Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/29/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: GRYF MEDIA s.r.o., so sídlom Pažite 56, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 382 884, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: v rade 1/ KAMIMAX, s.r.o., so sídlom Šuja 23, 015 01 Šuja, IČO: 48 084 743, v rade 2/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P. XXXX/XX, XXX XX O., občan SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou, so sídlom X. XX, XXX XX O., v rade 3/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, XXX XX T., občan SR, v rade 4/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., v rade 5/ R. H., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom Q. V. Q. XXX, XXX XX Q. V. Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 285/2016-30 zo dňa 02.12.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb 285/2016-30 zo dňa 02.12.2016 v časti napadnutého výroku II., ktorým žalovanému v rade 2/ bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie I., a to k pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, stavbe - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. „Žalovanému v rade 1/ ukladá zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie I., a to pozemok - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, pozemok - parcela registra "C" , parc. č. 470/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, pozemok parcela registra "C", parc. č. 470/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, stavbu - rodinný dom, so súpisným číslom XXX, postavenú na pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 v rozsahu úkonov, ktorými by tieto nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu alebo tretie osoby na základe scudzovanej zmluvy, ktorej následkom by bol prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, ktorou by na nich zriadil predkupné právo v prospech tretej osoby, predal ich na dobrovoľnej dražbe, zaťažil ich zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom alebo akoukoľvek inou ťarchou, vložil ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva. II. Žalovaným v rade 2/, 3/ a 5/ ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie I., a to k pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere

157 m2, pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, stavbe - rodinný dom, so súpisným číslom 834, postavenej na pozemku - parcela registra "C", parc. č. 470/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2. III. Voči žalovanému v rade 4/ a v ostatnej časti návrh neodkladného opatrenia zamieta."

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 10.11.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.11.2016 domáhal voči pôvodne označeným žalovaným v rade 1/ až 4/ nariadenia neodkladného opatrenia. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa okresný súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2016 a zo dňa 28.11.2016 a s poukazom na § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1 písm. c) a d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, čl. 4 ods. 1 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Z návrhu neodkladného opatrenia v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa domáhal jeho nariadenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu ním tvrdenej naliehavej potreby úpravy pomerov strán, z dôvodu ohrozenia výkonu záložného práva žalobcu ako možnosti domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky. Podmienkou prípustnosti a opodstatnenosti každého navrhovaného neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva žalobcu svedčiaceho mu z právnych vzťahov so žalovaným a druhou podmienkou, ktorú žalobca musí v konaní preukázať je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť subjektívne právo žalobcu, pričom sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitnou povahou a účelom neodkladného opatrenia, musí súd zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie neodkladného opatrenia. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy neodkladných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho, teda nielen faktického vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré žalobca požaduje ochranu. Na nariadenie neodkladného opatrenia ako na vydanie každého súdneho rozhodnutia musí existovať právny záujem. Prípadný záujem v prípade návrhu neodkladného opatrenia poskytujúceho úpravu pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.

4. Všetky vyššie uvedené podmienky okresný súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Z podaného návrhu je zrejmé, že žalobca sa mieni vo veci samej domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých došlo k výmazu záložného práva žalobcu ako prvého v poradí pred žalovanými v rade 2/, 3/ a „aktuálne" 5/. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 4/, ktorý vznikol z písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.02.2016, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému v rade 4/ ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 196.000,- Eur a dlžník sa zaviazal poskytnutú peňažnú pôžičku veriteľovi vrátiť za podmienok a spôsobom dohodnutým v zmluve, najneskôr do 31.08.2016 poukázaním na bankový účet žalobcu uvedený v zmluve. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi žalobcom ako záložným veriteľom

a žalovaným v rade 1/ ako záložcom záložca zriadil právo k zálohu, ktorý je špecifikovaný v čl. II Zmluvy záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, a to na zabezpečenie pohľadávky vrátane jej príslušenstva záložného veriteľa voči J. R. ako žalovanému v rade 4/, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke v čl. II bod 2.2 tejto zmluvy. Záložca v zmluve oboznámil záložného veriteľa s existenciou vecných bremien, ktoré viaznu na predmete zálohu. V čl. IV zmluvy záložca vyhlásil, že počas trvania záložného práva bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa nezriadi k zálohu ďalšie záložné právo, nezaťaží záloh žiadnym ďalším vecným právom v prospech tretích osôb, záloh nescudzí, nezriadi predkupné právo v prospech tretích osôb a zdrží sa akéhokoľvek konania, ktorým by zhoršil postavenie záložného veriteľa. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 11.03.2016 V1036/2016 Okresný úrad Žilina povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ s tým, že právne účinky vkladu nastávajú dňom 11.03.2016. Podľa návrhu na výmaz záložného práva záznamom žalobca konajúci Ing. Róbertom Magátom, konateľom, požiadal o výmaz práva zapísaného v prospech žalobcu na LV č. XXXX pre k.ú. I. v časti C Ťarchy pod por. č. 2, ktoré boli zriadené záložnou zmluvou a ktorej vklad nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom Žilina pod č. V1036/2016. Vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva žalobcom je obsahom listinného dôkazu na č.l. 14 súdneho spisu, podľa ktorého vyhlásenia žalobca vyhlásením zo dňa 15.06.2016 konajúci konateľom Ing. Róbertom Magátom vyhlásil, že sa vzdáva záložného práva, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym pod č. V1036/2016. „Podľa výpisu z LV č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky k. ú. I. je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 4701 zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2, parc. č. 470/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2 a parc. č. 470/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 a stavby - dom súp. č. XXX na parcele č. 470/1 vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ spoločnosti KAMIMAX, s.r.o., Šuja č. 23. List vlastníctva obsahuje poznámku P-799/2016 o začatí výkonu záložného práva pre R. H., nar. 29.XX.XXXX, bytom Q. nad Q. XXX na vyššie označené nehnuteľnosti s poznámkou, že na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 38Cb 287/2016 prebieha súdne konanie na návrh žalobcu o určenie, že vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva je neplatné. Z obsahu časti C Ťarchy vyplýva zriadenie vecného bremena spočívajúceho v povinnosti strpieť zriadenie, uloženie, prevádzkovanie, opravu a údržbu inžinierskych sietí - plynového prívodného potrubia, vodovodného prívodného potrubia, kanalizačného prívodného potrubia a elektrickej prípojky podľa zmluvy o zriadení vecného bremena č. V3312/12 a vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť zriadenie, uloženie, užívanie, prevádzkovanie, opravy a údržbu inžinierskych sietí - plynového prívodného potrubia a vodovodného prívodného potrubia podľa zmluvy o zriadení vecného bremena č. V3314/12 a ďalej údaj o vklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v rade 2/ R. P. na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016, ktorej vklad bol povolený dňa 11.08.2016 - 402/16, vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pre žalovaného v rade 3/ R. Q. na zabezpečenie pohľadávky z dohody o novácii zo dňa 23.08.2016, ktorej vklad bol povolený dňa 25.10.2016 - 554/16 a vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pre žalobcu na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ktorej vklad bol povolený dňa 28.10.2016 - 561/16."

5. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu tak, „ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia" voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 5/. Postupne preskúmal splnenie jednotlivých zákonom stanovených podmienok, a to na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu neodkladného opatrenia. Z listinných dôkazov bola dostatočne preukázaná existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ ako záložcom a vlastníkom predmetných nehnuteľností a súčasne medzi žalobcom a žalovanými v rade 2/ a 3/ ako záložnými veriteľmi, ktorých záložné právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané po opakovanom návrhu žalobcu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, keď žalobca sa v dôsledku namietanej neplatnosti právnych úkonov, a to vzdania sa záložného práva a návrhu na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností stal záložným veriteľom až tretím v poradí rozhodujúcom na uspokojenie jeho záložného práva. Z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo zrejmé, že záložné právo žalovaného v rade 5/ k okamihu uzavretia záložnej zmluvy žalobcom a žalovaným v rade 1/ nebolo na príslušnom liste vlastníctva zapísané. Z § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre prípad niekoľkých záložných práv k tej istej veci zákon ustanovuje pravidlá o poradí záložných práv, ktorého význam sa prejavuje pri výkone záložného práva. To znamená, že na pohľadávku zabezpečenú v neskoršom poradí sa dostane úhrada len z toho, čo zvýši po uspokojení pohľadávky

zabezpečenej v prednejšom poradí. Poradie zápisu záložných práv do príslušného registra má význam aj z hľadiska ďalšieho zaťaženia zálohu záložným právom v prípade, ak dôjde k výkonu záložného práva. Pokiaľ pri výkone záložného práva predajom nehnuteľností draží záložný veriteľ zapísaný ako prvý v poradí, záloh prechádza do vlastníctva nadobúdateľa bez zaťaženia záložným právom, avšak pokiaľ draží záložný veriteľ uvedený ako druhý alebo v ďalšom poradí, záložné právo predchádzajúceho záložného veriteľa zostáva zachované a nadobúdateľ nadobúda nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom. Z uvedeného je zrejmé, že poradie záložných práv je významnou právnou skutočnosťou, pričom poradie sa spravuje časom vzniku vo vzťahu k zmluvnému záložnému právu, a to v závislosti od doby registrácie záložného práva a pre poradie záložného práva k nehnuteľnostiam je rozhodujúca doba jeho zápisu do katastra nehnuteľností. „Keďže okamih vzniku jednotlivých záložných práv je s poukazom na vyššie uvedené skutočností medzi stranami sporný a má byť predmetom konania vo veci samej, žalobcom vnímanú obavu, že zo strany žalovaného v rade 1/ dôjde k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na inú tretiu osobu, alebo že niektorý zo záložných veriteľov začne výkon svojho záložného práva, čím je ohrozená možnosť žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva, hodnotí ako dostatočne osvedčenú."

6. Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplývalo, že žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Žilina domáha neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých došlo k výmazu záložného práva žalobcu, ktorého vklad Okresný úrad Žilina pôvodne povolil v konaní V-1036/2016 dňa 11.03.2016. Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania okresný súd však považoval osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá v podmienkach prejednávanej veci je reálna a hrozí žalobcovi bezprostredne. „Súd preto návrhu žalobcu vyhovel, keďže z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov je nesporné, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd preto uložil žalovanému v rade 1/ ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností povinnosť zdržať sa nakladania s predmetom svojho vlastníctva, a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. I. v petite vymedzenom rozsahu, ktorý súd posúdil ako primerané obmedzenie práv žalovaného v rade 1/. Toto obmedzenie je odôvodnené charakterom uplatneného nároku, výškou pohľadávky žalobcu, ktorej splnenie zabezpečuje záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, v ktorej sa žalovaný v rade 1/ zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zhoršil postavenie žalobcu ako záložného veriteľa a okolnosťami prejednávanej veci, ktoré zakladajú dôvodné podozrenie, že k porušeniu práv žalobcu došlo v dôsledku spáchania trestného činu." Vo vzťahu k obmedzeniu výkonu záložných práv žalovaného v rade 2/, 3/ a 5/ okresný súd návrhu neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam vyhovel, nakoľko považoval návrh vo vzťahu k týmto žalovaným za primerané obmedzenie práv žalovaných v rade 2/, 3/ a 5/, vyplývajúce z okolností, za ktorých k porušeniu práv žalobcu došlo a s prihliadnutím na okolnosti a dôsledky výkonu záložného práva žalovanými v právnej sfére žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ okresný súd návrh neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalovaný v rade 4/ síce vystupuje ako dlžník zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.02.2016, ktorého záväzok je zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva, avšak výkon záložného práva a jeho poradie sa žalovaného v rade 4/ priamo nedotýka, keďže žalovaný v rade 4/ nie je vlastníkom predmetu zálohu a priame práva žalobcu z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva voči žalovanému v rade 4/ nevyplývajú. Na uvedenom závere nemenila nič ani skutočnosť, že žalovaný v rade 4/ súčasne vystupuje ako konateľ žalovaného v rade 1/, t.j. vlastníka predmetných nehnuteľností a súčasne záložcu.

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol nad rámec už uvedených skutočností v súvislosti so zmenou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia učinenú podaním žalobcu zo dňa 28.11.2016, že o zmene „návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitným uznesením nerozhodoval, keďže tak, ako bolo správne žalobcom konštatované, ustanovenia prvého dielu tretej hlavy § 324 a nasledovné neupravujú postup súdu v prípade zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku, ktorého účelom a zmyslom je bezodkladne upraviť pomery strán, a o ktorom súd rozhoduje v zákonom stanovenej lehote bez toho, že by vyzýval žalobcu na odstránenie vád návrhu, spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, súd má za to, že je možné v súvislosti so zmenou návrhu neodkladného opatrenia postupovať analogicky podľa ustanovenia § 141 CSP, v zmysle ktorého ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa ustanovenia § 143 ods. 2 CSP." V zmysle čl.

4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia toho alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci. Pri použití analógie v procesnom práve okresný súd analogickou aplikáciou § 141 rozhodoval o zmenenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby a rozšírení okruhu subjektov na strane žalovaného.

8. Vo vzťahu k jednotlivým alternatívam návrhu neodkladného opatrenia, a to návrhu, ktorým by okresný súd nariadil neodkladné opatrenie voči všetkým žalovaným nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, konštatoval, že takýto návrh vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný vo vzťahu k žalovanému v rade 4/ a čo do rozsahu ako neprimeraný k obmedzeniu práv žalovaných v rade 2/, 3/ a 5/, ktorým na základe zistených skutočností z vykonaných dôkazov svedčí len právo záložného veriteľa a s tým súvisiaci výkon práv záložného veriteľa. Ako neprimerané obmedzenie práv žalovaných okresný súd vyhodnotil aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ktorým by okresný súd mal žalovanému v rade 1/, 2/, 3/ a 5/ uložiť povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX. Ako odôvodnený a primeraný porušovanému právu žalobcu a možným dôsledkom výkonu záložného práva žalovanými v rade 2/, 3/, a 5/ v právnej sfére žalobcu okresný súd vyhodnotil žalobcom v poradí tretí alternatívny návrh neodkladného opatrenia, ktorým okresný súd uložil žalovanému v rade 1/ zdržať sa nakladania s vlastníctvom vyššie špecifikovaných nehnuteľností v rozsahu v petite vymedzených úkonov, ktorými by žalovaný scudzil nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, prípadne právnych úkonov, ktorými by zaťažil, založil nehnuteľnosti v prospech tretích osôb, vložil tieto ako nepeňažný vklad do obchodných spoločností a družstva, prípadne zaťažil inou ťarchou. Vo vzťahu k žalovaným v rade 2/, 3/ a 5/ okresný súd posúdil návrh neodkladného opatrenia za dôvodný v rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že k okamihu rozhodovania okresného súdu o návrhu neodkladného opatrenia žalobca preukázateľne uplatnil svoj nárok na určenie svojho poradia na uspokojenie záložného práva k nehnuteľnostiam a o určenie neplatnosti právnych úkonov - vyhlásenia o vzdaní sa záložného práva zo dňa 15.06.2016 a návrhu na výmaz záložného práva zo dňa 15.06.2016 žalobou na Okresnom súde Žilina aktuálne vedenou pod sp.zn. 27C/223/2016 (úradný záznam zo dňa 01.12.2016), povinnosť podať návrh vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 okresný súd žalobcovi neukladal, a to napriek tomu, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V prípade, ak by došlo k odmietnutiu alebo zamietnutiu žaloby vo veci samej alebo ak by bolo konanie vo veci samej zastavené, platí primerane § 335 CSP, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Podľa odseku 2 neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, ale ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Nakoľko žalobca osvedčil splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom bolo návrhu žalobcu vyhovené, okresný súd nariadil neodkladné opatrenie v znení vyplývajúcom z výrokovej „časti tohto uznesenia" a v ostatnej časti návrh z vyššie už uvedených dôvodov zamietol.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/. Uviedol, že uznesenie vydané Okresným súdom Žilina č.k. l0Cb 285/2016-30 zo dňa 02.12.2016 napáda „odvolaním v časti čl. II. u žalovaného v rade 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a h) Civilného sporového poriadku ,,CSP" pretože podľa nášho názoru súd prvej inštancie: nesprávne posúdil právny stav a neboli splnené procesné podmienky". So závermi súdu prvej inštancie v napádanom uznesení vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ nebolo možné súhlasiť, právny záver súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a vo veci neboli splnené procesné podmienky, a to z dôvodov: „že napádané uznesenie nevydal zákonný sudca. Právo na zákonného sudcu pritom zaručuje SR v či. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Vo veci sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, avšak treba brať do úvahy hmotné právo, o ktoré žalobca svoj návrh opieral, a to u žalovaných

v rade 2/, 3/ a 5/ je právo spojené so záložným právom podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a právo týkajúce sa nehnuteľností, ktoré vždy patria do občianskeho senátu."

11. V odvolaní žalovaný v rade 2/ namietal, že súd prvej inštancie uložil okrem žalovaných v rade 3/ a 5/ aj žalovanému v rade 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. „S týmito závermi súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Nie je nám jasné ako žalovaný v rade 2/ bude účastníkom sporu o neplatnosť vzdania sa záložného práva zo dňa 15.06.2016. Žalovaný v rade 2/ s uvedeným úkonom absolútne nemá nič spoločné. Nie je v ňom citovaný, a tento úkon ani neučinili osoby s ním personálne prepojené." Žalovaný v rade 2/ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2016 poskytol pôžičku dlžníkovi J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I. s tým, že na zabezpečenie poskytnutej pôžičky vlastník nehnuteľností spoločnosť KAMIMAX, s.r.o., so sídlom Šuja 23, 015 01 Šuja, IČO: 48 084 743, zriadila v prospech žalovaného v rade 2/ záložné právo, tak ako je toto zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre katastrálne územie I., a to Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 10.08.2016. Na základe tejto skutočnosti bolo na LV č. X XXX v časti „C" zapísané záložné právo v prospech žalovaného v rade 2/ ako prvého v poradí. Žalovaný v rade 2/ poskytol pôžičku dlžníkovi, ktorú si zabezpečil záložným právom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ s tým, že na LV č. XXXX v časti „C" nebolo zapísané žiadne záložné právo, a to ani v prospech žalobcu o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ je vo veci zapísaný ako prvý v poradí. „V zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov ... údaje o katastri uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom podľa § 7 písm. c/ ... obsah katastra tvoria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam." Žalovaný v rade 2/ namietal, že okresný súd vyhovel návrhu žalobcu bez toho, „aby rešpektoval citované právne ustanovenia zákona, a to bez toho, aby chránil oprávnené záujmy žalovaného v rade 2/, ktorý by určite pôžičku dlžníkovi neposkytol, ak by mal vedomosť, že na LV č. XX XX je odvkladované záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa. Žalovaný v rade 2/ sa riadil výpisom z LV č. XXXX, jeho záložné právo je zapísané ako prvé v poradí a nie je dôvod, aby bol akokoľvek obmedzovaný pri výkone záložného práva ako záložného veriteľa. Žalovaný v rade 2/ konal v dobrej viere, na skutočnostiach opísaných v návrhu žalobcom sa nijako nepodieľal a nemôže ani niesť vo veci akékoľvek právne následky. Máme za to, že žalobca nemôže byť voči žalovanému v rade 2/ pri uplatnení záložného práva v budúcnosti akokoľvek zvýhodnený." Žalovaný v rade 2/, ktorý poskytol pôžičku, ktorú si zabezpečil záložným právom, predsa nemôže byť zaťahovaný do sporov žalobcu, ktoré má so žalovaným v rade 1/ a jeho dlžníkom. V Zmluve o pôžičke zo dňa 12.02.2016 predloženej žalobcom absentuje ručiteľský záväzok žalovaného v rade 1/ podľa § 546 Občianskeho zákonníka, preto žalobca nemôže byť akokoľvek úspešný pri uplatnení záložného práva, na ktoré sa odvoláva. Žiadal, „aby odvolací súd, napádané uznesenie voči žalovanému v rade 2/, tak ako je to vyšpecifikované v časti II. uznesenia zrušil. O trovách odvolacieho konania žiadame rozhodnúť samostatným uznesením."

12. K doručenému odvolaniu žalovaného v rade 2/ sa vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu. Žalovaný v rade 2/ namietal, že neboli splnené procesné podmienky, pretože napadnuté uznesenie vydal nezákonný sudca, ktoré tvrdenie žalovaný v rade 2/ odôvodnil tak, že: „Vo veci sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, avšak treba brať do úvahy hmotné právo, o ktoré žalobca svoj návrh opieral, a to u žalovaných v rade 2/, 3/ a 5/ je právo spojené so záložným právom podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a právo týkajúce sa nehnuteľností, ktoré vždy patria do občianskeho senátu. " Na základe uvedeného má žalobca za to, že (hoci to nie je z textu žalovaného 2 jednoznačne zrejmé), žalovaný 2 je toho názoru, že každá vec týkajúca sa občianskoprávneho vzťahu musí byť vedená v súdnom registri C, zatiaľ čo vec týkajúca sa obchodnoprávneho vzťahu musí byť vedená v súdnom registri Cb. Ak by uvedená zásada nebola dodržaná a vec by bola vedená v „nesprávnom" súdnom registri, podľa názoru žalovaného 2 by v prípade vydania rozhodnutia došlo k tomu, že o veci rozhodol nezákonný sudca". Keďže v prejednávanej veci sa jedná o občianskoprávny vzťah, podľa žalovaného v rade 2/ mala byť vec vedená v súdnom registri C. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe: „Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu." (napr. IV. ÚS 170/2014, I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010). Zápis veci do súdneho registra má vplyv práve na určenie sudcu v súlade s rozvrhom práce súdu. Spomedzi uvedených predpokladov, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné hovoriť o zákonnom sudcovi teda žalovaný v rade 2/ v odvolaní namietal výlučne správnosť určenia zákonného sudcu v súlade s rozvrhom práce

súdu. Verejne dostupný rozvrh práce Okresného súdu Žilina sa delí na niekoľko častí, pričom výkon súdnictva je upravený na str. 11 a nasl. rozvrhu práce. Prejednávaná vec bola zapísaná do rozvrhu práce v znení v zmysle dodatku č. 10. V časti 1/ OPIS SÚDNYCH REGISTROV rozvrhu práce (str. 12 a nasl.) sa uvádza: Do súdneho registra „C" sa zapisuje a) žaloba a návrh na začatie konania v občianskoprávnych veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v občianskoprávnej veci, (str. 12); Do súdneho registra „Cb" sa zapisuje a) žaloba a návrh na začatie konania v obchodných veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v obchodných veciach, (str. 13) Táto časť rozvrhu práce však nepojednáva o zapisovaní návrhov na vydanie neodkladného opatrenia (s výnimkou neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, čo však nie prejednávaný prípad). Časť 2/ PRAVIDLÁ URČOVANIA ZÁKONNÉHO SUDCU (str. 24 a nasl.) sa delí na niekoľko menších celkov: A/ Pravidlá prideľovania vecí B/ Spôsob a pravidlá prideľovania veci, ak vec nemožno prideliť náhodným výberom pomocou aplikácie C/ Spôsob a pravidlá prideľovania veci celok C/ Spôsob a pravidlá prideľovania veci sa ďalej delí na niekoľko ďalších podcelkov: C.l. Výber sudcu prostredníctvom PC generátora C.2. Výnimky z náhodného výberu C.3 Pracovný postup pri realizácii výnimky a zabezpečenie transparentnosti zákonného sudcu C.4. Osobitné zapisovanie nových vecí a osobitné postupy v niektorých kanceláriách V podcelku C.4. sa pod podnadpisom „Kancelárie C a Cb" uvádza (str. 31): „Občianskoprávne a obchodné zmiery (návrhy na schválenie zmieru) a občianskoprávne a obchodné návrhy na vydanie neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení sa zapisujú do registra C a Cb." V podcelku C.4. sa pod podnadpisom „Neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia" uvádza (str. 31): „1. Ak je podaný samostatný návrh o vydanie neodkladného opatrenia (tak ako v tejto veci, pozn. žalobcu) a konanie vo veci samej ešte nezačalo, vec je pridelená náhodným výberom sudcovi." Z uvedeného bolo teda podľa žalobcu zrejmé, že ak je podaný návrh o vydanie neodkladného opatrenia, možno vec zapísať do súdneho registra C a rovnako tak do súdneho registra Cb. Rozvrh práce výslovne umožňuje zapísať občianskoprávny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj do registra Cb. Účelom uvedenej úpravy je zrejme urýchlenie postupu súdu v konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery. V čase prideľovania veci do súdneho registra (na podateľni súdu) pritom nie je vždy možné dostatočne presne určiť, či sa jedná o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu agendu. V prípade pridelenia veci - žaloby do nesprávneho súdneho registra je v súlade s podcelkom C.2.2 podnadpis „1. Prípady použitia výnimky", písm. e) rozvrhu práce možné na základe pokynu predsedu súdu previesť vec do iného súdneho registra. Žalobca zdôraznil, že v prípade konania o vydanie neodkladného opatrenia by však takýto postup bol zdĺhavý a v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. Preto je aj odôvodnená úprava umožňujúca aj občianskoprávnu vec (ak ide o konanie o vydanie neodkladného opatrenia) zapísať a viesť v oboch súdnych registroch - Cb aj C. Takáto úprava je odôvodnená aj blízkosťou obchodného a občianskeho práva.

13. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/ žalobca opakovane upozornil na podcelok C.2.2 podnadpis „1. Prípady použitia výnimky", písm. e) rozvrhu práce, v zmysle ktorého: „Pridelenie vecí je vylúčené z náhodného výberu v prípadoch, keď sa vec vracia pôvodnému sudcovi, ktorému už raz bola pridelená alebo súvisiaca vec už bola pridelená pôvodnému sudcovi. Výnimky sa uplatňujú v týchto prípadoch: e) ak bola vec zapísaná do nesprávne určené súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do nesprávneho registra na tunajšom súde. V prípade námietky proti prevodu rozhodne predseda súdu opätovne, na uplynutie lehoty 30 dní odo dňa zapísania veci do nesprávneho registra sa v tomto prípade neprihliada. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia. Ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra avšak súd nie je kauzálne príslušným, vec sa do príslušného registra nezapisuje. " Keďže vec nebola do iného registra prevedená podľa pokynu predsedu súdu do 30 dní, nemožno hovoriť o tom, že napadnuté uznesenie vydal nezákonný sudca. So zreteľom na vyššie uvedené nebolo možné podľa žalobcu súhlasiť s námietkou žalovaného v rade 2/, že neboli splnené procesné podmienky.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/, a to k námietke, že okresný súd nesprávne posúdil právny stav, poukázal na to, medzi odvolacími dôvodmi taxatívne určenými v § 365 sa nenachádza „nesprávne posúdenie právneho stavu"; žalobca mal za to, že žalovaný v rade 2/

mal na mysli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek tomu žalobcovi nie je z odvolania žalovaného v rade 2/ zrejmé, v čom presne malo nesprávne právne posúdenie veci spočívať. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní uvádzal: „Ako odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie v bode 1. uznesenia uviedol, že vo veci došlo k sfalšovaniu vzdania sa záložného práva zo strany žalobcu na dotknutých nehnuteľnostiach podaním zo dňa 15.06.216 spolu s návrhom na výmaz, pričom sa tak malo stať preto, aby žalobca nemohol obmedziť iné osoby v nakladaní s nehnuteľnosťami a tieto osoby mohli s nimi voľno nakladať. V bode 13. uznesenia súd následne uvádza, že všetky podmienky skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej s tým, že zároveň aj posúdil či je správne zvolený okruh strán konania" a následne žalovaný uvádzal: „S týmito závermi súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Nie je nám jasné ako žalovaný v rade 2/ bude účastníkom sporu o neplatnosť vzdania sa záložného práva zo dňa 15.06.2016. Žalovaný v rade 2/ s uvedeným úkonom absolútne nemá nič spoločné. Nie je v ňom citovaný, a tento úkon ani neučinili osoby s ním personálne prepojené. " „a nižšie uvádza:„ Žalovaný v rade 2/ ktorý poskytol pôžičku, ktorú si zabezpečil záložným právom predsa nemôže byť zaťahovaný do sporov žalobcu, ktoré má so žalovaným v rade 1/ a jeho dlžníkom. " V podanej žalobe (vedenej Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 27C/223/2016), ktorá bola podaná na druhý deň po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha určenia, že vzdanie sa záložného práva zo dňa 15.06.2016 a návrh na výmaz záložného práva zo dňa 15.06.2016 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a že žalobca je prvý v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.1150 vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k.ú. I.. Uvedené vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aj z napadnutého uznesenia; konkrétne z bodu 13 (str. 5) a z bodu 1 (str. 2). „Žalobca preto nerozumie námietke žalovaného 2, že žalovaný 2 nemá s dotknutým právnym úkonom nič spoločné. Žalovaný 2 musí byť procesnou stranou v konaní z dôvodu, že žalobca sa domáha určenia, že je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam pred ním (to sa týka najmä konania vo veci 27C/223/2016). Žalobca netvrdí, že žalovaný 2 „má niečo spoločné s výmazom záložného práva svedčiaceho v prospech žalobcu". Žalovaný 2 však musí byť procesnou stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné neodkladne upraviť pomery - vrátane pomerov žalovaného 2 k dotknutým nehnuteľnostiam a pomerov žalovaného 2 k žalobcovi (ohľadom možnosti vykonať záložné právo). Žalovaný 2 ďalej v odvolaní poukazuje na to, že v čase, keď poskytol dlžníkovi J. R. pôžičku a keď bolo zriadené Jeho" záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam, na príslušnom liste vlastníctva nebolo žiadne záložné právo zapísané." Ďalej žalovaný v rade 2/ poukázal na to, že konal v dobrej viere, na skutočnostiach opísaných žalobcom v návrhu sa nijako nepodieľal a nemôže niesť vo veci akékoľvek právne následky. Uviedol, že podľa neho žalobca nemôže byť voči nemu pri uplatnení záložného práva akokoľvek zvýhodnený. K tomu žalobca uviedol, že nie je ani jeho zavinením, že žalovaný v rade 2/ sa mylne domnieval, že je prvý v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva. Skutočnosť že žalobcovi patriace záložné právo riadne vzniklo, je zrejmé z ním predložených podkladov, pričom túto skutočnosť žalovaný v rade 2/ ani nepoprel. Žalovaný v rade 2/ nepoprel ani tú skutočnosť, že záložné právo žalobcu naďalej trvá. Žalovaný v rade 2/ sa teda opiera výlučne o svoju dobromyseľnosť pri uzatváraní zmluvy o pôžičke resp. záložnej zmluvy. Podľa žalobcu (ničím nepotvrdená) dobromyseľnosť žalovaného v rade 2/ nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia a ak dlžník žalovaného v rade 2/, ktorý musel mať vedomosť o existencii záložného práva žalobcu - hoci toto nebolo zapísané na príslušnom LV, túto skutočnosť pred ním zatajil, môže sa žalovaný v rade 2/ od neho domáhať náhrady škody. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalovaný v rade 2/ poukázal aj na znenie § 70 Katastrálneho zákona a zdôraznil hodnovernosť údajov uvedených v katastri (ak sa nepreukáže opak). Žalovaný v rade 2/ tvrdí, že okresný súd vyhovel návrhu bez toho, aby rešpektoval tieto zákonné ustanovenia a bez toho, aby poskytol ochranu žalovanému v rade 2/, ktorý by podľa vlastných slov pôžičku dlžníkovi J. R. neposkytol, ak by mal vedomosť o existencii záložného práva žalobcu. Žalobca zdôraznil, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani nie je úlohou súdu poskytnúť úplnú a nezvratnú ochranu niektorej z procesných strán. Úlohou súdu v tomto konaní je len preskúmať, či objektívne existuje potreba bezodkladne (a dočasne) upraviť pomery (§ 325 , pričom túto potrebu skúma len s ohľadom na skutočnosti uvádzané tým, kto nariadenie neodkladného opatrenia navrhol. Žalobca mal za to, že túto potrebu dostatočne a jasne preukázal, táto trvá a neexistuje žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. V čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súčasne inicioval aj konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a príslušnej okresnej prokuratúre podal podnet na preskúmanie zákonnosti výmazu záložného práva žalobcu a na podanie protestu prokurátora proti tomuto výmazu (opatreniu orgánu verejnej správy). Pokiaľ v závere odvolania žalovaný v rade 2/ uvádzal: „Okrem toho podotýkame, že v Zmluve o pôžičke zo dňa 12.02.2016. predloženej žalobcom absentuje ručiteľský

záväzok žalovaného v rade 1/ podľa § 546 Občianskeho zákonníka, preto máme za to, že žalobca nemôže byť akokoľvek úspešný pri uplatnení záložného práva, na ktoré sa odvoláva", tak žalobca konštatoval, že aj v tomto prípade ide o tvrdenie, ktoré by malo byť žalovaným v rade 2/ predložené v konaní vo veci sp.zn. 27C/223/2016 a nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zdôraznil, že záložné právo nevzniklo na základe žalovaným v rade 2/ uvádzanej Zmluvy o pôžičke, ale na základe osobitnej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.02.2016 (čo žalobca uvádzal aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

15. K doručenému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ sa vyjadril žalovaný v rade 2/ v podaní právnej zástupkyne. Právo zákonného sudcu zaručuje SR v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Vo veci sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia v nadväznosti na právo spojené so záložným právom podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a právo týkajúce sa nehnuteľností vždy patria do občianskeho senátu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu vo vyjadrení, že obchodné a občianske právo sú blízke, a preto je možné, aby vec bola rozhodnutá sudcom registra C. Trval na tom, že súd prvej inštancie napádaným uznesením vyhovel návrhu žalobcu bez toho, aby chránil oprávnené záujmy žalovaného v rade 2/ a v rozpore s „§ 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov (v spore sa jedná o lex specialis) ... údaje o katastri uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom podľa § 7 písm. d ... obsah katastra tvoria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Žalovaný v rade 2/je na LV č. XXXX v časti „C" pre kat. úz. I. zapísaný ako záložný veriteľ ako prvý v poradí, a nie je dôvod, aby bol akokoľvek obmedzovaný pri výkone záložného práva." Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie voči žalovanému v rade 2/ zrušil. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá v spojení s § 378 ods. 1 uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku II. vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. K rozsahu podaného odvolania krajský súd uvádza, že bolo zrejmé, že odvolanie podal žalovaný v rade 2/ vo vzťahu k výroku II., ktorý sa ho týkal. Pokiaľ išlo o označenie strán, tak je potrebné vysvetliť, že Civilný sporový poriadok samotný ich neoznačuje ako žalobcu a žalovaného, keďže neodkladné opatrenie nie je ex lege nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej. Vo všeobecnosti osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označuje Civilný sporový poriadok ako navrhovateľa a u označenia protistrany prichádza do úvahy jej označenie v súlade s hmotným právom. Ak však žalobca v návrhu uvádzal označenie strán ako žalobca a žalovaní, čo rovnako prevzal aj okresný súd

do napadnutého uznesenia, bolo preto dôvodné, aby aj v odvolacom konaní a v rozhodnutí o odvolaní boli strany označené zhodne ako vyplýva z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Na základe podaného odvolania a vymedzených odvolacích dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní vyvolanom podaným odvolaním žalovaného v rade 2/ dôsledne oboznámil so spisovým materiálom. Bolo zrejmé, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 11.11.2016, sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/. Neskôr došlo k rozšíreniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o žalovaného v rade 5/, z dôvodu, že žalovaný v rade 5/ začal s výkonom záložného práva. Súd prvej inštancie k svojmu postupu k prvoinštančnému konaniu uviedol, že o zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitným uznesením nerozhodoval, keďže ustanovenia prvého dielu tretej hlavy § 324 a nasl. neupravujú postup súdu v prípade zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku, ktorého účelom a zmyslom je bezodkladne upraviť pomery strán a o ktorom súd rozhoduje v zákonom stanovenej lehote bez toho, že by vyzýval žalobcu na odstránenie vád návrhu, spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, bolo možné podľa prvoinštančného súdu postupovať analogicky podľa § 141 a čl. 4 ods. 1 CSP.

26. V rámci podaného odvolania žalovaný v rade 2/ primárne namietol, že vo veci neboli splnené procesné podmienky, že napádané uznesenie nevydal zákonný sudca, pričom poukázal na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že vo veci sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. a že je potrebné brať do úvahy hmotné právo, o ktoré žalobca svoj návrh opieral. U žalovaných v rade 2/, 3/ a 5/ ide o právo spojené so záložným právom podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka a právo týkajúce sa nehnuteľností, ktoré vždy, podľa žalovaného v rade 2/, patria do občianskeho senátu. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v rade 2/ považuje krajský súd za podstatné konštatovať, že na základe vykonaného odvolacieho prieskumu sa s touto argumentáciou nemohol stotožniť.

27. Právo na zákonného sudcu zaručuje v čl. 48 ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc". Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch") zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). (Primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 297/2012 z 30.10.2013).

28. „Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 599/2015 z 24. mája 2016).

29. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

30. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

31. Krajský súd v súvislosti s argumentáciou žalovaného v rade 2/ sa oboznámil s pravidlami stanovenými v rozvrhu práce Okresného súdu Žilina pre rok 2016 (ďalej aj len „rozvrh práce"), tak aby bolo možné vyhodnotiť vznesenú námietku žalovaného v rade 2/ v rovine zákonného sudcu v prejednávanej veci. V časti rozvrhu práce C.4. Osobitné zapisovanie nových vecí a osobitné postupy v niektorých kanceláriách je uvedené „Občianskoprávne a obchodné zmiery (návrhy na schválenie zmieru) a občianskoprávne a obchodné návrhy na vydanie neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení sa zapisujú do registra C a Cb." (str. 31) „Neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia 1. Ak je podaný samostatný návrh o vydanie neodkladného opatrenia a konanie vo veci samej ešte nezačalo, vec je pridelená náhodným výberom sudcovi."(str. 31 rozvrhu práce). Z rozvrhu práce tiež vyplýva: „2/ PRAVIDLÁ URČOVANIA ZÁKONNÉHO SUDCU A/ Pravidlá prideľovania vecí Veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom (ďalej len „aplikácia") tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci, za splnenia podmienok zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. Maximálny rozdiel v počte pridelených vecí jednotlivým oddeleniam zriadenými pre sudcu, alebo súdneho úradníka stanovujem pre kalendárny rok na 3 veci, s tým že pomer nápadu prideľovania vecí do jednotlivých oddelení je pre všetky súdne oddelenia v zásade 1: 1 Výnimky z tejto zásady sú uvedené v tomto rozvrhu práce pri príslušných oddeleniach, a to pre oddelenie:, „5. JUDr. Lenka Müllerová, PhD. má stanovený nápad nových vecí v súdnom oddelení 10Cb, 10CbZm, 10Cbi, 10CbVo vo výške 2/3-tín". Krajský súd akcentuje, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, ktorý bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (príkladmo III. ÚS 285/2010). Žalovaný v rade 2/ v odvolaní dôvodil tým, že „Vo veci sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, avšak treba brať do úvahy hmotné právo, o ktoré žalobca svoj návrh opieral, a to u žalovaných v rade 2/, 3/ a 5/ je právo spojené so záložným právom podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a právo týkajúce sa nehnuteľností, ktoré vždy patria do občianskeho senátu." Z obsahu spisu z jeho čl. 29 vyplynulo, že zákonná sudkyňa, ktorej vec bola pridelená podľa záverov odvolacieho súdu v súlade s platným rozvrhom práce, dňa 1.12.2016 zistila, že žalobca dňa 18.11.2016 si žalobou uplatnil „nárok voči žalovaným v rade 1 až 4/ a že predmetná vec je vedená okresným súdom" aktuálne pod sp.zn. 27C/223/2016. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol však doručený okresnému súdu už dňa 11.11.2016. Vzhľadom na tieto zistenia ako i na spôsob, akým bola v danom prípade posudzovaná vec pridelená senátu 10 Cb, je potrebné konštatovať, že nedošlo k vybočeniu z rámca rozvrhu práce Okresného súdu Žilina platného v čase, keď vec došla na súd, resp. z rámca zákona o súdoch, najmä tých jeho ustanovení, ktoré sa týkajú spôsobu prideľovania vecí, pričom sa poukazuje na platný rozvrh práce Okresného súdu Žilina na rok 2016 a osobitne na vyššie citované skutočnosti, ktoré z neho vyplývajú.

32. V rovine týchto svojich záverov krajský súd len pre úplnosť a odstránenie akýchkoľvek pochybností, poukazuje i na to, že pokiaľ by aj občiansko-právnu vec na súde vecne a miestnom príslušnom prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú obchodné spory, tak podľa záverov súdov vyššej inštancie nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (pôvodne v zmysle § 237 písm. f) OSP) a ani nerozhodol súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g) OSP). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občiansko-právnych a obchodno-právnych vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možnosti ich realizácie (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.1998 sp.zn. 4Cdo 1/98). Je potrebné mať na pamäti, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu zákonom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je totiž procesným právom účastníka, aby o jeho právach a povinnostiach bolo rozhodnuté súdom vecne a miestne príslušným. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 1/1998 konštatoval, že bez ohľadu na to, či išlo o vec obchodnú alebo občiansko-právnu, konali súdy vecne a miestne príslušné a tým, že predmetnú obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednávali a rozhodovali sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občiansko-právne spory, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Z hľadiska možnosti realizácie procesných práv

účastníka Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že procesný postup súdu pri prejednávaní obchodných sporov je koncepčne upravený rovnako ako pri prejednávaní občiansko-právnych sporov a že tento proces upravujú tie isté ustanovenia zákonnej úpravy. Nadväzujúc na výklad pojmu odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne obsadený súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že i prípadné zistené nesprávne posúdenie právnej povahy vzťahov účastníkov nevykazuje znaky žiadnej z tých osobitne vymenovaných procesných vád, ktorým by zákon priznával mimoriadny právny význam tým, že ich vníma spomedzi všetkých vád, ku ktorým môže dôjsť v občianskom súdnom konaní a že ich označuje za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

33. Vo väzbe na tieto závery poukazuje krajský súd potom i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 10/02 zo dňa 04. septembra 2002, v ktorom ústavný súd konštatoval, že aj keď OSP výslovne neustanovuje právo účastníkov vyjadriť sa k osobám sudcov a prísediacich, ktorí majú podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť, nie je im možné toto právo v rámci občianskeho súdneho konania uprieť aj so zreteľom na to, že porušenie ústavou garantovaného základného práva neodňateľnosti zákonnému sudcovi, odôvodňuje podanie riadneho ale aj mimoriadneho opravného prostriedku. Konštatoval, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom opravných prostriedkov v občianskom súdnom konaní je aj to, že súd nebol správne obsadený, pričom súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca, čomu nasvedčuje aj definícia zákonného sudcu. Aj prax všeobecných súdov akceptuje skutočný zmysel zákonného sudcu, ako procesnej garancie, ktorej porušenie sa môže a musí preskúmať aj v opravných konaniach. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sa stotožnil a odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 1/98 (Zbierka súdnych rozhodnutí a Stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 1999, č. 99, str. 35), podľa ktorého tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali, rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občiansko-právne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP a ani nerozhodol súd nesprávne obsadený. Ani z tejto rovine nazerania potom nebolo možné, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného v rade 2/.

34. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, pričom podmienky tohto nariadenia skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej a aj tým, že posúdil, či je správne zvolený okruh strán konania. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní uviedol, že mu nie je „jasné ako žalovaný v rade 2/ bude účastníkom sporu o neplatnosť vzdania sa záložného práva zo dňa 15.06.2016". V tomto smere krajský súd odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu pod bodom 20, 22, 23, 24, 26 pričom sa zvýrazňuje, že žalovaný v rade 2/ za daného skutkového stavu musí byť procesnou stranou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, vrátane pomerov žalovaného v rade 2/ k dotknutým nehnuteľnostiam ohľadom možnosti vykonať záložné právo. Pokiaľ i žalovaný v rade 2/ poukazoval na svoju dobromyseľnosť, tak len samotná tvrdená dobromyseľnosť, bez ďalšieho, v tomto štádiu konania nie je dostačujúca na konštatovanie nesprávnosti záverov okresného súdu, ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené.

35. Pokiaľ žalovaný v rade 2/ v odvolaní uvádzal, že v Zmluve o pôžičke zo dňa 12.02.2016 predloženej žalobcom absentuje ručiteľský záväzok žalovaného v rade 1/ podľa § 546 Občianskeho zákonníka, preto žalobca nemôže byť akokoľvek úspešný pri uplatnení záložného práva, na ktoré sa odvoláva, tak vo väzbe na túto argumentáciu odvolací súd a len vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu poukazuje na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.2.2016 (č.l. 8 a nasl. spisu), ktorá bola podľa doručenky na č.l. 40 rub spisu ako príloha doručená i žalovanému v rade 2/, ktorá skutočnosť však nenašla odraz v odvolacej argumentácii žalovaného v rade 2/ voči nariadenému neodkladnému opatreniu.

36. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ v zhode s okresným súdom považoval predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené, vrátane dostatočného stupňa osvedčenia nárokov žalobcu, ktorým sa poskytuje neodkladná ochrana, tak v rozsahu tých tvrdení a dôkazov, ktoré boli produkované k rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, bolo možné len predbežné posúdenie tohto osvedčenia žalobcových nárokov, a to výhradne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto nie je vylúčené, že na základe výsledkov dokazovania v už vyvolanom konaní vo veci samej, môže súd konajúci meritórne v spore, dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cbo 171/2010).

37. Pre úplnosť krajský súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany uvádza, a to i za stavu absencie odvolacej námietky žalovaného v tejto rovine, že je pri posúdení právnych účinkov neodkladného opatrenia, teda či tieto neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom, až na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), nebolo v rámci zistených osvedčených podmienok v danej sporovej veci v danom štádiu zistené nesplnenie predpokladu proporcionality pre dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia. Bola to strana žalobcu, ktorá osvedčila podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje dočasnosť úpravy pomerov sporových strán, ktorá dáva limity právnym účinkom neodkladného opatrenia, pričom sa poukazuje na podanú žalobu vo veci samej. V tomto smere odvolací súd odkazuje i na úpravu v § 333 a nasl. dôvodov zániku a zrušeniu neodkladného opatrenia, či osobitne na § 340 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. 38. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje § 324 a nasl. CSP, preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom, posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení okresný súd. Preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, a to podľa stavu ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na potvrdenie napadnutého uznesenia okresného súdu v celom rozsahu bol i v odvolacom konaní úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.