Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-241-2015.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/241/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - R. U., o zaplatenie 129,08 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 129,08 eura, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2010 do 10.04.2011 vo výške 2,69 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 129,08 eura od 11.04.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2010 do 10.04.2011 v sume 0,25 eura súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č.k. 23C/241/2015-81 zo dňa 24.09.2015 tunajší súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,25 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 46,75 eura od 11.10.2010 do 10.12.2010, zo sumy 93,50 eura od 11.11.2010 do 10.12.2010, zo sumy 140,25 eura od 11.12.2010 do 10.01.2011, zo sumy 187 eura od 11.01.2011 do 10.02.2011, zo sumy 233,75 eura od 11.02.2011 do 10.02.2011, zo sumy 280,08 eura od 11.03.2011 do 10.04.2011, zo sumy 327,25 eura od 11.04.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II). Vo výrokoch III. a IV. rozhodol súd o trovách konania.
2. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 11Co/112/2016-101 zo dňa 16.11.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že úlohou prvoinštančného súdu bude doplniť dokazovanie najskôr na zistenie, či v danom prípade boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky na žalobcu a až po vyriešení tejto otázky v prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca pohľadávku nadobudol platne, bude úlohou prvoinštančného súdu vec opätovne posúdiť čo do nárokov dotknutých odvolacím konaním, berúc pritom do úvahy argumenty obsiahnuté v odvolaní a závery odvolacieho súdu ohľadom výpočtu RPMN. Po doplnení dokazovania vo veci súd opätovne rozhodne a to vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
3. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Predmetom konania v tomto prípade zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 129,08 eura s príslušenstvom, jedná sa o drobný spor a na strane žalovaného je spotrebiteľ (§ 297 písm. b/ CSP). S poukazom na uvedené súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.04.2017 o 13.30 hod.. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s doteraz vykonaným dokazovaním, a to s listinnými dôkazmi /žalobou, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusom o zmier/, vyjadrením žalobcu, výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.09.2008 a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca si žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2013 v spojení s opravou doručenou súdu dňa 28.10.2013 v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie 7 splátok po 65,19 eura v celkovej výške 456,33 eura splatných od 10.10.2010 do 10.04.2011 spolu s úrokom z omeškania z nezaplatených splátok za obdobie od 11.10.2010 do 10.04.2011 vo výške 10,35 eura a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 456,33 eura od 11.04.2011 do zaplatenia.
9. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzavreli dňa 06.05.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 65,19 eura (1.964,- Sk) k 10. dňu v mesiaci. Výška úrokovej sadzby bola 10,60 % p.a. v deň podpisu zmluvy. Prvá splátka úveru bola splatná 10.06.2005 a konečná splatnosť úveru 10.04.2011, mesačný poplatok za správu úveru bol vo výške 1,66 eura (50,- Sk) a poplatok za poskytnutie úveru 66,39 eura (2.000,- Sk). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka z predmetnej zmluvy vo výške 3.566,52 eura postúpená na žalobcu. Žalovanej bolo postúpenie oznámené listom zo dňa 18.07.2011.
10. Na základe výzvy súdu, v zmysle pokynov odvolacieho súdu, žalobca doručil dňa 07.04.2017 vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016, Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015, Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Žalobca ďalej zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB, teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 8C/67/2013 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015. Ďalej uviedol, že podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, Klient výslovne súhlasí stým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to. či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp.zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K postúpeniu nesplatnej časti peňažného záväzku uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy
- pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza nasledovné: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä lei nezaplatený zostatok zaniká. Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Na podporu svojich tvrdení poukázal v tejto súvislosti aj na ustálenú judikatúru: uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/l63/2015, rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Žalobca napriek vyššie uvedenému predložil súčasne súdu Výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 25.09.2008 a v tejto súvislosti uviedol, že ňou preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, teda že žalovaný bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že splatnosť pohľadávky nastala v zmysle zmluvy dňa 10.04.2011. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca trval na podanej žalobe a navrhol, aby jej súd v plnom rozsahu vyhovel.
11. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
13. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
14. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Základná charakteristika „spotrebiteľských zmlúv“ bola v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný do 30.06.2007), ktorý v § 23a ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Táto zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
22. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
24. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2016 (ďalej „zákona o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy právny predchodca žalobcu konal a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú úverovú zmluvu súd vyhodnotil ako platne uzavretú aj napriek skutočnosti, že zmluva neobsahuje niektoré náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 (napr. písm. a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), avšak na jej základe bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver a žalovaná ho aj vyčerpala. Predmetný úver, ako bolo preukázané, žalovaná nesplácala riadne a včas. Na základe dodatočne predložených listinných dôkazov mal súd taktiež za preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku od svojho právneho predchodcu (banky). Podľa obsahu spisu, ani zo strany žalobcu a ani zo strany pôvodného veriteľa voči žalovanej nedošlo k tzv. zosplatneniu dlhu v dôsledku nesplatenia jednej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie dlhu žalobca ani netvrdil a žalobou si uplatnil zaplatenie len 7 dohodnutých splátok, spadajúcich do doby troch rokov pred podaním žaloby. Žalobca si preto správne uplatnil právo na zaplatenie 7 splátok, ktoré bola žalovaná povinná splácať po 65,19 eura ku dňu 10.10.2010, 10.11.2010, 10.12.2010, 10.01.2011, 10.02.2011, 10.03.2011 a 10.04.2011 v celkovej výške 456,33 eura, spolu s právom na splatné úroky z omeškania od 11.10.2010 do 10.04.2011 vo výške 10,10 eura, ako aj 9 % úroky z omeškania zo sumy 456,33 eura od 11.04.2011 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že výrok I. napadnutého rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2015, obsahuje chybu v písaní v časti dátumov úročenia, a to konkrétne pri úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 233,75 eura od 11.02.2011 do 10.02.2011 (čo predstavuje záporný úrok z omeškania -0,06 eura), správne malo byť uvedené do 10.03.2011. S poukazom na uvedené súd zistil, že právoplatným výrokom už zo žalovanej sumy bola žalobcovi priznaná suma 327,25 eura, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2010 do 10.04.2011 v celkovej výške 7,41 eura a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 327,25 eura od 11.04.2011 do zaplatenia. Keďže bola žaloba podaná dôvodne, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy prevyšujúcej nárok právoplatne priznaný výrokom I. rozsudku č.k. 23C/241/2015-81 zo dňa 24.09.2015, a teda zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 129,08 eura, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 11.10.2010 do 10.04.2011 vo výške 2,69 eura a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 129,08 eura od 11.04.2011 do zaplatenia. Žalobca si splatné úroky z omeškania v žalobnom petite uplatnil vo výške 10,35 eura, súd však po prepočítaní zistil, že v skutočnosti ide o sumu 10,10 eura, a z toho dôvodu po odpočítaní už priznanej sumy 7,41 eura, súd žalobu vo zvyšku 0,25 eura zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
34. Podľa výsledku konania bol žalovaný úspešný v celom rozsahu v odvolacom konaní a v prvoinštančnom konaní mal neúspech len v nepatrnej časti vyčísleného príslušenstva pohľadávky 0,25 eura. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1, 3 CSP v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).