Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-20-2017.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci rozvodu manželstva s príslušenstvom navrhovateľky: Y. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX W., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín a manžela: M. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, Nemšová, o odvolaní M. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. decembra 2016, č. k. 30P/50/2016-48, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku IV. o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. Q., narodenej XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania po zistení, že sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine. V spojenom konaní podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozhodol o úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére X. Q., narodenej XX.XX.XXXX tak, že maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil rozsah vyživovacej povinnosti k maloletej vo výške 90 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky maloletej. Vyslovil, že obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať majetok maloletej. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenia o vzťahoch medzi manželmi a príčinách ich rozvratu, ktoré spočívali v dlhodobých rozdielnych záujmoch manželov a z toho vyplývajúci nesúlad a odcudzenie.
3. Rozhodnutie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k ich dieťaťu vychádza zo zhodných prednesov manželov, aby maloletá X. bola na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky.
4. Rozsah vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vo výške 90 eur mesačne okresný súd odôvodnil zisteniami o pomeroch účastníkov. Y. dieťaťa mala v roku 2015 príjmy zo živnosti 9.624,30 eur, výdavky zo živnosti 6.614,23 eur, základ dane 3.010,07 eur. Podľa jej tvrdenia, má mesačný príjem 500 eur netto. Otec dieťaťa jed zamestnancom Erson Recykling, s.r.o. Trenčín, kde od nástupu do zamestnania
- marec 2016, má čistý mesačný zárobok 486,66 eur. Žije v spoločnej domácnosti s plnoletým synom, ktorý má priemerný zárobok vo výške 579,51 eur. Syn mu na domácnosť prispieva 100 - 120 eur. Z porovnania príjmov v domácnosti matky, kde pripadá na jednu osobu príjem 316,77 eur mesačne a domácnosti otca, kde pripadá na jednu osobu príjem vo výške 506,66 eur, konštatoval , že v domácnosti
otca je príjem na osobu o 189,89 eur vyšší. Určená výška výživného na maloletú X., ktorá má 12,5 roka, je preto primeraná schopnostiam a možnostiam jej otca.
5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu, jeho výroku IV., ktorým je určený rozsah vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode k maloletej X. vo výške 90 eur mesačne, podal otec včas odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, jeho ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a f), t. j. nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu.
6. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že v priebehu konania namietal viackrát výšku výživného z dôvodu nepomeru v jeho príjmoch a v príjmoch navrhovateľky. Navrhovateľka má príjem mnohonásobne vyšší, ako je uvedení v jej daňovom priznaní za rok 2015. Okresný súd odôvodnil výšku výživného tým, že ich syn prispieva 100 eur na nájomné. Ide však o mladého človeka s tendenciou osamostatniť sa.
7. Domnieva sa, že vyššie výživné ako 70 eur mu spôsobí finančné problémy končiace sa následne exekúciou a nemožnosťou venovať sa dcére počas dohodnutých stretnutí.
8. Navrhovateľka (matka) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom potvrdiť.
9. Pokiaľ otec v odvolaní udáva, že vyššie výživné ako 70 eur mesačne mu spôsobí finančné problémy následne končiace exekúciou, otec by sa mal snažiť vo vlastnom záujme zvýšiť svoje majetkové pomery, prípadne upustiť od výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Tým, že dospelý syn, ktorý žije s otcom v spoločnej domácnosti a prispieva mu na nájomné 100 eur mesačne, sa podstatne znižujú náklady na bývanie, zatiaľ čo u matky znáša výdavky na domácnosť sama.
11. K námietke otca, že jej príjem je mnohonásobne vyšší ako je uvedené v daňovom priznaní, uviedla, že svoje príjmy v konaní riadne preukázala v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
12. Napokon vo vyjadrení uviedla, že otec vo svojom odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa už dnes neúčinného právneho predpisu.
13. Otec dieťaťa v replike k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu spresnil odvolacie dôvody a uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP.
14. Navrhovateľka v stanovisku k replike manžela (otca dieťaťa) uviedla, že otec dieťaťa zmenil odvolacie dôvody až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto na ne nemožno prihliadať. Citovala ustanovenia § 364 a § 365 ods. 3 CSP.
15. Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.
16. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 65 a § 66 CMP a zistil, že rozsudok okresného súdu je v napadnutej časti - výroku o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. na čas po rozvode manželstva účastníkov, vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení § 2 ods. 1 CMP. O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.
17. V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie správnosti a zákonnosti rozsahu vyživovacej povinnosti manžela (otca) na čas po rozvode k maloletej dcére, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky.
18. Rozsah určenej vyživovacej povinnosti namieta manžel (otec), ktorý vo svojom odvolaní deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktoré neskôr spresnil na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP.
19. K názoru manželky v stanovisku k „zmene“ odvolacích dôvodov manžela, že v zmysle ustanovení § 364 resp. § 365 ods. 3 CSP boli zmenené odvolacie dôvody až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a preto nie je možné na ne prihliadať, je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci uvedené zákonné ustanovenia CSP neplatia.
20. Primárne platí, že právne úkony (aj procesné) je potrebné posudzovať podľa ich obsahu, keďže platí princíp „iura novit curia“.
21. V danej veci súd postupuje v konaní podľa CMP, v ktorom podľa § 62 ods. 2 CMP možno meniť a dopĺňať odvolacie dôvody až do rozhodnutia o odvolaní.
22. K samotným odvolacím dôvodom manžela (otca) odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu konštatuje, že okresný súd rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca správne a v súlade s kritériami v ustanovení § 62 Zákona o rodine, teda správne vzal do úvahy príjmové a majetkové pomery otca, ktorého mesačný zárobok predstavuje 486,66 eur a okolnosť, že náklady na domácnosť znášajú spolu so synom, ktorý má zárobok 579,51 eur mesačne. Nie je akceptovateľný argument otca, že dospelý syn sa perspektívne osamostatní, čo má byť významné z hľadiska výživného. Pre rozhodnutie súdu je rozhodný stav v čase vydania rozhodnutia a na prípadné osamostatnenie syna v budúcnosti nemožno prihliadať. Napokon povinnosťou dieťaťa je prispievať na spoločnú domácnosť (§ 43 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
23. Za týchto okolností, keď zárobok otca predstavuje 486,66 eur a vyživovaciu povinnosť má zo zákona iba k maloletej X., je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej 90 eur mesačne, ako to určil okresný súd.
24. Je potrebné akcentovať, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Preto aj za situácie, že rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a má také pomery, že je schopný finančne zabezpečiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, neznamená, že by druhý rodič nemusel platiť výživné. Bude povinný plniť si svoju zákonnú povinnosť adekvátne podľa svojich pomerov.
25. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon určuje aj ďalšie kritériá.
26. Platí, že súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine); tiež, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd neberie do úvahy pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
27. Maloleté dieťa účastníkov má takmer 13 rokov, je vo veku dynamického vývoja s nárastom nákladov na základné životné potreby, ale aj potreby sociálne a kultúrne, ktoré sú povinní finančne zabezpečovať obaja rodičia, aby bola zabezpečená výchova dieťaťa v kultúrneho človeka.
28. Je nepochybné, že výživné od otca v určenej výške 90 eur nemôže pokryť všetky náklady na životné potreby dieťaťa, ktoré nevyhnutne musí zabezpečovať jej matka aj finančne, hoci si vyživovaciu povinnosť plní čiastočne výkonom osobnej starostlivosti, ale aj materiálnym plnením - zabezpečením bývania, obstarávaním potrieb a podobne.
29. Pokiaľ otec poukazuje na vyššie príjmy navrhovateľky (matky), je potrebné sa stotožniť so stanoviskom matky vo vyjadrení k odvolaniu, že v konaní splnila svoju povinnosť podľa § 633 ods. 1 Zákona o rodine. Napokon otec v odvolaní svoje tvrdenia o príjmoch matky maloletej nepodoprel žiadnym dôkazom.
30. Na základe uvedených zistení po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že otec dieťaťa neuplatnil vo veci kvalifikované odvolacie dôvody, pretože okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav a zo svojich zistení vyvodil správny právny záver podľa § 62 Zákona o rodine a správne určil rozsah vyživovacej povinnosti druhého manžela (otca), v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).