Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Sa-26-2021.pdf
PDF · 133.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Q., Z., zast.: JUDr. Mikulášom Pavlikom ml., so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, IČO: 42 245 681, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
II. P r i z n á v a žalobcovi v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Včas podanou správnou žalobou, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 03.12.2021, právny zástupca žalobcu žiadal zrušiť rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2- 212-001/2021 zo dňa 29.09.2021 a rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-48-014/2021-AV zo dňa 13.08.2021 a vec vrátil Prezídiu Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Taktiež požadoval, aby správny súd rozhodol, že žalovaný je povinný naradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
I. Administratívne konanie
2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-48-014/2021-AV zo dňa 13.08.2021 a odvolanie žalobcu zamietol. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce rozhodnutím č. PPZ- HCP-PO7-48-014/2021-AV zo dňa 13.08.2021 rozhodlo o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložilo žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na 3 (tri) roky a podľa § 83
ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určilo povinnosť žalobcovi vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote do 7 (siedmich) dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny podal dňa 23. 06. 2021 na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. K svojej žiadosti žalobca v zmysle § 32 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov doložil ako doklad potvrdzujúci bezúhonnosť register trestov Ukrajiny séria IIA, číslo 2422673 (ďalej len „RT UKR“). Z dôvodu podozrenia, že uvedený doklad javil známky falšovania a pozmeňovania požiadal z prvostupňový správny orgán o vykonanie odborno-technického skúmania uvedeného dokladu a vypracovanie odborného posúdenia. Dňa 13.07.2021 bola na prvostupňový správny orgán doručená odpoveď k odbornému posúdeniu. Odborno-technickým skúmaním a zhrnutím jeho výsledkov vyšlo najavo, že predložený RT UKR je pozmenený. Pozmenenie verejnej listiny RT UKR spočíva v opatrení falošného odtlačku pečiatky na doložke vyššieho overenia - apostily s číslom 2182 (ďalej len „apostila“) na pravom doklade. Žalobca sa dňa 13.08.2021 o 09:00 hod. na základe predvolania dostavil na prvostupňový správny orgán, kde po jeho preverení v informačných systémoch Policajného zboru a po ustanovení tlmočníka za účelom tlmočenia z jazyka ukrajinského do jazyka slovenského a naopak, bol v zmysle § 18 ods. 3 správneho poriadku upovedomený o začatí správneho konania vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov. Následne po poučení o jeho právach a povinnostiach, bola so žalobcom spísaná zápisnica podľa § 22 správneho poriadku číslo PPZ-HCP-PO7-48-013/2021-AV. V zápisnici o podaní vyjadrenia žalobca uviedol, že nie je si vedomý porušenia zákona, nemal vedomosť o tom, že ním predložený RT UKR je pozmenený. Apostilu si objedal vo firme C. D. so sídlom na adrese Č. Xa, F.. Žalobca požiadal o určenie sedemdňovej lehoty na vycestovanie a vyrozumenie Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike v Bratislave. Prvostupňový správny orgán pri spísaní zápisnice skúmal aj prekážky administratívneho vyhostenia v zmysle ustanovení § 81 a § 83 ods. 1 zákona pobyte cudzincov a zaoberal sa aj rodinnými väzbami žalobcu. Na základe zistených skutočností prvostupňový správny orgán následne dňa 13.08.2021 pristúpil k vydaniu rozhodnutia podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky na územie Ukrajiny podľa § 77 ods. 1 tretej vety zákona o pobyte cudzincov, podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na tri roky a podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil povinnosť žalobcovi vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote do siedmich dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení si žalobca prevzal dňa 13.08.2021.
4. Včas podaným odvolaním, ktoré za žalobcu podal splnomocnený zástupca, sa žalobca domáhal zmeny rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-48-014/2021- AV zo dňa 13.08.2021, vyhoveniu podaného odvolania v celom rozsahu a zastavenia konania, alternatívne zrušenia a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Splnomocnený zástupca v odvolaní namietal, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že na predloženom RT UKR je falošný odtlačok pečiatky na apostile na pravom doklade. Splnomocnený zástupca upozorňuje v odvolaní na to, že k pochybeniu, resp. úmyselnému konaniu došlo zo strany pracovníkov obchodnej spoločnosti C. D., u ktorej si žalobca objednal apostilu, a ktorá mu zaobstarala aj samotný RT UKR. Z toho dôvodu podal účastník konania dňa 20.08.2021 voči zamestnancom obchodnej spoločnosti C. D. trestné oznámenie (príloha k odvolaniu) pre podozrenie zo spáchania trestného činu z falšovania dokumentov a to konkrétne RT UKR s apostilom, ktorý mu bol od predmetnej obchodnej spoločnosti doručený. Účastník konania si tiež požiadal o nový výpis z registra trestov s vyznačenou doložkou apostile, pričom uviedol, že po doručení a úradnom preložení do slovenčiny ju dodatočne predloží a tým preukáže svoju bezúhonnosť. Splnomocnený zástupca účastníka konania v odvolaní uviedol ustanovenie § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov a konštatuje, že predmetné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov dáva možnosť nie povinnosť administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny. Má za to, že v danom prípade správny orgán má vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré počas zisťovania skutkového stavu vyjdú najavo. V danom prípade účastník konania ako žiadateľ v dobrej viere a so všetkou zodpovednosťou zadovážil požadované doklady a je preukázané, že k pochybeniu došlo zo strany tretieho subjektu a nie účastníka konania. Účastník konania odo dňa zistenia, že predložený doklad je falošný je súčinný správnemu orgánu a podáva vysvetlenia potrebné pre zistenie presného skutkového stavu. Splnomocnený zástupca v odvolaní tiež uviedol, že zo strany správneho orgánu taktiež nedošlo k zohľadneniu tej skutočnosti, že účastník konania vôbec nemal vedomosť o tom, že predložený RT UKR je falošný a túto skutočnosť ani pri najlepšom vedomý nemal ako zistiť. Miera zavinenia ako aj okolnosti,
za ktorých k porušeniu zákona došlo, boli zo strany účastníka konania bez akýchkoľvek pochybností vysvetlené a preukázané. Splnomocnený zástupca považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za neprimerane prísne vzhľadom na mieru zavinenia ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo.
5. V rámci odvolacieho konania žalovaný preskúmal odvolanie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, súvisiaci spisový materiál a aj celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého a nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie. Žalovaný sa stotožnil so závermi závermi správneho orgánu, účastník konania svojim konaním naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov. Vykonaným odborno-technickým skúmaním bolo jednoznačne preukázané, že RT UKR s apostilou, ktorý bol predložený účastníkom konania správnemu orgánu k preukázaniu bezúhonnosti v konaní o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, je pozmenený. Pozmenenie uvedeného dokladu spočíva v opatrení falošného odtlačku pečiatky na apostile. Odvolací orgán uvádza, že za doklady, ktoré sú predkladané v konaní v zmysle zákona o pobyte cudzincov zodpovedá osobne účastník konania, musí poznať ich pôvod, pretože ich úmyselne predkladá správnemu orgánu ako pravé za určitým účelom. Účastník konania správnemu orgánu počas spísania zápisnice nepreukázal, že na predložení pozmeneného dokladu nemal žiadny podiel viny, nevyvrátil zistenia správneho orgánu. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán má za dostatočne preukázané, že účastník konania predložením pozmeneného RT UKR porušil zákon o pobyte cudzincov a bolo povinnosťou správneho orgánu prijať adekvátne opatrenie. V danom prípade bol dôvodný postup podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. K odvolacej námietke, že účastník konania nemal vedomosť, že ním predkladaný RT UKR je pozmenený a k pochybeniu, resp. k úmyselnému konaniu došlo zo strany pracovníkov obchodnej spoločnosti C. D. uviedol, že predložením pozmeneného dokladu porušil zákon o pobyte cudzincov. Účastník konania predloženým dôkazom nepreukázal, že nenesie žiadnu zodpovednosť na predložení pozmeneného dokladu, preto odvolací orgán odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. K odvolacej námietke že rozhodnutie o administratívnom vyhostení je neprimerane prísne, odvolací orgán uviedol, že správny orgán uložil zákaz vstupu v strednej hranici zákonom určenej sadzby v trvaní troch rokov, odvolací orgán sa s uloženou dobou zákazu vstupu správnym orgánom stotožnil, nepovažuje ju za neprimeranú. Odvolací orgán poukazuje nato, že správny orgán poučil účastníka konania aj o jeho práve písomne požiadať v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov ministerstvo vnútra zrušenie zákazu vstupu. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolací orgán predmetnú námietku splnomocneného zástupcu účastníka konania za nedôvodnú. Odvolací orgán sa stotožňuje aj so sedemdňovou lehotou na vycestovanie, ktorá je určená v napadnutom rozhodnutí, o určenie ktorej požiadal účastník konania počas spísania zápisnice. Podľa správnej úvahy odvolacieho orgánu je táto lehota dostačujúca na zabezpečenie vycestovania účastníka konania z územia Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby a chce vycestovať do domovskej krajiny. Odvolací orgán vyhodnotil, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 Dohovoru. Odvolací orgán nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by dôsledky administratívneho vyhostenia boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania. Odvolací orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval Dohovor, Ústavu Slovenskej republiky ako aj ostatné platné zákony. Vzhľadom na výsledok preskúmania napadnutého rozhodnutia a konania odvolací orgán uvádza, že správny orgán vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, na vec aplikoval správny predpis, napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.
6. Po vydaní preskúmavaného rozhodnutia dňa 01.10.2021 bolo žalovanému doručené doplnenie odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré dňa 30.09.2021 za žalobcu podal splnomocnený zástupca na poštovú prepravu. Prílohu doplnenia odvolania zo dňa 29.09.2021 tvorí register trestov Ukrajiny séria AAA, číslo 1159115 zo dňa 28.08.2021 vydaný na meno žalobcu, oznámenie o začatí vyšetrovania zo dňa 21.09.2021, výpis z registra vyšetrovaní zo dňa 09.09.2021 a žiadosť žalobcu zo dňa 07.09.2021v súvislosti so spáchaním trestného činu. Dňa 11.10.2021 žalovaný upovedomil žalobcu, že v zmysle § 54 správneho poriadku účastník konania počas odvolacieho konania má možnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy a taktiež dôvody podaného odvolania môžu byť rozšírené alebo zmenené až dodatočne, a to až do okamihu rozhodnutia odvolacieho orgánu. V danom prípade žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie dňa 29.09.2021 a doplnenie odvolania bolo podané na poštovú prepravu dňa 30.09.2021 a žalovanému doručené dňa 01.10.2021. Ale žalovaný zároveň
poukázal na možnosť písomne požiadať v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov ministerstvo vnútra o zrušenie zákazu vstupu žalobcovi. Z uvedeného dôvodu boli doklady, ktoré tvorili prílohu doplnenia odvolania vrátené splnomocnenému zástupcovi žalobcu.
II. Správna žaloba
7. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu, spísanú dňa 01.12.2021, právne zastúpený JUDr. Mikulášom Pavlikom ml., advokátom so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce na základe splnomocnenia zo dňa 20.08.2021. V správnej žalobe žalobca uviedol, že považuje preskúmavané rozhodnutie za nezákonné a nedostatočne odôvodnené. Ďalej žalobca popisuje okolnosti celého konania na prvostupňovom správnom orgáne, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a neskôr k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že z dikcie ustanovenia § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že uloženie administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu je fakultatívne, resp. je to právo správneho orgánu a nie jeho povinnosť. Uvedené vyplýva zo slova „môže“, ktoré neukladá správnemu orgánu povinnosť uložiť administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, ale dáva možnosť výberu, či pristúpi k aplikácii predmetných ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Žalobca je toho názoru, že už vo svojom odvolaní namietal neprimeranosť a prísnosť administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu pri aplikácii ustanovenia § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov zo strany správneho orgánu, pričom poukazoval na to, že predmetné ustanovenie neprikazuje správnemu orgánu, aby tak konal, resp. správny orgán môže od predmetnej administratívnej sankcie upustiť. Má za to, že v danom prípade žalovaný mal vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré počas zisťovania skutkového stavu vyjdú najavo. V danom prípade žalobca ako žiadateľ v dobrej viere a so všetkou zodpovednosťou zadovážil požadované doklady a je preukázané, že k pochybeniu došlo zo strany tretieho subjektu a nie zo strany žalobcu. Žalobca poukazuje, že ako žiadateľ si zadovážil nové požadované doklady a tým preukázal, že k pochybeniu došlo zo strany tretieho subjektu, u ktorej si apostilu objednal, a na ktorú podal trestné oznámenie. Od podania trestného oznámenia voči zamestnancom obchodnej spoločnosti J. D. vyšetrovateľ Ukrajiny vykonáva procesné úkony v trestnom konaní a to výsluchy zamestnancov obchodnej spoločnosti J. D., ako aj iných svedkov. Aj z výsluchu zamestnankyne obchodnej spoločnosti J. D. F. H. vyplýva, že táto výpis z registra trestov žalobcu zaslala na vyznačenie apostile do mesta Ľvov pánovi A. G., kde tento po vybavení žiadosti o vyznačenie doložky apostile zaslal výpis z registra trestov žalobcu späť. Následne bol kontaktovaný žalobca a tento si výpis z registra trestov s vyznačenou doložkou apostile prevzal. Túto skutočnosť potvrdil aj ďalší svedok a to G. U. o čom žalobca predložil preklad časti zápisu vyšetrovateľa. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že správnu žalobu podal v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu, ktorý v správnom konaní rozhodoval v druhom stupni podľa § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s § 191 ods. 1 správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCPPO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021, z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe § 191 ods. 3 správneho súdneho poriadku žalobca navrhol, aby správny súd súčasne zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO7-48-014/2021- AV zo dňa 13.08.2021 ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021 a podľa § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vec vrátil na prvostupňový správny orgán na ďalšie konania.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.02.2021 uviedol, že sa už počas odvolacieho konania a vo svojom rozhodnutí č. PPZ-HCP-PO2-212- 001/2021 zo dňa 29. 09. 2021 vysporiadal so všetkými výrokmi a žalobnými námietkami, ktoré sú takmer totožné s odvolacími námietkami. Žalovaný považuje argumentáciu uvedenú vo svojom rozhodnutí za relevantnú, výstižnú a dostatočnú, na svojich záveroch trvá. Žalovaný považuje existenciu odborného posúdenia, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že RT UKR s apostilou, ktorý bol predložený žalobcom prvostupňovému správnemu orgánu k preukázaniu bezúhonnosti v konaní o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, je pozmenený, za dostatočne preukázanú na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný uvádza, že za doklady, ktoré sú predkladané v konaní v zmysle zákona o pobyte cudzincov zodpovedá osobne účastník konania, musí poznať ich
pôvod, pretože ich úmyselne predkladá prvostupňovému správnemu orgánu ako pravé za určitým účelom. Žalovaný má za dostatočne preukázané, že žalobca predložením pozmeneného RT UKR porušil zákon o pobyte cudzincov a bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu prijať adekvátne opatrenie. V danom prípade bol dôvodný postup podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán uložil zákaz vstupu v strednej hranici zákonom určenej sadzby v trvaní troch rokov, žalovaný sa s uloženou dobou zákazu vstupu správnym orgánom stotožnil, nepovažuje ju za neprimeranú. Žalovaný poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán poučil žalobcu o jeho práve písomne požiadať v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov ministerstvo vnútra zrušenie zákazu vstupu. Žalovaným bolo zistené, že v preskúmavanom rozhodnutí č. PPZ-HCP-PO2-212- 001/2021 zo dňa 29. 09. 2021 došlo k chybe v označení účastníka konania v rozhodnutí. V priezvisku účastníka konania došlo k vynechaniu písmena „A“. V rozhodnutí žalovaného je uvedené priezvisko účastníka konania H. a správne priezvisko účastníka konania znie H.. V súlade s ustanovením § 47 ods. 6 Správneho poriadku sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Svojou povahou ide o technickú chybu formálneho charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah rozhodnutia. Žalobca (účastník konania) o uvedenej skutočnosti bude žalovaným upovedomený. Na základe preukázaných skutočností Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov (žalovaný), ktoré dňa 29.09.2021 vydalo rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 v zmysle zákona o pobyte cudzincov a ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2021, navrhuje Krajskému súdu Košice, aby správnu žalobu zamietol a rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov potvrdil.
9. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 1, posledná veta SSP reagoval právny zástupca žalobcu vyjadrením zo dňa 31.03.2021. Vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021 ako aj na dôvodoch v nej uvedených. Uviedli tiež, že vzhľadom na skutočnosť, že v podanej správnej žalobe zo dňa 01.12.2021 došlo ku chybne uvedenému priezvisku žalobcu v znení „H.“, teda došlo k vynechaniu písmena „a“ v priezvisku žalobcu, opravili priezvisko žalobcu a správne má byť „H..“
10. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.02.2022, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2022 neuviedol žiadne nové skutočnosti.
IV. Priebeh súdneho konania
11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) o správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia (§ 231 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O veci rozhodol na pojednávaní dňa 15.06.2022, na ktorom žalobca aj žalovaní zotrvali na svojich podaniach a písomných vyjadreniach.
V. Relevantná právna úprava
12. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa § 83 ods. 2.
13. Podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
14. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov.
15. Podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote, ak bola určená v rozhodnutí. Policajný útvar určí na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar je povinný v konaní o administratívnom vyhostení písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.
16. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie; na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.
17. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, upravujúceho vzťah k správnemu poriadku, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 126 ods. 4 o pobyte cudzincov žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto zákona vydané v cudzom jazyku je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku.
19. Podľa § 126 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov doklady, ktoré sú potrebné v konaní podľa tohto zákona a ktoré vydali orgány cudzích štátov, musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch upustiť od požiadavky vyššieho overenia dokladu o bezúhonnosti.
20. V ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo zásad je zásada materiálnej pravdy. Z ustanovenia § 3 ods. 5, veta prvá, správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
21. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Podľa ods. 2 označeného paragrafu, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
24. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. Právny názor správneho súdu
27. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (druhostupňového správneho orgánu), v konaní ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia č. č. PPZ-HCP-PO2-212-001/2021 zo dňa 29.09.2021.
28. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo za dodržania princípu neviazanosti žalobnými bodmi pri žalobách vo veciach administratívneho vyhostenia v zmysle ust. § 206 ods. 3 SSP a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
30. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
31. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia v tomto konaní neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.
32. V konaní bolo nesporné, že žalobca požiadal o udelenie prechodného pobytu v zmysle zákona o pobyte cudzincov na účely podnikania na území SR. Taktiež bolo nesporné to, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté tak, že táto bola zamietnutá a to rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce číslo: PPZ-HCP-PO7-1790-017/2021-PC zo dňa 23.08.2021 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písmeno e) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Prvostupňový správny orgán založil svoju správnu úvahu na tom, že predložením pozmenených dokladov sa sleduje získanie prechodného pobytu nezákonným spôsobom. Zároveň podľa prvostupňového správneho orgánu sa to dá považovať za zvlášť závažný dôvod pre neudelenie pobytu, pretože predložením takéhoto registra správny orgán nemá vedomosť o bezúhonnosti žiadateľa o pobyt, čo je aj potvrdený prípad žalobcu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že z vykonaného odborného posúdenia pod číslom PPZ-HCP-PO3-2021/042444-002 vyplýva, že žiadosti o udelenie pobytu predložený register trestov Ukrajinskej je pozmenený, pričom pozmenenie spočívalo v opatrení falošného odtlačku pečiatky na doložke vyššieho overenia - apostily s číslom 2182 zo dňa 08.06.2021 na pravom doklade. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vydané v zmysle ust. § 82 ods. 2 písmeno i) zákona o pobyte cudzincov, ktoré však hovorí o fakultatívnej možnosti vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predloží pozmenené doklady. V tomto prípade prvostupňový orgán majúc za to, že žalobca ako žiadateľ naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa ust. § 82 ods. 2 písmeno i) zákona o pobyte cudzincov, rozhodol o administratívnom vyhostení. Súd má však za to, že správny orgán mal vzhľadom na fakultatívnu možnosť vyhostenia dôsledne posudzovať v čom spočívalo pozmenenie listiny a či to možno klásť za vinu žiadateľovi o pobyt, teda či pozmenenie bolo takej závažnosti, že je nevyhnutné v tom ktorom prípade administratívne vyhostiť účastníka konania. Súd sa stotožňuje s názorom správneho orgánu prvého stupňa o tom, že za doklady predložené k žiadosti o pobyt zodpovedá účastník konania, avšak ak je preukázané, že do konania budú predložené doklady, ktorých pozmenenie respektíve falšovanie nemožno pričítať za vinu účastníkovi konania a ak pozmenenie respektíve falšovanie spočíva vo forme predkladaného dokladu, listiny alebo v jej obsahu. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, v rámci odvolacieho konania predložil žalobca ako prílohu doplnenia odvolania zo dňa 29.09.2021 výpis z registra trestov žalobcu z Ministerstva vnútra Ukrajiny, z ktorého úradného prekladu je zrejmé, že osoba žalobcu sa podľa stavu k 28.08.2021 v evidencii trestne stíhaných na území Ukrajiny nenachádza, nezastavené alebo neukončené trestné stíhanie voči nemu sa nevedie a nebolo po ňom vyhlásené pátranie. Táto informácia bola podstatná pre posúdenie, či osoba žiadateľa predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť pri posudzovaní žiadosti o udelenie pobytu a po zrakovom porovnaní s výpisom z registra trestov predloženým k žiadosti o udelenie pobytu je totožná s tam uvedenou informáciou ohľadom zápisu do registra trestov. Zároveň listiny predložené žalovaným do odvolacieho konania (doručené deň po vydaní napadnutého rozhodnutia) poukazujú na to, že k vyhotoveniu pozmeneného apostile došlo bez zavinenia žalobcu, čo je možné vyvodiť z výpovede svedkov spoločnosti, v ktorej si žalobca dal vyhotoviť predmetný výpis, a teda sa javí, že k pozmeneniu došlo bez zavinenia žalobcu. Súd mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili zistený skutkový stav a postupujúc podľa ust. § 206 ods. 4 SSP, podľa ktorého pre
správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia súd mal za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci späť žalovanému na nové konanie. Súd poukazuje na to, že vzhľadom svoj vyššie uvedený právny názor, ktorý
33. Správny súd poukazuje zároveň na to, že v zmysle ust. § 191 ods. 6 prvá veta SSP názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
34. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
35. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z ak+h dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a)má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.