Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-131-2016.pdf
PDF · 105.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Csp/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v právnej veci žalobcu N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. nad R., B. XXX/X zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Prešov, Levočská 4703/89 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO 47 233 516 o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 943,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 943,40 Eur od 15. 02. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1 500,-Eur. Zmluva však nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, keď neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je potrebné považovať úver za poskytnutý bez úroku a poplatkov. Zároveň je v ňom uvedená úroková sadzba 70,01 %, čo viac ako šesťnásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby z nových obchodov - spotrebiteľských prezentovaných NBS, čo nezodpovedá zákonom vyžadovanému prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a konaniu v súlade s dobrými mravmi. Na daný úver zaplatil 2 227,65 Eur, pričom reálne mu bolo poskytnutých 1 284,25 Eur, preto žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 943,40 Eur. Ako dôkazy označil žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, priemerné úrokové miery 2013, platobnú históriu.
2. Vo veci bol dňa 02. 02. 2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 5Csp/131/2016-11, proti ktorému podal žalovaný včas odpor a predmetný platobný rozkaz bol uznesením č.k. 5Csp/131/2016-26 zo dňa 02. 03. 2017 zrušený.
3. Žalovaný vo svojom odpore a vyjadrení k žalobe uviedol, že nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadny záväzok, pričom okolnosti a tvrdenia, ktoré sa uvádzajú v žalobe sú nedôvodné. Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01. 04. 2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu
použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v § 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške, preto argument týkajúci sa dojednania o úroku je nedôvodný a v rozpore s ustanoveniami zákona. Pre určenie prípustnej výšky úroku sa použije § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ku dňu 19. 06. 2013), podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie úveru). Hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR bola v tom čase vo výške 48,52 %, takže dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu podstatným spôsobom neprevyšovala. Zmluva o úvere pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa na prednej (lícnej) strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7 ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok, keď obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 Eur), termín splatností splátky (ku ktorému dňu sa platí - 21. deň v mesiaci, rovnako uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Údaj o adrese veriteľa na podávanie sťažností a reklamácií je uvedený v článku 12 ods. I zmluvných dojednaní. Podľa Článku 3. ods. 31 zmluvných dojednaní ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzok ustanovených v tejto zmluve), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Zmluva tak má všetky náležitosti a úver, ktorý bol poskytnutý nie je bezúročným a bez poplatkov. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku uplatňovaného žalobcom a to v časti sumy 502,29 Eur, pretože žaloba bola ohľadom tejto sumy podaná po uplynutí premlčacej doby. Ako dôkazy označil súhrnné informácie o poskytnutých spotrebiteľských úveroch za 1. štvrťrok 2013, úverovú zmluvu a oznámenie veriteľa.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25. 04. 2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca ani žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí sa ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere, odpoveďou na žiadosť o vyčíslenie zaplatenej sumy, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že údaje uvedené v bodoch 5. a 6. dokladu označeného žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru nie sú úplne totožné, ale po podpise uvedenej žiadosti žalobcom práve žalovaný v bode 6. pozmenil uvedené údaje, čo by tiež mohlo znamenať, že ten návrh žalobcu nebol prijatý tak, ako ho mienil a žalovaný vzniesol nový návrh, avšak z ničoho nevyplýva, že by žalobca prijal takýto nový návrh, čo mohla byť aj ďalšia skutočnosť, aby to súd považoval za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8. Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
9. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
10. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
11. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
12. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
15. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca dňa XX. XX. XXXX v Brezne vyplnil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, kde v bode 5. žiadal o poskytnutie úveru 1 500,-Eur, ktorý chcel splácať 42 mesiacov k 21. dňu v mesiaci v mesačných splátkach po 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú mal zaplatiť mala byť 3 375,54 Eur, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 48,52 %. Zároveň žiadal o revolving, kde poskytnutá čiastka mala byť 790,84 Eur, celková čiastka ktorú mal zaplatiť 1 928,88 Eur, pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %.
16. Súčasťou tejto žiadosti je aj bod 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je však uvedené "nevypĺňajte". V tejto časti sú rukou doplnené údaje o poskytnutej čiastke úveru 1 500,-Eur, splatnosti úveru 42 splátok v 21. deň v mesiaci, výške mesačnej splátky vrátane úrokov 80,37 Eur, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 3 375,54 Eur, RPMN 69,55 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, priemernej RPMN 48,52 %, poskytnutej čiastke revolvingu 790,84 Eur, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník splatiť 1 928,88 Eur, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. Zároveň je tu doplnená ročná úroková sadzba z omeškania 5,50 %. Táto časť bola vyplnená žalovaným až následne po vyplnení bodu 5. a podpise žiadosti žalobcom, čo je zrejmé aj z dátumu, kedy žiadosť podpísal žalovaný (19. 06. 2013 v Bratislave).
17. Žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1 500,-Eur, čo vyplýva z bodu 5. žiadosti, ktorú vypĺňal žalobca. Žalovaný až následne vyplnil bod 6. žiadosti, kde uviedol rozdielny údaj o RPMN (v bode 5. - 70,01 % a v bode 6. - 69,55 %). Podľa názoru súdu išlo v tomto prípade o zmenu návrhu, teda o nový návrh zo strany žalovaného, ktorý mal potom žalobca predpísaným spôsobom prijať. V konaní však nebola táto skutočnosť, že žalobca akceptoval zmenený návrh žalovaného preukázaná. Žalovaný tak odmietol žalobcov návrh vedený v bode 5., ale k akceptácii jeho nového návrhu žalobcom nedošlo, preto ani nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy. Občiansky zákonník kogentne určuje, že pri uzatváraní zmluvy akákoľvek zmena návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh, ktorý však musí byť následne akceptovaný druhou stranou, aby došlo k uzavretiu zmluvy. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný zmenil požadovanú hodnotu RPMN uvedenú v návrhu žalobcu, pričom RPMN
prestavuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri jej zmene tak musí ísť o nový návrh. Zákon stanovuje kritérium, že RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, a teda ide o dohodu strán zmluvy o hodnote RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v prípade takejto zmluvy písomnú formu a táto písomná forma je potrebná ako na návrh na uzavretie zmluvy, tak aj na jeho akceptáciu. Z doložených dokladov však nevyplýva, že žalobca písomne prijal návrh žalovaného so zmenenou RPNM, preto je súd názoru, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo. Na doloženom doklade
- oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa nenachádza podpis žalobcu a nebolo ani preukázané, že tento doklad bol žalobcovi doručený a bol sním oboznámený. Potom ani vyhotovenie tohto dokladu nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy, pretože ak by aj zmluva nebola vyhotovená na jednej listine, ktorá by obsahovala podpisy všetkých zmluvných strán, ale podstatné náležitosti zmluvy by boli uvedené na ďalšej listine, tak túto listinu by sme mohli považovať za súčasť zmluvy len v tom prípade, ak by obsahovala podpisy všetkých zmluvných strán. Takéto posúdenie nie je v rozpore ani s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, keď aj tento pripustil, že členské štáty si môžu vo svojej vnútroštátnej úprave upraviť podmienky tak, že zmluva o úvere musí byť vypracovaná písomne a podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka sa vzťahuje aj na všetky náležitosti zmluvy, ktoré sú uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES.
18. Zároveň však súd považoval za preukázané, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 1 284,25 Eur (nie sumu 1 500,-Eur, ako bolo požadované a je uvedené v žiadosti) a žalobca mu zaplatil 2 227,65 Eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, že bola žalobcovi vyplatená nižšia suma a nie suma uvedená v žiadosti. Sumu 1 284,25 Eur bol potom žalobca povinný vrátiť žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože o túto sumu sa majetok žalovaného aj reálne zmenšil. Rozdiel medzi vyplatenou a zaplatenou sumou predstavuje 943,40 Eur, čo je bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý mal nárok iba na vrátenie skutočne požičanej sumy, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy.
19. Žalobca sa zároveň domáhal aj úroku z omeškania z uvedenej sumy od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému. Žalobca súdu nedoložil výzvu, ktorou by žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto sa za kvalifikovanú výzvu mohla považovať až samotná žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13. 02. 2017. Žalovaný mohol nasledujúci deň po doručení žaloby (14. 02. 2017) dobrovoľne plniť, čo sa však nestalo, a preto sa ďalší deň (15. 02. 2017) dostal do omeškania a od toho dátumu súd úrok z omeškania zo sumy 943,40 Eur aj priznal vo výške 5 % ročne, pričom jeho výška bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
20. Žalovaný namietol premlčanie časti uplatneného nároku. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, kedy musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky predpokladané zákonom. Ide o konkrétny úsek, ktorý má stanovený začiatok svojho plynutia, pričom jeho dĺžku určuje zákon a nie je možné ho zmeniť. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že k nemu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa premlčí za ti roky odo dňa, keď k nemu došlo. V konaní nebolo sporné, že žalobca v období od 22. 07. 2013 do 20. 07. 2016 zaplatil žalovanému spolu 2 227,65 Eur. Keďže nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere mal žalobca vrátiť žalovanému sumu 1 284,25 Eur, pričom podľa doloženého dokladu - vyčíslenia zaplatenej sumy - k zaplateniu sumy v tejto výške došlo dňa 18. 07. 2014 a časť zaplatenej sumy v tento deň (21,96 Eur) už predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Od toho času začala plynúť objektívna premlčacia doba. Žalobca však naďalej platil platby a posledná bola zaplatená dňa 20. 07. 2016. Pred týmto dňom tak nemožno hovoriť o vedomosti žalobcu, že dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu (inak by nebol platil žiadne sumy) a až od toho
dátumu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súd podaná dňa 05. 12. 2016, k uplynutiu premlčacej doby v čase jej podania nedošlo, a preto nebola táto námietka dôvodná.
21. Súd len na okraj poznamenáva, že ak by aj došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, túto by bolo potrebné posudzovať podľa § 52 a nasl. OZ, pretože by bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou, ktorá by konala v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcom ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže na každú spotrebiteľskú zmluvu sa subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník (bez ohľadu na to, že by bola uzatváraná napr. podľa Obchodného zákonníka) a na takýto typ zmluvy aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd by musel prihliadnuť aj na túto úpravu. Poskytnutý úver by potom bolo potrebné posudzovať úver za poskytnutý bez úroku a poplatkov a to z dôvodu nedostatku ohľadom RPMN (§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy mala byť zmluva uzavretá). Podľa žalovaného bola RPMN vo výške 69,55 %. Pri sume 1 284,25 Eur (skutočne poskytnutá suma), počte splátok 42 a výške splátky 80,37 Eur by po prepočte predstavovala RPMN 92,98 % a ak by súd ako dodatočný náklad započítal aj odplatu za služby (215,75 Eur uvedené v bode 8. žiadosti), keďže podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, pričom na jej výpočet sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver, tak by RPMN predstavovala 127,76 %, čiže údaj o RPMN bol jednoznačne uvedený v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Pritom už bez toho, že by súd vykonal tento prepočet je zrejmé, že údaj o RPMN uvedený v bode 6. je nesprávny, pretože je nižší ako údaj o úrokovej sadzbe. Predpokladom pre výpočet RPMN sú okrem úrokovej sadzby aj ostatné náklady a poplatky, a preto nemôže byť RPMN nižšia ako úroková sadzba. Zároveň z doložených dokladov súd nemohol zistiť, či bola splnená podmienka ohľadom oznámenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pretože zmluvné dojednania neboli súdu doložené. Súd má tiež za to, že v žiadosti/zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky a nakoniec ani prvej splátky). Je uvedený údaj o splatnosti úveru 42 mesiacov, dátum prvej splátky a poslednej splátky však uvedený nie je. Údaj o dátume splatnosti poslednej splátky obsahovalo iba oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Toto oznámenie nie je podpísané žalobcom a súdu ani nebolo preukázané, že mu bolo toto oznámenie doručené, bolo vyhotovené až šesť dní po podpise žiadosti žalobcom, pričom súčasťou zmluvy by bolo len vtedy, ak by bolo podpísané aj žalobcom, čo by bolo ďalším dôvodom na to, aby sa úver považoval za poskytnutý bez úroku a poplatkov.
22. Podľa žiadosti by (v prípade platného uzavretia zmluvy) výška ročného úroku z úveru predstavovala 70,01 %, pričom z internetovej stránky NBS boli zistené priemerné úrokové miery spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov v r. 2013 vo výške 11,06 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaním bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi skutočnosť, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery by súd (v prípade uzavretia platnej zmluvy) považoval dohodu o úvere v časti odplaty, pri ktorej bola dohodnutá vyššie uvedená výška úrokov za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na to, že podstatným spôsobom prevyšovala úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia zmluvy peňažnými ústavmi. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by bolo možné posudzovať túto výšku iba podľa § 53 ods. 6 OZ a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia nebránia tomu, aby súd preskúmal rozpor dohodnutej úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu účelom § 53 ods. 6 OZ, keďže tento posudzuje celkovú odplatu za poskytnuté plnenie, bolo zabrániť tomu, aby sa nižší úrok (ktorý by bol dohodnutý v súlade s dobrými mravmi)
kompenzoval množstvom vedľajších nákladov a poplatkov, ktoré by podstatne navyšovali odplatu za poskytnuté plnenia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane v konaní úspešnému priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).