby, nemala úporné dlhotrvajúce bolesti, nebola pripútaná na lôžko (č.l. 39). Súd nijako nezľahčuje poranenia, ktoré poškodená pri nehode utrpela, považuje však za dôležité poukázať, že pri kolíziách automobilov s chodcami vznikajú často aj omnoho závažnejšie, mnohokrát i smrteľné poranenia.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na zavedenú judikatúru (R I/1966, R 46/84), v zmysle ktorej účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. O nespoľahlivosti pritom svedčí to, ak vodič opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, čo jednoznačne nie je prípad obžalovaného.
Nakoniec, ak by pri každej jednej dopravnej nehode vzniknutej porušením dôležitých povinností vodiča mal byť obligatórne ukladaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako sa domnieva prokuratúra, ktorá uvedený druh trestu navrhuje v takýchto prípadoch paušálne, nič doposiaľ nebránilo zákonodarcovi takéto ustanovenie do znenia všeobecnej časti Trestného zákona zaviesť. Kým tomu tak ale nie je, riadi sa súd všeobecnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zákona. Keďže trest má o.i. zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zákona), bol súd toho názoru, že v prípade obžalovaného nesporne nejde o osobu, u ktorej by bolo možné, vzhľadom na vyššie uvedené úvahy, predpokladať tendenciu pokračovať v páchaní trestnej činnosti na úseku dopravy.
Z týchto dôvodov súd trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.