Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4CoP-6-2017.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa matky V.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M. M. - K. a otca J.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX W., v konaní o úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2016 č.k. 30P 150/2016-37 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/387/2012 zo dňa 18.10.2013 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. H. M., nar. XX.XX.XXXX každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Návrh matky na zákaz styku s otcom zamietol. Ďalej určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“).
3. Vychádzal zo zistenia, že v záujme každého dieťaťa je právo na prístup k obom rodičom. Mal. H. napriek negatívnym citom k otcovi, jeho osobu vo svojom živote potrebuje. Prvoinštančný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť obáv matky o bezpečnosť rodiny z dôvodu podnikania otca. Napriek tomu, že mal. H. v súčasnosti nie je v takmer žiadnom kontakte s otcom, otec mu v jeho živote chýba a potrebuje ho. Vzhľadom na vek mal. H., dlhodobú neprítomnosť otca ako aj obavy matky súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
4. Proti rozsudku podala včas odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že ho zrušuje a zakazuje otcovi stýkať sa s mal. synom H.. Uviedla, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, aké zámery má otec pri dožadovaní sa styku s dieťaťom. Trvá na svojich obavách o bezpečnosť syna.
5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec. Navrhol, aby napadnutý rozsudok ostal v platnosti. Uviedol, že zo strany matky sa jedná o jednoznačný cieľ a to zdiskreditovať jeho osobu. Pod pojmom „starostlivosť“ má matka na mysli, že jej bude platiť peniaze o ktoré si povie bez námietok. Ak s tým
nesúhlasil, začala mu brániť v kontakte so synom. Zdravotné problémy mal. H. začali, keď im začala brániť v kontakte. Mal. H. nezaujímajú dlhy jeho matky alebo otca. Poukázal na to, že matka zadlžila jeho.
6. K vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka. Uviedla, že otec ich ohrozuje svojimi rozhodnutiami. Neživil a neprispieval na potreby rodiny 5 rokov. Otec vôbec svojho syna nepozná. Ďalej uviedla, že došlo k zmene v rozvrhu mal. H. a to tak, že navštevuje plavecký kurz pre pokročilých od 18:15 - 19:30 hod. v stredu a vo štvrtok a ZUŠ od 13:40 - 16:30 v utorok.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie ktoré mu predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa ustanovenia § 385 C.s.p. v spojení s ustanovím § 387 C.s.p.
8. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (Pozri nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15)
11. Právo na styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti.
12. Úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a odvolací súd nepochybuje, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
13. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. (Pozri nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98)
14. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochýb nezastupiteľné miesto.
15. Zo správy z poradensko - psychologického procesu vyplýva, že mal. H. potrebuje, aby mal otec v jeho živote dôležitú úlohu, aby ho mal rád a aby sa mu venoval aj keď sa obáva, že ho otec opäť sklame.
16. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že vychádzajúc zo základných práv dieťaťa ako aj z potreby jeho zdravého vývoja je dôležité, aby maloleté dieťa malo prístup k obom
rodičom a istotu v tom, že na oboch rodičov sa môže spoľahnúť, rodičia sa o neho zaujímajú a majú miesto v jeho živote.
17. Vzhľadom na doterajší nepravidelný kontakt otca s mal. H. ako aj na vek mal. H. a na jeho naviazanosť na matku, prvoinštančný súd rozhodol správne pokiaľ určil úpravu styku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
18. Zákaz styku je veľmi závažná forma zásahu do rodičovských práv a povinností a dlhodobé časové obdobie nestretávania sa otca s mal. dieťaťom by znamenalo ich vzájomné odcudzovanie sa.
19. Obavy matky o bezpečnosť mal. H. neboli v tomto konaní ničím preukázané. Skutočnosť, že otec je spoločníkom v obchodných spoločnostiach, ktoré majú nedoplatky voči finančnej správe, či zdravotnej alebo sociálnej poisťovni nezakladá opodstatnenosť nariadenia zákazu styku otca s mal. dieťaťom.
20. Prvoinštančný súd teda rozhodol správne, pokiaľ návrh matky na zákaz styku s otcom zamietol.
21. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne potvrdil.
22. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).