Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/56/2016

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Spolro s.r.o., Hrnčiarske Zalužany 283, IČO: 36 027 677, zastúpeného Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Lexus s. r. o., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 45 541 345, zastúpeného VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o zaplatenie 12 671,09 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd d o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017 o nasledovný výrok:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vedného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trovy právneho zastúpenia z toho súdneho konania v sume 867,24 eura a súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia v sume 16,50 eura, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12. 02. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 671,09 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do 20. 11. 2013, zo sumy 7 454,94 eura od 21. 11. 2013 do 05. 12. 2013, zo sumy 7 051,72 eura od 06. 12. 2013 do 16. 01. 2014, zo sumy 6 245,27 eura od 17. 01. 2014 do 26. 05. 2014, zo sumy 4 553,57 eura od 27. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do 19. 08. 2013 a zo sumy 8 117,52 eura od 20. 08. 2013 do zaplatenia, trovami súdneho konania v sume 1 138,50 eura, trovami právneho zastúpenia v sume 867,24 eura (26Rob 82/2013 vedené na Okresnom súde Bratislava I), trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 442,99 eura a súdnym poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia v sume 16,50 eura.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 671,07 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do 20. 11. 2013, zo sumy 7 454,94 eura od 21. 11. 2013 do 05. 12. 2013, zo sumy 7 051,72 eura od 06. 12. 2013 do 16. 01. 2014, zo sumy 6 245,27 eura od 17. 01. 2014 do 26. 05. 2014, zo sumy 4 553,57 eura od 27. 05. 2014 až do zaplatenia, zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do 19. 08. 2013, zo sumy 8 117,52 eura od 20. 08. 2013 až do zaplatenia a ďalej na zaplatenie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 442,99 eura.

3. Žalobca podal proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobca sa okrem priznanej istiny, úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní domáhal v rámci príslušenstva aj zaplatenia trov súdneho konania vedného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z

toho istého konania v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eura v exekučnom konaní EX 910/2013, avšak súd prvej inštancie toto príslušenstvom pohľadávky opomenul zahrnúť do výrokovej časti svojho rozsudku, podľa názoru žalobcu len nedopatrením, pretože v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie nespochybnil žalobou uplatnený nárok žalobcu týkajúci sa príslušenstva, pričom ani nikdy v rozsudku explicitne neuviedol dôvody, pre ktoré by malo byť toto opomenuté príslušenstvo pohľadávky vylúčené spomedzi priznaných nárokov žalobcu.

4. Podľa ust. § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

5. Podľa ust. § 225 ods. 2 C.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

6. Podľa ust. § 225 ods. 3 C.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

7. Súd odvolanie žalobcu podľa svojho obsahu posúdil ako návrh na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017 z dôvodu, že súd opomenul vo svojom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o časti predmetu konania, konkrétne o príslušenstve istiny týkajúceho trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z toho istého konania v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eura v exekučnom konaní EX 910/2013.

8. Rozsudkom sa má rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, a preto musí súd vo výroku svojho rozhodnutia vo veci samej vo výroku vyčerpať celý predmet konania okrem prípadov, kedy rozhoduje len o základe sporu medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 214 C.s.p., alebo len o niektorom z uplatnených nárokov čiastočným rozsudkom podľa ust. § 213 C.s.p. Ak súd o niektorej časti predmetu konania nerozhodol, pričom nerozhodoval medzitýmnym alebo čiastočným rozsudkom, môže strana sporu do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Ak súd návrhu na doplnenie rozsudku nemieni vyhovieť z dôvodu, že strana sporu nepodala návrh v 15-dňovej lehote alebo súd neopomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania, súd takýto návrh uznesením zamietne. V prípade, ak takémuto návrhu mieni vyhovieť, teda má za to, že návrh na doplnenie rozsudku bol podaný v uvedenej lehote a zároveň súd opomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania, urobí tak formou dopĺňacieho rozsudku, ktorý musí spĺňať náležitosti rozsudku podľa ust. § 220 C.s.p. a ktorý musí byť verejne vyhlásený a doručený stranám sporu.

9. V danom prípade považoval súd podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017 za splnené, nakoľko návrh žalobcu bol podaný v 15 dňovej lehote, keďže predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 18. 01. 2017 a návrh na jeho doplnenie podaný dňa 31. 01. 2017, pričom zároveň súd musel konštatovať, že v rámci svojho rozhodnutia vo veci samej opomenul rozhodnúť o celom predmete konania, konkrétne o časti príslušenstva týkajúceho sa trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z toho istého konania v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eura v exekučnom konaní EX 910/2013.

10. Súd odkázal na skutkové zistenie uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11.01.2017, a to že: „Zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012 vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 ako dodávateľ sa zaviazala dodávať žalovanému ako odoberateľovi produkty z poľnohospodárskej produkcie s cieľom výroby bioplynu v Poľnohospodárskej bioplynovej stanici Ožďany I za súčasného záväzku žalovaného dodávaný produkt prebrať a platiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Dodávateľ mal uskutočňovať dodávky každý kalendárny rok, ak nebolo dohodnuté inak,

vždy v období od 01. 08. do 31. 11. príslušného kalendárneho roka s tým, že prvá dodávka mala byť uskutočnená v roku 2012. Keďže dodávky produktu predstavovali veľký objem, mali sa uskutočniť čiastkovými dodávkami, ktoré mali byť žalovaným potvrdzované na čiastkových dodacích listoch. Kúpna cena predstavovala 375 000,- eura ročne za dohodnuté množstvo dodaného produktu, pričom mala byť vyplácaná tak, že formou prvého preddavku mal žalovaný zaplatiť dodávateľovi sumu 90 000,- eura do 31. 03. príslušného roka, formou druhého preddavku v sume 170 000,- eura do 31. 07. príslušného kalendárneho roka a zvyšok kúpnej ceny mal žalovaný uhradiť po odovzdaní produktu dodávateľom na základe faktúry, ktorej súčasťou bol sumárny dodací list. V roku 2012 mala úhrady kúpnej ceny prebehnúť tak, že do 07. 10. 2012 mal žalovaný uhradiť dodávateľovi sumu 260 000,- eura a zvyšok po odovzdaní produktu, pričom všetky úhrady mali byť realizované bezhotovostným bankovým stykom. Zmluvu uzatvorili na dobu 15 rokov, pričom jedným zo spôsobov jej zániku bolo odstúpením jednej zo strán v prípade hrubého porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou. Za hrubé porušenie zmluvy dodávateľom sa považovalo opakované (dva roky po sebe) dodanie produktu v menšom množstve alebo oneskorené dodanie produktu. Odstúpenie sa malo vykonať doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013 zo dňa 04. 06. 2013, právoplatného a vykonateľného dňa 27. 06. 2013 (ďalej len „platobný rozkaz“) vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 18 975,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do zaplatenia a zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do zaplatenia spolu s trovami konania v sume 1 138,50 eura a trovami právneho zastúpenia v sume 867,24 eura. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24. 09. 2013 vyplývalo, že súdny exekútor JUDr. Eleonóra Nosková (ďalej len „exekútor“) v exekučnom konaní EX 910/13 upovedomil spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 (ďalej len „povinný“) o tom, že vykoná exekúciu prikázaním pohľadávky, predajom cenných papierov a predajom podniku, pretože si povinný nesplnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom a zároveň povinnému zakázala nakladať s jeho majetkom s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Z exekučného príkazu zo dňa 24. 02. 2014 vyplývalo, že exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým prikázal žalovanému vyplatiť pohľadávku žalobcu na základe písomného súhlasu žalobcu zo dňa 27. 08. 2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03. 03. 2014, čo vyplývalo z fotokópie doručenky exekučného príkazu. Z odstúpenia od zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov vyplývalo oznámenie žalovaného povinnému, že odstupuje od predmetnej zmluvy z dôvodov hrubého porušenia zmluvy povinným tým, že povinný opakovane nedodal produkty v dohodnutom množstve; povinný nezabezpečil dodanie produktov žalovanému v období od 01. 08 do 31. 11. roka 2012. Žalovaný zároveň v odstúpení uviedol, že jeho pohľadávka voči povinnému sa vyčísluje a bude vypočítaná ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú žalovaný povinnému zaplatil a obvyklou cenou za skutočne dodané množstvo produktov, pričom na zaplatenie tejto pohľadávky vyzve žalovaný povinného osobitnou výzvu. Žalovaný nepreukázal, že by skutočne predmetné odstúpenie doručoval, resp. doručil povinnému. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18. 07. 2014 k žiadosti o zaslanie stanoviska vyplývalo oznámenie žalovaného exekútorovi, že žiadne záväzky vzniknuté zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, ktoré by mal mať žalovaný voči povinnému nemôže zaplatiť, pretože jediným subjektom, ktorý bude mať pohľadávku z predmetnej zmluvy, bude práve žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 14. 07. 2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, ktoré bude účinné momentom doručenia tohto listu povinnému, čoho dôsledkom bude zánik predmetnej zmluvy a vzájomné vysporiadanie pohľadávok zmluvných strán, teda vrátenie zaplatenej kúpnej ceny povinným žalovanému zaplatenie peňažnej náhrady žalovaným povinnému za spotrebované produkty. Žalovaný uviedol, že jeho pohľadávka značne prevyšuje pohľadávku povinného. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02. 02. 2015 vyplývalo, že odstúpenie od zmluvy nenadobudlo účinnosť, pretože ešte pred doručením odstúpenia žalovaným povinnému toto svoje odstúpenie žalovaný odvolal. Uviedol, že na základe listu zo dňa 29. 10. 2014 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalovaného s pohľadávkami povinného s účinnosťou ku dňu 22. 03. 2013, kedy sa pohľadávky stretli, čím pohľadávky povinného voči žalovanému vzniknuté na základe zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zanikli v celom rozsahu.“

11. Súd rovnako odkázal na právne posúdenie zisteného skutkového stavu uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11.01.2017, a to že:

Podľa ust. § 105 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému. Podľa ust. § 105 ods. 2 Exekučného poriadku Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. Podľa ust. § 105 ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva. Podľa ust. § 106 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému, b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa ust. § 106 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk. Podľa ust. § 107 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Podľa ust. § 107 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk. Podľa ust. § 108 ods. 1 Exekučného poriadku povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Podľa ust. § 108 ods. 2 Exekučného poriadku ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou. Podľa ust. § 108 ods. 3 Exekučného poriadku výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému. Podľa ust. § 109 ods.1 Exekučného poriadku ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Podľa ust. § 109 ods. 2 Exekučného poriadku ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

12. Podstata poddlžníckej žaloby pramení z prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom oprávnený vymáha od povinného určité peňažné plnenie (t.j. pohľadávku). V prípade, ak exekútor poverený vymáhaním predmetnej pohľadávky zistí, že povinný disponuje pohľadávkou voči tretej osobe, teda že existuje dlžník povinného, môže uskutočniť exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa ust. § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatil túto pohľadávku povinnému, zároveň upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby nakladal s touto svojou pohľadávkou do výšky vymáhanej pohľadávky oprávneného. Doručením príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného stráca povinný právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré prechádza na oprávneného, pričom ak dlžník povinného túto pohľadávku povinného oprávnenému nevyplatí bezodkladne po tom, ako mu exekútor doručil exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávka stala splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi.

13. Aktívne vecne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby je teda oprávnený, na ktorého toto právo na vymáhanie pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného prechádza z povinného v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi povinného doručený exekučný príkaz na vyplatenie pohľadávky povinného voči nemu a k vyplateniu nedošlo. Pasívne vecne legitimovaný je dlžník povinného (ďalej už len „poddlžník“).

14. Základ sporu plynúci z poddlžníckej žaloby vyplýva z hmotného práva patriaceho povinnému voči poddlžníkovi, teda predmetom sporu o poddlžnickej žalobe je pohľadávka (právo/nárok na zaplatenie) povinného voči poddlžníkovi. Keďže oprávnenie na vymáhanie, ako aj právo na uplatnenie si tohto hmotného práva na súde prešlo na oprávneného, je oprávnený v súdnom konaní zaťažený povinnosťou preukázať existenciu tohto hmotného práva, teda pohľadávky povinného voči poddlžníkovi, a to v čase doručenia exekučného príkazu poddlžníkovi čo do jej právneho dôvodu a výšky. To znamená, že ak napr. pohľadávka predstavuje právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, musí mať súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu (napr. písomnou zmluvou) a splnenie povinnosti z neho vyplývajúcej, teda dodanie tovaru (napr. dodacím listom, faktúrou, mailovou komunikáciou, výpoveďami svedkov atď.), pretože až splnením tejto povinnosti vzniká dodávateľovi právo na zaplatenie kúpnej ceny. Z tohto dôvodu súd nemohol vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom na pojednávaní dňa 21.09.2016 spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému listinnými dôkazmi preukázať existenciu a výšku pohľadávky povinného, pretože táto dôkazná povinnosti v zmysle vyššie uvedeného patrila iba žalobcovi.

15. V danom prípade žalobca preukázal zmluvou o dodávke poľnohospodárskych produktov existenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi povinným a žalovaným (podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže sa týkal ich podnikateľských činnosti), z ktorého vyplýval záväzok povinného dodávať tovar (poľnohospodárske produkty) žalovanému a záväzok žalovaného platiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Z úkonov žalovaného realizovaných po doručení exekučného príkazu, teda snahy o odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy, jeho započítacie prejavy, či už z dôvodu započítania vzájomných nárokov z titulu predmetného odstúpenia od zmluvy alebo vrátenia rozdielu medzi zaplateniu kúpnou cenou a cenou za skutočne dodané množstvo tovaru, bolo zrejmé, že obchodný záväzkový vzťah medzi povinným a žalovaným aj v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému trval a že z neho vyplývala pohľadávka povinného voči žalovanému z titulu zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, pričom jej

výška predstavovala minimálne sumu 107 000,- eura (t.j. suma, v ktorej sa mali pohľadávky žalovaného a povinného kryť), čo vyplývalo zo samotného tvrdenia žalovaného prezentovaného v jeho vyjadrení adresovanému exekútorovi zo dňa 02. 02. 2015.

16. V rámci konania o poddlžníckej žaloby sa poddlžník nemôže brániť námietkou, že k faktickému vyplateniu pohľadávky došlo po doručení exekučného príkazu, keďže jeho doručením došlo k zmene v osobe veriteľa pohľadávky a prípadným plnením pôvodnému veriteľovi, teda povinnému by nenastali účinky zániku záväzku, resp. splnenia dlhu, keďže by poddlžník neplnil oprávnenej osobe z predmetnej pohľadávky. Rovnako to platí aj pre započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku pohľadávky. Ak poddlžník namietne započítanie až v spore o poddlžníckej žalobe alebo svoju pohľadávku započíta až po doručení exekučného príkazu, takáto námietka o započítaní je neúčinná a súd na ňu nemôže prihliadnuť a preto je dôležité posúdiť, či k započítaniu pohľadávok došlo pred doručením exekučného príkazu poddlžníkovi alebo až po jeho začatí, teda či pohľadávka povinného nezanikla týmto spôsobom ešte pred doručením exekučného príkazu a či skutočne v čase doručenia exekučného príkazu trvala.

17. Pre jednostranné započítanie pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov, ktorých základná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (ust. § 580 a § 582) a ktorá sa aplikuje aj na pohľadávky z obchodných záväzkových vzťah, pokiaľ neustanovuje v konkrétnom prípade odchylnú úpravu platí, že takéto započítanie je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom s tým, že následkom tohto započítania je, že vzájomné pohľadávky sa zrušujú (zanikajú, pokiaľ sa kryjú), pričom zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane.

18. V prípade prvého žalovaným prezentovaného započítania malo prísť k samotnému započítaciemu prejavu žalovaného voči pohľadávke povinného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, pričom už len samotné odstúpenie bolo datované ku dňu 14. 07. 2014, čo bolo po doručení exekučného príkazu žalovanému, keďže ten mu bol doručený dňa 03. 03. 2014. V konečnom dôsledku, ak by aj predmetné odstúpenie bolo platné a účinné (čo sa však podľa tvrdenia žalovaného nestalo), eventuálny nárok žalovaného z titulu vyporiadania si vzájomne poskytnutých plnení zo zmluvy by vznikol až účinnosťou tohto odstúpenia (ex nunc). To znamená, že by sa eventuálne vzájomné pohľadávky žalovaného a povinného stretli až po účinnom odstúpení, keďže až týmto momentom by vznikli obe pohľadávky, čo by znamenalo, že by k zániku pohľadávky povinného započítaním žalovaného nedošlo pred doručením exekučného príkazu žalovanému.

19. V prípade druhého žalovaným prezentovaného započítania, spočívajúcom v započítaní zaplatenej ceny a ceny za skutočne dodané množstvo tovaru, nemal súd vôbec preukázaný započítací prejav žalovaného, teda jednostranný právny úkon žalovaného smerujúci k zániku pohľadávky povinného. Išlo len o jeho tvrdenie, na ktoré nenadväzovala splnená dôkazná povinnosť preukazujúca toto tvrdenie. Zároveň žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že pred doručením exekučného príkazu namietal povinnému množstvo dodaného tovaru, resp. by požadoval vrátenie kúpnej ceny, teda že by jeho pohľadávka skutočne existovala. Vzhľadom na nepreukázanie existencie pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie a taktiež nepreukázanie samotného započítacieho prejavu tejto pohľadávky súd námietku žalovaného ohľadom zániku pohľadávky povinného považoval za neúčinnú.

20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca ako oprávnený preukázal, že povinný v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému (t.j. dňa 03. 03. 2014) disponoval voči žalovanému pohľadávkou minimálne v sume 107 000,- eura, pričom žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pred doručením predmetného exekučného príkazu táto pohľadávka povinného zanikla jedným alebo druhým vyššie uvedeným spôsobom započítania, a preto súd poddlžníckej žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu žalovanej istiny v sume 12 671,09 eura, ako aj v časti príslušenstva týkajúcej sa úrokov z omeškania, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní (vo výške 442,99 eura), a aj v časti príslušenstva, o ktorej súd v rozsudku č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017, a to v časti trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z toho istého súdneho konania

v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia v sume 16,50 eura, keďže ust. § 105 ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok, z ktorej vyplynula táto poddlžnícka žaloba, postihuje pohľadávku povinného do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, za čo podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka treba považovať aj práve úroky z omeškania, ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.