Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/305/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu AB 2 B. V., registračné č.: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. AK GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Trenčín, Piaristická 707/25, proti žalovanému C. Y., L.. XX.X.XXXX, C. L. J., O. XXX/ XX, o zaplatenie 2 906,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie 7C/665/2015 z 25.2.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. V konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu AB 2 B. V., registračné č.: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 53,85 eur zastavuje, v prevyšujúcej časti návrh zamieta a, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, žalovaný prevzal návrh 13.10.2015 a napriek výzve súdu sa vo veci nevyjadril. Ďalej uviedol, že 21.7.2015 bolo mu doručené podanie, v ktorom žalobca žiadal vydať platobný rozkaz tak, ako bol v zmysle § 172 ods.7 O.s.p. súdom vyzvaný, a zobral sumu 72 eur titulom upomienok späť a žiadal, aby súd v prevyšujúcej časti vydal platobný rozkaz. Konštatoval, že nariadil pojednávanie 25.2.2016, že žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili a žalovaný sa pojednávania zúčastnil, súd tak konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Uviedol, že vypočul žalovaného a čo z jeho výpovede vyplynulo, že vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k splateniu celého úveru a ostatným spisovým materiálom a zistil skutkový stav: Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu č. 4404083517 z 19.4.2014, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru výške 2500 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 71,28 eur a to pri ročnej priemernej miere nákladov 28,30 % a úrokovej sadzbe 24,90% ročne, že žalovaný úver riadne nesplácal, takže nedodržal podmienky zmluvy, v dôsledku toho bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom z 8.1.2015 na zaplatenie celého úveru vo výške 2 906,96 eur, žalobca tak žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 906,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 29.5.2015 do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 49,07 eur, ako aj náhradu trov konania. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, a to tak, že bol v priebehu splácania úveru pasívny, a z dohodnutých splátok uhradil sumu 142,56 eur. Poukázal na to, že súd vyzval žalobcu výzvou zo 7.7.2015 aby uviedol, či v zmysle § 172 ods.7 O.s.p. by súhlasil s vydaním platobného rozkazu, ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi. Na túto výzvu reagoval žalobca

podaním doručeným súdu 21.7.2015, v ktorom uviedol, že súhlasí a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 834,96 eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 47,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy od 29.5.2015 do zaplatenia a trovy tohto konania. Citujúc znenie § 96 ods.1 O.s.p., v časti, v ktorej vzal žalobca späť svoj návrh, konanie zastavil. Ďalej uviedol, že vyzval žalobcu výzvou zo 16.9.2015 na dokladovanie postúpenia pohľadávky a žalobca reagoval podaním z 1.10.2015. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zasielané 20.2.2015 na žalobcu bola pohľadávka postúpená 12.9.2012 a okrem toho právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlžoby výzvou zo 8.1.2015. Navyše žalobca na základe výzvy predložil postúpenie z úverovej zmluvy č. 4404083517 a to z 8.1.2015 (rovnaký deň, ako právny predchodca žalobcu vyhotovil list pre žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky) navyše ide o listiny, ktoré nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami. Žalobca v podaní z 1.10.2015 uviedol, že dané postúpenie vyplýva z tzv. rámcovej zmluvy „Loan Receivables Transfer Agreement“, na ktorej predloženie súd žiadal už v inom konaní, avšak súdu táto nebola predložená. Definoval, že aktívna vecná legitimácia je inštitút procesného práva, ktorým sa vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a teda, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu. (Mazák, J. a kol., Základy občianskeho procesného práva, Bratislava: Iura Edition 2009, str. 104) a uviedol, že žalobca tak zrejme odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v návrhu vôbec neuviedol tú skutočnosť, prečo k postúpeniu pohľadávky došlo už skôr než samotná pohľadávka vôbec vznikla, a prečo v čase keď už podľa žalobcu bola pohľadávka postúpená, vyzýval na zaplatenie dlhu žalovaného pôvodný veriteľ t.j. Home Credit Slovakia, a.s.. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 19.4.2014 bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby. Citoval zo záverečných ustanovení - Hlava 16 § 5 a mal za to, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť. Ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor podporuje aj postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť so sídlom v Holandskom kráľovstve. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská resp. typová zmluva nesmie obsahovať. Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods.5 OZ. Uvedený záver súdu bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp.zn.: 6Co/216/2013 z 30.6.2014 (z jeho odôvodnenia citoval). Z návrhu nie je zrejmé v akom rozsahu bola sporná pohľadávka postúpená, či sa postúpila len istina pohľadávky alebo aj jej príslušenstvo (úroky, sankcie a iné poplatky), keď pôvodný veriteľ listom z 8.1.2015 jednak zosplatnil celý dlh a jednak hrozil žalovanému aj exekučným konaním, a preto je tu potrebné posúdiť akým spôsobom došlo k postúpeniu pohľadávky a čo bolo jej obsahom, pričom smerom k spotrebiteľovi je toto konanie zmätočné, pretože nevie, akému subjektu má na základe jednotlivých výziev plniť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, to však neplatí v prípadoch keď súd môže začať konanie bez návrhu resp. v situáciách uvedených v §120 ods.2 O.s.p.. Žalobca v tomto konaní neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a uviedol, že žalobca v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, preto vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorý mu spôsobil materiálnu ujmu: V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods.2 písm. c) O. s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojitosti s § 221 ods.1 písm. h) a f) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, čo podaným návrhom žiadal, že ho odôvodnil tým, právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom 19.4.2014 Úverovú zmluvu č. 4404083517 (ďalej len „ÚZ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP"). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2500 eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 71,28 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom z 8.1.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si v návrhu uplatňuje vo výške 5.05 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 27.1.2015 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 5 percentuálnych bodov. 21.7.2015 bolo doručené súdu podanie, v ktorom právny zástupca žalobcu žiadal vydať platobný rozkaz tak, ako bol v zmysle § 172 ods. 7 O.s.p. súdom vyzvaný, a zobral tak sumu 72 eur titulom upomienok späť a žiadal aby súd v prevyšujúcej časti vydal platobný rozkaz. Súd ho vyzval výzvou zo 16.9.2015 na dokladovanie postúpenia pohľadávky, na čo reagoval podaním zo 1.10.2015. S ohľadom na vykonané dokazovanie pred súdom a odôvodnenie rozsudku, skutočnosti, tak ako sú uvedené v tomto bode odôvodnenia odvolania je možné považovať za ustálený skutkový stav. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel k nasledovným záverom: A/ Po oboznámení sa so spisom súd zistil, že žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu 19.4.2014. B/ Navyše žalobca na základe výzvy predložil postúpenie z úverovej zmluvy č. 4404083517 a to z 8.1.2015 (rovnaký deň, ako jeho právny predchodca vyhotovil list pre žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky) navyše ide o listiny, ktoré nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami. C/ Žalobca tak zrejme odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky, pričom v návrhu vôbec neuviedol tú skutočnosť, prečo k postúpeniu pohľadávky došlo už skôr než samotná pohľadávka vôbec vznikla, a prečo v čase keď už podľa žalobcu bola pohľadávka postúpená, vyzýval na zaplatenie dlhu žalovaného pôvodný veriteľ. D/ ...(...)... Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 19.4.2014 bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby. Z týchto podmienok - zo záverečných ustanovení - Hlava 16 § 5...(...)... Súd má zato, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť. ...(...)... Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods.5 OZ. ...(...)... Uvedený záver súdu bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp. zn.: 6Co/216/2013 z 30.6.2014. Závery súdu vyššie označené ako B/ až E/ pokladá za neuralgické body rozsudku, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie veci. III. On (žalobca) pri odôvodnení odvolania vstúpi in medias res a hneď sa začne zaoberať tvrdením súdu, citoval: Žalobca tak zrejme odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky" bez toho, aby žalobca poukazoval na perfektnosťou hmotnoprávneho úkonu t.j. úverovej zmluvy, ktorá je transformovaná do žalobného návrhu. Konajúcemu súdu dal do pozornosti konštantný názor publikovaný v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NSSR pod označením (R 119/2003) - Podľa § 526 ods.2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp., či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka

na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu. resp., platnosť zmluvy o postúpení. S ohľadom na uvedené, zastáva právny názor, že v tomto prípade žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods.2 zák. č. 40/1964 Zb." a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok", ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky" bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa t.j. v mene postupcu oznámila v súlade s § 526 ods.2 a v spojitosti s § 22 Obč. zák. postúpenie pohľadávky v dobrej viere dlžníkovi na ním uvedenú adresu. Odvolanie proti rozsudku v tejto časti, odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konajúci súd uviedol, že „.Navyše žalobca na základe výzvy predložil postúpenie z úverovej zmluvy č. 4404083517 a to z 8.1.2015 (rovnaký deň, ako právny predchodca žalobcu vyhotovil list pre žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky) navyše ide o listiny, ktoré nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami. On na výzvu súdu predložil „zmluvu o postúpení pohľadávky", ale konajúci súd v prvom stupni sa v odôvodnení rozsudku s obsahom tejto listiny nevysporiadal a skonštatoval len, že „nie sú opatrené žiadnymi pečiatkami.". Žalobca nerozumie na čo chcel konajúci súd poukázať, keďže absentuje akékoľvek zákonne zdôvodnenie. Konajúci súd zamietnutie žaloby vyvodzuje aj z postulátu: „Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 19.4.2014 bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania úverov pre fyzické osoby. Z týchto podmienok - zo záverečných ustanovení

- Hlava 16 § 5...(...)... Súd má zato, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán." Nerozumie právnemu posúdeniu, ktoré konajúci súd naznačil, lebo pokiaľ je súd toho názoru, že ustanovenie Hlava 16 § 5 UZP je v rozpore s hmotným právom, tak sa aplikujú zákonné ustanovenia na postúpenie pohľadávok, a teda právny predchodca a súčasný žalobca konajú podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa Hlavy 16 § 5 UZP. Je nutné dodať, že žalobca sa neodvoláva na ustanovenie Hlavy 16 § 5 UZP, toto ustanovenie má význam posudzovať vtedy, ak by „spotrebiteľ" postúpil svoju pohľadávku voči veriteľovi. Žalobca si je vedomý, že súdy majú právo na výklad zákona, ale za podmienok ako sú uvedené v náleze Ústavného súd SR sp. zn. III. Ú S 341/07, ktorý uvádza: „v takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii". Ak v zmysle vyššie uvedeného podrobí odôvodnenie predmetného rozsudku, ktoré sa vzťahuje k právnemu posúdeniu Hlavy 16 § 5 UZP kvalitatívnemu rozboru, tak zastáva právny názor, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti, tak ako sú uvedené v § 157 ods.2 O.s.p (jeho znenie citoval). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Odvolanie proti rozsudku v tejto časti, odôvodňuje tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. VI. Záverom nemôže nechať nepovšimnutú ani nasledovnú fabuláciu súdu a citoval: „Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy" Súd v danom prípade neuvádza z akého hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho ustanovenia právneho poriadku SR vyvodil predmetný záver. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Žalobca len upriamuje pozornosť na to, že ako údajný „zahraničný" subjekt má sídlo v členskej krajine Európskej únie, a v zmysle Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, je zaručený voľný pohyb kapitálu medzi subjektmi členských krajín EU. Je si vedomý toho, že na jednej strane stoja práva a slobody, ktoré sa viažu k pohybu kapitálu a slobode obchodovania a na druhej strane stojí ochrana oprávnených záujmov spotrebiteľa, a práve s ohľadom na to jeho právny predchodca obchodná

spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. postúpila tzv. zosplatnenú pohľadávku, t.j. dlžník stratil výhodu splátok a dlhodobo si neplnil záväzky voči svojmu veriteľovi, taktiež je nutné uviesť, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. je aj naďalej správcom pohľadávky, t.j. dlžník môže plniť, tak terajšiemu veriteľovi ako aj spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a jeho dlh bude splnený. (Predmetná správa pohľadávky vyplýva zo záverečných ustanovení „Zmluvy o postúpení pohľadávky"- Postupca a Postupník sa dohodli, že Postupca písomne oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a naďalej bude spravovať pohľadávku vo vzťahu k dlžníkovi.) Pokiaľ konajúci súd v prvom stupni poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6Co/216/2013 z 30.6.2014, je nutné uviesť, že predmetné rozhodnutie Krajského súdu vychádza z iného skutkového stavu veci (napr. viacnásobné postúpenie pohľadávky, sídlo spoločnosti na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne, nebola postúpená zosplatnená pohľadávka a absentovala dohoda o správe pohľadávky pôvodným veriteľom), a taktiež uviedol, že favorizácia inej právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) záväznosť, nemá v nepublikovanej podobe v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ani faktickú „záväznosť" pre iné - podobné prípady prejednávané súdmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.5.2014, sp. zn. 7 Cdo 136/2013). Záverom dodal, že spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) si napriek postúpeniu pohľadávky uplatňuje svoje práva voči veriteľovi podľa miestnej príslušnosti na Okresnom súde KE - okolie podľa § 87písm. f. O.s.p., t.j., že došlo k postúpeniu pohľadávky na „zahraničný" subjekt v žiadnom prípade nesťažuje prístup spotrebiteľa k ochrane jeho práv. Odvolanie proti rozsudku v tejto časti, odôvodňuje tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zastupovaním poveril v tejto právnej veci Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., čím sa zvýšila hodnota príslušenstva vymáhanej pohľadávky o trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vypočítané nasledovne: Úkon - písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie- 111,21 (tarifa) + 8.58 (paušál) + 23,96 (DPH) = 143,75 € (právny zástupca je platcom DPH) Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok v zamietavej časti tak, že predmetnej žalobe vyhovuje v rozsahu podaného odvolania a rozhodne o náhrade trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.Podľa § 64 ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 7.Podľa § 65 ods.1 právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 8.Z výpisu spoločnosti AB 1 B.V. registračné číslo: 560 07 043, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo bolo preukázané, že k 18.10.2016 došlo k zániku spoločnosti, pričom zánik spoločnosti nastal v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, preto odvolací súd rozhodol, že v ďalšom konaní bude pokračovať s právnym nástupcom, spoločnosťou AB 2 B. V. 9.Rozsudok, vo výroku, bolo konanie zastavené nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 11.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže

byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 12.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 13.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 14.Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 15.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 16.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 17.Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom zodpovedá § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 366, § 373 ods.4 . Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 18.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 19.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 20.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 21.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 22.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 23.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. 24.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 25.Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 26.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 27.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 28.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 29.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 30.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 31.Podľa § 7 ods.2 zák. č. 250/2007 Z. z. (ďalej len ZoS) obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane

alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 32.Podľa § 3 ods.1 O. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 33.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na uzavretú zmluvu, ktorú je nutné považovať za tzv. typovú, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov, pre ktorú platí zákaz obsahu neprijateľných podmienok. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, ktorý ako neprijateľnú vyhodnotil zmluvnú podmienku umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len (záverečné ustanovenia - Hlava 20 § 5 vyplýva, že na základe vzájomnej dohody klienta a Spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu Spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči Spoločnosti na tretie osoby. Spoločnosť posúdi žiadosť klienta o udelenie súhlasu s postúpením pohľadávky na tretiu osobu s tým, že je oprávnená odmietnuť udelenie súhlasu iba v prípade, ak sa jedná o pohľadávku na poskytnutie úveru. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z úverovej zmluvy a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky Spoločnosti postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia pohľadávok môže Spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok.), lebo táto už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, čo je závažnejšie za situácie, keď takéto postúpenie právni predchodcovia žalobcu i realizovali (pohľadávka bola postúpená celkovo druhýkrát). Postúpenie pohľadávky až na postupníka so sídlom v Holandsku objektívne znamená minimálne sťaženie jej garancií a nezanedbateľné je i nebezpečenstvo, že spotrebiteľa odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu so sídlom na takomto mieste. Preto uvedený výkon práv právneho predchodcu žalobcu je nutné považovať za taký, ktorý sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, a samotnú zmluvnú podmienku za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Postup zo strany právneho predchodcu žalobcu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postúpenie pohľadávky považovať za absolútne neplatné, čo v konečnom dôsledku znamená nedostatok vecnej legitimácie tak na strane žalobcu. Zohľadniac i odvolacie námietky žalobcu, nemôžu obstáť, pretože spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle žalobcom citovaných predpisov, no napriek tomu takýto úkon je porušením práv spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať. Z obsahu zmluvy však jednoznačne vyplýva, že možnosť postúpiť pohľadávku bola žalovanému obmedzená na súhlas veriteľa, čo medzi účastníkmi vytvorilo hrubú zmluvnú nerovnováhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že opakovaným postúpením pohľadávky sa žalovaný dostal ešte do výraznejšie zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by sa svojich práv chcel domáhať nie od pôvodného veriteľa, ale od žalobcu, čím by bol zároveň značne diskriminovaný. Preto takéto konanie žalobcu a jeho právnych predchodcov vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka, aj ako znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatný (§ 39 . Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie (§ 7 ods. 2 ZOS), pričom práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Smernicu 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách“ (ďalej len ,,smernica“) a dať do pozornosti aj novelu zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku spotrebiteľa, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 34.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. 38.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.