Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/5/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2017 prejednal odvolanie obžalovaného

O. R.nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom J. B.., T. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6T/74/2015 zo dňa 11.11.2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/74/2015 zo dňa 11.11.2016 bol obžalovaný O. R. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3písm. c) Tr. zák., pretože dňa 08.03.2015 v čase približne o 16.30 hod. v J. nad P. pri reštaurácii pod názvom J. chytil poškodeného Y. X., bytom J. B. P., S. N. XX/XX za odev v oblasti jeho krku, zhodil ho na zem a poškodený dopadol na kolená a na ruky, následne sa poškodený snažil postaviť, pričom obvinený ho nohou kopol do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho sa poškodený prevrátil a spadol dozadu hlavou na asfaltový povrch a utrpel zlomeninu záhlavovej kosti a spodiny lebečnej, zlomeninu záhlavového výbežku, zmliaždenie mozgu v čelovej oblasti, zmliaždenie hlavy v temenne - záhlavnej oblasti, zmliaždenie ľavej ruky, odreniny chrbta, charakter poranení, ktoré poškodený utrpel si vyžiadal nutnosť hospitalizácie poškodeného od 08.03.2015 do 15.03.2015, teda celkov 7 dní, počas ktorej bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bol 3 týždne čiastočne obmedzený pri vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov, nakoľko ho bolela hlava a krčnú chrbticu mal fixovanú molitanovým golierom čo ho obmedzovalo čiastočne pri celkovej hygiene, obliekaní príprave a zaobstarávaní si stravy, pričom celková doba obmedzovania u poškodeného trvala 4 týždne. Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Y. X., bytom J. B. P., S. II XX/XX škodu vo výške 4.633,20 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a v takýchto prípadoch sa znižuje trest o jednu tretinu, čo súd v jeho prípade nezohľadnil. Poukazoval na to, že mal dve poľahčujúce okolnosti, a preto mu mal súd uložiť trest miernejší. Na verejnom zasadnutí konaní o odvolaní poukázal tiež na svoju rodinnú situáciu, keď družka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti očakáva dieťa, pričom spolu sa už starajú o dve maloleté deti. Taktiež je riadne zamestnaný a má trvalý príjem. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil všetky tieto okolnosti a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že mu uloží peňažný trest vo výmere 1.000 €, prípadne trest povinných prác v rozsahu 300 hodín. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku a žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací súd preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo takýto postup. Okrem doznania sa obžalovaného sa v spisovom materiáli nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Odvolací súd však nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu. Súd prvého stupňa správne obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Za tejto situácie s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. prichádzalo do úvahy u obžalovaného použitie trestnej sadzby vo výmere dva až štyri roky odňatia slobody po znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd prvého stupňa potom nepochybil, pokiaľ obžalovanému uložil trest odňatia slobody úplne na spodnej hranici trestnej sadzby § 156 ods. 3 Tr. zák. vo výmere dvoch rokov, avšak ako trest nepodmienečný. Obžalovaný sa totižto skutku dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. iný postup neprichádzal u neho do úvahy. Z uvedeného je totiž zrejmé, že náprava obžalovaného na slobode jeho podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nebola dovŕšená, tak ako to vyžaduje zákon a obžalovaný si toto dobrodenie zákona nevážil a dopustil sa pomerne závažnej násilnej trestnej činnosti. Aj odvolací súd má odôvodnené pochybnosti, či by účel trestu u tohto obžalovaného mohol byť naplnený uložením peňažného trestu, prípadne trestu povinných prác, tak ako sa toho domáhal obžalovaný svojím odvolaním. Jeho predchádzajúca trestnosť ale aj priestupkovosť voči majetku a občianskemu spolunažívaniu takýto záver nedovoľujú prijať. Súd prvého stupňa prevahu poľahčujúcich okolností, ktoré si obžalovaný vytvoril tým, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval a že na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie o vine, vyhodnotil práve v tom, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody úplne na spodnej hranici trestnej sadzby, pretože v opačnom prípade by u obžalovaného, vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnosť, prichádzalo do úvahy uloženie trestu pomerne prísnejšieho, a to na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Keďže súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.