Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/218/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanej B. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v L. č. XX, o zaplatenie 197,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.06.2016 č. k. 1C/438/2015 - 34 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 25.4.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička na zakúpenie tovaru. V zmluve o pôžičke sú uvedené tieto údaje : kúpna cena tovaru - 188,99 Eur, celková suma pôžičky 195,60 Eur, akontácia 21,74 Eur, splátka 32,60 Eur, ročná úroková sadzba 72,85 %, finančné plnenie - pôžička 167,25 Eur, počet splátok 6, priemerná hodnota RPMN 52,20 %, RPMN 72,85 %, celkové náklady spotrebiteľa 28,35 Eur a termín konečnej splatnosti október 2012.

3. Žalovaná pôžičku nesplácala riadne a včas a preto ju právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 25.10.2012 vyzval na zaplatenie celej dlžnej istiny vo výške 176,04 Eur. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná dňa 5.11.2012. 3 - dňová lehota na plnenie preto uplynula najneskôr dňa 8.11.2012. Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 54,34 Eur k 26.6.2012. Jej dlh podľa prehľadu splátok a úhrad predstavuje sumu 197,55 Eur. Do tejto sumy boli zahrnuté aj zmluvné pokuty vo výške 34,55 Eur.

4. Zmluva o pôžičke vzhľadom na jej obsah sa považovala za zmluvu úverovú uzatváranú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Naviac išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zároveň spĺňa náležitosti uvedené v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva bola vyhodnotená ako spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva. Záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je potrebné považovať za vzťah občianskoprávny a nie za vzťah obchodnoprávny.

5. Pôvodný žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento vzťah vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

6. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsob uzavretia zmluvy ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v § 52-54.

7. V zmluve dohodnutý ročný úrok vo výške 72,85 % a v nadväznosti na to výška RPMN, nemôže byť výškou úroku súdom akceptovateľnou a to pre rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď právny predchodca žalobcu úver poskytoval žalovanej, totiž banky poskytovali úvery pri úrokovej sadzbe 7,57 % u obdobných úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie na takmer 10 - násobok neodôvodňuje ani skutočnosť, že predchodca žalobcu je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ

- poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom v rámci predmetu svojej činnosti.

8. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Keďže dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy nie je možné oddeliť od zvyšnej časti, zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je ako celok neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. V dôsledku neplatnosti zmluvy nastáva medzi účastníkmi tohto právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

10. Žalovaná je povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút. Žalovanej z titulu úveru bola poskytnutá suma 167,25 Eur, z ktorej uhradila čiastku 32,60 Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak dosahuje sumu 134,65 Eur.

11. Pri uplatňovaní práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a ich premlčaní plynú premlčacie doby tzv. subjektívne a objektívne. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky (subjektívna doba) odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv.

objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodne obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. To znamená, že nárok je potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci plynutia doby objektívnej. Subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 - ročná. Žaloba bola podaná dňa 12.10.2015 a teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby odvíjajúcej sa od poskytnutého plnenia dňa 25.4.2012, nakoľko už v tom čase právny predchodca žalobcu mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa premlčal dňa 25.4.2014. Právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom v rámci svojho predmetu činnosti. Preto sa predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a to že mal konať s odbornou starostlivosťou. Ide o tzv. prezumciu znalosti práva. Kto sa na úkor žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu bezdôvodne obohatil je evidentné. Ak by aj žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení nemá vedomosť, lebo považuje úkon za platný a preto mu nemôže plynúť subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemohlo by byť takejto námietke vyhovené a to s ohľadom na vyššie uvedenú prezumpciu znalosti práva . V prejednávanej veci uplynula aj objektívna 3 - ročná premlčacia doba.

12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť. Ak sa dohoda zmluvných strán považovala za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi, mohla za neplatnú byť označená len táto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Podľa ustanovenia 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom žalovaná túto skutočnosť nerozporovala a zároveň čiastočne uhradila dlžnú sumu. Zmluva o pôžičke je platná, preto je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 25.10.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaná prevzala predmetnú upomienku dňa 05.11.2012 a trojdňová lehota uplynula dňa 08.11.2012. Dňom 09.11.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu potrebné posudzovať začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby. Žaloba bola podaná dňa 12.10.2015, čo znamená, že trojročná premlčacia doba k tomuto dátumu neuplynula.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.4.2012. Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že jej účastníci uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku na nákup konkrétne špecifikované tovaru a to mobilného telefónu. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej základnú charakteristiku upravovalo ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pôžička poskytnutá právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli bez akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby pôžička bola poskytnutá za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovanej.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

25. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba pôžičky vo výške 72,85 % viac ako 9 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti zmluvy v celom rozsahu pre rozpor dojednania o úrokoch s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

26. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným finančným zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje pôžička pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu pôžičky.

27. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Osud absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

28. Ak je zmluva ako celok neplatná, nemôže byť platným ani zmluvné dojednanie vzťahujúce sa na úroky, poplatky, či zmluvné pokuty.

29. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke je vznik povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. V prejednávanej veci nebolo ničím preukázané, aby na strane žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a preto pri posúdení premlčania je potrebné vychádzať z 3- ročnej objektívnej premlčacej doby. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňa 25.4.2012, kedy bola žalovanej poskytnutá pôžička. Žaloba vo veci samej bola podaná dňa 12.10.2015 po uplynutí 3 rokov. Za takejto situácie nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať.

30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .