Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-22-2017.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného
J. B.,
nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom X., V. ulica XX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/26/2016 zo dňa 26. mája 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uložení trestu zákazu činnosti.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák. k trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo zástupcu v právnickej osobe na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. B. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., pretože: 1/ ako osoba konajúca v mene spoločnosti SCHEEBA, s.r.o., IČO: 36 308 315, sídlo: Prievidza, Šumperská 39/5, ktorá je zamestnávateľom, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov, zadržal a neodviedol za zamestnancov
- Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, splatné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobia január 2012 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 29.2.2012 do 30.1.2014, spolu vo výške 6.463,62 eur,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobia máj 2013 - december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 1.7.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 651,79 eur,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazil v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobie jún 2012 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 31.7.2012 do 30.1.2014, spolu vo výške 436,22 eur,
čím tak celkovo zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatné poistné na sociálne poistenie, splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 7.551,63 eur;
V bode 2) bol uznaný vinným z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák., pretože:
2/ ako osoba konajúca v mene spoločnosti SCHEEBA, s.r.o., IČO: 36 308 315, sídlo: Prievidza, Šumperská 39/5, aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov nezaplatil
- Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, splatné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v zmysle Zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobia január 2012 - november 2012 a január 2013 - december 2013 splatné jednotlivo mesačne od 29.2.2012 do 31.12.2012 a od 28.2.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 12.778,67 eur,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobia jún 2013 - september 2013, november 2013 a december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 30.7.2013 do 30.10.2013, a od 30.12.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 1.175,48 eur,
- splatné poistné na verejné zdravotné poistenie v zmysle Zákona č. 580/2004 Z.z. spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., za obdobie jún 2012 - november 2012, január - apríl 2013, jún - september 2013, november 2013 a december 2013, splatné jednotlivo mesačne od 31.7.2012 do 31.12.2013, od 28.2.2013 do 30.5.2013, od 30.7.2013 do 30.10.2013 a od 30.12.2013 do 30.1.2014, spolu vo výške 887,40 eur,
čím tak celkovo nezaplatil určeným príjemcom splatné poistné na sociálne poistenie, splatné poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 14.841,55 eur.
Bol za to odsúdený podľa § 277 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr.zák. prvá veta pred bodkočiarkou s použitím §§ 36 písm. j/, l/, 37 písm. h/, 38 ods. 3, 51 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého trestu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák. bolo obžalovanému prikázané v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.
Podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodných spoločností v dĺžke 5 rokov a pol roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodení Sociálna poisťovňa, Bratislava a Dôvera - Zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote písomne odvolania prokurátor a obžalovaný J. B..
Prokurátor v odvolaní uviedol, že toto smeruje proti výroku o treste zákazu činnosti v neprospech obžalovaného. Podľa názoru prokurátora trestná sadzba trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. je 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň až 10 rokov, preto uložený trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je nezákonný, pretože bol uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Prokurátor namietal tiež proti výroku o uloženom treste zákazu činnosti to, že tu súd prvého stupňa nesprávne použil pojem „štatutárny zástupca“ obchodných spoločností. Správne tu mal byť použitý pojem „štatutárny orgán“, pričom v tomto postavení bol obžalovaný aj pri páchaní trestnej činnosti. Napokon prokurátor namietal aj to, že v uloženom treste zákazu činnosti je použité možné číslo „obchodných spoločností“,
čo by nepokrývalo zákaz vymedzenej činnosti len pre jednu obchodnú spoločnosť. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu činnosti s tým, aby odvolací súd sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v prvej polovici zákonom stanovenej sadzby.
Obžalovaný písomne podal odvolanie, ktoré neodôvodnil, a to ani po doručení rozsudku.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora, ktorý modifikoval len v tom, že navrhol uloženie trestu zákazu činnosti v druhej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že obidve odvolania sú čiastočne dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.
Z pohľadu písomne zahláseného odvolania obžalovaného, odvolací súd preskúmaním výroku o treste odňatia slobody zistil, že tento je uložený v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré súd použil vo výroku o tomto treste. Trest odňatia slobody je uložený v zákonnej sadzbe ustanovenia § 277 ods. 2 Tr.zák., pričom aj jeho podmienečné odloženie s probačným dohľadom považuje senát odvolacieho súdu za zákonné a primerané.
Pokiaľ však ide o výrok o uloženom treste zákazu činnosti, tu je nutné čiastočne prisvedčiť názoru prokurátora. Výrok o uložení tohto trestu však trpí aj nedostatkom, ktorý je v neprospech obžalovaného.
Predovšetkým senát odvolacieho súdu čiastočne prisvedčuje prokurátorovi v tom, že vymedzenie trestu zákazu činnosti z pohľadu zákazu určitého zamestnania, povolania alebo funkcie podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. je nepresné. Toto vymedzenie jednak nekorešponduje s funkciou obžalovaného, pri výkone ktorej sa dopustil trestnej činnosti. Naviac vo výroku rozsudku v trestných veciach musia byť použité zákonné pojmy z iných odvetví práva, pokiaľ protiprávna činnosť obžalovaného bola vykonávaná a právne regulovaná inou oblasťou práva. Je nutné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že obchodné spoločnosti zastupujú ich „štatutárne orgány“.
Na druhej strane ak má byť obžalovanému zakazovaná činnosť súvisiaca so zadržovaním a neodvádzaním splatného poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenia a súvisiace nezaplatením poistného a príspevku na starobné dôchodkové poistenie, takáto činnosť sa nerealizuje len v rámci obchodných spoločností, ale aj napr. družstiev, resp. iných subjektov, ktoré svoju činnosť vykonávajú prostredníctvom „vlastných zamestnancov“. Správne preto bolo potrebné obžalovanému zakázať činnosť spočívajúcu v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo zástupcu v právnickej osobe. Takýmto vymedzením „zákazu“ bude prakticky obžalovanému v celej šírke zamedzené vykonávať funkciu, pri ktorej sa dopustil predmetnej trestnej činnosti.
V zásade je možné prisvedčiť názoru prokurátora aj v tom, že pokiaľ ide o výmeru súdom prvého stupňa uloženého trestu zákazu činnosti (5 rokov a 6 mesiacov), táto by inak nebola v súlade s § 61 ods. 2, 6 Tr.zák. Podľa § 61 ods. 6 Tr.zák. hornou polovicou (teda nie prvou ani druhou polovicou, ako to uvádzali prokurátori oboch stupňov) sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. je sadzba nad 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.
Na druhej strane súd prvého stupňa zároveň pochybil aj v neprospech obžalovaného pri ukladaní trestu zákazu činnosti, pretože pri určovaní zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. (1 rok až 10
rokov) nepremietol do tohto určovania zistený pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (dva ku jednej), mal súd prvého stupňa nielen pri treste odňatia slobody, ale aj zákazu činnosti použiť ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. o znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Takýmto správnym postupom by došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr.zák. z 10 rokov na 7 rokov a až následne potom bolo možné určiť hornú polovicu trestnej sadzby podľa § 61 ods. 6 Tr.zák., ktorá v tomto konkrétnom prípade potom predstavuje výmeru nad 4 roky až 10 rokov.
Z takto rozvedených dôvodov, z podnetu obidvoch odvolaní, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa výrok o treste zákazu činnosti, pretože pri jeho ukladaní súd prvého stupňa porušil ustanovenie Trestného zákona v tom, že na úpravu trestnej sadzby nepoužil ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. a formulácia vymedzenia trestu zákazu činnosti je nepresná.
Pri rozhodovaní o výroku o treste zákazu činnosti, senát odvolacieho súdu odstránil všetky vyššie uvedené pochybenia, keď inak dospel k záveru o rovnakej výmere tohto trestu, ako ju uložil už súd prvého stupňa. Tu prihliadol senát odvolacieho súdu najmä na rozsah spáchanej trestnej činnosti presahujúci viac ako 20.000 €.
Len pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, že zvýšenie hornej hranice o jednu tretinu podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. sa týka len trestu odňatia slobodu, preto na určenie zákonnej trestnej sadzby trestu zákazu činnosti sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.