Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-51-2017.pdf
PDF · 68.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/51/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného O. proti povinnému B., právni nástupcovia 1/ M. K. Z., 4/ I. 5/ Q., 6/ B. o vymoženie 306,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie právnych nástupcov povinného 3/, 4/, 6/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/1757/2007-26 zo dňa 28. novembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie právnych nástupcov povinného 3/, 4/ ,6/ o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. zaviazal oprávneného povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,30 eur. Prvoinštančný súd tak rozhodol s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. c), § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 27.7.2007 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 9.234,-Sk (306,51 eur) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp.zn. 10Ro/1/2007 zo dňa 26.2.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.3.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi M.. V. C. udelené prvoinštančným súdom dňa 30.8.2007. Podaním zo dňa 13.1.2010 oprávnený navrhol zastavenie exekúcie na základe skutočnosti, že povinný zomrel. Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol zastavenie konania a súd je povinný rešpektovať jeho dispozičné právo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a tiež vzhľadom na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia exekúciu zastavil. Dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) prebiehalo na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 14D/1016/2009. 2. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v celkovej výške 119,56 eur. Pozostávajú z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 a § 15 vyhlášky za 20 úkonov exekučnej činnosti vo výške 66,40 eur. Okrem odmeny si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 53,20 eur z toho 16,62 eur za overenia poverení (12 x 1,33 eur, 1 x 0,66 eur) a 36,58 eur za poštovné. Prvoinštančný súd posúdil súdnym exekútorom uplatnené trovy a dospel k záveru, že z pohľadu účelnosti považoval postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 10 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách za nesprávny a nehospodárny. Podľa prvoinštančného súdu tak súdny exekútor mal doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má za preukázané, že vedie účet povinného. Prvoinštančný súd preto priznal odmenu za doručenie 1 príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a nie za každý jednotlivý prípad doručenia príkazu, pretože tieto úkony boli neúčelné a neefektívne. Ďalej prvoinštančný súd súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky za poštovné vo výške spolu 19,42 eur, a to za doručenie exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 22.10.2007, nakoľko súdny exekútor nepreukázal
doručovanie týchto úkonov, nakoľko v exekučnom spise EX 650/07 sa nenachádzajú doručenky. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie preto priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 70,30 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny 36,52 eur za 11 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov („ďalej len ako „vyhláška“) a náhrady hotových výdavkov vo výške 33,78 eur podľa § 22 vyhlášky. 3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie právni nástupcovia povinného 3/, 4/, 6/, ktoré odôvodnili tým, že pri dedičskom konaní účastníci uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a tým súvisiacich dlhov, na základe ktorých ich zdedila M. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, . trvale bytom I.. Na základe uvedeného, preto žiadajú súd aby prehodnotil uznesenie do výroku o náhrade trov. 4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) (účinného od 01.07.2016) a nasl. pričom dospel k záveru, že odvolanie právnych nástupcov povinného 3/, 4/, 6/ je potrebné podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietnuť z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP. 5. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 6. V danom prípade odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 27.07.2007 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi dňa 30.08.2007, pričom v priebehu exekučného konania povinný dňa 12.09.2009 zomrel. Podaním zo dňa 13.01.2010 oprávnený navrhol súdu zastavenie predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a exekúciu v predmetnej veci zastavil, pričom zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že povinnosťou k ich náhrade zaviazal oprávneného. Ustanovenie § 359 CSP rieši otázku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktoré subjekty sú oprávnené podať odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku predpísanú Civilným sporovým poriadkom, ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť prejednané odvolacím súdom. Odvolanie teda môže podať tá procesná strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Nakoľko však týmto rozhodnutím prvoinštančný súd povinnosťou zaviazal oprávneného, nie právnych nástupcov povinného, tak v zmysle citovaného ust. § 359 CSP, povinní nie sú stranou, ktorá je oprávnená podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. 7. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyššie citované zákonné ustanovenie odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie právnych nástupcov povinného 3/, 4/ a 6/ bolo podané osobami neoprávnenými na tento právny úkon, nakoľko napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v ich neprospech, odvolací súd tak toto odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol. 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).