Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: P. Z., nar. X.X.XXXX, G. XXX/XX, V., zast. Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Piešťanská 3, Trnava, a žalovaného: X. A., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, V., o uloženie povinnosti strpieť vstup na pozemok, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný umožniť žalobkyni na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu vstup na pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V. za účelom rekonštrukcie steny rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V..

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Vzájomná žaloba žalovaného o určenie hranice pozemkov sa zamieta.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 sa žalobkyňa (spolu s E. H., konanie o žalobe ktorého bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/36/2016-31 zo dňa 30.3.2016 pre nezaplatenie súdneho poplatku) domáhala vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému strpieť vstup jednak žalobkyne a tiež osôb vykonávajúcich rekonštrukčné práce na svoj pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V. za účelom rekonštrukcie steny rodinného domu žalobkyne súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V. na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že je vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXX/XX a pozemku parc.č. XXX/XX registra „C“ o výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoločne zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K.. Pozemky strán sporu sú v bezprostrednom susedstve, pričom medzi stenou rodinného domu žalobkyne a hranicou pozemkov strán sporu je vzdialenosť približne 30 centimetrov. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že táto hranica medzi pozemkami nie je sporná. Okresný úrad K.,

katastrálny odbor, vykonal v konaní X 99/2015 opravu chybne zakreslenej hranice medzi susednými pozemkami, lebo hranica bola zakreslená „vypuklene“ a nie priamo, pričom touto opravou nedošlo k zmene výmer, ani k zmene priebehu hranice susedných pozemkov v teréne. Z dôvodu problémov s vlhnutím rodinného domu, tvorením plesní a únikom tepla vznikla potreba opravy a zateplenia rodinného domu žalobkyne. Žalobkyňa ohlásila uskutočnenie rekonštrukčných prác obci V. dňa 23.5.2014, ktorá obec voči ohláseným stavebným úpravám nemala námietky. Vzhľadom na malú vzdialenosť medzi rodinným domom žalobkyne a hranicou susedných pozemkov so žalovaným je potrebné rekonštrukčné práce na jednej stene domu vykonať z pozemku žalovaného. Preto sa žalobkyňa obrátila žiadosťami zo dňa 9.6.2014 a 5.8.2014 na žalovaného, aby jej udelil súhlas s prístupom na svoj pozemok za týmto účelom. Žalovaný súhlas neudelil, preto žalobkyňa zateplila zvyšné tri steny svojho rodinného domu a obrátila sa so žalobou na súd. Predchádzali jej ešte dve neúspešné predžalobné výzvy z 11.11.2015 a 18.11.2015. Žalovaný telefonicky odôvodnil svoj nesúhlas spornosťou hranice susediacich pozemkov, keď tvrdil, že táto hranica prechádza stenou rodinného domu žalobkyne a jej zateplením by došlo k presahu na jeho pozemok. Žalobkyňa tvrdí, že vrstva izolačného materiálu bude v hrúbke 10 cm, medzi domom a hranicou je cca 30 cm, teda nedôjde k zásahu do pozemku žalovaného. Žalobkyňa zároveň zdôraznila, že nezateplením steny domu dochádza k jej vlhnutiu, tvorbe plesní, a tiež k zvýšeným nákladom na vykurovanie. Na preukázanie tvrdení označila žalobkyňa dôkazy, a to výpisy z LV č. XXX a č. XXX, katastrálnu mapu parcely č. XXX/XX a detail hranice susedných pozemkov, oznámenie Okresného úradu K., katastrálneho odboru zo 4.12.2015 so snímkou z vektorovej katastrálnej mapy pred a po oprave zákresu, predžalobnú výzvu z 11.11.2015, opakovanú predžalobnú výzvu z 18.11.2015, oznámenie obce Špačince z 26.5.2014, žiadosť z 9.6.2014, pokus o zmier z 5.8.2014.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyni nebráni vo vstupe na jeho pozemok, avšak požadoval, aby situáciu zhodnotil odborník. Podal tiež vzájomnú žalobu, ktorou žiadal o určenie hranice susedných pozemkov.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že faktický priebeh hranice medzi pozemkami bol verifikovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, preto považuje protinávrh žalovaného za nedôvodný a nakoľko nedošlo k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu žiadala, aby súd vyhovel žalobe a vyriešil susedský spor.

5. Súd vo veci pojednával dňa 30.11.2016 a dňa 24.4.2017, kedy spor aj rozhodol a v konaní postupoval v súlade so zásadou zakotvenou v článku 17 základných princípov civilného sporového konania tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov, hospodárne a bez neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Strany na pojednávaní uskutočnili svoje prednesy, súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, žalovaným, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.

6. Strany sporu sú susedia, keďže žalobkyňa vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 15/16 na nehnuteľnostiach, a to rodinnom dome súpisné č. XXX, postavenom na pozemku parc.č. XXX/XX a pozemku parc.č. XXX/XX registra „C“ o výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoločne zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K. a žalovaný vlastní bezprostredne susediaci pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 684 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, obec V., katastrálne územie V., okres K.. Stena rodinného domu žalobkyne súpisné č. XXX je od hranice medzi susediacimi pozemkami strán sporu parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X vzdialená podľa digitálnej katastrálnej mapy 27,8 centimetrov.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 30.11.2016 prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že žalobu podala z dôvodu potreby údržby svojho domu, na ktorom vzniká škoda. Žalovaného opakovane vyzývala od roku 2014 na umožnenie vstupu na svoj pozemok, avšak nebolo jej vyhovené. Medzi stenou jej domu a hranicou je odstup 20 až 30 cm a zateplenie domu má 10 cm, keďže takto je naplánované technologicky. Žalovaný bránil aj v minulosti osadeniu jej okna v kúpeľni.

8. Obec Špačince oznámením zo dňa 26.5.2014 k ohláseniu stavebných úprav: renovácia poškodenej omietky, zateplenie a izolácia základu rodinného domu uviedla žalobkyni, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav. Dňa 9.6.2014 požiadala žalobkyňa žalovaného o udelenie súhlasu so vstupom stavebnej firmy na jeho pozemok. Dňa 5.8.2014 sa pokúsila žalobkyňa riešiť susedský spor

medzi stranami zmierlivou cestou, avšak bezúspešne. Adresovala tiež žalovanému dve predžalobné výzvy z 11.11.2015 a 18.11.2015.

9. Žalovaný spochybňoval hranicu medzi pozemkami strán sporu a vzdialenosť steny rodinného domu žalobkyne od nej. Uviedol, že susedské spory medzi nimi trvajú 10 až 12 rokov. Hlavný problém podľa žalovaného je, že žalobkyňa má na stene plesne z toho, že jej tam natekala voda a žalovanému tiekla voda pod garáž. Žalovaný natiahol špagát podľa údajov z katastra, kde mu povedali, že od steny po hranicu je 25 cm. V skutočnosti tvrdí, že tam tých 25 cm nie je. Žalovaný nebránil žalobkyni vo vstupe na svoj pozemok v nevyhnutnej miere na nevyhnutnú dobu, ani nenamietal proti umožneniu vstupu žalobkyni na svoj pozemok. Žiadal však určiť hranicu pozemkov. Za tým účelom navrhol, aby súd ustanovil v tomto konaní geodeta, ktorý by vyznačil, aký priestor je od hranice po dom.

10. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Každú zo strán zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom jeho neunesenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní sú obe procesné strany povinné pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky. Súd ale nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.

11. Podľa § 187 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (1). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (2).

12. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

13. Podľa § 207 ods. 1 až 3 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok (1). V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci (2). Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore (3).

14. Podľa § 253 ods. 1 až 3 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok (1). Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (2). Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (3).

15. Súd ako zadávateľ znaleckého posudku je oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok, keďže znalec môže požadovať primeraný preddavok na znalečné, a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote. Kým odsek 1 citovaného ustanovenia § 253 upravuje fakultatívnu možnosť ukladania povinnosti stranám zložiť preddavok, odsek 2 tohto ustanovenia pri znaleckom dokazovaní upravuje túto povinnosť ako obligatórnu. Súd je teda povinný strane sporu, ktorá navrhla dokazovanie podľa § 253 ods. 2 CSP, uložiť povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a to v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, ak nebolo strane priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Súd môže v rámci konzultácie so znalcom požadovať od neho aj určenie približných nákladov znaleckého dokazovania, preto sa pred nariadením znaleckého dokazovania v

danej veci tunajší súd skontaktoval so znalcom D.. K. J., ktorá sa vyjadrila k náročnosti určovania hranice pozemkov, že je možné túto povinnosť splniť iba znaleckým posudkom s predpokladanou výškou znalečného až 800 eur.

16. O uložení preddavku môže súd rozhodnúť ešte pred samotným ustanovením znalca a nariadením znaleckého dokazovania osobitným uznesením, ktoré môže na základe pokynu sudcu vydať vyšší súdny úradník. Proti jeho uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 240 . Súd však musí o preddavku rozhodnúť najneskôr súčasne s ustanovením znalca, či už osobitným uznesením, alebo spolu v jednom uznesení.

17. Vzhľadom na následok nezloženia preddavku upravený v odseku 3 ustanovenia § 253 CSP, ktorým je nevykonanie navrhnutého dokazovania, tunajší súd o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok rozhodoval ešte pred samotným ustanovením znalca uznesením č.k. 10C/36/2016-59 z 13.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2016 jeho doručením žalovanému. Žalovaný preddavok v sudcovskej lehote do 10 dní nezložil, preto sa dôkaz navrhnutý žalovaným na preukázanie jeho tvrdení o inom vedení hranice medzi pozemkami strán sporu ako je zakreslená na katastrálnej mape, nevykonal.

18. Na pojednávaní dňa 24.4.2017 žalobkyňa zhrnula, že vzhľadom na neochotu žalovaného dohodnúť sa mimosúdne a potrebu zateplenia steny svojho rodinného domu o 10 cm, čím nepríde k zásahu do vlastníctva žalovaného, žiada vyhovieť žalobe. K protinávrhu žalovaného uviedla, že tento neprodukoval žiadny dôkaz o inom priebehu hranice ako je uvedená v katastri.

19. Žalovaný na tomto pojednávaní zopakoval, že nikto nebránil žalobkyni vo vstupe na jeho pozemok. Nemá nič proti vstupu žalobkyne na pozemok, akurát keď si to ona zmyslela, nebolo to možné. Predmetné konanie ani nebolo potrebné. Žalobkyňa vždy mohla ísť na jeho pozemok, keď slušne zazvonila a opýtala sa. Žalovaný si je vedomý, že žalobkyňa má právo vykonávať údržbu na svojom rodinnom dome. Žalovaný ešte potrebuje na svojom pozemku vybaviť kopec vecí. Domáhal sa tiež zaplatenia všetkých škôd, ktoré mu žalobkyňa doposiaľ spôsobila, ktoré opísal aj v podaní zo dňa 13.3.2017.

20. Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí (§ 147 ods. 1 až 4 .

21. Vzájomná žaloba (protinávrh) o zaplatenie všetkých škôd bola uznesením vylúčená na samostatné konanie a po splnení procesných podmienok sa o nej bude konať na tunajšom súde samostatne pod pridelenou novou spisovou značkou.

22. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

23. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod. Nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a obhospodarovanie možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré treba posudzovať objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony údržby a obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť. Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu. Z toho vyplýva, že

oprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie aj iné kvalifikované osoby (napr. na remeselnícke práce, výkony na pozemkoch a pod.). V tomto ustanovení je obsiahnutá aj osobitná zodpovednosť za škodu.

24. Podľa tohto ustanovenia sú vlastníci susediacich pozemkov povinní umožniť vstup na svoje pozemky, ak to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Vstupom je potrebné rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu, t. j. podmienkami uvedenými v citovanom ustanovení. Vstupom na susedov pozemok v zmysle tohto ustanovenia je teda aj pobyt po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2019/2000).

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú bezprostrednými susedmi. Žalobkyňa žiadala žalovaného o umožnenie vstupu na jeho pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere za účelom vykonania rekonštrukčných prác súvisiacich so zateplením steny svojho rodinného domu, ktorá stena je od hranice pozemkov vzdialená podľa katastrálnej mapy 27,8 centimetrov. Žalovaný v konaní spochybňoval priebeh hranice medzi pozemkami, keď tvrdil, že uvedená vzdialenosť tam nie je. Na listy žalobkyne o udelenie súhlasu so vstupom na svoj pozemok za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a snahu vyriešiť spor mimosúdnou cestou žalovaný nereagoval.

26. V sporovom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity jednotlivých strán. Súd zisťuje skutkový stav na základe vykonania dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté. Z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné dôsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Preddavok na trovy dôkazu predstavuje peňažnú sumu, ktorá zodpovedá predpokladaným nákladom spojeným s obstaraním dôkazného prostriedku a s vykonaním dôkazu. Preddavok určuje súd vždy ad hoc s prihliadnutím na druh a nákladnosť dôkazného prostriedku. Jeho sumu vymedzí podľa možností tak, aby výška preddavku pokrývala všetky očakávané trovy dôkazu a aby nad nevyhnutný rozsah nezaťažovala stranu, ktorej je preddavková povinnosť ukladaná. Preddavková povinnosť zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu. Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom niekoho iného, koho procesný záujem je v kontradikcii. V rámci sporového konania sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinností vyplývajúcich z CSP. Ak strana preddavok na trovy dôkazu v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Potom pokračuje v konaní bez vykonania navrhnutého dôkazu, čo môže viesť v konečnom dôsledku k tomu, že strana nebude spôsobilá uniesť dôkazné bremeno v spore. Ak súd navrhnutý dôkaz nevykoná z dôvodu nesplnenia riadne uloženej preddavkovej povinnosti, neporuší tým základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento postup je legitimizovaný konkrétnym zákonným ustanovením (pozri čl. 51 ods. 1 Ústavy SR).

27. Vzhľadom na uvedené žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že hranica medzi susediacimi pozemkami neprebieha tak, ako je zakreslená v katastrálnej mape, podľa ktorej je medzi stenou rodinného domu žalobkyne a hranicou pozemkov strán sporu priestor 27,8 centimetrov. Súd preto vzájomnú žalobu žalovaného o určenie hranice pozemkov zamietol. Žalovaný sa tiež domáhal ďalšou vzájomnou žalobou náhrady škody voči žalobkyni, ktorú mu mala spôsobiť v rámci ich neštandardných susedských vzťahov. Túto vzájomnú žalobu súd uznesením na pojednávaní dňa 24.4.2017 vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti, nutnosti odstraňovania vád tohto protinávrhu, nevyhnutnosti ďalšieho dokazovania a potreby urýchleného vyriešenia sporu medzi stranami vyplývajúceho z podanej žaloby.

28. V prípade, že by po zateplení nehnuteľnosti žalobkyne táto presiahla na susedný pozemok žalovaného, išlo by o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto súd ako predbežnú otázku riešil, či po zateplení steny domu žalobkyne, by sa nezasiahlo do priestoru vo vlastníctve žalovaného.

29. Podľa listinných dokladov predložených žalobkyňou je medzi jej domom a hranicou pozemkov so žalovaným priestor 27,8 cm, ktorý je dostatočný pre zateplenie jej nehnuteľnosti v hrúbke 10 cm a nebude presahovať na susedný pozemok. Žalovaný súhlasil so vstupom žalobkyne na svoj pozemok, avšak až potom ako sa určí sporná hranica medzi pozemkami, čoho sa domáhal vzájomnou žalobou. Z dôvodu,

že žalovaný nepreukázal v konaní, že hranica medzi susednými pozemkami nebola správne určená, keď nezložil preddavok na vykonanie dôkazu a tento dôkaz sa preto nevykonal, čím žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o inej hranici, aká je zakreslená v katastri nehnuteľností, súd jeho vzájomnú žalobu zamietol.

30. Zároveň súd vyhovel žalobe žalobkyne a povolil jej vstup na susediaci pozemok žalovaného za účelom nevyhnutných prác v nevyhnutnom rozsahu súvisiacich so zatepľovaním jej rodinného domu v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pod údržbou pozemku sa rozumie aj zatepľovanie fasády domu, lebo ide o činnosť spojenú so zachovávaním stavby v dobrom stave. Pod vstupom na pozemok sa tiež rozumie aj nevyhnutné zotrvanie na cudzom pozemku a vzťahuje sa i na ďalšie osoby, ktoré majú so súhlasom oprávneného vlastníka vykonať údržbu. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je vlastník susedného pozemku, resp. stavby a toho sa týka aj výrok rozsudku. Nakoľko ďalšie „osoby vykonávajúce rekonštrukčné práce“ nie sú stranou sporu, súd žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Tieto osoby potom právo vstupu na susedný pozemok odvodzujú od práva žalobkyne.

31. Žalovaný síce v konaní deklaroval umožnenie vstupu žalobkyni na svoj pozemok a predmetné konanie považoval za nadbytočné, avšak svojim postojom v skutočnosti dával najavo, že tento vstup mu ľahostajný nie je a podmieňoval ho jednak premeraním hranice medzi pozemkami a potom aj nahradením škôd, ktoré mu mala žalobkyňa doposiaľ v rámci susedských vzťahov spôsobiť. Potreba zateplenia fasády rodinného domu je však naliehavá z dôvodu vlhnutia stien a tvorby plesní na dome, preto súd žalobe vyhovel a protinávrhom žalovaného o náhradu škôd sa bude zaoberať v ďalšom konaní.

32. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

34. Vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore (keď zamietnutie žaloby voči „osobám vykonávajúcim rekonštrukčné práce“ bolo nepatrným vo vzťahu k celému predmetu konania i vzájomnej žalobe, lebo jej zamietnutím bola žalobkyňa tiež úspešná) súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.