Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/123/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Juraj Mego, s miestom podnikania 951 35 Veľké Zálužie, Vinohrady 658, IČO: 30 947 987, zastúpený JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom, Jána Mrvu 22, Nitra, proti žalovanému: SERVIS AUTOŽERIAVOV JS spol. s r.o., Matúškovo 919, IČO: 36 266 795, o zaplatenie 2.154,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.04.2015 č.k. 10Cb/36/2013-79 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.06.2013, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.154,76 eur so 7,5 % úrokom z omeškania od 26.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného si v decembri 2011 objednal opravu valca značky GFC 172-5-5380, pričom opravený valec prevzal 15.12.2011 a za opravu zaplatil 1.000,- eur. Z dôvodu nekvalitnej opravy, reklamoval opravu v mesiaci február 2012, za ktorú zaplatil 1.154,76 eur. Ani po tejto oprave valec nebol funkčný, z ktorého dôvodu opravu reklamoval v mesiaci apríl 2012 a valec sa nachádza stále v oprave. Z dôvodu nefunkčnosti valca bol žalobca nútený kúpiť nový valec na zdvíhanie návesu, ktorý si zakúpil u spoločnosti SCHWARZMÜLLER SR, s.r.o. Topoľčany za 2.580,- eur. Žalobca na pojednávaní dňa 21. októbra 2013 zobral čiastočne späť žalobu v časti istiny 381,64 eur a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1 873,12 eur s 7,5% úrokmi z omeškania z dlžnej sumy od 26. februára 2013 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.04.2015 č.k. 10Cb/36/2013-79 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 496,89 eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 420, 422 ods.1, 2, § 536 ods.1, 2, § 538, § 554, § 560 ods. 1,2,3, § 420 až § 422, § 426, § 564, § 562 ods.1, 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe objednávky žalobcu u žalovaného vznikol obchodnoprávny vzťah a to titulom uzatvorenia zmluvy o dielo v mesiaci december 2011. Žalobca je vlastníkom valca zn. GFC 172-5-5380, ktorý sa mu pokazil a za účelom opravy ho zaniesol žalovanému a to opravy tesnenia, v zmysle výpovede konateľov žalovaného, pretože žalobca počas konania ani jedenkrát nekonkretizoval vadu valca. Žalovaný pri rozobraní valca zistil ďalšiu vadu a to jeho skrivenie, ktorú vadu nevedeli zamestnanci žalovaného opraviť, ale nakoľko žalobca trval na oprave, žalovaný dal valec opraviť spoločnosti HYDREK, s.r.o., ktorá takéto vady opravuje. Žalovaný

so súhlasom žalobcu valec odniesol spoločnosti HYDREK, s.r.o. na opravu. Po vykonaní opravy pracovníci žalovaného valec odniesli žalobcovi, valec chceli namontovať, čo žalobca odmietol s tým, že si valec namontuje sám, čo znamená, že valec pred zamestnancami žalovaného nevyskúšal. Asi po mesiaci žalobca oznámil, že valec netečie, ale seká. Zamestnanci žalovaného opätovne valec odniesli spoločnosti HYDREK, s.r.o., pričom konateľ spoločnosti HYDREK, s.r.o. povedal, že valec žalobcovi sami odnesú. Žalobca tvrdil, že oprava valca nebola riadne vykonaná, z ktorého dôvodu požadoval od pani D., aby sa pracovníci žalovaného prišli pozrieť na správanie valca a keď nereagovali, žalobca valec odmontoval a zaniesol ho do opravy spoločnosti HYDREK, s.r.o. Toto tvrdenie nepotvrdila konateľka žalovaného, pretože podľa jej vyjadrenia po tom, ako valec bol odnesený spoločnosti HYDREK, s.r.o. o valci nemali žiadnu vedomosť. V tomto smere žalobca nežiadal vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania svojho tvrdenia. Naopak svedok A. potvrdil svedeckou výpoveďou, že dva razy valec na opravu priniesol žalovaný a dva razy žalobca, čo korešponduje s výpoveďou konateľky žalovaného. Zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je objektívna. Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať / § 554 Obchodného zákonníka /. Po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou, a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať. Ak sa však objednávateľ rozhodne dielo prevziať, musí zabezpečiť prehliadku diela po jeho prevzatí za účelom preverenia, či dielo zodpovedá parametrom a či netrpí nejakou vadou. Po prevzatí diela v rámci riadnej prehliadky by mal objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi všetky zrejmé vady prevzatého diela. Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení nemusí uviesť aj konkrétne nároky vyplývajúce z vád. v ustanovení § 562 ods. 2 výslovne uvádza len oznámenie vád, nie aj uplatnenie zodpovednostného nároku. S nesplnením oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ môže v súdnom konaní namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade, tak ako to bolo v danom prípade. Na základe tejto námietky, súd neprizná právo z vád diela. Ako vyplýva z ustanovenia § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z ustanovenia § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to namietal zhotoviteľ. Tým, že objednávateľ nezvolí zodpovednostný nárok ešte neznamená, že zhotoviteľ nie je povinný odstrániť vady diela, ktoré mu boli zo strany objednávateľa oznámené bez zbytočného odkladu, hoci bez uplatnenia zodpovednostného nároku. neuvádza, akým spôsobom je objednávateľ povinný špecifikovať vady diela, ktoré oznámi zhotoviteľovi. Takéto oznámenie by malo spĺňať minimálny predpoklad, uvedený v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. oznámenie o vadách musí byť určité a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa týmto spôsobom neriadil, pričom v návrhu, ani počas konania, nekonkretizoval aké vady malo mať dielo po oprave, iba konateľka žalovaného uviedla, že po prvej oprave žalobca oznámil vadu diela s tým, že valec netečie ale seká. Svedok X. A. potvrdil poškodenie valca, avšak už v tom čase navrhoval žalobcovi preveriť, či poškodenie nebolo spôsobené autom, jeho technickým stavom, prípadne ľudským faktorom, teda či nebol zo strany šoféra preťažený alebo nesprávne používaný. Po následnej oprave žalobca opätovne priniesol valec na opravu spoločnosti HYDREK, s.r.o. s tým, že valec škrípe, ale bez oboznámenia o tejto skutočnosti žalovaného, pričom zamestnanci spoločnosti HYDREK, s.r.o. zistili, že valec je funkčný, a že dostatočne tesní. Svedok X. A. potvrdil, že chyba nie je vo valci, ale ide o príčiny z vonku. Z výpovede konateľov žalovaného, svedka X. A. vyplýva, že žalobca presne neoznačil a jednoznačne nešpecifikoval rozsah vád. Na notifikáciu vád je potrebné, aby každá vada zakaždým bola presne opísaná a prípadne zdokumentovaná a to jej popisom, akým spôsobom sa vada prejavuje, ale tiež popisom rozsahu tejto vady. Žalobca sa pri oznámení vád týmto neriadil, a preto súd prvej inštancie nepovažoval jeho oznámenia urobené podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný uplatnil námietku z vád diela, súd prvej inštancie návrh žalobcu nepovažoval za podaný dôvodne. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca uzatvoril dve zmluvy o dielo, a to so žalovaným a so spoločnosťou HYDREK, s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že je nepochybné, že žalobca uzatvoril zmluvu o dielo v mesiaci december 2011 so žalovaným. Z dôvodu, že nevedel odstrániť závadu skrivenia, túto skutočnosť oznámil žalobcovi a s jeho súhlasom opravu vykonala spoločnosť HYDREK, s.r.o. To znamená, že táto spoločnosť vykonala opravu valca ako subdodávateľ, ale účastníkmi zmluvného vzťahu zostali žalobca s aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní a žalovaný s pasívnou vecnou legitimáciou.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že objednávka č. 2012/002 nie je platná, pretože nie je opatrená pečiatkou a podpisom spoločnosti HYDREK, s.r.o. a faktúra č. 12129 je vystavená spoločnosťou HYDREK, s.r.o. zaslaná žalobcovi, ktoré vystavenie súd berie ako právnu neznalosť spoločnosti HYDREK, s.r.o. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca napriek snahe žalovaného namontovať valec na mieste, žalobca odmietol namontovanie s tým, že si sám valec namontuje, ako aj v prípade odmietnutia namontovania valca spoločnosťou HYDREK, s.r.o. Okrem toho žalobca nepreukázal, o akú vadu diela išlo, pretože svedok X. A. svedeckou výpoveďou potvrdil, že chyba nebola vo valci, ale išlo o príčinu z vonku. Podľa jeho názoru valec je plne funkčný a spôsobilý prevádzky. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 496,89 Eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že si u žalovaného v decembri 2011 objednal opravu valca a opravený valec prezval od žalovaného dňa 15.12.2011 a za opravu zaplatil 1.154,76 eur. Predmetný valec dal namontovať až v apríli 2012 a nakoľko valec bol znovu nefunkčný, žalobca u žalovaného reklamoval opravu. Žalovaný sa znovu pokúsil o opravu valca, keď žalobca si opravený valec prevzal, avšak tento znovu nefungoval, a preto išiel znovu valec reklamovať a u žalovaného sa dozvedel, že žalovaný valec neopravoval, nakoľko ho nevedel opraviť, ale valec zaniesli firme HYDREK s.r.o., ktorá spoločnosť prvý aj druhýkrát valec opravovala ako subdodávateľ žalovaného. Následne žalobca oslovil priamo subdodávateľa žalovaného firmu HYDREK s.r.o. a predmetný valec zaniesli priamo do tejto spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobca potreboval súrne nákladné motorové vozidlo na prepravu štrkopieskov, zistil, že spoločnosť Schwarzmuller s.r.o. predáva nové valce na prívesy, tak sa rozhodol, že si zakúpi nový valec na zdvíhanie návesu. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo prostredníctvom objednávky, pričom predmetom objednávky bola len oprava nie montáž. Žalovaný nikdy nenavrhol, ani žalobca netrval na tom, aby žalovaný predmetný valec aj namontoval. Montáž si žalobca zabezpečil prostredníctvom svojich pracovníkov. Žalobca žalovanému zaplatil za prvú opravu 1.000,- eur, za druhú opravu 1.154,76 eur a žalobca reklamáciu uplatnil prvýkrát ihneď po namontovaní valca ešte v decembri 2011 a druhýkrát po namontovaní valca v mesiaci apríl 2012, keď zistil, že valec je nefunkčný, z čoho vyplýva, že žalobca jednoznačne vykonal úkon reklamácie vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca reklamoval nefunkčnosť valca s podrobným popisom, že valec, keď dvíha korbu návesu píska a v jednom bode sa zadrhne a nezdvihne náves tak, aby sa riadne vysypal piesok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca splnil aj fikciu ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Neobstojí skutočnosť, že žalobca si mal valec po oprave prezrieť, nakoľko pri prehliadke valca sa vada voľným okom zistiť nedá. Vzhľadom k tomu, že žalobca si splnil svoje zákonné povinnosti a predpokladal, že valec bude opravený v záruke v zmysle § 428 Obchodného zákonníka, žalovaný tak nekonal, aj druhýkrát vyfakturoval žalobcovi cenu opravy, a preto súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a rozhodol nesprávne, keď nebral do úvahy žiadne skutočnosti uvádzané žalobcom.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcu zaviazať na zaplatenie trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo na opravu hydraulického valca v mesiaci december 2011, kedy zo strany žalobcu došlo k zaplateniu zálohy v sume 1.000,- eur a zo strany žalovaného k rozobratiu a pretesneniu hydraulického valca. Po krátkom čase došlo k reklamácii závady na opravovanom valci. Nakoľko valec nebolo možné vzhľadom na jeho závady opraviť žalovaným, tento sa nakontaktoval so žalobcom a túto okolnosť mu vysvetlil. Žalobca požiadal žalovaného, aby našiel subjekt, ktorý vie valec s takouto závadou opraviť. Žalovaný na požiadanie žalobcu valec po dohode s konateľom spoločnosti HYDREK spol. s r.o. X. A. previezol do tejto spoločnosti, kde valec opravili, ktorú opravu dňa 20.01.2012 faktúrou č. 12018 spoločnosť HYDREK spol. s r.o. žalovanému aj vyfakturoval v sume 317,40 eur, ktorú žalovaný dňa 24.01.2012 aj uhradil. Následne zo strany žalobcu došlo k ďalšej reklamácii hydraulického valca u žalovaného, kedy závadu už odstraňovala spoločnosť HYDREK spol. s r.o., ktorá spoločnosť žalovanému vyfakturovala túto opravu v sume 940,69 eur faktúrou č. 1207 zo dňa 05.03.2012. Následne žalovaný vystavil faktúru žalobcovi v sume 1.154,76 eur dňa 05.03.2012, ktorú žalobca žalovanému zaplatil dňa 05.03.2012. Žalovaný listom zo dňa 25.02.2013 bez akejkoľvek predchádzajúcej reklamácie obdržal od právneho zástupcu žalobcu výzvu na poslednú pokonávku pred podaním žaloby. Až z doručenej žaloby sa dozvedel, že hydraulický valec je stále v oprave, ale v spoločnosti HYDREK spol. s

r.o.. V priebehu konania vyšlo najavo, že žalobca si objednal objednávkou č. 2012/002 zo dňa 13.04.2012 opravu predmetného hydraulického valca u spoločnosti HYDREK spol. s r.o., ktorá spoločnosť následne za opravu žalobcovi vystavila faktúru 1219 zo dňa 13.04.2012 na sumu 346,67 eur so splatnosťou 27.04.2012, ktorú žalobca nezaplatil a taktiež opravený valec doposiaľ od spoločnosti neprevzal. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o iný zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou HYDREK spol. s r.o., ktorá predmetný hydraulický valec opravovala na základe inej objednávky (č. 2012/002 zo dňa 13.04.2012) ako u žalovaného, teda vznikol iný zmluvný vzťah ako medzi žalobcom a žalovaným. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetný hydraulický valec opravoval na základe objednávky žalobcu žalovaný a na základe ďalšej objednávky žalobcu aj spoločnosť HYDREK spol. s r.o., keď po tejto ďalšej objednávke však hydraulický valec opravovala už len spoločnosť HYDREK spol. s r.o., kde sa opravovaný hydraulický valec aj v priebehu konania nachádzal. Žalobca si u žalovaného nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady diela a to že predmetný hydraulický valec má vady a o aké vady sa jedná nešpecifikoval žalobca ani v priebehu konania, teda si nesplnil žiadnu svoju povinnosť prípadnej vady diela, a aj preto žalovaný uplatnil námietku práva žalobcu z vád diela.

5. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

8. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalobcu, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ďalšie dôvody.

10. Základným predpokladom práv objednávateľa pri porušení zmluvy o dielo je oznámenie zhotoviteľovi o povahe vád diela a to v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Nesplnením notifikačnej povinnosti objednávateľom právo z vád diela zaniká, ak zhotoviteľ diela namietne nesplnenie notifikačnej povinnosti, ako tomu bolo v danom prípade. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ako objednávateľ žiadnym spôsobom neoznámil žalovanému ako zhotoviteľovi vady diela, v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovaného vykonať dielo a to opravu valca v rozpore so zmluvou a teda absentuje vymedzenie vád diela. Žalobca ani v žalobe, ani v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol, teda nekonkretizoval žiadne vady diela. Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe ako aj vo výzve pred podaním žaloby, že oprava valca v mesiaci február 2012 nebola uskutočnená kvalitne, nemožno považovať za splnenie si notifikačnej povinnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že si riadne splnil svoju notifikačnú povinnosť, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, aké konkrétne vady valca oznámil žalovanému po vykonaní jeho opravy a ani v tomto smere nenavrhol doplniť dokazovanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal v konaní, že žalobca si riadne nesplnil notifikačnú povinnosť, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, za vecne správne. Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že valec po druhej oprave nebol funkčný, keď v tomto smere ani nenavrhol doplniť dokazovanie, keď jeho tvrdenie je aj v rozpore s výpoveďou svedka X. A., podľa ktorého bol valec funkčný, spôsobilý prevádzky, a že ide o chybu zvonku.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca ani v žalobe ani v konaní nešpecifikoval, čoho sa predmetnou žalobou domáha, teda akého konkrétneho nároku z vád diela sa domáha v zmysle ust. § 436 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Ak žalobca notifikáciu vád nevedel súdu preukázať, potom je námietka žalobcu, že súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne rozhodol, nedôvodná, nakoľko ako je uvedené vyššie, dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobcovi.

11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

12. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods.1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).