Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Morochovič, Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, správca majetku úpadcu: V. V., W.. XX. X XXXX , bytom F. X, XXX XX V., proti žalovanému: R. R., W.. X. Y.R. XXXX, bytom Ď. X, XXX XX V., práv. zast. JUDr. Martin Friedrich

- advokát, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 42319528, v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2016 a upresnenou podaním zo dňa 10.2.2017 domáhal, aby súd určil, že: Nájomná zmluva zo dňa 16.6.2014 uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorou bolo dohodnuté odplatné užívanie 3 izbového bytu č. 4 nachádzajúceho sa na adrese Z. T. Q. XX, XXXXX V., 2 pivnice, garáž, vchod 39, 1. Poschodie, bytový dom so súpisným číslom XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: L. Y., I.: V. - L., I. V. K. je neúčinným právnym úkonom voči veriteľom úpadcu V. V., W.. XX. X XXXX , F. F. X, XXX XX V. na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 8.6.2015, zverejnené v obchodnom vestníku č. 114/2015 dňa 17.6.2015. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť: 3 izbový byt č. 4 nachádzajúci sa na adrese Z. T. Q. XX, XXXXX V., 2 pivnice, garáž, vchod 39, 1. Poschodie, bytový dom so súpisným číslom XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: L. Y., I.: V. - L., I. V. K. , podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku o veľkosti 25/100, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tak, že Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 25.5.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 102/2015 dňa 1.6.2015 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi V. V., W.. XX. X XXXX , F. F. X, XXX XX V. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 8.6.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 114/2015 dňa 17.6.2015 vyhlásil na majetok úpadcu V. V., W.. XX. X XXXX , F. F. X, XXX XX V. ( ďalej len úpadkyňa ) a za správcu bol ustanovený žalobca. S poukazom na ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ( ďalej len ),v spojení s § 203a môže správca odporovať právnym úkonom. S poukazom na ust. § 57 v spojení s ust. § 59 preto touto žalobou odporuje právnemu úkonu špecifikovanému v prvom výroku petitu žaloby (NZ) a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa článku III cit. NZ bola uzatvorená na dobu určitú , a to 25 rokov bez možnosti vypovedania zmluvnými stranami. Nájomné bolo dohodnuté na 450 € s tým, že pri podpise zmluvy mal žalovaný zaplatiť úpadcovi nájomné

za 5 rokov nájmu vopred, t. j. vo výške 27000 €. Predmetný byt bol v konkurznom konaní zaradený do súpisu oddelenej podstaty veriteľa U.X. Ú. F., a.s. ( ďalej len U. ) ako zabezpečenie prihlášky pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok pod číslom 8/1. Žalobca má za to, že táto zmluva napĺňa znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, a to z nasledovných dôvodov: -obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať a s vecou disponovať. Úpadca sa uzatvorením NZ vzdal svojho práva vec užívať, čím dochádza k naplneniu znaku zvýhodňujúceho právneho úkonu -NZ bola uzatvorená v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania -NZ dochádza k zrejmému ukráteniu oddeleného veriteľa U. -hodnota oddelenej podstaty sa uzatvorením NZ značne znížila, nakoľko pri speňažení oddelenej podstaty s právom užívania žalovaného na dobu určitú ( 25 rokov ), by bola miera uspokojenia oddeleného veriteľa nižšia ako pri speňažení bytu bez tohto práva -NZ bola uzatvorená na dobu 25 rokov, pričom nájom nemožno vypovedať. Zároveň je potrebné poukázať aj na ust. § 45 ods. 4 -NZ bola uzatvorená počas úpadku dlžníka -NZ bola uzatvorená v zrejmom rozpore s bodom 5.4. Zmluvy o zriadení záložného práa k nehnuteľnosti č. TZ937284-13 zo dňa 17.4.2013.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 2.11.2016. V ňom okrem iného uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V zmysle ustálenej judikatúry právo nájmu nie je vecným právom, ale obligačným, ktoré patrí medzi majetkové práva a ktoré sa premlčuje. Žalobca v žalobe tvrdí, že „žalobca (úpadca) sa uzatvorením Nájomnej zmluvy vzdal svojho práva vec užívať, čím dochádza k naplneniu znaku zvýhodňujúceho úkonu“. Vzhľadom na povahu nájmu ako obligačného práva, uzatvorením nájomnej zmluvy nemohlo dôjsť k „vzdaniu sa práva“, keďže z povahy nájomného vzťahu vyplýva, že úpadkyňa má naďalej vlastnícke právo k predmetnému bytu. Úpadkyňa uzatvorením nájomnej zmluvy so žalovaným dočasne a odplatne prenechala užívacie právo k bytu v prospech žalovaného. Z tohto dôvodu nemôžeme hovoriť o vzdaní sa práva, ktoré z pohľadu rozsahu vlastníckeho práva ostalo naďalej úpadkyni. Skončením nájmu sa užívacie právo úpadkyne k bytu v plnom rozsahu obnovuje. Na druhej strane však vzdanie sa práva znamená úplný zánik práva. Žalobca predostrel argument, že uzavretím nájomnej zmluvy došlo k vzdaniu sa práva úpadkyne. Nájomný vzťah však zo svojej „nevecnoprávnej“ povahy nie je spôsobilým prostriedkom na zánik práva. Pokiaľ by tomu tak bolo, užívacie právo úpadkyne po skončení nájmu by sa nemohlo obnoviť. V tomto prípade sa však užívacie právo úpadkyne po skončení nájmu v plnom rozsahu obnovuje a nájomnou zmluvou k vzdaniu sa a súčasne k zániku žiadnych vecnoprávnych alebo relatívnych práv nedošlo. Vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu musí mať za následok zmenšenie majetku dlžníka. Uzavretím odplatnej nájomnej zmluvy však k zmenšeniu majetku úpadkyne nedošlo. Ustanovenie § 59 ods. 2 ako základný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje zánik práva, vzdanie sa práva, odpustenie dlhu, úpravu alebo nahradenie práva v neprospech dlžníka. V tomto prípade tieto podmienky nie sú splnené. K odplate uviedol, že odplata v zmysle nájomnej zmluvy bola dohodnutá na mesačnej báze vo výške 450 € bez energií. Táto výška nájmu zodpovedá nájmu, ktorý je v danom čase obvyklý pre danú lokalitu a typ bytu. Dôvod, pre ktorý žalovaný vopred uhradil úpadkyni nájomné za obdobie piatich rokov bol ten, že úpadkyňa potrebovala získať finančné prostriedky na vyriešenie svojej finančnej situácie. Žalovaný teda riadne uhradil žalovanej nájomné vopred, pričom v súčasnosti uhrádza už len náklady spojené s bežným užívaním bytu. Tvrdenie žalobcu, že nájom bytu značne znížil hodnotu nehnuteľnosti, nemôže obstáť z toho dôvodu, že protiváhou k zúženiu užívacieho práva vlastníka k bytu je nájomné. Pokiaľ je nájomné primerané, nemôže dojsť k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti. Žalobca pri tomto argumente nevzal vôbec do úvahy, že nájom bol uzavretý odplatne a ktokoľvek, kto bude vlastniť tento byt, vstúpi do práv prenajímateľa a v zmysle nájomnej zmluvy bude môcť požadovať nájomné ako formu kompenzácie za zúženie užívacieho práva. K ukráteniu veriteľov nemôže dôjsť, ak je odplata ekvivalentná hodnote poskytnutého plnenia (rozsudok NS SR z 29. apríla 2009, sp. zn. 1 Obo/114/2008). Žalobca ako argument, ktorý by mal preukázať nevýhodnosť uzavretej nájomnej zmluvy, podporuje odkazom na § 45 ods. 4 a čl. III nájomnej zmluvy. K tomu žalovaný pokladá za potrebné uviesť, že v súlade s § 685 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ) nájom bytu je chránený, čo sa prejavuje najmä v princípe ochrany nájomcu. Preto ak § 45 ods. 4 umožňuje ukončiť nájomný vzťah k bytu len z dôvodov uvedených v § 711 a nasl. OZ, ide o premietnutie ochrany nájmu bytu v procese konkurzného konania. Doba trvania nájmu nemá žiaden vplyv na rozsah ochrany nájmu bytu. Je preto úplne jedno, či nájomný vzťah k bytu je dohodnutý na dva mesiace alebo 25 rokov. V oboch prípadoch poskytuje Občiansky zákonník totožnú ochranu nájomnému vzťahu. Žalobca v žalobe tvrdí, že nájomná zmluva bola uzatvorená už v čase úpadku úpadkyne. Túto skutočnosť majú preukazovať výpisu

zo zoznamu pohľadávok Consumer Finance Holding, a.s., I. banka, a.s. a Z., a.s.. Z takto uvedeného zoznamu však nevyplýva, či skutočne v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bola úpadkyňa v zmysle § 3 ods. 2 platobne neschopnou. Napríklad z výpisu zo zoznamu pohľadávok, ktorý žalobca predložil vo vzťahu k veriteľovi U., a. s. vyplýva, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľ pristúpil až 22. októbra 2014, teda viac ako polroka po uzatvorení nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k ostatným veriteľom žalobca uvádza, že z priložených výpisov zo zoznamu pohľadávok nie je preukázané, či došlo k splneniu podmienky platobnej neschopnosti úpadkyne v zmysle § 1 vyhlášky 643/2005 Z. z. najmä v kontexte tej skutočnosti, že jej zo strany žalovaného bolo uhradené vopred nájomné za dobu piatich rokov.

3.Žalobca v podaní zo dňa 10.2.2017 okrem iného poukázal , že v konaní o odporovanie právnemu úkonu je vždy ako predbežnú otázku potrebné riešiť , či právny úkon, ktorému sa v konaní odporuje je platný, nakoľko len vo vzťahu k platnému právnemu úkonu je možné posúdiť jeho možnú odporovateľnosť. Poukázal pritom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenie NZ zo dňa 14.6.2014 je v zrejmom rozpore s bodom 5.4. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. TZ937284-13 zo dňa 17.4.2013. Podľa názoru žalobcu sa uzatvorenie NZ prieči dobrým mravom a z uvedeného dôvodu je táto zmluva v celom rozsahu absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň zdôraznil, že NZ je uzatvorená na dobu určitú bez možnosti vypovedania a odstúpenie od zmluvy pre nájom bytu striktne vymedzuje ust. § 679 a napríklad z dôvodu neplatenia nájomného, ani nie je možné. Žalobca rovnako nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že uzatvorením NZ nemôže dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, na základe čoho navrhuje, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie, a to znalcom z odboru oceňovania hodnoty nehnuteľností. Poukázal aj na rozsudok NSČR , sp. zn. 28Cdo 2747/2004 , ktorý vyslovil, že „dohoda o dobe nájmu presahujúcom obvyklú dĺžku ľudského života nemôže požívať výhod zmluvného vzťahu založeného na dobu určitú“, pričom súd zastáva názor, že ide obsahovo o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Rovnako poukázal na skutočnosť, že platby žalovaného presahujúce 15000 € sú v rozpore so zákonom č. 394/2012 Z. z..

4. Žalovaný sa k vyjadreniam žalobcu vyjadril v ďalších písomných a ústnych vyjadreniach . V nich okrem iného uviedol, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 10. februára 2017 tvrdí, že dĺžka dohodnutej doby nájmu je v rozpore s dobrými mravmi, čo s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka je dôvodom absolútnej neplatnosti uzavretej nájomnej zmluvy. Žalobca tento svoj názor zakladá na údajnom rozpore nájomnej zmluvy s textom záložnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a U., a.s.. Žalovaný sa týmto názorom nestotožňuje. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21 Cdo 1484/2004).V prejedávanom prípade je nespornou skutočnosťou, že predmetom nájmu je byt a zmluva o nájme bytu. Žalovaný pokladá taktiež za nespornú skutočnosť, že byt je žalovaným ako nájomcom užívaný na jeho účel, t. j. bývanie. Súčasne pokladá za nespornú skutočnosť, že uspokojovanie bytových potrieb jednotlivcov, kam patrí aj nájomný vzťah, vo svojej podstate nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože zabezpečenie bývania môžeme zaradiť k základným potrebám fyzických osôb. Žalobca tvrdí, že doba nájmu bytu na 25 rokov je v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento názor podporuje aj rozsudkom NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2747/2004. Takáto argumentácia žalobcu je však nesprávna nielen z dôvodu, že veľmi osobitým spôsobom vykladá slovné spojenie „obvyklá dĺžka ľudského života“ v kontexte citovaného rozsudku a tohto prípadu, ale aj preto, že nesprávne stotožnil skutkové okolnosti prípadu prejednávaného pred Najvyšším súdom ČR s predmetom tohto sporu. Najvyšší súd ČR vo veci vedenej pod sp. zn. 28 Cdo 2747/2004 sa zaoberal otázkou neplatnosti zmlúv o nájme a právu ťažby nerastov, ktoré boli uzatvorené na dobu 100 rokov. Najvyšší súd ČR už v rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cdo 60/2012 konštatoval, rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie (ne)primeranosti dohodnutej doby nájmu je predovšetkým účel nájmu: „Dospěje-li odvolací soud k závěru, že pro nájemní smlouvu, jež má být sjednána na dobu určitou, je doba nájmu sjednaná v délce 90 let sice nepřiměřeně dlouhá, ale úsudek, že jde o nájem sjednaný na dobu neurčitou, povede k popření účelu nájmu, bude namístě, aby při respektu k principu smluvní autonomie (a s přihlédnutím k § 41 obč. zák.) zvážil, zda taková nájemní smlouva nemá být nadále považována za smlouvu uzavřenou na dobu určitou.“Najvyšší súd ČR riešil vo svojej rozhodovacej činnosti otázku dĺžky nájomného vzťahu. Na rozdiel od žalobcu však dobu trvania nájmu posudzoval v porovnaní s obvyklou dĺžkou ľudského života. To znamená, že dobu trvania nájmu porovnával s dĺžkou ľudského života od narodenia človeka po jeho smrť. Výklad žalobcu, ktorým dobu dohodnutého nájmu prirátal k veku žalovaného pokladáme, je absurdný. Argumentum ad absurdum - ak

by sme prisvedčili výkladu žalobcu, znamenalo by to, že ktokoľvek, kto uzavrie nájomnú zmluvu vo veku rovnajúcom sa strednej dĺžke života na Slovensku alebo vo veku vyššom ako je stredná dĺžka života na Slovensku, sa dostane do rozporu s dobrými mravmi, pretože dohodnutá doba nájmu presiahne obvyklú dĺžku ľudského života. Túto argumentáciu žalobcu je pre jej absurdnosť potrebné úplne odmietnuť ako neprijateľnú. Pri porovnaní skutkového stavu zisteného Najvyšším súdom ČR a prejednávanej veci je zrejmé, že dohodnutá dĺžka nájmu: a) nepresahuje obvyklú dĺžku ľudského života tak, ako ju vo svojej judikatúre aplikovali české súdy, b) zodpovedá účelu, ktorý má nájom plniť, ktorým je dlhodobé zabezpečenie bytových potrieb žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodnutá dĺžka nájmu je v rozpore s dobrými mravmi, mal by vysvetliť, akým spôsobom dlhodobé zabezpečenie bytových potrieb žalovaného narúša pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Navyše by mal žalobca poukázať na konkrétne v spoločnosti uznávané pravidlá, ktoré sú v rozpore s dohodnutým nájomným vzťahom medzi žalovaným a úpadcom. Skutočnosť, že veriteľ úpadcu je nespokojný s uzavretou nájomnou zmluvou, nie je možné stotožňovať s konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že nájomná zmluva má byť v rozpore so znením bodu 5.4 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 937284-13 uzavretej medzi úpadcom a U., a.s. (ďalej len „záložná zmluva“).V zmysle bodu 5.4 záložnej zmluvy sa úpadca zaviazal: a) podstatne neznížiť hodnotu zálohu, b) nezriadiť vecné bremená, c) nezriadiť iné práva tretích osôb k predmetu zálohu. Otázka ekvivalencie výšky nájomného k práve nájmu k bytu je podstatná pre účely tohto konania. Opätovne poukazujeme na naše vyjadrenie zo dňa 2. novembra 2016, v ktorom sme sa týmto problémom podrobne zaoberali. Žalovaný naďalej trvá na tom, že dohodnuté nájomné zodpovedá obvyklému nájomnému pre daný typ bytu v mieste a čase. Dohodnuté nájomné je ekvivalentné hodnote poskytnutého plnenia. Pre porušenie záložnej zmluvy sa vyžaduje podstatné zníženie hodnoty zálohu, čo z dohodnutej výšky nájomného nie je možné vyvodiť. Nájomný vzťah je obligačným právom a nie právom vecným. Z textu záložnej zmluvy vyslovene vyplýva zákaz zriadenie akéhokoľvek vecného práva k zálohu bez predchádzajúceho súhlasu záložcu: „zaväzuje nezriadiť k Nehnuteľnosti.... žiadne iné práva tretích osôb.“ Skutočnosť, že spojenie „žiadne iné práva tretích osôb“ sa viaže na vecné práva a nie obligačné, potvrdzuje aj napr. znenie bodu 5.3 záložnej zmluvy, v ktorom záložca vyhlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu iné práva ako tie, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva. Máme za to, že výraz „práva tretích osôb“ je potrebné vykladať v zmysle ustanovení tretej hlavy druhej časti Občianskeho zákonníka, kde spadajú vecné práva k cudzím veciam. Pretože nájomný vzťah nie je vecným právom a nezriaďuje sa k nehnuteľnosti, nemôžeme hovoriť o porušení záložnej zmluvy. Z ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva záväzková povinnosť prenajímateľa prenechať nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral úžitky a nájomcovi vzniká povinnosť za prenechanie veci platiť nájomné. Žalobca sa preto mýli, ak tvrdí, že na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorá nemá vecnoprávnu povahu, bol potrebný súhlas záložného veriteľa. Nie je preto možné ani súhlasiť s názorom, že došlo k porušeniu ustanovení záložnej zmluvy. Pokiaľ by aj napriek vyššie uvedenému mal súd za to, že došlo k porušeniu bodu 5.3 nájomnej zmluvy zo strany úpadcu, žalovaný trvá na tom, že porušenie ustanovení záložnej zmluvy nie je dôvodom pre vyslovenie absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník nepozná ustanovenie, ktoré by porušenie zmluvných záväzkov medzi úpadcom a záložným veriteľom sankcionovalo absolútnou neplatnosťou právneho úkonu medzi úpadcom a žalovaným. Ak je nájomná zmluva medzi úpadcom a žalovaným platná, prípadné porušenie záložnej zmluvy zo strany úpadcu nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, ktorý ochranu, ktorú poskytuje § 45 ods. 4 zmluvám o nájme bytu, prezentuje ako námet pre vypočítavosť alebo zlý úmysel zo strany žalovaného alebo úpadcu. Žalovanému nebola známa finančná situácia úpadcu. Žalovaný súhlasil s tým, že uhradí celú výšku nájomného vopred najmä preto, aby do budúcna mohol nerušene užívať byt. Vzhľadom na možný rast cien nehnuteľností pokladal za výhodnú možnosť fixácie výšky nájomného ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy aj za cenu toho, že vopred uhradí nájomné za celé obdobie nájmu. Úhradou celého nájomného vopred však žalovaný znáša aj riziko toho, že do budúcna môže obvyklé nájomné klesnúť. K úhrade nájomného v hotovosti žalovaný uvádza, že tak urobil na požiadanie úpadcu. Pokiaľ ide o znenie zákona 394/2012 Z. z., tak v súlade s § 5 tohto zákona ak došlo porušeniu zákazu obmedzenia platieb v hotovosti, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje v konaní vykonať znalecké dokazovanie s cieľom stanovenia trhovej hodnoty bytu s nájomným právom (25 rokov) a bez tohto nájomného práva. Žalovaný navrhuje, aby súd tento návrh zamietol s nasledujúcich dôvodov: 1. Predmetom prebiehajúceho konania v zmysle žaloby je odporovanie zvýhodňujúcemu úkonu v konkurze, pričom žalobca právne a skutkovo vymedzil predmet konania s ohľadom na § 58 ods. 2 ZKR. 2.Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že k ukráteniu veriteľov môže dôjsť len vtedy, ak odplata nezodpovedá hodnote poskytnutého plnenia. Preto stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti s nájomným právom alebo bez je pre účely tohto konania bezpredmetné. Podstatné je, aby súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, či výška nájomného je primeraná. Napokon ani táto skutočnosť nemusí byť pre účely konania podstatná, pretože uzatvorením nájomnej zmluvy sa úpadca nevzdal žiadneho práva. V zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. Rozsudok KS Nitra, sp. zn. 26CoKR/1/2014, Rozsudok KS Žilina, sp. zn. 13CoKR/1/2016) sa medzi všeobecné podmienky odporovateľnosti radí ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku v konkurze: „To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide teda o všeobecnú podmienku, ktorá sama o sebe neznamená nič, ale vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Ak teda právnym úkonom nedošlo k ukráteniu niektorej z prihlásených pohľadávok, právnemu úkonu nie je možné podľa odporovať bez ohľadu na to, že inak napĺňa niektorú zo skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov.“ (Rozsudok KS PO, sp. zn. 2CoKR/4/2015). V prejednávanom prípade nie je splnená podmienka ukrátenia veriteľov. Uzavretím nájomnej zmluvy za obvyklé nájomné nedošlo k zmene majetkovej podstaty úpadkyne. Úpadkyňa naďalej vlastní predmetný byt, pričom žalovaný bude správcovi, resp. novému vlastníkovi, do budúcna plniť nájomné ako protihodnotu za právo užívať tento byt. O ukrátení je možné hovoriť len vtedy, ak nebola zachovaná ekvivalencia vzájomných plnení: „Pre ukrátenie je potrebné v konaní tvrdiť a preukázať, že plnenie, ktoré na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy bolo poskytnuté dlžníkovi, nebolo celkom alebo čiastočne ekvivalentné plneniu, ktoré na základe takejto zmluvy poskytol dlžník žalovanému.“ (Rozsudok KS Žilina, sp. zn.13Cob/94/2015). Žalobca vo svojom podaní zo dňa 3. apríla 2017 predložil správu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „CFH“), v zmysle ktorej mala byť úpadkyňa k 16. júnu 2014 v omeškaní so sumou 34.487,85 €. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok, ktorý tvoril prílohu žaloby, však vyplýva, že CFH si v konkurze voči úpadkyni uplatnilo z totožného právneho titulu (Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 8010680 zo dňa 30. novembra 2012) len sumu 20.647,15 €. To znamená, že od uzavretia nájomnej zmluvy do okamihu doručenia prihlášky veriteľa (29. júla 2015) sa pohľadávka tohto veriteľa znížila o sumu cca 14.000 €. Žalovaný po podpise nájomnej zmluvy uhradil úpadkyni 27.000 €. Žalovaný sa domnieva, že časť týchto prostriedkov mohla úpadkyňa použiť na úhradu záväzkov, a to aj vrátane záväzkov voči CFH.K ostatným pohľadávkam veriteľov sa žalovaný vyjadriť nevie, keďže žalobca vo svojom podaní nestotožnil pohľadávky veriteľov označených zo dňa 3. apríla 2017 s veriteľmi zo zoznamu pohľadávok, ktoré boli voči úpadkyni v konkurze uplatnené, vrátane ich právneho dôvodu a výšky.

5.Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 žalobca uviedol, že na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, za účelom zistenia hodnoty reálnej hodnoty nehnuteľnosti a hodnoty nehnuteľnosti s nájomným trvá. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že jedným zo základných predpokladov úspešnosti odporovateľnosti právnych úkonov je ukrátenie veriteľov. Z listinných dôkazov, ktoré predložil sám žalobca vyplýva, že došlo k zníženiu záväzkov úpadkyne, na čo sme poukázali v našom vyjadrení zo dňa 7. apríla 2017, taktiež chcem poukázať na to, že zmena aktív, to znamená prenechanie užívacieho práva k nehnuteľnosti za ekvivalentnú hodnotu, to znamená, za obvyklú cenu, v danom čase a mieste, nemôže mať za následok ukrátenie veriteľov. Taktiež dňom 16. 6. 2019 vznikne žalovanému povinnosť platiť ďalšie nájomné. K zániku práva nedošlo, úpadkyňa stále vlastní predmetný byt, z týchto dôvodov si preto myslíme, že žaloba nie je dôvodná, navrhujeme ju zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. žalobcom. 6.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav. 7. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 25.5.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 102/2015 dňa 1.6.2015 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi V. V., W.. XX. X XXXX , F. F. X, XXX XX V. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 8.6.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 114/2015 dňa 17.6.2015 vyhlásil na majetok úpadcu V. V., W.. XX. X XXXX , F. F. X, XXX XX V. ( ďalej len úpadkyňa ) a za správcu bol ustanovený žalobca.

8. Z Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 16.6.2014 ( ďalej len NZ ) okrem iného vyplýva, že jej predmetom bolo odplatné užívanie 3 izbového bytu č. 4 nachádzajúceho sa na adrese Z. T. Q. XX, XXXXX V., 2 pivnice, garáž, vchod 39, 1. Poschodie, bytový dom so súpisným číslom XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: L. Y., I.: V. - L., I. V.Š. K. . Podľa článku III cit. NZ bola uzatvorená na dobu určitú, a to 25 rokov, do uplynutia dohodnutej doby nemožno nájom vypovedať. Podľa článku IV nájomné bolo dohodnuté na 450 € bez energií ( elektrina, voda, plyn, teplo, vodné , stočné ), ktoré bude nájomca platiť priamo dodávateľom energií. Pri podpise zmluvy je žalovaný zaplatiť úpadkyni nájomné za 5 rokov nájmu vopred, t. j. vo výške 27000 €, sumu 10000 € pri podpise zmluvy a zvyšnú sumu vo výške 17000 € do 30 dní od podpisu zmluvy.

9. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.6.2014 vyplýva úhrada sumy 10000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.6.2014 vyplýva úhrada sumy 3000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.7.2014 vyplýva úhrada sumy 9000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.7.2014 vyplýva úhrada sumy 5000 žalovaným terajšej úpadkyni.

10. Z Konečného zoznamu pohľadávok okrem iného vyplýva, že žalobca uznal aj pohľadávku veriteľa U. č. 8/1 vo výške 91346,71 € . Išlo pritom o pohľadávku zapísanú do oddelenej podstaty. Ďalej z neho vyplýva, že veriteľ Consumer Finance Holding si uplatnil z právneho titulu : Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 8010680 zo dňa 30. novembra 2012) sumu 20.647,15 €. Ďalej z neho vyplýva, že veriteľ I. Banka Slovensko si uplatnil z právneho titulu : Zmluva o OTP Refinance Exprese zo dňa 24.4.2013 sumu 24274,75 €.

11. Z článku 5, bodu 5.4. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 937284-13 uzavretej medzi úpadkyňou a U., a.s. dňa 17.4.2013 (ďalej len „záložná zmluva“).vyplýva, že sa úpadkyňa zaviazala podstatne neznížiť hodnotu zálohu, nezriadiť vecné bremená, nezriadiť iné práva tretích osôb k predmetu zálohu.

12.Z inzerátov predložených žalovaným vyplývajú ceny nájomného za 3-izbové byty v danej lokalite vo výške 450 €/mesačne, 550 €/mesačne, 550 €/mesačne.

13. Zo správy spoločnosti CFH zo dňa 17.3.2017 vyplýva, že k 16. júnu 2014 mala byť úpadkyňa v omeškaní so sumou 34.487,85 €.

14. Z výsluchu svedkyne p. V. V. okrem iného vyplýva, že od roku 2011 podnikala v Tatrách, mala v nájme penzión v Tatranskej Lomnici, majiteľom penziónu bol ruský občan. Keďže vedela, že podnikanie nie je jednoduché, vedela zároveň, že do podnikania musím investovať finančné prostriedky, čo sa tak dialo až do roku 2014, situácia v roku 2014 sa začala komplikovať, nakoľko v turistickom ruchu v tom období vznikla komplikovaná situácia, o tejto situácii bol informovaný majiteľ penziónu, boli medzi nami aj nejaké dohody, ako zvládneme túto krízovú situáciu, ja som do toho času túto situáciu riešila vlastnými prostriedkami, ktoré som si zabezpečovala okrem iného aj formou úverov od bánk. Keďže bola väčšinu času v Tatrách, a byt na T. ulici nevyužívala, tak som so žalovaným túto tému komunikovala s tým, že byt je prázdny, a dostali sme s k možnosti prenájmu tohto bytu. Tak bola uzatvorená nájomná zmluva. Situácia v Tatrách sa vyvíjala spôsobom, že neboli dohodnuté pravidlá majiteľom penziónu dodržané, tak sa dostala do situácie, keď sa stala platobne neschopnou, a túto situáciu riešila tak, že tak ako fyzická osoba aj s.r.o. som podala návrh na vyhlásenie konkurzu jednak osobného bankrotu aj bankrotu s.r.o.- čky. Čo sa týka firmy, firma bola konkurzom zrušená, a teraz rieši osobný bankrot. K podrobnostiam ohľadne dohody o výške nájomného, dohody o úhrade nájomného na päť rokov dopredu, ako aj o samotných okolnostiach odovzdania uvedených finančných prostriedkov žalovaným svedkyňa uviedla, že keďže jej finančná situácia bola taká, aká bola, a teda sa snažila riešiť danú situáciu, byt bol prázdny, tak sa s p. R. dohodla na nájme, preto tá dohodnutá čiastka bola dohodnutá, resp. jej vyplatenie na viac rokov, pretože v tom čase práve riešila moju finančnú situáciu, toto považovala za možnosť ako preklenúť určité obdobie, a čo sa týka výšky nájmu, predtým som pracovala v bankovníctve, stretávala som sa s tým, že klienti dávali byty do nájmu a stretávala som sa s tým, že uhrádzali splátky z úverov práve splátkami z nájmov. Bola to pre mňa teda úplne normálna situácia. Čo sa týka výšky nájmu, tak som si pozrela zhruba výšku nájmu podobných bytov, a tá sa zdala p. R. v poriadku, tak sme sa dohodli. Čo sa týka, spôsobu uhradenia peňazí, keďže aj ona podnikala, p. R. podnikal, tak tú čiastku

samozrejme bolo jasné, že nie je také jednoduché vyplatiť naraz, ale po čiastkach, podľa možnosti, tak som to chápala. Finančné prostriedky boli výlučne použité na riešenie jej finančnej situácie. Nevie presne uviesť, ktorá čiastka bola na čo použitá, konkrétne, ale používala ju napríklad na chod penziónu, potrebovala platiť faktúry, mala nejaké splátky v omeškaní, v bankách, ktoré tým spôsobom uhrádzala, čiže tieto prostriedky boli použité práve na to. Tieto finančné prostriedky boli použité jednak na riešenie mojich osobných záväzkov, ako aj záväzkov spoločnosti, teda tej s.r.o.-čky. K jej vzťahu so žalovaným, svedkyňa uviedla, že sa poznajú viac ako 30 rokov, bola tam a je tam dôvera, nechcela byt dávať do nájmu niekomu cudziemu, žalovaného osobne poznala, a teda ten majetok nechcela znehodnotiť tým, že by to dala do nájmu niekomu cudziemu. Bola tam teda dôvera, vedela som kto je to, aké má správanie.

15. Z výsluchu žalovaného okrem iného vyplýva, že sa s p. V. pozná viac ako 30 rokov, takže majú korektné bezproblémové vzťahy. Keď sa dozvedel, že prenajíma penzión v Tatrách, tak tam s rodinou viackrát bol a medzičasom padla reč aj o nájme bytu, pretože riešil v tom čase bytovú otázku. Na jeho otázku, či by terajšia úpadkyňa byt predala, táto uviedla, že nie, avšak, že je to aktuálne dať byt do prenájmu. Byt poznal, vedel do čoho ide, p. V. so synom boli v Tatrách, teda byt bol prázdny, tak po následne viacerých stretnutiach sa dohodli, že jej byt teda prenajme. Dohodli sa na nájomnom, na podmienkach, takže byt som následne prenajal. K okolnostiam odovzdania hotovosti žalovaný uviedol, že v tom apríli, máji, to obdobie, aj vo vzťahu k podnikaniu, a aj k podnikaniu v Tatrách, je dosť také problematickejšie, preto mu bolo povedané terajšou úpadkyňou, že jej by najviac vyhovovalo, keby nájomné zaplatil v hotovosti na dlhšie obdobie. Vtedy to vôbec neriešil, teraz už vie, že tým mala na mysli, že potrebovala vykryť svoje ťažké obdobie, teda hluché obdobie, kedy je problém. Vtedy, v tom období sa s úpadkyňou nerozprával, žeby mala ona nejaké problémy, vedel, že penzión je pekný, funguje, je usporiadaný, ale bral to, lebo som tiež podnikateľ, že asi to úpadkyni viac vyhovuje, keď uhradí to nájomné za dlhšie obdobie naraz. V tom období, kedy teda uzatvárali tú nájomnú zmluvu, a odovzdal terajšej úpadkyni peniaze, samozrejme to obdobie aj v Tatrách bolo ťažšie pre hoteliérov a pre prevádzkovateľov takýchto služieb. Vo vzťahu k tej požiadavke úpadkyne to bral ako úplne normálnu vec, dokonca aj ja prenajímam byt, preto som to považoval za výhodné uhradiť nájomné za dlhšie časové obdobie a vo vzťahu k námietke žalobcu, žeby som nemal teoreticky dožiť, ja pevne verím, že to dožije. Peniaze za nájomné boli uhrádzané v hotovosti, na viackrát, potom čo bola uzatvorená nájomná zmluva. Na otázku žalobcu, s poukazom na obsah Zmluvy čl.4, bod 2, či nenamietal ten článok, spôsob úhrady, žalovaný uviedol, že v zmluve to možno takto uvedené bolo, avšak sa potom dohodli na tom, že zaplatí celú sumu v hotovosti. V tom čase uzatvorenia Zmluvy sme sa o iných veciach vo vzťahu k úpadkyni nerozprávali, len ohľadom nájmu a úhrady nájomného. Teraz to samozrejme možno vidieť v inom svetle. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v čase uzatvárania nájomnej zmluvy mal vedomosť o finančnej situácii terajšej úpadkyne, žalovaný uviedol, že v tom čase, kedy vôbec tieto otázky nepreberali, vôbec ho to nezaujímalo, a vôbec ho ani nenapadlo, žeby z toho mohol byť neskôr nejaký problém. Pretože penzión, ktorý mala p. V. bol perfektný, vo výbornom stave. K návrhu na výšku nájomného, a akým spôsobom sa dohadovala, žalovaný uviedol, že to prišlo spontánne, nevie uviesť, kto konkrétne, či on alebo p. V. určila spôsob a výšku nájomného, on tiež prenajíma, takže má za to, že to nájomné kopírovalo tú situáciu, ktorú má aj on, v tomto prípade išlo nájom 3-izbového bytu, u p. V. je súčasť aj garáž, on prenajíma byt osobitne a garáž osobitne. Proste tá výška vo vzťahu k výške nájomného, vzhľadom na moje osobné skúsenosti, sedela. V súčasnosti tento byt užíva žalovaný.

16. V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.

17.V zmysle ust. § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 7/2005 Z. .z. o konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ) (1) Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do

15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. (3) O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie..

18.V zmysle ust. § 23 ods. 1 vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 19.V zmysle ust. § 203a ods. 1,2, 3 (1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.(2) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.(3) Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.

20. V zmysle ust. § 45 ods. 4 (4) Ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Zmluvu o nájme bytu môže správca vypovedať len za podmienok ustanovených Občianskym zákonníkom. Toto ustanovenie sa nepoužije na zmluvy uzatvorené podľa Zákonníka práce.

21. V zmysle ust. § 57 ods. 1 prvá veta , ods. 2 (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

22.V zmysle ust. § 59 ods. 1,2,3,4 (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.(3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.(4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

23.V zmysle ust. § 62 ods. 1 a 5 Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

24.V zmysle ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR(1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.(2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. 25.V zmysle ust. § 39 , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.V zmysle ust. § 123 , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27.V zmysle ust. § 685 ods. 1 (1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

28. V zmysle ust. § 686 ods. 1,2 (1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. (2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

29. V zmysle ust. § 710 ods. 1,2,3,4 (1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. (2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. (3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a)(4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

30. V zmysle ust. § 4 ods. 1,2 zák. č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti ( ďalej len cit. zák.) (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.

31. V zmysle ust. § 5 cit. zák. , ak došlo k porušeniu zákazu podľa § 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

32. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec právne a skutkovo posúdil takto: Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 25.5.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 102/2015 dňa 1.6.2015 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi V. V., W.. XX. X XXXX , bytom F. X, XXX XX V. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 26K/31/2015 zo dňa 8.6.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 114/2015 dňa 17.6.2015 vyhlásil na majetok úpadcu V. V., W.. XX. X XXXX , bytom F. X, XXX XX V. ( ďalej len úpadkyňa ) a za správcu bol ustanovený žalobca. Konkurz sa považuje za vyhlásený dňom 18.6.2015 Žalobca je preto v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. S poukazom na vyššie citované ust. a skutočnosť, že žaloba bola doručená súdu 28.4.2016 súd zároveň konštatuje, že žaloba bola podaná včas.

33.Súd zároveň sa zaoberal ako prejudiciálnou otázkou otázku platnosti danej nájomnej zmluvy. Z NZ uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 16.6.2014 ( ďalej len NZ ) nepochybne vyplýva, že jej predmetom bolo odplatné užívanie 3 izbového bytu č. 4 nachádzajúceho sa na adrese Z. T. Q. XX, XXXXX V., 2 pivnice, garáž, vchod 39, 1. Poschodie, bytový dom so súpisným číslom XXX A.apísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: L.

Y., I.: V. - L., I. V. K. . Podľa článku III cit. NZ bola uzatvorená na dobu určitú , a to 25 rokov , do uplynutia dohodnutej doby nemožno nájom vypovedať. Podľa článku IV nájomné bolo dohodnuté na 450 € bez energií ( elektrina, voda, plyn, teplo, vodné , stočné ), ktoré bude nájomca platiť priamo dodávateľom energií. Pri podpise zmluvy je žalovaný zaplatiť úpadkyni nájomné za 5 rokov nájmu vopred, t. j. vo výške 27000 €, sumu 10000 € pri podpise zmluvy a zvyšnú sumu vo výške 17000 € do 30 dní od podpisu zmluvy. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.6.2014 má súd nepochybne za preukázanú úhradu sumy 10000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.6.2014 má súd nepochybne za preukázanú úhradu sumy 3000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.7.2014 má súd nepochybne za preukázanú úhradu sumy 9000 € žalovaným terajšej úpadkyni. Z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.7.2014 má súd nepochybne za preukázanú úhradu sumy 5000 žalovaným terajšej úpadkyni. Z inzerátov predložených žalovaným nepochybne vyplývajú ceny nájomného za 3-izbové byty v danej lokalite vo výške 450 €/ mesačne, 550 €/mesačne, 550 €/mesačne. Z výsluchov svedkyne a žalovaného nepochybne vyplýva, že byt je žalovaným ako nájomcom užívaný na jeho účel, teda na bývanie. Ďalej z výsluchov vyplýva, že žalovanému neboli známe okolnosti týkajúce sa finančnej situácie úpadkyne. Žalovaný súhlasil s tým, že uhradí celú výšku nájomného vopred najmä preto, aby do budúcna mohol nerušene užívať byt. Vzhľadom na možný rast cien nehnuteľností pokladal za výhodnú možnosť fixácie výšky nájomného ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy aj za cenu toho, že vopred uhradí nájomné za celé obdobie nájmu. Súd musí prisvedčiť názoru žalovaného, že uspokojovanie bytových potrieb jednotlivcov, kam patrí aj nájomný vzťah, vo svojej podstate nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože zabezpečenie bývania možno zaradiť k základným potrebám fyzických osôb. Zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi ani skutočnosť, že daná NZ bola uzatvorená na dobu 25 rokov a to s poukazom na obvyklú dĺžku ľudského života. Žalobcom uvádzaný rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2747/2004 na daný prípad vôbec nedopadá a nemožno sa s jeho závermi v tomto konaní stotožniť, nakoľko sa Najvyšší súd ČR vo veci vedenej pod sp. zn. 28 Cdo 2747/2004 zaoberal otázkou neplatnosti zmlúv o nájme a právu ťažby nerastov, ktoré boli uzatvorené na dobu 100 rokov. Súd zároveň poukazuje i na žalovaným citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 60/2012 , v ktorom Najvyšší súd ČR riešil otázku dĺžky nájomného vzťahu, pričom dobu trvania nájmu posudzoval v porovnaní s obvyklou dĺžkou ľudského života - teda od narodenia človeka po jeho smrť. V tomto spore však žalobca dobu dohodnutého nájmu prirátal k veku žalovaného, čo nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dohodnutá dĺžka nájmu nepresahuje obvyklú dĺžku ľudského života a zároveň zodpovedá účelu, ktorý má nájom plniť, ktorým je dlhodobé zabezpečenie bytových potrieb žalovaného. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že dlhodobé zabezpečenie bytových potrieb žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. NZ nie je v rozpore ani s bodom 5.4. Zmluvy o zriadení záložného práva špecifikovanej v odseku 11 tohto rozsudku , nakoľko s poukazom na dôkazy predložené žalovaným ( inzeráty má súd nepochybne za preukázané, že dohodnuté nájomné je ekvivalentné hodnote poskytnutého plnenia. Pre porušenie záložnej zmluvy sa vyžaduje podstatné zníženie hodnoty zálohu, čo z dohodnutej výšky nájomného nie je možné vyvodiť. Je potrebné prisvedčiť žalovanému aj v tom, že nájomný vzťah je obligačným právom a nie právom vecným. Z textu záložnej zmluvy vyslovene vyplýva zákaz zriadenie akéhokoľvek vecného práva k zálohu bez predchádzajúceho súhlasu záložcu: „zaväzuje nezriadiť k Nehnuteľnosti.... žiadne iné práva tretích osôb.“ Skutočnosť, že spojenie „žiadne iné práva tretích osôb“ sa viaže na vecné práva a nie obligačné, potvrdzuje aj napr. znenie bodu 5.3 záložnej zmluvy, v ktorom záložca vyhlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu iné práva ako tie, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva. Výraz „práva tretích osôb“ je potrebné vykladať v zmysle ustanovení tretej hlavy druhej časti Občianskeho zákonníka, kde spadajú vecné práva k cudzím veciam. Pretože nájomný vzťah nie je vecným právom a nezriaďuje sa k nehnuteľnosti, nemožno hovoriť o porušení záložnej zmluvy. S poukazom na ust. § 663 na uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorá nemá vecnoprávnu povahu, nebol preto potrebný ani súhlas záložného veriteľa. S poukazom na § 685 je nájom bytu chránený, čo sa prejavuje najmä v princípe ochrany nájomcu. To sa odzrkadlilo aj v znení ust. § 45 ods. 4 ZKR, ktoré umožňuje ukončiť nájomný vzťah k bytu len z dôvodov uvedených. t § 711 a nasl. OZ. Doba trvania nájmu pritom nemá žiaden vplyv na rozsah ochrany nájmu bytu. Pre úplnosť súd zároveň poznamenáva, že ani porušenie ust. zákona 394/2012 Z. z. týkajúcich sa zákazu obmedzenia platieb v hotovosti, vzhľadom na ust. § 5 cit. zák. nie je tým dotknutá platnosť takéhoto právneho úkonu. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že daná NZ je platným právnym úkonom.

34. Súd následne skúmal, či sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby súd mohol určiť, že daný právny úkon je voči veriteľom neúčinný.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný nie je osobou spriaznenou s úpadkyňou v zmysle ust. § 9 ZKR. Rovnako nebolo žalobcom preukázané, žeby týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadkyne, nebolo zároveň ani preukázané, žeby tento právny úkon spôsobil úpadok úpadkyne. Dohodnutú výšku nájomného súd považuje za primeranú z dôvodov uvedených vyššie. Dokonca uhradením nájomného za 5 rokov nájmu vopred, t. j. vo výške 27000 € úpadkyňa čiastočne uspokojila pohľadávky svojich veriteľov, čo nepochybne vyplýva aj z dôkazov týkajúcich sa veriteľa CFH špecifikovaných v odsekoch 10 a 13 tohto rozsudku a výsluchu úpadkyne. Súd zároveň poznamenáva, že uzavretím NZ za obvyklé nájomné nedošlo ani k zmene majetkovej podstaty úpadkyne, keďže tá je naďalej vlastníčkou bytu a žalovaný je preto povinný správcovi, resp. novému vlastníkovi, do budúcna plniť nájomné ako protihodnotu za právo užívať tento byt.

35. S poukazom na súdom vykonané dokazovanie a vyššie uvedené závery špecifikované najmä v odsekoch 33 a 34 tohto rozsudku, súd má za to, že dôkazy , z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal , sú dostatočné na vydanie tohto rozhodnutia, preto súd upustil od vykonania ďalších, stranami sporu navrhovaných dôkazov a z uvedených dôvodov zároveň zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania .

36. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na to, že žalovaný, bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.