Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/303/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Spišská Nová Ves, Mlynská 2, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, proti žalovanému M. I., T.. XX.X.XXXX, Y., R. X, zast. AK CHOCHOĽAK & ČESLA, s.r.o., Košice, Krmanova 6, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 254,36 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C/280/2014-54 z 29.1.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 196,83 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v prevyšujúcej časti zastavil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 42,41 eur, z čoho suma 33,17 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 9,24 eur predstavuje iné trovy, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 3.11.2014 domáhal a čím ju odôvodnil. Konštatoval, že žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená tzv. fikciou doručenia 4.5.2015 nevyjadril a, že podľa § 115a ods.2 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav veci: zo žalobného návrhu, tiež z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, č. spisu OU- SN-OVVS-2014/03265 vyplynulo, že rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves z 28.8.2014 č. k. OÚ-SN-OVVS-2014/03265 bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že 26.11.2013 na parkovisku pred exekútorským úradom N.. I. Y. poškodil osobné motorové vozidlo zn. BMW X6 čiernej farby EVČ: G. XXX X. patriace poškodenej spoločnosti VÚB leasing, a.s. Bratislava, čím poškodenému spôsobil škodu vo výške 254,36 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.10.2014 a stalo sa vykonateľným 16.10.2014 (pozn. tiež vyplýva z rozhodnutia), že všeobecná hodnota poškodených predmetov - osobné motorové vozidlo BMW X6 EČ: SN 965 CC bola stanovená na 254,36 eur s DPH (tak ako vyplýva zo záverov odborného vyjadrenia č. 42/2013 zhotoviteľa KRK s.r.o. Spišská Nová Ves), že žalovaný sumu 254,36 eur titulom náhrady škody dobrovoľne nezaplatil, súčasne sa s úhradou tejto čiastky dostal do omeškania, na základe čoho žalobca si uplatňuje popri dlžnej čiastke tiež z istiny úrok z omeškania od 27.11.2013 až do úplného zaplatenia. Ďalej z listinného dokladu - Zmluva o postúpení pohľadávky z 29.10.2014, tiež zo správy poskytnutej súdu listom z 13.08.2015 spoločnosťou VÚB leasing, a.s. zistil, že VÚB leasing, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník predmetnou zmluvou z 29.10.2014 postúpili sumu 254,36 eur predstavujúcu spôsobenú škodu na motorovom vozidle BMW X6 čiernej farby EČV: G. XXX X. spolu s príslušenstvom pohľadávky na žalobcu, že písomným podaním z

22.9.2015 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 57,53 eur späť z dôvodu, že v tejto čiastke v súvislosti so šetrením predmetnej poistnej udalosti došlo 14.1.2014 k poistnému plneniu v tejto výške, a to poukázaním sumy na účet žalobcu. Z obsahu predmetného podania tiež vyplýva, že súčasťou tohto podania je tiež späťvzatie v časti uplatňovaného príslušenstva z tejto sumy a tiež čiastočné späťvzatie pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške nad 5,25 % ročne. Citujúc znenie § 96 ods.1,3 O.s.p., § 420 ods.1,3, § 442 ods.1,3 O. z., § 135 ods.1 O.s.p., § 524 ods.1,2, § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 O. z., § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov a uzavrel, že mal preukázané, že žalovaný spôsobil na motorovom vozidle značky BMW X6 čiernej farby EVČ: G. XXX X. jeho vtedajšiemu vlastníkovi - VÚB leasing, a.s. Bratislava škodu vo výške 254,36 eur, z ktorého priestupku proti majetku bol uznaný vinným, že predmetná pohľadávka sa stala predmetom postúpenia z vlastníka predmetného motorového vozidla na žalobcu, čím žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu, že pred podaním žaloby žalobcovi bola zo žalovanej čiastky poukázaná zo strany poisťovne v rámci šetrenia predmetnej poistnej udalosti čiastka 57,53 eur, o ktorú následne žalobca zobral žalobu v časti späť, tiež v časti príslušenstva, na základe čoho súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 196,83 eur spolu s úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške 5,25 % ročne od 27.11.2013 do zaplatenia, čím v tejto časti žalobe vyhovel a súčasne, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.2 O.s.p., posúdil predmetné vyčíslenia trov právneho zastúpenia ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pokiaľ ide o vyčíslenie v žalobe (výpočtovým základom aj po späťvzatí zostáva pôvodná uplatnená suma), na základe čoho žalobcovi priznal náhradu trov konania v konečnom číselnom vyjadrení 42,41 eur, t.j. 56% (úspech žalobcu vo výške 78 %, neúspech žalobcu vo výške 22%, t.j. pomer úspechu a neúspechu vo výške 56 %) z celkových trov konania 75,74 eur (TPZ vo výške 59,24 eur + SP vo výške 16,50 eur). Priznané trovy konania žalobcu tak predstavujú sumu 33,17 eur ako trovy právneho zastúpenia a sumu 9,24 eur ako trovy súdneho poplatku za návrh na začatie konania a že priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa § 149 ods.1 O.s.p. 3.Rozsudok napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný I. zmysle § 204 ods.1, § 205 ods.1 O.s.p. lebo rozsudok a postup súdu považuje za nesprávny z nasledujúcich dôvodov: - Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

- Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci -Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápe širšie než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. - V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods.1 O. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. - Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o prípad, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. - Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Domáha sa, aby: Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej aj len „odvolací súd ") zrušil ROZSUDOK Okresného súdu Košice I z dôvodov nižšie uvedených, tzn. aby rozhodol nasledovne: „Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 29.1.2016, sp. zn.: 19C/280/2014-54 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie." alebo v prípade ak Krajský súd v Košiciach zistí, že sú dôvody pre zamietnutie žaloby, aby rozhodol nasledovne: „Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 29.1.2016, sp. zn.: 19C/280/2014-54 mení tak, že žalobu zamieta." Svoje odvolanie odôvodnil nasledovne: II. SÚD PRVÉHO STUPŇA ŽALOBU ODVOLATEĽOVI NEDORUČIL. V Rozsudku uvádza, že Žaloba bola mu doručená fikciou doručenia 4.5.2015. Má za to, že v prejednávanom prípade neboli naplnené podmienky pre použitie § 47 ods.2 O. s. p., následkom čoho bol povinný skúmať jeho skutočnú adresu. Nesplnením

si tejto povinnosti došlo jemu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Tvrdí, že v mesiacoch apríl a máj roku 2015 sa na adrese uvedenej konajúcim súdom ako „bytom", nezdržiaval. Výsluch: M. I., K. XX, XXX XX Y., Y. T. I., K. XX, XXX XX Y.. III. VYJADRENIE č. 42/2013 NIE JE MOŽNÉ POVAŽOVAŤ ZA DÔKAZ, KEĎŽE SPOLOČNOSŤ KRK s.r.o. NEEXISTUJE A NIKDY NEEXISTOVALA - Nakoľko v Obchodnom registri nie je žiaden záznam o spoločnosti KRK s.r.o. považuje Rozsudok v časti týkajúcej sa odborného vyjadrenie č. 42/2013 za nepreskúmateľné, a teda nepreukazujúce výšku škody, súdom tvrdený dôkaz vyjadrenie č. 42/2013, teda nie je možné považovať za dôkaz, pretože ho vyhotovil neexistujúci subjekt. IV. ŽALOBCA SÚDU NEPREUKÁZAL VÝŠKU VZNIKNUTEJ ŠKODY - jediný dôkaz predložený súdu preukazujúci výšku vzniknutej škody je v zmysle ROZSUDKU odborné vyjadrenie č. 42/2013 vypracované neexistujúcou spoločnosťou KRK s.r.o., ktorého obsah Odvolateľ nepozná a nevie sa k nemu vyjadriť pretože mu nebolo nikdy doručené, Odvolateľ popiera správnosť a pravosť tohto dôkazu, tzn. odborného vyjadrenie č. 42/2013 - ďalej poukazuje, že z ROZSUDKU nevyplýva, že by bol konajúcemu súdu predložený dôkaz preukazujúci, že majetok žalobcu sa skutočne ponížil o žalobcom tvrdenú sumu, z čoho vyplýva že: súd sa ani nezaoberal tým, či žalobcovi skutočne vznikla takáto alebo nie (napríklad náklady na opravu); súd sa ani nezaoberal skutočnou hodnotou poškodenej/ zničenej súčasti poškodeného predmetu. V. SÚD PRVÉHO STUPŇA NEMAL PREUKÁZANÚ AKTÍVNU LEGITIMÁCIU ŽALOBCU - Žalobca nepreukázal, žeby postupca, tzn. spoločnosť VÚB leasing, a.s. v zmysle § 526 ods.1 O. z. oznámila mu, či inak preukázala postúpenie v tomto súdnom konaní uplatnenej pohľadávky na žalobcu - žalobca nepreukázal, žeby preukázal postúpenie v tomto súdnom konaní uplatnenej pohľadávky na žalobcu, následkom čoho platí, že: on sa nevie zbaviť svojho dlhu inak ako plnením pôvodnému majiteľovi pohľadávky, tzn. spoločnosti VÚB leasing, a.s., do dnešného žalobca dňa nepreukázal súdu svoju aktívnu legitimáciu. VI. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať okrem iného výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukázaním na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia musí okrem iného vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.). Pokiaľ tomu tak nie je, došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O.s.p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti odvolania podaného odvolateľom. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, pretože podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR sa ukladá súdom, zákonom ustanoveným postupom, teda v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. V NADVÄZNOSTI NA PREDCHÁDZAJÚCE POVAŽUJE „UZNSENIE“ ZA ARBITRÁRNE, NEPRESVEDČIVÉ A TEDA ZA NEPRESKÚMATEĽNÉ. Ako je z vyššie uvedených skutočností zrejmé, súd svojim konaním odňal mu možnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p.. Citoval znenie čl. 46 ods.1,4, čl. 51 ods.1 Ústavy SR a uviedol, že podstata základného práva priznaného čl. 46 ods.1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy. Podľa jeho názoru rozhodnutím súdu došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k porušeniu odvolateľovho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorej všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP), (porovnaj Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 1/02). V zmysle uvedeného má za to, že nepochybne

došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti odvolania. V zmysle vyššie uvedeného poukazuje na závery konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR a konštantnej judikatúry NS ČR (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 500/2007 z 11.6.2009). VII. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods.1 O. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Dôsledkom uvedenej vady je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Poukázal na to, že súd nevyhodnotil dôkazy tak, ako mu to ukladá § 132 O. s. p. (bližšie pozri čl. III. tohto odvolania). V bode VIII. zopakoval to čo už uviedol v bode I a doplnil, že si uplatňuje trovy odvolacieho konania a ich výšku vyčísli v ďalšom priebehu konania. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý k bodu II. uviedol, že nemá vedomosť o konkrétnom postupe súdu pri doručovaní písomnosti žalovanému, nebude sa k tomuto bodu jeho odvolania vyjadrovať, nakoľko má za to, že žalovaným uvádzané skutočnosti môže odporovať len súd, na ktorom je aj dôkazné bremeno preukázania spôsobu doručovania. K bodu III. uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Košice I. č. k. 19C/280/2014-54 z 29.1.2016 došlo k zjavnej chybe pri písaní, nakoľko podľa vyššie citovaného ods.5 odôvodnenia rozsudku mala odborné vyjadrenie zhotoviť spoločnosť KRK s.r.o. v Spišskej Novej Vsi. Podľa Rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves. odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OWS-2014/03265 z 28.8.2014, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku a bola mu uložená pokuta vo výške 50,00 € a to konkrétne v jeho odôvodnení (strana 4) je uvedené, že odborné vyjadrenie vypracovala spoločnosť A KRK, s.r.o. so sídlom Zimná 52, Spišská Nová Ves, ktorá je existujúcou právnickou osobou, o čom svedčí výpis z obchodného registra tejto spoločnosti, ktorý predkladáme v prílohe ako dôkaz. Z uvedeného je zrejmé, že tento dôkaz bol súdom správne zhodnotený a súd ho považoval za relevantný, nakoľko ním bola vyčíslená všeobecná hodnota poškodených predmetov a preto tvrdenie žalovaného v jeho odvolaní považuje za neopodstatnené a žiadnym dôkazom nepodložené a preto má jednoznačne za to, že tento dôkaz si súd správne vyložil a teda argumenty žalovaného v tomto bode neuznáva. Dôkaz: Výpis z obchodného registra spoločnosti AKRK, s. r. o. K bodu IV. uviedol, že argumenty žalovaného v tomto bode odvolania nie je možné akceptovať, nakoľko vyššie uvedené odborné vyjadrenie bolo predmetom priestupkového konania, v ktorom bol žalovaný uznaný vinným. V odôvodnení Rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OWS-2014/03265 z 28.8.2014 je na strane 4 uvedené, že odborné vyjadrenie vypracovala spoločnosť AKRK, s. r. o., Zimná 52, Spišská Nová Ves, z ktorého vyplýva aj cena poškodeného predmetu a ktorým bola stanovená aj hodnota na sumu vo výške 254,36 €. Dôkaz: Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.8.2014. Čo sa týka tvrdení žalovaného a to, že sa súd nezaoberal tým, či žalobcovi skutočne vznikla škoda a v akej výške, tak tieto nie je možné akceptovať, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný bol v priestupkovom konaní uznaný vinným, kde v tomto štádiu bola presne vyčíslená hodnota škody, ktorú mu spôsobil, bola mu uložená pokuta a taktiež mu bolo zaslané Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.8.2014, ktorého odôvodnenie je podrobne popísané. V predmetnom rozhodnutí bol odkázaný s nárokom na náhradu škody priestupkom na súd, čo aj využil a podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný mal taktiež možnosť sa voči tomuto rozhodnutiu odvolať v lehote 15 dní, čo nevyužil a teda je týmto tiež preukázané, že svoju vinu si uznal. K bodu V. uviedol, že v tomto bode odvolania žalovaný vyčíta súdu, že nemal preukázanú jeho aktívnu legitimáciu, s čím nie je možné súhlasiť, nakoľko medzi pôvodným majiteľom pohľadávky VÚB Leasing, a.s. ako postupcom a nim ako postupníkom bola 29.10.2014 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi, ktorým je žalovaný a týmto sa žalobca stal novým majiteľom pohľadávky voči žalovanému a splnil týmto aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní. Dôkaz: Zmluva o postúpení pohľadávky z 29.10.2014. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má za to, že podané odvolanie žalovaného je neopodstatnené, nárok na náhradu škody žalobcovi skutočne vznikol a bol preukázaný už vydaným rozhodnutím v priestupkovom konaní, v ktorom bola aj vyčíslená konkrétna výška škody, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Následne zo strany žalobcu došlo listom zo 22.9.2015 k čiastočnému späťvzatiu návrhu čo do sumy 57,53 € a týmto žalobca navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil a zároveň upravil žalobný petit. Ako dôkaz odvolaciemu súdu v prílohe predložil zároveň faktúru jemu vystavenú vrátane dokladu o jej zaplatení a taktiež oznámenie o poistnom plnení vo výške 57,53 €, o ktorú bolo podané čiastočné späťvzatie návrhu. Na základe uvedených skutočností má jednoznačne za to, že nim uplatnený nárok v

občianskom súdnom konaní, v ktorom si nárokuje o zaplatenie istiny vo výške 196,83 € s príslušenstvom je v plnom rozsahu opodstatnený a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p.. Zároveň si uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za spísanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 26,84 € (18,26 € + režijný paušál 8,58 €). 5.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Z obsahu odvolania je zrejmé, že rozsudok, vo výroku, ktorým súd zastavil v prevyšujúcej časti konanie nebol odvolaním napadnutý a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , a nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 9.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 11.Ak žalovaný tvrdí, že súd považoval za dôkaz vyjadrenie č. 42/2013, ktoré vyhotovil neexistujúci subjekt, lebo spoločnosť KRK s. r. o., z obsahu spisu je zrejmé, že pri písaní došlo ku chybe spočívajúcej v nesprávnom označení spoločnosti A KRK s. r. o.. Vyjadrenie č. 42/2013 je súčasťou vyšetrovacieho spisu Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OVVS-2014/03265, (s ktorým mal možnosť sa žalovaný oboznámiť) a ktorý mal súd ku konaniu pripojený. 12.Ak žalovaný namieta, že súd nezistil skutočnú výšku škody, táto námietka je nedôvodná, lebo táto vyplýva jednak z vyjadrenia č. 42/2013 ale aj z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy číslo OU-SN-OVVS-2014/03265 z 28.2.2014. 13.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 14.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 15.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 16.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 17.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 18.Ekvivalentom odvolacieho dôvodu podľa § 205a ods.1 O. s. p. je § 366 (Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), § 373 ods.4 ((4) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu). Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 19.Žalovaný neoznačuje žiadne skutočnosti a dôvody ale ani žiadne dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie. 20.Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. [súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h)] a písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri

dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 21.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 22.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 23.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 24.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 25.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 26.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. 27.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).

28. Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 29.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 30.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 31.Žalovaný namieta, že mu nebola doručená žaloba. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd doručoval žalobu žalobcovi zásielku doporučene, ktorá bola opakovane doručovaná 18.11.2014 a vrátila sa súdu späť 24.11.2014 ako v odbernej lehote nevyzdvihnutá. Súd opakovane doručoval zásielku 22.5.2015 prostredníctvom Mestskej polície, ktorá súdu oznámila podaním doručeným súdu 11.6.2015 (č. l. 28), že menovaného sa jej ani opakovaným doručovaním nepodarilo zastihnúť, že 4.6.2015 bolo mu oznámenie o uložení zásielky zanechané v poštovej schránke ale zásielku si v stanovenej lehote neprezval. 32.Ak žalovaný tvrdí, že v mesiacoch apríl a máj roku 2015 sa na adrese uvedenej konajúcim súdom ako „bytom", nezdržiaval, žiaden relevantný dôkaz o tom nepredložil ani neoznačil kde sa v tom čase zdržiaval, pričom platí zásada, že údaje zaznamenané na doklade o doručení súd považuje za pravdivé, pokiaľ dotknutý účastník nepreukáže opak. Žalovaný mal označiť všetky dôkazy a opísať skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať opak. Žalovaný síce označil svedkov: M. I., K. XX, Y., Y. T. I., K. XX, Y., avšak neoznačil k akým skutočnostiam by mali vypovedať a čo ich výpovede mali potvrdiť. 33.Podľa § 47 ods.2 O. s. p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 34.Fikcia doručenia môže nastať len za splnenia podmienok - adresát nebol zastihnutý, adresát sa v mieste doručovania zdržiaval, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený, že mu bude zásielka opakovane doručovaná, druhý pokus o doručenie ostal neúspešný, zásielka bola uložená na pošte alebo orgáne obce, adresát bol o tom vhodným spôsobom upovedomený, adresát si zásielku nevyzdvihne. 35.V obidvoch prípadoch doručovania boli splnené všetky podmienky, aby nastala fikcia doručenia. 36.Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo zásielku, ktorá mu bola doručovaná prvý krát 18.11.2014 neprevzal. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že zásielky žalovanému neboli doručené pre jeho pasivitu a nastala fikcia doručenia.

37.Aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky z 29.10.2014 (č. l. 22) a podľa čl. I. škoda vo výške 254,36 eur, ktorú spôsobil žalovaný a túto žalobca zaplatil za opravu zaplatil. 38.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. 39.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 40.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42.Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi za vyjadrenie k odvolaniu, náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvej inštancie). 43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.