Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-47-2014.pdf
PDF · 164.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: KOLLDENT s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Floriánova 12, Prešov, proti žalovanému: MEDVE LM, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 4010, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, zastúpený JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, v spore o zaplatenie 21.633,37 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 14.659,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 11. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 35,52 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 18. 08. 2014 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 18. 09. 2014 (§ 145 ods. 3 CSP) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť titulom dlžného nájomného sumu 17.059,38 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 11. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.326,02 eur od 13. 09. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.966,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavreté s prenajímateľom dňa 15. 08. 2013 na dobu určitú od 01. 10. 2013 do 30. 04. 2024 užíva nebytové priestory označené v Prílohe č. 1 k zmluve ako miestnosti č. č. 1.32, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36 a 1.37 o celkovej výmere 100,92 m2 nachádzajúce sa
na prízemí stavby bloku A - Polikliniky Liptovský Mikuláš, súpisné číslo 1212, postavené na parcele č. CKN 332/1 a parcele č. CKN 332/1 zapísané na LV č. X.XXX. Podľa Článku IV. Zmluvy mal žalovaný uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 20.000 eur ročne v mesačných splátkach po 1.666,67 eur a zálohové platby vo výške 300 eur za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný neuhradil nájomné vo výške 1.666,67 eur plus 300 eur za obdobie od októbra 2013 do konca augusta 2014, t.j. 11 mesiacov. Písomným podaním zo dňa 16. 07. 2014 žalobca vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného. Žalobca časť svojich pohľadávok voči žalovanému, t.j. október 2013, november 2013 a časť pohľadávky za rok 2013 vo výške 640,65 eur postúpil na spoločnosť PHARMACY- LM, spol. s r.o. Prešov.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 22. 09. 2014 pod č. k. 4Rob/12/2014-20 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím v zmysle vtedy platného ust. § 174 ods. 2 OSP došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
3. V podanom odpore žalovaný žiadal žalobu v celom zamietnuť. Uviedol, že žalovaný je dodávateľom tepla zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, ktorý zabezpečuje dodávku a výrobu tepla odberateľom nachádzajúcim sa na jeho vymedzenom území, ktorú činnosť vykonáva žalovaný na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2010T 0444 a dodáva teplo celkovo štyrom odberateľom, z ktorých jedným je aj spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 zo dňa 15. 08. 2013. Vlastníkom budovy je jej stopercentná sesterská spoločnosť - žalobca. Obe strany sa po podpise Zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodli, že nebudú podľa nej postupovať. Z toho dôvodu doposiaľ nedochádzalo k fakturáciu nájomného. O zámere neaplikovať zmluvu svedčí aj emailom K.. Ľ. A. zo dňa 20. 01. 2014, v ktorom potvrdzuje ukončenie zmluvy. K sústave tepelných zariadení na výrobu a rozvoj tepla v areáli Polikliniky Liptovský Mikuláš v zmysle § 2 písm. l) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike patrí plynová prípojka vrátane regulačnej stanice plynu umiestnená na pozemku, pričom ide o zariadenie, ktoré tiež prevádzkuje žalovaný ako dodávateľ tepla. Žalovaný nebytové priestory a pozemok neužíva na základe záväzkovoprávneho vzťahu, ale na základe oprávnenia zo zákonného vecného bremena vyplývajúceho z ust. § 10 ods. 1 a 8 Zákona o tepelnej energetike riadne zapísanej v časti C LV č. XXXX. Zariadenia nachádzajúce sa v predmetných bytových priestoroch a na pozemku tvoria súčasť sústavy tepelných zariadení prostredníctvom ktorých žalovaný ako držiteľ povolenia plní svoju zákonnú zásobovaniu povinnosť pri výrobe a rozvode tepla. Sústava tepelných zariadení nachádzajúca sa budova v Poliklinike bola postavená na základe stavebného povolenia č. ÚP1029/90-Pa zo dňa 11. 10. 1990 a uvedená do užívania na podklade kolaudačného rozhodnutia č. ÚRaŠSS1881/92-Dá zo dňa 23. 03. 1993, t.j. v čase platnosti a účinnosti Zákona č. 89/1987 Zb. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona prevádzkovateľ zariadení na rozvod tepla nadobudol dňom právoplatnosti stavebného povolenia právo inter alias zriaďovať na cudzích nehnuteľnostiach zariadenia pre rozvod tepla a tieto zariadenia prevádzkovať, ako aj práva vstupovať a vchádzať v súvislosti so zriaďovaním a zmenami, prípadne s prevádzkovaním, opravami, údržbou a odstraňovaním zariadení za príchodové, priechodné a týmto zariadením nedotknuté cudzie nehnuteľnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti náležalo právo na jednorazovú náhradu. Uvedené právo zaniklo, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo povolené užívanie tepelného zariadenia. Z dôvodu dlhodobej existencie vecného bremena žalovaný nie je povinný poskytnúť žalobcovi ako vlastníkovi budovy Polikliniky ani žiadnu náhradu za uplatnenie vecných bremien podľa Zákona o tepelnej energetike. Ďalej poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 20. 12. 2000, sp. zn. 20Cdo/1265/98 v zmysle ktorého, priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôže byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne (znovu) prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
4. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných vyjadreniach doručených súdu trvala na podanej žalobe, v zmysle jej čiastočného späťvzatia a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 14.659,38 eur, ktorá pozostáva z nájomného 8 x 1.666,67 eur za mesiace január až august 2014 a pomernú časť nájomného za mesiac december 2013 vo výške 1.326,02 eur s tým, že si uplatňujú úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 10. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 11. 2013 do
12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 12. 2013 do 12. 09. 2014, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 01. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 02. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 04. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 05. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 07. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.666,67 eur od 15. 08. 2014 do zaplatenia. Uviedla, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov strany sporu uzatvorili a podpísali dňa 15. 08. 2013. V tejto sa žalovaný zaviazal, že za užívanie nebytových priestorov bude prenajímateľovi ako vlastníkovi objektu, v ktorom sa užívané nebytové priestory nachádzajú, platiť dohodnuté nájomné. Žalovaný si túto povinnosť neplnil a napriek svojej povinnosti vyplývajúcej mu z uzavretej zmluvy, dohodnuté nájomné prenajímateľovi neuhrádzal. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že z dôvodu zákonného vecného bremena žalovaný túto povinnosť nemá. Je potrebné vychádzať zo zásady symbolizujúcej podstatu právneho inštitútu zmluvy a celého záväzkového práva, t.j. pacta sunt servanda, preto považuje žalobca svoj návrh za dôvodný. K výslovnému uznaniu tejto zásady došlo v medzinárodnom práve, pretože článok 26 Viedenskej dohody o zmluvnom práve jasne stanovuje, že každá platná zmluva zaväzuje zmluvné strany a musí byť stranami splnená v dobrej viere. Prednosť má rešpektovanie dôsledkov plynúcich zo zásady zmluvnej autonómie účastníkov. Táto sa prejavuje hlavne v tom, že nie je zakázané, aby uzatvorili podľa svojho rozhodnutia určitú zmluvu s tým dôsledkom, že túto zmluvu majú povinnosť splniť a to aj vtedy, ak by sa plnenie pre niektorú zo strán stalo nevýhodným. V danom prípade strany sporu uzatvorili platnú zmluvu, zmluvu slobodne podpísal aj žalovaný, a preto bolo a je jeho povinnosťou plniť povinnosti, ktoré mu z platnej zmluvy vyplývajú, t.j. platiť nájomné. Nie je možné, aby bol vlastníkom súboru hnuteľných vecí (sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody) Žilinský samosprávny kraj, ktorý so žalovaným uzavrel a podpísal Nájomnú zmluvu zo dňa 14. 09. 2013. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Sústava tepelných zariadení je funkčne určená k trvalému užívaniu s nehnuteľnosťou, pričom tieto zariadenia tvoria jednotný funkčný celok s nehnuteľnosťou Polikliniky a ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobca je toho názoru, že technologický celok nemôže byť samostatnou hnuteľnou vecou. Je logické, že rozvod plynu, pary a teplej vody nemôže existovať samostatne bez toho, aby bol namontovaný ako súčasť veci hlavnej, t.j. nehnuteľnosti, u ktorej sa zabezpečuje výroba a rozvod tepla a teplej úžitkovej vody. Oni tvrdia, že zmluva nebola antidatovaná, preto žalovaný sám potvrdil, že začal užívať nebytové priestory vo 8. mesiaci, povolenie bolo žalovanému vydané dňa 17. 12. 2013. Nie je výnimočné uzavretie zmluvy o nájme energetických zariadení na výrobu dodávku tepla a zmluvy o nájme nebytových priestorov, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzajú. Pokiaľ sa týka vyjadrenia žalovaného o údajnej gentlemanskej dohode, o ktorej žalovaný tvrdí, že sa to malo prejaviť v cene tepla, ak by to bola pravda, tak by žalovaný nebol zvyšoval fixnú zložku pre žalobcu, cena tepla išla neustále hore. Tvrdia, že žiadna gentlemanská dohoda uzavretá nebola. Ani z e-mailovej komunikácie nevyplýva, že by došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy. Nájomné je nákladom, ktorý sa zohľadňuje v cene tepla, s ktorým sa počíta. Budova Polikliniky v Liptovskom Mikuláši sa dostala do portfólia podnikania žalovaného 17. 12. 2013 a preto jeho zákonné vecné bremeno nemohlo vzniknúť skôr. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutie z roku 1990, resp. 1993, toto sa vzťahuje len na stavbu dočasnú, jedná sa o stavbu plynovej kotolne, ktorá pozostáva z troch kotlov a troch komínov.
5. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola výsledkom spoločných rokovaní. Prišiel za ním žalovaný, že potrebuje takúto zmluvu do určitého dátumu, inak nebude zabezpečovať teplo. Potom túto zmluvu dávali aj na ďalšie úrady. Návrh zmluvy na USB kľúči doniesol žalovaný. Predmet zmluvy si vymedzili spoločne. Pokiaľ sa týka výšky odplaty, oni uviedli, že takúto sumu chcú, žalovaný s tým súhlasil. Žalovaný potom začal nerušne predmetné nebytové priestory užívať od dátumu, ktorý je uvedený v zmluve. Nebola medzi nimi dohoda, že žalovaný nájomné platiť nebude, inak by takúto zmluvu neuzatvárali. Nakoľko v objekte nemali potrebnú teplotu, požiadali žalovaného, aby im zabezpečil kúrenie 24 hodín. Žalovaný mal pred uzavretím zmluvy prehľad, čo bude predmetom nájmu, nakoľko sa zúčastnil súťaže, ktorú vyhral. Keď žalovaný doniesol návrh zmluvy na USB kľúči, urobili tam len drobné korekcie, ktoré vyplynuli zo vzájomnej dohody. Zmluvu spoločne prešli, čo komu nevyhovovalo, tak sa to upravilo a dohodla sa taká úprava, aby zodpovedala predstave obidvoch zmluvných strán. Žalovaný od začiatku neplatil nájomné. Oni majú x partnerov, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti. Predmetnú budovu kúpili len krátko predtým, takže sa zorientovávali. Mali aj iných dlžníkov - lekárov. Až následne v máji začali žalovaného vyzývať na úhradu dlžnej sumy.
Takisto postupovali aj voči ostatným dlžníkom. K.. Ľ. A. pre nich vykonáva služby v oblasti marketingu a kontaktov s lekármi, rozhodovaciu činnosť nemá, ani nemôže mať. Žalobca sa stal platcom DPH od 01. 01. 2014, myslí, že tu bol nejaký splátkový kalendár. Z e-mailu, ktorý je založený v spise vyplýva, že vyzývali žalovaného na úhradu nájomného, z tohto mailu nevyplýva, že by sa zmluva anulovala. Zo zmluvy jasne vyplýva, akým spôsobom sa zmluva môže ukončiť.
6. Právny zástupca žalovaného vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných vyjadreniach súdu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 15. 08. 2013 žalovaný uzavrel so ŽSK Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, Zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov, Zmluvu o budúcej zmluve o podmienkach dodávok tepla a Zmluvu o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, dňa 14. 09. 2013 Dodatok č. 1 k nej a dňa 03. 10. 2014 Dodatok č. 2 k nej, na základe ktorej žalovaný po splnení určitých podmienok nadobudne k sústave tepelných zariadení v budovách Polikliniky vlastnícke právo. Žalovaný nepopiera, že vnútorné rozvody tepla nachádzajúce sa v budove, prostredníctvom ktorých sa teplo prepravuje do jednotlivých častí budovy, sú súčasťou budovy Polikliniky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca si v budovách Polikliniky osadil vlastné kotle a zariadenia na výrobu tepla prevádzkované žalovaným sa snaží odpojiť. Zákon o tepelnej energetike v § 1 ods. 3 písmena c) pripúšťa možnosť, že vlastník môže prenajať centrálny zdroj tepla inej osobe a považuje ho tak za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. V praxi je bežné, že vlastníkom zariadenia na výrobu tepla a osobou, ktorá dané zariadenie prevádzkuje, je odlišná osoba. Analogicky možno aplikovať aj Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v § 2 ods. 5 považuje kotolňu vrátane technologického zariadenia za spoločné zariadenie domu, ktorá je v zmysle § 2 ods. 2 v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda samostatným predmetom vlastníckeho práva. Na nehnuteľnostiach žalobcu viazne zákonné vecné bremeno žalovaného oprávňujúceho mať príslušný priestoroch umiestnené zariadenie na rozvod tepla slúžiace na rozvod tepla vyrobeného žalovaným, pričom toto oprávnenie vylučuje možnosť platného uzavretia nájomného vzťahu. Uplatnenie si nájomného zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 predstavuje šikanózny výkon práv. Sústava tepelných zariadení, ktorú prevádzkuje žalovaný, bola stavebne povolená na základe rozhodnutia Mestského národného výboru Liptovský Mikuláš č. ÚP1029/90-Pa zo dňa 11. 10. 1990 a neskôr skolaudovaná na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Liptovský Mikuláš č. ÚR a ŠSS 1881/92-Dá zo dňa 23. 03. 1993. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR 20 Cdo/1265/98 zo dňa 07. 07. 2007 priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné právo obmedzuje, platne znovu prenechané do užívania nájomnou zmluvou. Žalovaný je toho názoru, že Zmluva o nájme je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko sa uzavrela za účelom prenájmu priestorov, ktoré v čase podpisu zmluvy neboli právne voľným predmetom právnych vzťahov. Na tom závere nič nemení ani fakt, že v praxi existujú prípady, kedy sa nájomné zmluvy držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla s vlastníkmi nehnuteľnosti uzavierajú. Výskyt prípadov nesúladu praxe s právnym stavom nemôže v žiadnom prípade legitimizovať nerešpektovanie obmedzení vlastníckeho práva ustanovených zákonodarcom vo verejnom záujme. „Šikanu“ vidí žalovaný v tom, že žalobca si súdnou cestou uplatňuje voči žalovanému nájomné za obdobie od účinnosti Zmluvy o nájme, až do jej vypovedania a to napriek tomu, že sa so žalovaným preukázateľne dohodol na nasledovnom vzájomnom plnení: a) žalobca si nebude od žalovaného uplatňovať nájomné vyplývajúce zo Zmluvy o nájme (zmluva sa anuluje) a b) čo mu žalovaný kompenzuje výrazným znížením fixnej zložky ceny tepla dodávaného na vykurovanie objektu Polikliniky. Žalovaný uznáva, že obe uvedené plnenia neboli dojednané písomnou formou, hoci tak predpisuje zákonná dohoda účastníkov. V zmysle článku 9.1 a 10.4 Zmluvy o nájme je túto možné zmeniť a zrušiť výlučne len písomne. Rovnako však aj cenu tepla možno dojednať len písomne, nakoľko ide o podstatnú náležitosť k Zmluve o dodávke a odbere tepla. Uvedené dojednanie strán sporu má povahu akejsi gentlemanskej dohody, ktorú však obaja účastníci riadne a bez výhrad plnili až do momentu, keď si žalovaný uplatnil voči žalobcovi svoje zákonné práva účastníka stavebného konania a namietal voči výstavbe vlastnej kotolne zo strany žalobcu. Žalovaný sa preto domnieva, že žalobca sa prostredníctvom súdu pokúša poškodiť žalovaného výkonom práva, ktorý nezodpovedá obsahu uvedenej gentlemanskej dohody a ani zásadám poctivého obchodného styku. Po e-maily zo dňa 05. 02. 2014, v ktorom pani A. konštatuje anuláciu Zmluvy o nájme, zasiela návrh Zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013. Žalovaný faktúry na dodávku tepla vystavoval vždy na úrovni zníženej fixnej zložky ceny tepla (170 eur/kW namiesto 211 eur/kW) a žalobca neuplatňoval voči žalovanému nájomné zo zmluvy o nájme. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca nevystavoval za nájomné žiadne mesačné faktúry, hoci sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty 01. 01. 2014. Je zrejmé, že aj žalobca rešpektoval obsah vyššie uvedenej gentlemanskej dohody so žalovaným, a to
až do okamihu, keď mu to prestalo vyhovovať a považoval za potrebné „vytrestať“ žalovaného za jeho neskoršie konanie. Skutočné ekonomické záujmy žalobcu, ktorý mohol sledovať uplatnením nájomného zo Zmluvy o nájme, boli uspokojené fakturáciu zníženej ceny tepla v zmysle gentlemanskej dohody so žalovaným, a to dokonca vo väčšom rozsahu ako v prípade, ak by žalovaný fakturoval žalobcovi zmluvnú cenu tepla a žalobca žalovanému nájomné. Oni nepoznajú ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov. Súdy SR sa nezaoberali otázkou, či popri sebe obstojí nájomná zmluva a vecné bremeno. Žalovaný uzatváral zmluvu, nakoľko v tom čase nemal skúsenosti na ÚRSO. Boli vydané minimálne dva rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, z ktorých vyplýva, že na konanie v tejto veci je dôležitý výsledok konania vo veci 9Cb/68/2015, v ktorej žalobca žaloval Žilinský samosprávny kraj o určenie vlastníckeho práva k technologickým zariadeniam na rozvod tepla. Tým, že žalobca zobral žalobu späť, potvrdil, že vlastníckom technologických zariadení je ŽSK. Zákonné vecné bremeno neumožňovalo žalobcovi uzavrieť ďalší právny titul, z ktorého by vyplývalo užívacie právo jeho klienta k pozemkom, resp. nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádzajú technologické zariadenia. Majú za to, že vecné bremeno, či už zákonné alebo zmluvné, nemôže existovať popri akejkoľvek nájomnej zmluve. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasia.
7. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že na USB kľúči doniesli návrh zmluvy dňa 26. 09. 2013, ale len Zmluvy o dodávke tepla a objednávky. Návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov vypracoval žalobca, on si zmluvu prečítal, súhlasil s ňou, aj ju za nájomcu podpísal. Vedel, čo je jej predmetom. Mal k dispozícii vymedzenie predmetu zmluvy o nájme, vymedzenie priestorov prebehlo na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 01. 2014. Tvrdí, že zmluva bola podpísaná spätne. Výška odplaty bola v návrhu a ním odsúhlasená. Má za to, že zmluva bola anulovaná, nakoľko oni si nenárokovali maximálnu cenu tepla. Komunikoval s pani A.. Oni vstúpili do užívania nebytových priestorov v auguste roku 2013, a to na základe Zmluvy o nájme, ktorú mali s vyšším územným celkom. V tom čase už vlastníkom budovy Polikliniky bol žalobca. Pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví museli dokladať Zmluvu o dodávke tepla, nie Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Podnet uzavrieť Zmluvu o nájme nebytových priestorov vzišiel z toho, že mali záväzok voči ŽSK dodávať teplo z novej technológie, ktorú oni nedisponovali, preto mohli dodávať teplo len z pôvodnej technológie, ktorej časť bola osadená v budove Polikliniky, ktorej vlastníkom bol žalobca. Oni zo zákona majú právo bezplatne vstupovať. Bola aj jedna z alternatív uzavrieť takúto zmluvu. V predmetných nebytových priestoroch je aj miestnosť, ktorá slúži kotolníkovi. Či a kedy im boli odovzdané kľúče, k tomu sa vyjadriť nevie. Nájomné neplatili, nakoľko mali za to, že zmluva bola anulovaná a nemali dôvod platiť. Keď prebiehali rokovania, tieto prebehli medzi K.. L. a pani A.. Dohodu o skončení nájmu nepodpísal. Podpísanú zmluvu preposlal, aby ju skartovali. Má za to, že tým, že ju pošle podpísanú naspäť, táto sa anuluje. Tým, že zašle zmluvu späť, tak je to dohoda o skončení nájmu.
8. Svedkyňa K.. Ľ. A. uviedla, že so žalobcom má uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu. Zúčastnila sa rokovaní, na ktorých sa preberali podmienky Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Bol to žalovaný, ktorý potreboval takúto zmluvu, aby mohol vstupovať do nebytových priestorov. Žalovaný vyhral súťaž pre správu kotolne. Dohoda o predmete a cena bola predmetom odsúhlasenia obdivoch zmluvných strán. Zmluva bola podpísaná v priebehu roku 2013. Ona o takej dohode, že sa nebude platiť nájomné, odsúhlasenou obidvomi zmluvnými stranami, nevie. Žalovanému sa nepáčili podmienky nájomnej zmluvy, čo sa týka výšky nájomného a toto bol jeden zo spôsobov riešenia vzniknutej situácie, v tom čase už nájomná zmluva podpísaná bola. Jedno z riešení bolo, že zmluvu anulujú alebo ukončia. Nie si je vedomá, že by zmluva bola ukončená, pretože žalovaný stále užíva predmetné nebytové priestory. Boli tu úvahy o možnej dohode o ukončení nájmu. V prípade, ak by došlo medzi zmluvnými stranami k ukončeniu nájmu, tak požiadala, aby jej originál vrátili späť. Žalovaný začal byť nespokojný s dojednanou výškou nájomného koncom roku 2013, zrejme si regulovali náklady. Či na základe uvedenej zmluvy boli vystavené faktúry, k tomu sa vyjadriť nevie, lebo účtovníctvo na starosti nemala. Zmluva bola výsledkom vôle obidvoch zmluvných strán. Vie, že tam bola dojednaná nejaká fixná sadzba a vie, že ju žalovaný nedodržiaval pri fakturácii, a to v neprospech žalobcu, pretože neustále zvyšoval ceny. Ona nemala na starosti kontrolu, či je nájomné uhrádzané. Konateľ žalobcu bol jediný oprávnený dojednávať zmluvu. Zo Zmluvy o budúcej zmluve sa dozvedeli, že žalovaný nedodržiava dojednanú cenu tepla. Žalovaný účtoval viac. Ona bola účastná len rokovaní, ktoré predchádzali ich uzavretiu. Ako žalovaný prevzal kotolňu v priebehu roku 2013 aj v roku 2014 týchto rokovaní bolo viac, ale žiadne riešenie sa neprijalo. Zmluvu bolo možné ukončiť len v zmysle ustanovení zmluvy, k tomuto nedošlo. Ona nemá oprávnenie anulovať zmluvy. Vie o tom, že žalovaný spomínal, že by vedel fakturovať cenu, aby bolo nižšie nájomné.
9. V priebehu konania Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4Cb/47/2013-333 zo dňa 13. 04. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/177/2015-275 zo dňa 21. 01. 2016 konanie prerušil až do právoplatného skončenia vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/68/2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Obdo/24/2016-321 zo dňa 29. 06. 2016 dovolanie žalobcu odmietol.
10. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 (č.l. 5 spisu), vrátane Prílohy č. 1 (č.l. 7 spisu), s Výpoveďou zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16. 07. 2014 (č.l. 8 spisu), s výpisom z LV č. XXXX k.ú. N. Y.Š. (č.l. 9 spisu), s rozhodnutím ÚRSO Bratislava o povolení na výrobu a rozvod tepla č. 0086/2014/T-PE zo dňa 08. 07. 2014 (č.l. 34 spisu), s kópiou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 zo dňa 15. 08. 2013 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o. Prešov (č.l. 37 a nasl.), s e-mailom K.. Ľ. A. (č. l. 41 spisu), vrátane e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu (č.l. 208 a nasl. spisu), s Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 09. 2014 (č. l. 269 spisu) a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Cb/68/2015.
11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
12. Z výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres, obec katastrálne územie N. Y. mal súd preukázané, že vlastníkom budovy Polikliniky súpisné číslo 1212 a pozemku parc. č. 332/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.104 m2 je žalobca. V časti C: Ťarchy je zapísané zákonné vecné bremeno na stavby (budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia) bez s.č., postavenej na pozemku parcelné č. C-KN 332/9, o výmere 368 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavby (budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia) so súpisným číslom 1212, postavenej na pozemku parc. č. 332/1 o výmere 1.710 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria za účelom vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti - výroba tepla a rozvod tepla a vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov v prospech žalovaného (Z 2667/2014). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona žalovaný pripojil Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013.
13. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 0086/2014/T-PE žalovaný získal povolenie na predmet podnikanie výroba tepla, rozvod tepla od 01. 02. 2010 na dobu neurčitú. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že k sústave tepelných zariadení mal žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu so Žilinským samosprávnym krajom na dobu určitú od 15. 12. 2013 do 15. 12. 2015, ku ktorému dňu nebytové priestory vypratal. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Cb/68/2015 mal súd preukázané, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 02. 2015, ktorej zmenu pripustil Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Cb/68/2015-101 zo dňa 12. 08. 2015, sa žalobca proti žalovanému - Žilinský samosprávny kraj Žilina domáhal určenia, že žalobca je vlastníkom sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody, výmenníkovej stanice s dvoma výmenníkmi tepla a dvoma bojlermi vykurovania, vnútorného plynovodu a ohrevu teplej vody ako súčasti nehnuteľnosti stavby Polikliniky súpisné č. 1212, postaveného na C-KN parcele č. 332/1, C-KN parcele č. 332/9, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš a prípojky plynu regulačnej stanice plynu nachádzajúcej sa na C-KN parcele č. 332/8, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie N. Y., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 9Cb/68/2015-210 zo dňa 13. 12. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017, konanie pre späťvzatie žaloby zastavil.
14. Medzi stranami sporu bola dňa 15. 08. 2013 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou sa žalobca v zmluvnom postavení prenajímateľa zaviazal za odplatu prenechať nájomcovi - žalovanému na užívanie nebytové priestory určené na prevádzku technologického zariadenia - plynová kotolňa, ostatné priestory vedené pod č. 1.32 polovicu, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36, 1.37 o celkovej výmere 100,92 m2 nachádzajúcich sa v prízemí stavby bloku A Polikliniky Liptovský Mikuláš súpisné číslo 1212 s tým, že nájomca si predmet nájmu prenajíma za účelom zabezpečenia riadnej prevádzky plynovej kotolne, ktorú bude nájomca prevádzkovať aj pre prenajímateľa bude z neho dodávať teplo a TÚV. Nájomca má právo užívať spoločné priestory stavby v rozsahu nevyhnutnom pre riadny chod predmetu
nájmu - zadný vstup do dvora vrátane prístupového schodiska. Účelom nájmu bolo užívať nehnuteľnosti na výkon podnikateľskej činnosti nájomcu v zmysle jeho predmetu podnikania - dodávka a výroba tepla, TÚV a elektrickej energie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 10. 2013 do 30. 04. 2024 s účinnosťou od spustenia novej technológie, najneskôr však 01. 10. 2013. Ročné nájomné bolo dojednané na 20.000 eur bez DPH, ktoré sa nájomca zaviazal za užívanie predmetu nájmu platiť mesačne po 1.666,67 eur bez DPH, najneskôr 14. deň v mesiaci. Okrem toho sa nájomca zaviazal uhrádzať platby za služby spojené s nájmom vrátane DPH zálohovo mesačne v sume 300 eur bez DPH. Listom zo dňa 16. 07. 2014 prenajímateľ vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa 15. 08. 2013, nakoľko nájomca neuhradil žiadnu splátku nájomného za užívanie nebytových priestorov v súlade § 9 ods. 2 písm. b) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom 01. 08. 2014. Výpoveď zo zmluvy bola žalovanému doručená dňa 21. 07. 2014. Výpovedná lehota uplynula dňa 30. 10. 2014.
15. Dňa 15. 08. 2013 bola medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov, IČO: 45 337 101, ako odberateľom uzatvorená Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 08/2013, predmetom ktorej bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 30. 04. 2024. V článku VIII. bod 1 sa zmluvné strany dohodli, že dodávateľ bude dodávku tepla fakturovať odberateľovi vždy v súlade s platnou cenou tepla. O každej zmene ceny tepla bude dodávateľ písomným spôsobom informovať odberateľa pri najbližšej mesačnej fakturácii, a to zaslaním oznámenia o cene tepla. Oznámenie o cene tepla tvorí Prílohu č. 2 tejto zmluvy.
16. Listom zo dňa 11. 09. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 09. 2014 bola pohľadávka vo výške 4.573,99 eur postúpená na spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov, ktorá čiastka predstavuje nájomné a úhradu za energie za mesiace október a november 2013 dvakrát 1.966,67 eur a pohľadávku vo výške 640,65 eur za pomernú časť mesiaca december 2013. Listom zo dňa 12. 09. 2014 spoločnosť PHARMACY - LM, spol. s r.o., oznámila žalovanému započítanie pohľadávky vo výške 4.573,99 eur s faktúrou č. 10140088 za dodávku tepla a TÚV.
17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
21. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením.
22. Podľa § 5 ods. 7 písm. a) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba doloží k žiadosti podľa odseku 2 okrem dokladov uvedených v odsekoch 4 a 6 aj u existujúcich tepelných zariadení doklad o vlastníckom vzťahu alebo inom obdobnom právnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať.
23. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 30. 04. 2014, t.j. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv držiteľ povolenia pri plnení úloh súvisiacich s predmetom podnikania a pri plnení povinností podľa tohto zákona má právo a) vchádzať s mechanizmami alebo vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti; ak ide o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a o likvidáciu týchto stavov, a ak ide o stav núdze v tepelnom hospodárstve alebo predchádzanie jeho vzniku a o poruchy alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo sietí a počas ich odstraňovania, sa predchádzajúci súhlas nevyžaduje.
24. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 30. 04. 2014 držiteľ povolenia je povinný poskytovať jednorazovú náhradu za obmedzenie výkonu vlastníckych práv k nehnuteľnosti, na ktorú vstúpil pri plnení úloh podľa odseku 1.
25. Podľa § 38a ods. 1, 2 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike povolenia na podnikanie v tepelnej energetike vydané pred 1. májom 2014 ostávajú v platnosti v súlade s podmienkami ustanovenými podľa doterajších predpisov. Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred 1. májom 2014, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05. 2014 držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.
27. Podľa § 10 ods. 1 písm. e) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05. 2014 držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
28. Podľa § 10 ods. 8 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05. 2014 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 12aa) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. 12ab).
29. Podľa § 10 ods. 7 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom po 01. 05. 2014 na účely odsekov 1 až 6 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike úrad rozhodne o zrušení povolenia, ak držiteľ povolenia nemá vlastnícky vzťah alebo iný právny vzťah k sústave tepelných zariadení, na ktorých podniká.
31. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
32. Podanou žalobou sa žalobca v zmysle jej čiastočného späťvzatia domáhal zaplatenia nájomného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi stranami sporu dňa 15. 08. 2013. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie nájomnej zmluvy, porušenie zmluvných povinností žalovaným uhrádzať dojednané nájomné riadne a včas, ani vypovedanie nájomnej zmluvy žalobcom pre porušenie týchto zmluvných povinností žalovaným. Zmluvu uzatvárali strany sporu ako podnikateľské subjekty. Zmluva sa však spravuje ustanoveniami Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nakoľko nie je osobitne upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. V spore ostala sporná otázka platnosti tohto právneho úkonu a otázka, či popri sebe môže obstáť zákonné vecné bremeno a nájomná zmluva, resp. či možno platne prenajať nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená zákonným vecným bremenom.
33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto právom spájajú. Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové znaky právneho úkonu ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonnom stanovené náležitosti. Náležitostiam právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomeru vôle, prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, vôľa musí byť daná vážna, bezomylná a slobodná. Danosť (existencia) vôle je základnou náležitosťou pri posudzovaní platnosti právneho úkonu. Ak vôľa nie je daná, právny úkon nevznikne. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Jej obsahom sú práva a povinnosti. Základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom zmluvy, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.
34. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa považuje určenie zmluvných strán, predmet nájmu, účel nájmu, doba nájmu a výška nájomného. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu vyžadované zákonom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán a to žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu vykonaných v písomnej forme, obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku prenajímateľa prenajať žalovanému nebytové priestory a záväzok žalovaného platiť dojednané nájomné, ako aj ďalšie práva a povinnosti uvedené v zmluve. Žalovaný namietal, že nebol povinný uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov, t.j. namietal platnosť uvedenej zmluvy okrem iného omylom pri jej uzatváraní. Omylom sa chápe nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľa vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Ak bol právny úkon urobený v omyle, má to za následok jeho relatívnu neplatnosť, t.j. právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa neplatnosti dotknutá osoba nedovolá. O omyl ide vtedy, ak konajúci mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o právnom úkone, ktorý urobil. Môže sa týkať obsahu právneho úkonu, jeho predmetu alebo osoby. Takýto omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak sa týka skutočnosti, ktorá je rozhodujúca (podstatná) pre tento úkon a osoba, ktorej bol tento právny úkon určený tento omyl vyvolala (napr. nesprávne ho informoval o podstatných skutočnostiach) alebo nemusela vedieť (o omyle vedela alebo vzhľadom k okolnostiam a opatrnosti, ktorú možno od nej spravodlivo požadovať musela vedieť o omyle, avšak naň neupozornila). Neplatný bude aj právny úkon, ak bol omyl vyvolaný druhou osobou úmyselne a to aj vtedy, ak sa netýka podstatných skutočností. Obchodný zákonníka nemá osobitné ustanovenie zodpovedajúce ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonník, preto toto ustanovenie treba aplikovať aj na obchodné vzťahy. V súdenom prípade nebol zistený omyl vo vôli žalovaného. Jednoznačne vôľou žalovaného bolo uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov s dojednaným predmetom a vyvolať tým právne účinky, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.
35. Medzi základné zásady súkromného práva platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá vyjadruje plnú autonómiu vôle subjektov rozhodnúť sa, aký typ zmluvy a s akým obsahom uzavrú, vždy však v súlade so zákonom. V našom práve platí princíp zmluvnej autonómie strán, teda platí predovšetkým to, čo si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V oblasti súkromného práva, medzi ktoré zaraďujeme aj obchodné právo, sa ďalej uplatňuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa majú dodržiavať). Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Jedná sa o jednu z hlavných zásad vyplývajúcej z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Obchodné záväzkové vzťahy sú založené na princípe rovnosti strán, ktorý spočíva v tom, že jeden zo subjektov obchodnoprávnych vzťahov nie je voči druhému subjektu po právnej stránke nadriadený alebo podriadený. Zásada rovnakého postavenia subjektov v ekonomických trhových vzťahoch je prejavom ekonomickej rovnosti.
36. Podľa názoru súdu je zmluva pre účastníkov zmluvného vzťahu záväzná vychádzajúc zo zásady pacta sunt servanda. Zmluvná voľnosť umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov najlepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s ich individuálnymi záujmami a potrebami. To znamená, že v prvom rade platí to, čo si zmluvné subjekty spolu dohodli (ich dohoda
je potom rovnako záväzná ako sám zákon - lexcontractus). Ak však subjekty už raz uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či už pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť (pacta sunt servanda), a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo 39/2003 zo dňa 20. 03. 2003). Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 zo dňa 26. 08. 2015 porušenia Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) zaručených základných práv sa všeobecný súd dopustí aj vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Zmyslom ochrany legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej zmluvnej strany, ale predovšetkým ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda (čl. 2 ods. 3 ústavy).
37. Napriek tomu, že žalovaný mal oprávnenie podnikať v oblasti tepelného hospodárstva na základe povolenia ÚRSO v budove Polikliniky súp. č. 1212 na dobu dvoch rokov od 15. 12. 2013 do 15. 12. 2015, prejavil vôľu prenajať si bytové priestory na dobu určitú do 30. 04. 2024 za dojednané nájomné. K povoleniu podnikať v oblasti tepelnej energetiky musel žalovaný v zmysle ust. § 5 ods. 7 predkladať doklad o nájomnom vzťahu k sústave tepelných zariadení, ktorým bola nájomná zmluva uzatvorená so ŽSK. V zmysle ust. § 10 Zákona o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, žalovaný ako držiteľ povolenia pri plnení úloh súvisiacich s predmetom podnikania mal právo vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľností (s výnimkou stavu núdze alebo bezprostredného ohrozenia). Za obmedzenie výkonu vlastníckych práv k nehnuteľnosti, na ktorú vstúpil pri plnení týchto úloh, bol žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) poskytovať jednorázovú náhradu. Tým, že si žalovaný ako držiteľ povolenia a zároveň oprávnený zo zákonného vecného bremena od vlastníka nehnuteľnosti predmetné nebytové priestory prenajal, na výkon činnosti podľa Zákona o tepelnej energetike, už nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti a ani mu poskytovať jednorázovú náhradu za obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv, keďže bol oprávnený užívať nebytové priestory na základe nájomnej zmluvy v súlade s účelovým určením príslušného predmetu nájmu a to nielen v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je charakteristický pre zákonné vecné bremeno. S účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo novelizované ust. § 10 Zákona tepelnej energetiky zákonom č. 100/2014 Z. z. Ako vyplýva z dôvodovej správy, v § 10 sa spresnili práva a povinnosti držiteľa povolenia v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností. Novelizované ustanovenie už na vstup na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti nevyžaduje predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností, stačí ak držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba v činnosti uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a) až c) vlastníkovi písomne oznámi. Aj v takom prípade však vlastníkovi nehnuteľnosti prináleží jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Žalovaný nebol povinný písomne oznamovať uvedené činnosti vlastníkovi, nakoľko mal predmetné nebytové priestory v nájme.
38. Podľa tvrdení žalovaného nájomná zmluva a zákonné vecné bremeno popri sebe nemôžu obstáť. Súd sa s týmto skutkovým tvrdením nestotožňuje. Ustanovenie § 10 ods. 7 Zákona o tepelnej energetike oprávnenia (právo na náhradu nákladov, právo na náhradu škody, nárok na primeranú jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností), ako aj povinnosti (povinnosť strpieť v nevyhnutnom rozsahu o verejnom záujme vstup na cudzie pozemky a do objektov, povinnosť strpieť vykonávanie povolenej činnosti) priznáva nielen vlastníkovi, ale aj nájomcovi nehnuteľnosti. Rovnako vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, ktorá bola platná a účinná v čase uzavretia predmetného právneho úkonu, v § 4 písm. k) ako ekonomicky oprávnené náklady uvádza nájomné za prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej je na podlahovej ploche umiestnené tepelné zariadenie vo vlastníctve alebo v nájme regulovaného subjektu, ktoré sa používa výhradne na regulovanú činnosť.
39. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník oprávnený v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie vec užívať nemusí vlastník realizovať sám, ale je oprávnený prenechať vec do užívania inému, napr. nájomnou zmluvou. Podľa názoru súdu je potrebné rozlišovať, či vecné bremeno vznikne na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena, alebo zo zákona. Obsah zákonného vecného bremena vyplýva priamo zo Zákona o tepelnej energetike. Zákonné vecné bremeno môže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu. Definíciu nevyhnutného rozsahu uvádza Ústavný súd SR vo svojom náleze č. PL. ÚS 42/2015-105 zo dňa 12. 10. 2016, ktorý predložil žalovaný, na strane 44: „Nevyhnutný zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší (nemal väčší rozsah) ako nevyhnutné a aby netrval dlhšie, než je nevyhnutné“, rovnako aj nález Ústavného súdu SR zo 16. 12. 2009 sp. zn. III. ÚS 237/2009, ktorý sa zaoberá podmienkami zásahu do vlastníckeho práva: „Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy sú stanovené štyri kumulatívne určené podmienky zásahu do vlastníctva, a to 1. aby bol zásah v nevyhnutnej miere, 2. aby bol zásah vykonaný vo verejnom záujme, 3. aby bol zásah uskutočnený na základe zákona a 4. aby bola za zásah vyplatená primeraná náhrada“.
40. Podľa názoru súdu zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v nakladaní s ňou, ani ho obmedzovať v oprávnení podľa § 123 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť prenajať. Ako už bolo spomenuté v odseku 38. tohto rozsudku, zákon dokonca s možnosťou prenajatia nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sústava tepelných zariadení, výslovne počíta, keďže oprávnenia a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti priznáva aj nájomcovi. Súd sa nestotožňuje so skutkovým tvrdením žalovaného, že takouto žalobou chce žalobca preklenúť uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie si náhrady. Žalobca mal legitímne očakávania, že má platne uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá sa musí plniť, a tým, že nehnuteľnosti prenajal, oprávnenia a povinnosti zo zákonného vecného bremena prešli na nájomcu. Zákon nemôže zakázať prenájom nehnuteľnosti len niektorým subjektom, t.j. tým, ktorým by patrilo zákonné vecné bremeno. Tým, že si žalovaný od žalobcu prenajal predmetné nebytové priestory, ich mohol užívať v rozsahu širšom než je nevyhnutný, a navyše uvedené nebytové priestory, užíval na výkon svojej podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva za účelom dosiahnutia zisku, pričom dodával teplo iným štyrom subjektom ako žalobcovi.
41. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo/1265/98, uvedené rozhodnutie sa týka uzavretia dohody o vecnom bremene oprávňujúcom žalovaného časovo neobmedzene užívať pre podnikateľskú činnosť prízemnú časť predávanej nehnuteľnosti vrátane vjazdu a dvora bezodplatne. Preto následne tieto priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, znovu prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keď išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúce vecnému bremenu za odplatu. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, v tomto prípade bolo zriadené bezodplatné vecné bremeno zmluvou, v súdenej veci ide o zákonné vecné bremeno (v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme, za náhradu), preto sa takéto rozhodnutie na súdený prípad nemožno aplikovať.
42. Právny zástupca žalovaného ďalej predložil email K.. A., ktorým chcel preukázať ukončenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov. V obchodných záväzkových vzťahoch sa uplatňuje zásada profesionality. Žalovaný mohol Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2013 ukončiť len v súlade s čl. IX., príp. v zmysle ust. § 9 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Zo strany žalovaného nebolo unesené dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení, že medzi stranami sporu bola uzavretá akási gentlemanská dohoda, v zmysle ktorej si žalobca nebude od žalovaného uplatňovať nájomné na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, čo mu žalovaný kompenzuje výrazným znížením fixnej zložky ceny tepla dodávaného do objektu Polikliniky. Každú zmluvu, ktorá je uzavretá písomne, možno meniť alebo dopĺňať len písomne. Uvedené vyplýva aj z článku X. bod 10.4 Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, v zmysle ktorého zmeny a dodatky k Zmluve je možné vykonať na základe obojstranného súhlasu zmluvných strán v písomnej forme vzostupne číslovaných dodatkov. Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá medzi vlastníkom budovy Polikliniky a žalovaným, pričom Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 08/2013 bola uzavretá s úplne iným subjektom ako žalobcom a to so spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o.. Naviac z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným jednoznačne vyplynulo, že žalovaný pri dojednávaní ceny za dodávku tepla a TÚV so spoločnosťou PHARMACY- LM, spol. s r.o., Prešov ako ekonomicky oprávnené náklady okrem iného uvádza sumu 1.666,67 eur za nájom nebytových priestorov (viď e-mail z 02. 12. 2013 č. l. 208 spisu), ktorú uhrádza žalobcovi.
43. Podstatné v spore o zaplatenie nájomného podľa názoru súdu bolo to, že zo strany žalovaného nebolo skutkovo tvrdené a následne preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu počas doby
nájmu užíva len v nevyhnutnom rozsahu vyplývajúcom zo zákonného vecného bremena. Nájomná zmluva predstavuje širší rozsah práva užívať predmet nájmu ako nevyhnutný a nájomca užíval nebytové priestory v podstate neobmedzene.
44. Žalovaný užíval nebytový priestor, pričom za jeho užívanie neplatil žiadne plnenie, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dojednané nájomné. Súdom priznaná suma tak predstavuje nájomné za mesiace január až august 2014 8 x 1.666,67 plus pomernú časť nájomného za december 2013. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, ktorých výška zodpovedá vyššie uvedeným obchodnoprávnym predpisom odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného uvedeného v Zmluve (v zmysle článku IV. bod 4.2 Zmluvy sa nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v mesačných splátkach najneskôr do 14. dňa mesiaca, ktorého sa tieto platby týkajú). Z nájomného splatného za október, november a december 2013 súd úroky z omeškania priznal do dňa 12. 09. 2014, t.j. do dňa, kedy došlo k zániku pohľadávky jej započítaním. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie podľa § 144 CSP za súhlasu žalovaného zastavil.
45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (79,08 %, t.j. v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel), náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (20,92 %, t.j. v časti v ktorej žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania), rozdiel predstavuje 58,16 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.