Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-29-2022.pdf
PDF · 80.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., proti žalovanému: Územné bytové družstvo Košice -Ťahanovce, so sídlom Bukureštská 12, 040 13 Košice, IČO: 00 594 725, zastúpená advokátkou JUDr. Anna Lacová so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 15.11.2021 č.k. 35C/28/2021-39
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie, žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 93,30 eur.
Súd prvej inštancie konal o žalobe o určení neplatnosti výpovede z nájmu jednoizbového družstevného bytu č. 8 na 3. poschodí bytového domu na ul. D. X F. E., danej žalobkyni a jej manželovi ako spoločným nájomcom, listom žalovaného zo dňa 04.03.2021 z dôvodov neplatenia nájomného podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (OZ). Po podaní žaloby žalovaný oznámil žalobkyni, že došlo k zániku dôvodov výpovede, pretože bol uhradený dlh na nájomnom v dňoch 02.03.2021, 17.03.2021, 30.04.2021 a 25.08.2021. Pretože odpadol dôvod vedenia súdneho sporu, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 145, 146 Civilného sporového poriadku (CSP) a prihliadajúc na späťvzatie žaloby pred predbežným prejednaním veci a nariadením pojednávania, konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalovaný k zrušeniu výpovede z nájmu družstevného bytu pristúpil až po podaní žaloby, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto je povinný žalobkyni nahradiť vzniknuté trovy. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že tieto prizná žalovanému proti žalobkyni a súčasne si uplatnil náhradu trov konania o odvolaní. Považoval za nesprávny a skutkovým zisteniam nezodpovedajúci záver súdu prvej inštancie, že zavinil zastavenie súdneho konania, a výrok o náhrade trov hodnotil ako odporujúci ustálenej súdnej praxi. Zdôraznil, že žalobkyňa uplatnila neplatnosť výpovede na súde prvej inštancie dňa 03.08.2021, pričom žalovaný
vypovedal nájom družstevného bytu žalobkyni a jej manželovi, ako spoločným nájomcov listom zo 04.03.2021 z dôvodu, že ku dňu 28.02.2021 bol ich dlh na nájomnom vzniknutom za obdobie dlhšie ako tri mesiace vo výške 2.054,90 eur. Úhrada dlžného nájomného bola zrealizovaná až po podaní žaloby, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď dlh bol realizovaný v splátkach dňa 02.03.2021, 17.03.2021, 30.04.2021 a 25.08.2021. Ku dňu podania žaloby žalovaný nemal v zmysle zákonnej úpravy možnosť reagovať na spor obnovením nájomného vzťahu, keďže dlh na nájomnom stále existoval. Odvolateľ vyjadril tiež názor, že žaloba mala byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, keďže v konaní o neplatnosť výpovede zo spoločného nájmu manželov, žalobkyňa spolu so svojím manželom vystupovali v pozícii nerozlučných spoločníkov a mali byť obaja žalobcami.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s týmto odvolaním v plnom rozsahu súhlasí a stotožňuje sa s návrhom žalovaného.
Žalovaný v odvolacej replike s poukazom na svoje odvolacie námietky a vyjadrenie žalobkyne navrhol jeho odvolaniu vyhovieť.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím naplnil odvolacie dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pretože vychádzal z nesprávneho hodnotenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladalo dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia v časti výroku o náhrade trov konania v zmysle § 388 CSP.
Odvolací súd nezistil naplnenie žalobcom namietaného dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP spočívajúceho v absencii procesných podmienok pre vydanie rozhodnutia, ku existencii ktorých odvolací súd prihliada obligatórne aj bez osobitných námietok (§380 ods. 2 CSP). Ide o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky strán sporu (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Žalovaný netvrdil existenciu žiadneho takého nedostatku, a ani odvolací súd nezistil, aby v konaní absentovala ktorákoľvek z podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Nedostatok vecnej legitimácie sporovej strany (teda, či z hmotného práva vyplývajú pre stranu sporu práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide), na ktorú žalovaný poukazoval, nie je dôvodom pre vydanie procesného rozhodnutia o zastavení konania pre nedostatok podmienok konania, ale dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby. V konaní o späťvzatí žaloby súd však nepreskúmava hmotnoprávne opodstatnenie uplatneného nároku, a teda ani aktívnu, či pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán.
Vo vzťahu k zisteným odvolacím dôvodom zakladajúcim zmenu výroku napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že predmetom žaloby bola neplatnosť výpovede z nájmu družstevného bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ, podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace.
Nájom bytu po doručení výpovede končí uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 OZ). Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov (§710 ods. 4 OZ).
Podľa § 711 ods. 5 a 6 OZ ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol (5). Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu (6).
Z prehľadu úhrad nájomného vyplýva, že dňa 02.03.2021 a 17.03.2021 bola uhradená finančná čiastka 2 x 118,33 eur, dňa 30.04.2021 suma 1.000 eur, dňa 27.07.2021 suma 367,35 eur a dňa 25.08.2021 čiastka 473,50 eur. Zákonná domnienka zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu podľa § 711 OZ teda nastala až po začatí konania (žaloba podaná dňa 03.08.2021), keď žalobkyňa nespochybňovala zavinenie existenciu dlhu, ani tvrdenie žalovaného prednesené v konaní, že existencia dlhov k predmetnému bytu bola opakovane riešená právoplatnými rozhodnutiami súdov vo forme platobných rozkazov, že žalobkyňa spolu s manželom vlastnia i iný byt, u ktorého nebol evidovaný žiaden nedoplatok, a že bolo v záujme ostatných vlastníkov bytu a nebytových priestorov v bytovom dome na Sofijskej ul. v Košiciach uplatňovať exitujúce dlžné nájomné a domáhať sa ochrany práv vlastníka k bytu všetkými právne dostupnými prostriedkami.
Zohľadňujúc vyššie uvedené nie je správny záver súdu prvej inštancie, že to bol žalovaný, kto zodpovedal za zastavenie konania, keďže v dôsledku konania žalobkyne (a jej manžela ako spoločného nájomcu) žalovaný pristúpil k ochrane svojich práv, a k zániku dôvodov výpovede z nájmu bytu došlo v dôsledku správania sa žalobkyne, ktorá až po začatí konania uhradila existujúci dlh na nájomnom a platbách súvisiacich s užívaním bytu.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V okolnostiach sporu je to žalobkyňa, ktorá je povinná v zmysle § 256 ods. 1 CSP na náhradu vzniknutých trov žalovanému. Z dôvodu procesnej zodpovednosti žalobkyne za zastavenie konania, preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a náhradu vzniknutých trov priznal procesne úspešnému žalovanému proti žalobkyni.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 3 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ bol v odvolacom konaní plne procesne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania proti neúspešnej žalobkyni.
Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).