Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cpr-6-2016.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/6/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: L.. O. B., A.., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Beatrica Babačová, advokátka so sídlom Hlavná 43, 931 01 Šamorín proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu, skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, P.O.BOX 76, 810 05 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 7C/234/2010, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.10.2016 sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 7C/324/2010 podľa § 397 písm. a) a b) CSP. Navrhol, aby súd po prejednaní vydal rozsudok, ktorým určí, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 28.10.2010 doručené dňa 28.10.2010 je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania.
2. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2016, č.k. 5Co/207/2012 - 141 bolo rozhodnuté o tom, že sa čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa a to Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.03.2011, č.k. 7C/234/2010 - 106 mení tak, že sa návrh žalobcu zamieta.
3. Počas pôvodného konania sa žalobcovi podarilo preukázať, že bol zo štátnozamestnaneckého pomeru prepustený neoprávnene a v rozpore so zákonom. Žalovaný žalobcovi neponúkol iné voľné štátnozamestnanecké miesto, napriek tomu, že v tej dobe nimi disponoval. Podľa zistení žalobcu sa krajský súd pri svojom rozhodovaní zúžil iba na prijaté organizačné zmeny ku dňu 31.10.2010 na základe interného aktu č. 23/2010. Krajský súd vôbec nebral do úvahy, že existovalo niekoľko funkčných miest u žalovaného. Následne bol prijatý interný riadiaci akt č. 24/2010, ktorý niektoré miesta a to aj zrušené opäť obnovil a nanovo upravil. Právny zástupca žalovaného túto skutočnosť úmyselne zamlčal. Krajský súd pri svojom rozhodovaní bral do úvahy, že voľné miesta, na ktoré žalobca poukázal, boli buď vo verejnej službe, alebo sa podľa názoru krajského súdu jednalo o vedúce miesta, do ktorých zo zákona žalobca nemusel byť ustanovený. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie krajského súdu účelové a bez právneho a skutkového opodstatnenia. O internom normatívnom akte č. 24/2010 žalovaný úmyselne neinformoval. Je teda možné vykonať v danej veci dôkazy a to predloženie listinných dôkazov žalovaným a jeho následným výsluchom, nakoľko sa dá predpokladať, že vykonanie týchto dôkazov môže mať pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
4. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
5. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
8. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
9. Súd prvej inštancie preskúmal podanú žalobu, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/207/2012 - 141 zo dňa26.04.2016, ako aj žalobcom doložené listiny a zistil nasledujúci stav:
10. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/207/2012 - 1410 zo dňa 26.04.2016 je zrejmé, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom nepochybne vyplynulo, že v dôsledku organizačnej zmeny, uskutočnenej interným riadiacim aktom č. 22/2010 došlo k zlúčeniu odboru európskych záležitostí s odborom technickej normalizácie, v priamej pôsobnosti predsedu úradu a v dôsledku toho k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu interným riadiacim aktom č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010. Žalobca existenciu organizačnej zmeny nespochybňoval. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieval, že miesta vedúcich zamestnancov mu mali byť ponúknuté ako iné vhodné miesta, a pokiaľ sa tak nestalo, je výpoveď neplatná. Rovnako nemožno prihliadnuť na prípadné voľné miesta žalovaného, ktoré nespadali pod režim štátnej služby. Žalobca pracoval u žalovaného v pozícii hlavného štátneho radcu v odbore európskych záležitostí. Jeho funkcia bola zrušená na základe rozhodnutia č. 2010/220/006790/02728 a č. 23/2010 ku dňu 31.10.2010 z dôvodu organizačnej zmeny. Zároveň sa žalobca ako štátny zamestnanec javil ako nadbytočný, z toho titulu žalovaný pristúpil k výpovedi. Štátny zamestnanec je nadbytočný vtedy, ak nie je pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.
11. Z predložených dôkazov - prehľadu tabuľky zo strany žalobcu je súdu zrejmé, že stav k 31.10.2010 u žalovaného bol nasledovný: miesto podpredsedu bolo neobsadené, ďalej zrušené miesto vodiča, zrušené dve miesta vo funkcii hlavný štátny radca v odbore legislatívno - právnom, zrušené dve miesta vo funkcii hlavný štátny radca v odbore európskych záležitostí, zrušené miesto účtovníka.
12. Ku dňu 01.11.2010 po organizačnej zmene bolo neobsadené voľné miesto podpredsedu, vytvorené nové štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný štátny radca na osobnom úrade - oddelenie
personálne a zriaďovateľských činností, vytvorené nové štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný štátny radca na osobnom úrade - oddelenie legislatívno právne, vytvorené dve miesta pri výkone práce vo verejnom záujme.
13. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom zo dňa 26.04.2016 má súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sám uviedol, že voľné miesta na oddelení personálnych a zriaďovateľských činností a oddelení legislatívno právom, boli v postavení vedúceho štátneho úradníka.
14. Nová právna úprava CSP umožňuje, aby súd bez ďalšieho prejedania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby vyplýva, že je nedôvodná, resp. nie sú dané predpoklady na jej podanie podľa § 397 CSP. Žalobca poukazuje na skutočnosti, ktoré boli známe už v pôvodnom konaní a poukazuje na vytvorené nové miesta po organizačnej zmene, o ktorej vedel aj krajský súd, a na ktoré poukázal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia (uvedený názor krajského súdu v bode 8 tohto uznesenia). Tabuľkový prehľad jednotlivých personálnych zmien u žalovaného nie je dôkazom, alebo skutočnosťou, ktorá by pre žalobcu privodila priaznivejší stav. Pri organizačnej zmene je v plnej kompetencii služobného úradu, ktoré štátnozamestnanecké miesto zruší.
15. Súd poukazuje na to, že žalobcom vytýkané miesta boli vytvorené až po udelení výpovede žalobcovi. Žalobca pracoval vo funkcii hlavného štátneho radcu v odbore európskych záležitostí a nie vo funkcii vedúceho štátneho zamestnanca. Súd prvej inštancie sa zaoberal najmä dvoma miestami vytvorenými po organizačnej zmene a to vytvorením nového štátnozamestnaneckého miesto vo funkcii hlavný štátny radca na osobnom úrade - oddelenie personálne a zriaďovateľských činností, vytvoreného nového štátnozamestnaneckého miesta vo funkcii hlavný štátny radca na osobnom úrade
- oddelenie legislatívno právne. Žalobca v danom prípade nepreukázal, či by splnil podmienky na obsadenie týchto miest z hľadiska potrebného vzdelania na výkon týchto funkcii a tým neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaný neporušil ponukovú povinnosť, nakoľko na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca, ktorý nie je vedúcim zamestnancom, nemožno považovať práve voľné miesto vedúceho zamestnanca.
16. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by pri obnove konania mohli mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.