Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

J. B.,

nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom X., V. ulica XX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/26/2016 zo dňa 26. mája 2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uložení trestu zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo zástupcu v právnickej osobe na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. B. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., pretože: 1/ ako osoba konajúca v mene spoločnosti SCHEEBA, s.r.o., IČO: 36 308 315, sídlo: Prievidza, Šumperská 39/5, ktorá je zamestnávateľom, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov, zadržal a neodviedol za zamestnancov

- Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, splatné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobia január 2012 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 29.2.2012 do 30.1.2014, spolu vo výške 6.463,62 eur,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobia máj 2013 - december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 1.7.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 651,79 eur,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobie jún 2012 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 31.7.2012 do 30.1.2014, spolu vo výške 436,22 eur,

čím tak celkovo zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatné poistné na sociálne poistenie, splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 7.551,63 eur;

V bode 2) bol uznaný vinným z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák., pretože:

2/ ako osoba konajúca v mene spoločnosti SCHEEBA, s.r.o., IČO: 36 308 315, sídlo: Prievidza, Šumperská 39/5, aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov nezaplatil

- Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, splatné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmysle Zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobia január 2012 - november 2012 a január 2013 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 29.2.2012 do 31.12.2012 a od 28.2.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 12.778,67 eur,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobia jún 2013 - september 2013, november 2013 a december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 30.7.2013 do 30.10.2013, a od 30.12.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 1.175,48 eur,

- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobie jún 2012 - november 2012, január - apríl 2013, jún - september 2013, november 2013 a december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 31.7.2012 do 31.12.2013, od 28.2.2013 do 30.5.2013, od 30.7.2013 do 30.10.2013 a od 30.12.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 887,40 eur,

čím tak celkovo nezaplatil určeným príjemcom splatné poistné na sociálne poistenie, splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 14.841,55 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 277 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr.zák. prvá veta pred bodkočiarkou s použitím §§ 36 písm. j/, l/, 37 písm. h/, 38 ods. 3, 51 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého trestu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák. bolo obžalovanému prikázané v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodných spoločností v dĺžke 5 rokov a pol roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodení Sociálna poisťovňa, Bratislava a Dôvera - Zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote písomne odvolania prokurátor a obžalovaný J. B..

Prokurátor v odvolaní uviedol, že toto smeruje proti výroku o treste zákazu činnosti v neprospech obžalovaného. Podľa názoru prokurátora trestná sadzba trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. je 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň až 10 rokov, preto uložený trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je nezákonný, pretože bol uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Prokurátor namietal tiež proti výroku o uloženom treste zákazu činnosti to, že tu súd prvého stupňa nesprávne použil pojem „štatutárny zástupca“ obchodných spoločností. Správne tu mal byť použitý pojem „štatutárny orgán“, pričom v tomto postavení bol obžalovaný aj pri páchaní trestnej činnosti. Napokon prokurátor namietal aj to, že v uloženom treste zákazu činnosti je použité možné číslo „obchodných spoločností“,

čo by nepokrývalo zákaz vymedzenej činnosti len pre jednu obchodnú spoločnosť. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu činnosti s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v prvej polovici zákonom stanovenej sadzby.

Obžalovaný písomne podal odvolanie, ktoré neodôvodnil, a to ani po doručení rozsudku.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora, ktorý modifikoval len v tom, že navrhol uloženie trestu zákazu činnosti v druhej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že obidve odvolania sú čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.

Z pohľadu písomne zahláseného odvolania obžalovaného, odvolací súd preskúmaním výroku o treste odňatia slobody zistil, že tento je uložený v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré súd použil vo výroku o tomto treste. Trest odňatia slobody je uložený v zákonnej sadzbe ustanovenia § 277 ods. 2 Tr.zák., pričom aj jeho podmienečné odloženie s probačným dohľadom považuje senát odvolacieho súdu za zákonné a primerané.

Pokiaľ však ide o výrok o uloženom treste zákazu činnosti, tu je nutné čiastočne prisvedčiť názoru prokurátora. Výrok o uložení tohto trestu však trpí aj nedostatkom, ktorý je v neprospech obžalovaného.

Predovšetkým senát odvolacieho súdu čiastočne prisvedčuje prokurátorovi v tom, že vymedzenie trestu zákazu činnosti z pohľadu zákazu určitého zamestnania, povolania alebo funkcie podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. je nepresné. Toto vymedzenie jednak nekorešponduje s funkciou obžalovaného, pri výkone ktorej sa dopustil trestnej činnosti. Naviac vo výroku rozsudku v trestných veciach musia byť použité zákonné pojmy z iných odvetví práva, pokiaľ protiprávna činnosť obžalovaného bola vykonávaná a právne regulovaná inou oblasťou práva. Je nutné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že obchodné spoločnosti zastupujú ich „štatutárne orgány“.

Na druhej strane ak má byť obžalovanému zakazovaná činnosť súvisiaca so zadržovaním a neodvádzaním splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenia a súvisiace nezaplatením poistného a príspevku na starobné dôchodkové poistenie, takáto činnosť sa nerealizuje len v rámci obchodných spoločností, ale aj napr. družstiev, resp. iných subjektov, ktoré svoju činnosť vykonávajú prostredníctvom „vlastných zamestnancov“. Správne preto bolo potrebné obžalovanému zakázať činnosť spočívajúcu v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo zástupcu v právnickej osobe. Takýmto vymedzením „zákazu“ bude prakticky obžalovanému v celej šírke zamedzené vykonávať funkciu, pri ktorej sa dopustil predmetnej trestnej činnosti.

V zásade je možné prisvedčiť názoru prokurátora aj v tom, že pokiaľ ide o výmeru súdom prvého stupňa uloženého trestu zákazu činnosti (5 rokov a 6 mesiacov), táto by inak nebola v súlade s § 61 ods. 2, 6 Tr.zák. Podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. hornou polovicou (teda nie prvou ani druhou polovicou, ako to uvádzali prokurátori oboch stupňov) sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. je sadzba nad 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.

Na druhej strane súd prvého stupňa zároveň pochybil aj v neprospech obžalovaného pri ukladaní trestu zákazu činnosti, pretože pri určovaní zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. (1 rok až 10

rokov) nepremietol do tohto určovania zistený pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (dva ku jednej), mal súd prvého stupňa nielen pri treste odňatia slobody, ale aj zákazu činnosti použiť ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. o znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Takýmto správnym postupom by došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. z 10 rokov na 7 rokov a až následne potom bolo možné určiť hornú polovicu trestnej sadzby podľa § 61 ods. 6 Tr.zák., ktorá v tomto konkrétnom prípade potom predstavuje výmeru nad 4 roky až 10 rokov.

Z takto rozvedených dôvodov, z podnetu obidvoch odvolaní, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa výrok o treste zákazu činnosti, pretože pri jeho ukladaní súd prvého stupňa porušil ustanovenie Trestného zákona v tom, že na úpravu trestnej sadzby nepoužil ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. a formulácia vymedzenia trestu zákazu činnosti je nepresná.

Pri rozhodovaní o výroku o treste zákazu činnosti, senát odvolacieho súdu odstránil všetky vyššie uvedené pochybenia, keď inak dospel k záveru o rovnakej výmere tohto trestu, ako ju uložil už súd prvého stupňa. Tu prihliadol senát odvolacieho súdu najmä na rozsah spáchanej trestnej činnosti presahujúci viac ako 20.000 €.

Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že zvýšenie hornej hranice o jednu tretinu podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. sa týka len trestu odňatia slobodu, preto na určenie zákonnej trestnej sadzby trestu zákazu činnosti sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.