Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-254-2015.pdf
PDF · 144.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/254/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Č. X, X., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Čipákom, Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. V. X, X., zastúpenému advokátkou Mgr. Erikou Sojkovou, Bočná 90, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že právny úkon žalovaného, ktorým sa domáha vrátenia daru - nehnuteľností v katastrálnom území L. X., zapísaných na I. Č.. XXXX, L. Č.. XXX C. P. XXX T. - Z. L. H. B. H. U. U. Č.. XXXX - G. J. na L. Č.. XXX, obsiahnutý v liste zo dňa 08.10.2014, je neplatný.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súd dňa 15.05.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že vrátenie daru nehnuteľnosti v kat. území L. X., Z. na I. Č.. XXXX, L.. Č.. XXX - Z. L. H. B. H. J. U.L.. Č.. XXXX, na L.. Č.. XXX, Z. L. Č.. P. XXXX/XX, oznámené žalovaným cestou H.Á. T.. Q. U., listom zo dňa 8.10.2014 je neplatné.
2. Žalobu odôvodnil tým, že on sa nikdy k žalovanému nesprával nemorálne, neslušne alebo hrubo. Naopak vždy sa k nemu správal slušne. Žalovaný si neprial, aby ho chodil žalobca navštevovať. Žalovaný nikdy neoznámil žalobcovi záujem, aby sa o neho staral a nevyžaloval od neho nijakú pomoc. Preto nie sú splnené podmienky pre vrátenie daru.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v r. 1997 žalovaný darovacou zmluvou previedol na neho a jeho dvoch súrodencov, na každého 1/3-inu nehnuteľnosti. Žalovaný im oznámil, že im to daruje, bolo to celé urobené na notárskom úrade. Žalobca si nepamätal, že by sa dohodli tak, že keď to bude otec požadovať, že mu predmetné nehnuteľnosti vrátia naspäť. V r. 2008 mu súrodenci darovali svoje podiely na nehnuteľnosti. S manželkou mal investičný zámer, že si na zadnej časti pozemku postavia prevádzku, pričom tú zadnú časť pozemku kúpil. Tá nebola predmetom darovania od žalovaného. Keď získal tú zadnú časť pozemku, plánoval celý pozemok zjednotiť, aby mal potrebný počet m2, aby sa tam dalo stavať. Vzhľadom k tomu, že zastavanosť je 28 % na týchto pozemkoch. Oslovil svojich súrodencov, že nedostane stavebné povolenie v takom rozsahu, v akom chce, a že potrebuje zjednotiť tie pozemky. Oznámil otcovi, že získal zadnú časť pozemku. Rozprávali sa o tom, ale o tom zjednotení mu nehovoril. On o tom otca neinformoval z dôvodu, že nevedel, či sa to podarí, lebo už v minulosti sa mu stalo, keď mal iný investičný zámer, došlo k nejakému úniku informácií od žalovaného. Preto o tom otca nechcel informovať predtým, ako sa mu podarí zjednotiť tie pozemky. Požiadal súrodencov, aby mu to darovali a oni s tým súhlasili. Je pravdou, že od r. 2008 sa stretávali zriedkavo, prestávali spolu komunikovať, pretože tie stretnutia boli pre žalobcu veľmi nepríjemné, pretože vždy tá debata skončila
tým, aby nehnuteľnosť previedol na manželku žalovaného a on s tým nesúhlasil. Nie je pravdou, že by sa správal voči žalovanému arogantne. On zdôrazňoval, že celá nehnuteľnosť je jeho, a že by sa to malo vrátiť a žalobca s tým nesúhlasil. V tom spočívala celá jeho arogancia. On mu neprikazoval, aby sa odtiaľ vysťahovali. Oni mu oznámili, že sa tam snažia trvalo presťahovať, s čím on nesúhlasil. On nezakazoval otcovi styk so svojimi deťmi, ale oni sa nenavštevujú, otec sa k nim ani nehlásil, nekontaktoval ich. On ho nekontaktoval, lebo nemá jeho aktuálne telefónne číslo, lebo to staré si zmenil. On otcovi nebránil, aby bol v tej nehnuteľnosti, ale oni nemali takú dohodu, že by mal otec dožiť v nehnuteľnosti. Je pravdou, že keď mal otec infarkt, kontaktoval ho syn jeho manželky X. Č., informoval ho o tom a požiadal ho, aby sa otcovi na jeho želanie ozval. Nevolal mu, lebo nemá naňho telefónne číslo. Bol dosť prekvapený, že ho kontaktoval pán Č. a nie priamo otec a pán Č. ho nahneval, lebo mu hovoril, že ten infarkt spôsobil žalobca. Pýtal sa ho, či je otec hospitalizovaný a povedal mu, že nie, že bol len na pohotovosti. Od r. 2008 sa mu nikdy nepodarilo stretnúť s otcom osamote, vždy tam bola prítomná aj jeho nová rodina. Pár mesiacov predtým, než mal otec infarkt mal stretnutie s pánom Č. a jeho sestrou, kde mu spomínali, ako si chcú vyriešiť bytovú otázku a tam sa nezhodli na tých bodoch a potom on nemal záujem s pánom Č. ďalej komunikovať. Na tom stretnutí naznačovali, že byt, ktorý má manželka žalovaného potrebujú pre dcéru a otec s manželkou by sa chceli natrvalo presťahovať do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Ďalej žalobca uviedol, že otec ho na tú nehnuteľnosť nevpúšťa. Boli tam s manželkou a zabuchol im dvere a povedal im, že tam nesmú ísť. Keď zazvonili, tak im žalovaný otvoril, chceli sa porozprávať, chceli začať komunikovať, ale on im zabuchol dvere s tým, že tam nemajú čo robiť. Kvôli tomu sa nesnažia ho nejako kontaktovať, resp. byť mu na očiach, lebo vždy to vyvoláva takúto reakciu. Za uvedenú nehnuteľnosť uhrádza daň. Od žalovaného iba požadoval, že keď tam majú podnikateľskú činnosť, aby si tú časť platili sami. Oni sú tam prihlásení na energie a to si uhrádzajú sami.
4. Žalobca ďalej uviedol, že pri uzatváraní darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo k žiadnej takej podmienke, že žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti dožije a v prípade, že to bude žalovaný potrebovať resp. požadovať, nehnuteľnosti mu budú vrátené späť. Žalovaný znemožňuje žalobcovi prístup do jeho nehnuteľností. Žalobca mal vždy záujem stretnúť sa so žalovaným osamote, avšak tento sa vždy chcel stretnúť iba za prítomnosti svojej novej rodiny a tieto stretnutia vždy eskalovali až do konfliktov, z tohto dôvodu sa prestal žalobca stýkať so žalovaným, aby predchádzal konfliktom. Nie je pravda, že by sa žalobca nezaujímal o zdravotný stav žalovaného, keď utrpel infarkt. Informoval sa u syna manželky žalovaného a bolo mu povedané, že otec je v poriadku a nie je hospitalizovaný. Keďže mu otec už pred tým povedal, že ho nechce vidieť, nenavštívil ho.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pri uzatvorení darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa všetci účastníci zmluvy dohodli, že v prípade, že o to žalovaný požiada, predmetné nehnuteľnosti mu budú prevedené späť do jeho vlastníctva. Žalovaný v roku 2008 zistil, že jeho deti T. a W. darovacou zmluvou previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalobcu. Od vtedy sa žalobca so žalovaným žiadnym spôsobom nekontaktuje, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o jeho život, zdravie či potreby. Keď žalovaný dostal dňa 12.6.2014 infarkt, na druhý deň požiadal syna svojej manželky, aby sa skontaktoval s jeho deťmi a informoval ich o jeho zdravotnom stav, aby sa mu deti ozvali. Napriek tomu sa žalobca svojmu otcovi neozval, nenavštívil ho a neinformoval sa ako sa jeho otec má.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že mal určité finančné problémy. Jeho rodičia krátko po sebe zomreli, prišlo k dedičskému konaniu, tak sa dohodli s jeho súrodencami, ktorí boli traja, že ten dom bude jeho. Keďže v tom dome sa vytvorili možnosti pre podnikania, tak on prenechal priestory, v ktorých dovtedy podnikal, žalobcovi za odplatu asi 120.000,- Sk a on pokračoval v tom, čo žalovaný začal, resp. v tom čo istú dobu aj spolu robili. V tých priestoroch, ktoré zdedil, bolo veľa roboty, bolo to treba upratať, prispôsobiť, čiastočne aj zrekonštruovať, takže on sa tam presťahoval aj so zvyšnou technológiou, ktorú predtým zaobstaral. Práve kvôli tej technológii sa dostal do finančných problémov. S manželkou založili spoločnosť s ručením obmedzeným. Ona sa stala jeho manželkou ešte pred tým dedičským konaním. Takisto bola jeho manželkou, keď to daroval deťom. Spolu s manželkou podnikali a z tých peňazí, ktoré z toho podnikania získali, vyplatil svojich súrodencov, teda z ich dedičských podielov na nehnuteľnosti, čo sa dialo aj po tom darovaní. Keďže mal tie finančné problémy, zavolal si všetky tri deti k sebe a povedal im, že to na nich prepíše, ale že keď to všetko pominie, tak to chce naspäť. Medzitým odkúpil trojizbový byt v J., ktorý prepísal na dcéru T. a syna W. a tiež sa postaral o to, aby žalobca dostal byt na Č. D.. Išlo o byt jeho svokry z predchádzajúceho manželstva. Teda on tým, že uzavrel nové manželstvo, nijako nezanevrel na svoje deti, práve naopak, snažil sa o nich postarať. On sám upozornil žalobcu na
to, že je v predaji tá zadná časť pozemku, ktorú on aj nakoniec získal a dal to napísať na seba a na svoju manželku. Odkedy predmetnú nehnuteľnosť zdedil, používal ju len na podnikanie, nebýval tam a ani v súčasnosti tam nebýva. V nehnuteľnosti by ale chcel bývať, ale treba to dať do poriadku, nakoľko v takom stave v akom je, nie je vhodná na bývanie. Stretnutí so žalobcom bolo niekoľko od roku 2008. Žalovaný bol veľmi prekvapený, že napriek tomu, že sa takto dohodli, že začali s tým manipulovať a urobili to za jeho chrbtom. Keď žalobcovi povedal, že tá zadná časť parcely sa dá získať, že je na to verejná dražba, v tom čase on ešte nevedel, že mu súrodenci darovali tie svoje podiely a vtedy ešte spolu normálne komunikovali. Až neskôr sa to dozvedel z katastra a bol veľmi prekvapený. Hneď volal žalobcovi, volal aj dcére T., tá mu povedala, že mu to mal žalobca vysvetliť. Potom bolo stretnutie u nich doma, to skončilo tým, že žalobca a dcéra T. odišli a buchli dverami. Potom mali ešte niekoľko stretnutí so žalobcom v reštaurácii Vetvár, ale vždy to bolo na návrh žalovaného. Ešte kým bol žalobca sám, tak sa s ním dalo hovoriť, dokonca aj sľúbil, že to dá do poriadku, avšak keď prišiel s manželkou, tak už bolo všetko inak. On ho nevolal k sebe do bytu, tak ani žalovaný ho už potom k sebe nevolal.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že výpovede svedkov, ako aj faktická skutočnosť, že aj 20 rokov po darovaní darované nehnuteľnosti užíva žalovaný svedčia o tom, že účastníci darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa dohodli, že faktickým užívateľom nehnuteľností bude naďalej žalovaný, a že keď o to žalovaný deti požiada, tieto mu nehnuteľnosti prevedú späť. Vzťahy medzi stranami sporu resp. medzi žalovaným a jeho deťmi boli aj 10 rokov po tom, ako sa druhý krát oženil v poriadku, dokonca nadštandardné. Vzťahy sa narušili až po tom, čo žalovaný zistil, že jeho deti naložili s predmetnými nehnuteľnosťami inak, než ako sa dohodli. Skutočným dôvodom, prečo žalobca nechce vrátiť žalovanému nehnuteľnosti je, že žalovaný v minulosti opustil matku žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný mal dňa 12.6.2014 infarkt, jeho deti ho ani na jeho výslovné želanie nekontaktovali a nenavštívili. Z výsluchu svedkov vyplynulo aj ďalšie chladné, arogantné, agresívne a výsmešné správanie detí žalovaného k žalovanému a členom jeho rodiny. Správanie žalobcu ako aj ostatných detí žalovaného k žalovaného nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Žalovaný ďalej uviedol, že má pochybnosti o platnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s ohľadom na ust. § 37 ods. 1 OZ a v nadväznosti na to aj darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
8. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov a oboznámením listinných dôkazov založených v spise a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
9. Darovacou zmluvou zo dňa 14.10.1997 spísanou formou notárskej zápisnice č. B. XXX/XXXX, B. XXX/XXXX daroval žalovaný žalobcovi a T. W. H. W. W. každému 1/3-inu nehnuteľností zapísaných na I. Č.. XXXX P. W.. Ú.. L. X., H. O. L.. Č.. XXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T. H. J. U.. Č.. XXXX, na L.. Č.. XXX. Zároveň účastníci zmluvy zriadili v prospech žalovaného a v prospech každého vlastníka parc. č. XXX vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez parc. č. XXX pešo a motorovým vozidlom v šírke 3 metre pozdĺž ľavého okraja parcely až po hranicu s parc. č. XXX.
10. Dňa XX.X.XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorú uzatvorili T. W. H. W. W. ako darcovia a žalobca ako obdarovaný, a ktorej predmetom bola nehnuteľnosť uvedená v predchádzajúcom odseku.
11. Podľa ambulantnej správy zo dňa XX.X.XXXX bol žalovaný dňa 13.6.2014 vyšetrený pre stav po kolapse. Tiež žalovaný predložil výmenný list - poukaz zo dňa X.X.XXXX od klinickej psychologičky podľa ktorého okrem iného u žalovaného dominujú prejavy reakcie na dlhodobý stres v rodine, únavový syndróm, poruchy spánku.
12. Listom zo dňa 8.10.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu a vyzval žalobcu, aby mu bezodkladne vrátil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na darovaných nehnuteľnostiach resp., aby mu previedol späť celú nehnuteľnosť. V liste žalovaný uviedol, že darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedol na žalobcu ako aj na ostatné jeho deti T. W. H. W. W. nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX P. W.. Ú.. L. X., H. O. L.. Č.. XXX - Z. L. H. B. C. P. XXX T. H. J. U.. Č.. XXXX, na L.. Č.. XXX. Pri uzatvorení darovacej zmluvy sa všetci účastníci zmluvy dohodli, že v prípade, keď to bude žalovaný potrebovať resp. požadovať, predmetné nehnuteľnosti mu budú vrátené späť. Tým sa zároveň zaviazali, že nebudú za života žalovaného s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Žalovaný však v roku 2008 zistil, že uzavreli darovaciu zmluvu, na základ ktorej T. W. H. W. W.
darovali svoje spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi. Týmto konaním žalobca a jeho súrodenci porušili vyššie spomenutú dohodu a naviac o uvedenom zámere žalovaného vopred ani následne neinformovali. Zároveň odkedy sa stal žalobca vlastníkom predmetných nehnuteľností (od roku 2008) sa so žalovaným žiadnym spôsobom nekontaktuje, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o jeho život, zdravie či potreby. So žalovaným sa od uvedeného času stretol žalobca len dvakrát, a to raz v roku 2012 a raz v rok 2013. Na tomto stretnutí sa však žalobca správal voči žalovanému arogantne a nariadil mu, aby sa z predmetných nehnuteľnosti do určitého časového obdobia vysťahoval. Ďalej bolo v liste uvedené, že je zrejmé, že potom, čo žalobca nadobudol jediný majetok svojho otca - predmetné nehnuteľnosti, už svojho otca nepotrebuje a preto ho absolútne vylúčil zo svojho života a aj zo života svojej rodiny. V dôsledku tohto jeho správania jeho otec nevidel jeho deti - svoje vnúčatá 6 rokov. Zároveň žalobca vyjadril svoj úmysel neumožniť svojmu otcov dožiť v predmetnej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s ich pôvodnou dohodou. Absolútny nezáujem žalobcu a jeho rodiny negatívne vplýva na zdravie žalovaného, čo vyvrcholilo dňa 12.6.2014, kedy žalovaný skolaboval a bola mu stanovená diagnóza „infarkt“. Žalobca sa žalovanému neozval ani potom, čo ho syn manželky žalovaného na druhý deň informoval o kolapse otca a požiadal ho, aby sa otcovi na jeho želanie ozval. Žalobca sa však žalovanému neozval, ani ho nenavštívil a ani sa neinformoval, ako sa otec má, a či niečo nepotrebuje. Ďalej bolo v liste uvedené, že vyššie popísaným konaním, a to najmä tým, že žalobca porušil podmienky zmluvy, na základe ktorej mu bola predmetná nehnuteľnosť darovaná, od uvedeného momentu o svojho otca sústavne a dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, že žalovaný v dôsledku tohto jeho počínania 6 rokov nevidel svoje vnúčatá a žalobca úplne odignoroval správu o nepriaznivom zdravotnom stave svojho otca a jeho želanie o skontaktovanie sa s ním, žalobca hrubo porušil resp. porušuje dobré mravy, ako to má na mysli ust. § 630 OZ. Preto žalovaný zrušil darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu a vyzval žalobcu, aby mu vrátil spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/3-iny resp. aby mu previedol späť celú nehnuteľnosť.
13. Listom zo dňa X.XX.XXXX č. Z.-XXXXX/XX vyzval Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor žalobcu, aby v lehote 30 dní predložil okresnému úradu kópiu žaloby o neplatnosť jednostranného úkonu darcu vo veci odstúpenia od darovacej zmluvy s tým, že v prípade, ak žalobca v stanovenej lehote nepodá žalobu o neplatnosť vykonaného jednostranného úkonu darcu bude to vyhodnotené, ako „akceptácia“ platnosti tohto úkonu a následne okresný úrad vykoná zápis práv z predloženej záznamovej listiny pod č. Z.-XXXXX/XX.
14. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľnosti L.. Č.. XXX C. P. XXX T. - Z. L. H. B. H. G. J. U.. Č.. XXXX na L.. Č.. XXX P. W.. Ú.. L. X.. Podľa výpisu z LV č. XXXX sú žalobca a jeho manželka výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX o výmere 297 m2 - záhrady v kat. úz. L. X..
15. Svedok W. W., brat žalobcu a syn žalovaného, uviedol, že raz sa stalo, že mu otec telefonoval do práce, že má prísť k notárovi, že treba súrne niečo podpísať, on tam prišiel, ako boli dohodnutí a dozvedel sa, že má podpísať darovaciu zmluvu s tým, že otec povedal, že im chce darovať svoj rodičovský dom. Z celého toho vyplynulo, že sa to neskôr ešte vysvetlí. Svedok sa pozrel na súrodencov a tí v podstate prikývli a povedali aby to podpísal, že sa to neskôr ešte vysvetlí. Tak to podpísal a išiel naspäť do práce. Pred týmto telefonátom sa s ním otec o tomto darovaní nebavil. Vysvetlilo sa to až dlhú dobu potom, až keď otec začal mať s bratom konflikt, kvôli tejto veci, čo bolo asi dva, tri roky dozadu. Otec povedal, že vtedy považoval za vhodnejšie, aby ten dom vlastnili oni, aby to bolo nejaké ich zabezpečenie do budúcna. Svedok osobne po tom, ako vznikol konflikt medzi žalobcom a žalovaným pri tom nebol, ale rozprával sa aj s jedným, aj s druhým. Svedok darovanie neinicioval. Brat bol vždy pre neho autorita, čo sa týka aj nakladania s majetkom. Vždy sa na neho obracal. Dozvedel sa, že brat získal časť pozemku, ktorý susedil s tým domom, tak sa aj so sestrou bavili s tým, že by bolo najlepšie, keby to celé vlastnil brat. Darovacia zmluva bola uzatvorená z iniciatívy brata. Svedok sa s ním už predtým, ako uzatvorili tú druhú darovaciu zmluvu bavil o tom, že by bolo pre neho výhodnejšie, keby to vlastnil žalobca, ale on povedal, že to nechce riešiť a potom sa k tomu vrátili až dodatočne. Po roku 2008 svedok nebol prítomný pri žiadanom stretnutí žalobcu so žalovaným. Nikdy nebol svedkom takého správania žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o vzťah svedka k otcovi svedok uviedol, že sa s ním dlhšiu dobu nerozprával, ale to sa stalo aj v minulosti, že sa dlhšiu dobu nerozprávali. On považuje svojho otca za pracovitého a čestného človeka a bude ho mať vždy rád a vždy mu bude ochotný pomôcť, pokiaľ to bude potrebovať, ale svedok keď v minulosti potreboval pomôcť, tak sa skôr obracal na žalobcu. Párkrát došlo k takým konfliktom, že svedok mal taký pocit, že
otec má dvojitý meter a veci, ktoré vyčíta jemu preňho neplatia a naopak. Posledné stretnutie, ktoré mali s otcom, z neho mal taký pocit, že jeho vôbec nezaujíma ako sa má, ale chcel len riešiť ten problém s týmto bytom. Svedok mal pocit, že on je pod vplyvom svojej novej rodiny. On vždy apeloval na otca, aby sa pokúsil s bratom nejako dohodnúť, aby viedli nejaký dialóg, aby to nebolo len formou nejakých ultimát zo strany otca. Takisto sestra, keď bola naposledy za otcom, tak od nej počul, že sa pohádali, a že v podstate musela odtiaľ ujsť. Pár rokov dozadu sa stretol s X. Č. a keď sa začali rozprávať o tom, ako sa veci majú, tak on povedal, že celý problém vznikol z toho, že brat chce pripraviť otca o jeho majetok. Jeho brat je tiež čestný a pracovitý človek a nebol by schopný ani ochotný niekoho okradnúť. Ich vzťah je však zložitý, kvôli tejto záležitosti, ale brat nikdy nebránil otcovi v užívaní tej nehnuteľnosti. Naopak mu pomohol tým, že získal tú druhú časť tej nehnuteľnosti. Ďalej svedok uviedol, že otec ho nekontaktuje ani nenavštevuje odkedy sa naposledy stretli, čo bolo dva alebo tri roky dozadu. Keď sa svedok dozvedel, že otec mal infarkt, nebol za ním, lebo mal pocit, že by to bola znova ďalšia situácia, kedy by museli riešiť túto vec. Pri podpise darovacej zmluvy so žalovaným neboli nijaké podmienky. Po darovaní nehnuteľnosti žalobcovi sa so žalovaným stretol asi dva alebo trikrát. Naposledy to bolo o tom, že sa žalovaný snažil od neho zistiť, či mu žalobca za to, že mu daroval časť nehnuteľnosti, dal nejaké peniaze.
16. Svedkyňa T. W., sestra žalobcu a dcéra žalovaného, uviedla, že otec ich všetkých troch zavolal k jednému termínu k notárke, bez nejakej predošlej prípravy, o čo presne sa jedná a z akého dôvodu. U notárky podpísali darovaciu zmluvu, kde im daroval pozemok, každému 1/3. Na tomto pozemku bolo ešte vecné bremeno, pretože zadnú časť pôvodného pozemku si otec ponechal. Notárka im prečítala tú zmluvu. Nebola medzi nimi žiadna ústna ani písomná dohoda, že tento dar mu budú musieť v budúcnosti za nejakých okolností vracať. Otec so svojou druhom manželkou na tomto pozemku podnikal a naďalej aj po tom darovaní nerušene v tom pokračoval. To že má dlhy, aké a v akej výške, o tom s ňou nehovoril. To, že má nejaké dlhy predpokladala na základe toho, že v ich byte, z ktorého sa otec po rozvode odsťahoval, ho niekoľkokrát hľadali policajti, nakoľko mu chceli doručiť nejaké zásielky a on si nenahlásil zmenu bydliska. O tomto ho informovala a povedal jej, že si to nemám všímať, že on to rieši. Podstatne neskôr povedal, že má nejaké dlhy, ale podrobnejšie to s nimi nerozoberal. Po nejakej dobe aj došlo k exekúcii, čo sa dozvedela od svojho staršieho brata. Otec to s nimi naďalej nerozoberal. Po celú túto dobu, otec so svojou manželkou tam podnikali, navštevovali sa a svedkyňa mu nijako nezasahovala do jeho činnosti. Žalobca ju potom informoval, že tá zadná časť pozemku je stratená, ale že sa chce pokúsiť ho nejako získať a to sa mu aj podarilo. Na tej zadnej časti pozemku si chcel postaviť halu pre svoju vlastnú prevádzku a na to, aby tam mohol stavať, potreboval viacej m2 a spýtal sa jej a mladšieho brata, či by mu svoje časti darovali. Ona chcela, aby zostalo všetko, tak ako predtým, teda aby tam otec naďalej podnikal, a aby mu do toho brat nezasahoval. Žalobca ju informoval, že sa s otcom rozprával, že mu povedal, že sa mu podarilo získať tú zexekvovanú časť pozemku späť a takisto, že si od neho vyžiadal povolenie, či súhlasí s tým, aby mal vzadu halu. Takisto mu povedal, že na to potreboval získať ich časti pozemku. Toto jej povedal žalobca, a jej neskôr otec, pri vzájomnom rozhovore potvrdil, že proti tomu nemal námietky. Teda proti tomu, že vzadu bude hala, a že bude darovanie. Otec sa pýtal žalobcu, či sa s nimi vyrovnal. Žalobca povedal, že áno, vyznelo to ako jediná podmienka, aby s tým otec súhlasil. Zrazu sa všetko zmenilo, keď otec zistil, že nejakú dobu už pred týmto rozhovorom ona a jej brat darovali svoju časť pozemku žalobcovi. Veľmi nahnevaný ju kontaktoval, povedal, že sa chce stretnúť s ňou aj so žalobcom. V podstate povedal, že mu vadí, že teraz všetko patrí jednej osobe, jeho najstaršiemu synovi. Pri tomto rozhovore povedal, že chce aby sa všetko prepísalo na jeho manželku, teda nie na neho. Takisto žiadal, aby žalobca ten zexekvovaný pozemok, ktorý otec z vlastnej viny stratil, aby ho za tú istú cenu, za ktorú ho získal, predal jeho manželke. Od tohto momentu sa úplne narušil jej vzťah s otcom. Odvtedy ju otec kontaktoval už len dva krát, ona s tým vždy súhlasila, teda so stretnutím. Pri prvom stretnutí boli len ona a otec. Chvíľu sa rozprávali o každodenných veciach a nakoniec jej povedal ultimátum, že ak do roka neprevedú pozemky na jeho manželku, tak sa niečo stane. Povedal jej, že celá táto záležitosť má negatívny vplyv na jeho zdravie, že zle spí, na čo mu povedala, že to berie na vedomie, ale že je to spôsobené ním samým, teda neopodstatneným strachom, že ho vlastný syn podviedol. Pri treťom stretnutí ju otec pozval k sebe domov. Tiež sa rozprávali o tom, čo sa udialo za posledné mesiace. Postupne sa jeho tón menil a nakoniec veľmi rozčúlený jej povedal, že chce vrátiť pozemok. Opakovane ho odkázala na staršieho brata s tým, že ona mu svoju časť pozemku darovala, a že už nie je vlastníkom. Bol veľmi rozčúlený, veľmi hlasno rozprával, trieskal do stola, nadával na jej brata. Takže jej bolo jasné, že cieľom tohto stretnutia nebol záujem o ňu, ale išlo o ten pozemok. Preto sklamaná odišla a zabuchla dvere. Na základe týchto skúseností dospela k záveru, že kým sa nezlepší ich vzťah, tak ani jej ani jemu nebude prospievať, keby sa stretávali. Ďalej svedkyňa uviedla,
že potom, čo darovala svoj podiel na pozemku žalobcovi bola svedkom len jedného stretnutia žalobcu so žalovaným. Otec má veľmi direktívny tón. Len požaduje, nebola s ním možná nejaká debata, žalobca sa snažil otcovi vysvetliť okolnosti a podľa nej sa dobre ovládal. Keď mal otec infarkt nekontaktovala ho, lebo ten infarkt bol údajne spôsobený jej správaním. Žalobca nikdy nebránil užívať žalovanému predmet darovania. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu k žalovanému k tomu svedkyňa uviedla, že je to taký klasický vzťah najstaršieho syna k otcovi. Možno, že ho otec berie ako konkurenciu. V každom prípade sa k nemu chová prísnejšie ako k mladším súrodencom. Tým pádom ten vzťah, je skôr ako medzi firemnými konkurentmi a nie medzi otcom a synom. Jej brat sa nikdy k otcovi nesprával neslušne, hrubo, nikdy ho neohrozoval. Nikdy nebola svedkom porušenia dobrých mravov zo strany žalobcu voči žalovanému.
17. Svedkyňa T. W., manželka žalobcu, uviedla, že so žalobcom sa zoznámili asi pre 25-timi rokmi a manželstvo uzatvorili v decembri 1998. Ona nebola prítomná pri uzatváraní darovacej zmluvy, ktorou žalovaný daroval nehnuteľnosť žalobcovi a jeho dvom súrodencom, ani pri žiadnych rozhovoroch o tom pred uzavretím zmluvy. Vie o tom, že žalobcovi súrodenci mu darovali svoje podiely na nehnuteľnosti. Brali si vtedy pôžičku, lebo chceli stavať na tom zadnom pozemku. Preto to žalobcovi súrodenci aj darovali, aby sa to zjednotilo, aby tam mohli stavať. Svedkyňa nebola prítomná pri tom, keď žalovaný žiadal od žalobcu, aby pozemok previedol na jeho manželku, hovoril jej to žalobca. Nikdy nebola prítomná pri tom, že by sa žalobca voči žalovanému správal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nie je konfliktný typ. Asi pred desiatimi rokmi bola na tej nehnuteľnosti, lebo vybavovala stavebné povolenie a žalovaný ju vyhodil, tresol bránkou a povedal jej, že má vypadnúť, lebo že nahucká na ňu psy. Potom sa ešte raz stretli v reštaurácii Vetvár so žalovaným a jeho manželkou. Celé to bolo o tom, že žalovaný sa chcel do nehnuteľnosti nasťahovať aj s manželkou a ona mu povedala, že s tým nesúhlasí. Žalobca tiež nesúhlasil. Oni tam len sedeli, oni rozprávali a na konci im povedali, že nesúhlasia, aby sa tam nesťahovali. So žalovaným sa nenavštevujú ani nekontaktujú. Žalovaný vnúčatá nekontaktuje.
18. Svedkyňa Q. W., manželka žalovaného, uviedla, že keď zomrel manželovi otec a oni v tom čase ešte neboli manželia, ale už mali päťročný vzťah, tak sa rozhodli, hlavne manžel, že pri dedičskom konaní bude mať záujem o ten dom, lebo to bol jeho rodičovský dom a v ňom vyrastal. Keď dom prevzali, rozhodli sa, že by v ňom chceli podnikať a na starobu, že by v ňom chceli žiť. Medzitým sa ukázalo, že manžel mal z predchádzajúceho podnikania nejaké dlžoby, a preto sa rozhodol, aby dom zachránil, darovať ho svojim trom deťom. Podľa jeho vyjadrenia mu bolo sľúbené, že keď sa všetky jeho finančné záležitosti vyriešia, že mu bude dom vrátený. O tomto jej povedal neskôr, že to takto urobil. Ona z toho bola trochu vyvedená z miery, pretože ten dom spolu vyplácali manželovým súrodencom na splátky. Manžel jej povedal, že sa nemusí obávať, že on svojim deťom dôveruje, a že keď bude všetko finančne v poriadku, dom sa im vráti. S manželovými deťmi mali dobré vzťahy. Navštevovali sa na narodeniny, na meniny, na Vianoce, grilovali spolu. Manžel odkúpil byt, v ktorom bývali jeho deti W. H. T., a daroval im ho, aby mali zabezpečené bývanie. T. sa rozhodla, že pôjde študovať do Nemecka japončinu a oni jej na štúdium prispievali, čo ich stálo 280.000,- Sk. Takisto, keď bola na študijnom pobyte v Japonsku, tak jej platili odvody, posielali jej balíky, čo ich stálo dosť peňazí. Keďže žalobca sa po škole zamestnal u manžela vo firme, manžel sa rozhodol, že mu firmu odstúpi a dopomohol mu svojimi konexiami aj získať byt. Z toho bolo vidieť, že tie vzťahy boli dobré a snažili sa manželovým deťom pomáhať. Vzťahy sa zhoršili v r. 2008, keď manžel náhodou prišiel na to, že celá nehnuteľnosť je napísaná len na žalobcu. Boli z toho prekvapení, lebo im nikto nič také neoznámil dopredu. Od toho momentu manžel začal veľmi trpieť, v noci nespával, zvýšil sa mu krvný tlak, dostal arytmiu, pretože bol stále v strese. Odvtedy sa tie vzťahy úplne narušili a prestali sa stýkať s manželovými deťmi. Aj napriek tomu pozvali dcéru T., keď bola na Slovensku, k nim domov. Ona pozvanie prijala a asi dve hodiny sa bavili o bežných veciach, a keď obrátili reč na dom a chceli sa dozvedieť, prečo poza chrbát ten dom prepísala, tak sa okamžite zobrala, že odíde preč. Ona ju išla odprevadiť k bráne, kde sa rozplakala a povedala jej, v akom zlom zdravotnom stave je manžel, a že sa oňho bojí. Ona ju sotila do dverí a povedala, že odchádza preč, že ju to nezaujíma. Takisto neskôr pozvali syna W., keďže chceli tie vzťahy dať do poriadku, tiež sa bežne bavili, a keď prišla reč na dom, chceli sa tiež spýtať prečo to spravil, prečo to prepísal na svojho brata, tak sa postavil a odišiel. Odvtedy v podstate ani T., H. W. nevideli. Boli ešte stretnutia so žalobcom. Prvé bolo v reštaurácii Vetvár, kde boli oni dvaja s manželom a prišiel aj žalobca. Tam manžel žiadal, aby sa to dalo všetko späť do poriadku. Žalobca uviedol, že bude o tom rozmýšľať, nepovedal, že nie, a že sa ozve. Prešiel dlhý čas, možno pol roka, možno rok, manžel znova zavolal a opätovne sa stretli v reštaurácii Vetvár, kde boli oni dvaja s manželom a žalobca prišiel so svojou manželkou. Keď im hovorili niečo ohľadom domu, začali sa uškŕňať, smiať a celkovo sa chovali arogantne. Dokonca bolo povedané, že ešte dva roky ich nechajú v tej ich firmičke a potom ich vyhodia. Na to odišli. Svedkyňa
ďalej uviedla, že keď mal žalovaný infarkt požiadala syna Borisa, aby to oznámil všetkým trom deťom. Podľa jeho slov, telefonoval so žalobcom, nadiktoval mu jeho telefónne číslo, pretože on sľúbil, že sa otcovi ozve. Dcére T. nechal len SMS-ku a keď volal synovi W., ten mu položil telefón. Takže dodnes sa deti ohľadom infarktu neozvali. Svedkyňa ďalej uviedla, že nebola svedkom, že by obdarovaní prisľúbili, že dar vrátia. Žalovaný mal v minulosti problémy s alkoholom a agresivitou, ale teraz už nie. Raz sa stalo, že ju fyzicky napadol, ale to ešte neboli manželia.
19. Svedok X. Č., syn manželky žalovaného, uviedol, že sporové strany pozná, a to asi dvadsať rokov. Pracovali spolu v jednej firme. On nebol prítomný pri uzatváraní darovacej zmluvy medzi žalovaným a jeho deťmi. O nejakom probléme sa dozvedel v r. 2008, kedy mu mama povedala, že vznikol nejaký spor ohľadom domu a vtedy sa dozvedel, že asi desať rokov predtým žalovaný prepísal tento dom na svoje tri deti z dôvodu, že mal finančné problémy, teda nejaké dlžoby a bol naňho exekučný príkaz. Aby tento dom zachránil, daroval ho aj s pozemkom svojím trom deťom. Od matky vie, že medzi nimi bola dohoda, že keď si vyporiada svoje finančné problémy, tak sa tento stav vráti do pôvodného stavu. Nič také sa nestalo, práve naopak, deti sa dohodli a dva diely previedli na žalobcu. Žalovaný bol z toho dosť zničený a trápil sa. Svedok vnímal vzťah detí a otca a nevidel v tom žiadny problém, oni k jeho mame chodili dosť často na návštevu, aj nejaké Vianoce trávili spolu. Žalovaný dokonca podporoval svoje deti, svedok študoval v Rakúsku, aj jeho podporovali, a takisto podporovali dcéru žalovaného T., ktorá žila v Nemecku a posielali jej peniaze na štúdium. Svedok si dohodol v r. 2013 stretnutie so žalobcom, aj s jeho sestrou W. Č., chceli vyriešiť túto situáciu, pretože sa to týka aj ich rodiny, nakoľko predmetný dom vyplácala jeho mama zo svojich peňazí. Plánovali tam bývať na dôchodku a byt, ktorý teraz majú, mal ísť jeho sestre. Na tomto stretnutí sa žalobca od začiatku správal arogantne. Hovoril, že táto situácia sa nevyrieši, a že to, kde je teraz jeho otec, za to si môže sám svojím konaním v minulosti. Povedal, že ich mama zobrala ich rodine manžela. Opýtal sa ho, či si uvedomuje, že okrem tejto nehnuteľnosti jeho otec už v podstate nemá nič, a keby mu nevyšiel vzťah s jeho mamou, že môže skončiť na ulici. Na to mu žalobca povedal, že je to jeho problém, a že keby sa tak aj stalo, že by oňho neprejavil záujem. V r. 2014 mal žalovaný infarkt a požiadal svedka, aby zavolal jeho deťom, aby vedeli v ako je stave. On zavolal T., tá mala zapnutý odkazovač, následne jej poslal SMS-ku, že jej otec má infarkt, a aby mu zavolala naspäť. Takisto volal synovi W., ktorý po predstavení niečo nezrozumiteľne zamrmlal a potom to položil, tiež mu poslal SMS-ku. Volal aj so žalobcom, popísal mu situáciu, reagoval veľmi chladne, nezaujímal sa o podrobnosti. Pýtal sa ho, či má nejaký kontakt na svojho otca, povedal že nemá a teda mu to telefónne číslo nadiktoval. Žalobca sa ho iba pýtal, či je otec hospitalizovaný. Uistil ho, že budú otca kontaktovať. Ani jedno z detí sa na základe tejto iniciatívy s otcom doteraz nespojilo. Pri stretnutí so žalobcom žalobca hovoril, že za celú situáciu je zodpovedný sám jeho otec. Keď sa ho pýtali na konkrétne vysvetlenie prečo, tak im nedal žiadnu konkrétnu odpoveď. Tiež hovoril, že za danú situáciu, v ktorej sa otec nachádza, je zodpovedná svedkova mama. Takisto povedal, že keby ho videl ako bezdomovca niekde na ulici, tak že by mu nepomohol.
20. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
24. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého v liste žalovaného zo dňa 08.10.2014 (súd pri tom nie je viazaný presným znením petitu žaloby, podstatné je aby bolo zo žaloby zrejmé, čoho sa žalobca domáha).
25. Tiež je potrebné uviesť, že právny úkon obsiahnutý v liste žalovaného zo dňa 08.10.2014 nie je odstúpením od darovacej zmluvy, ako to nepresne označil Okresný úrad v Bratislave vo svojom liste zo dňa 3.11.2014, ale ide o výzvu na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ, ktorá však má dôsledky odstúpenia od zmluvy. V každom prípade však Okresný úrad v Bratislave vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti tohto jednostranného právneho úkonu žalovaného resp. na preukázanie, že takúto
žalobu podal, v opačnom prípade by to vyhodnotil ako akceptáciu tohto právneho úkonu žalobcom. Tým je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
26. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných alebo uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Nakoľko však pre naplnenie ustanovenia § 630 OZ sa vyžaduje hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným. Pre toto posúdenie sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako mal obdarovaný s darom naložiť. Porušovanie dobrých mravov iných osôb napr. príslušníkov rodiny obdarovaného, nie je pre vrátenie daru významné. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať porušenie značnej intenzity alebo porušovanie, ktoré možno označiť ako sústavné. Môže ísť napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 OZ. Porušenie dobrých mravov nemožno posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý tu je v danom mieste a čase aj so zreteľom na vzájomné správanie darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu.
27. Žalovaný vyzval listom zo dňa 08.10.2014 žalobcu na vrátenie daru. Pokiaľ žalovaný poukazoval aj na závadné konania ďalších obdarovaných syna W. H. J. T. to, ako už bolo uvedené vyššie, nemá pre toto konanie žiaden význam, nakoľko porušovanie dobrých mravov iných osôb napr. príslušníkov rodiny obdarovaného, nie je pre vrátenie daru významné. V tomto konaní bolo potrebné posudzovať iba spávanie žalobcu, ako jedného z obdarovaných, nakoľko právnym úkonom obsiahnutým v liste zo dňa 08.10.2014 vyzval žalovaný iba žalobcu na vrátenie predmetu daru. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že žalovaný videl hrubé porušenie dobrých mravov v tom, že žalobca porušil podmienky zmluvy, na základe ktorej mu bola predmetná nehnuteľnosť darovaná, od uvedeného momentu o svojho otca sústavne a dlhodobo neprejavuje žiadny záujem, že žalovaný v dôsledku tohto jeho počínania 6 rokov nevidel svoje vnúčatá a žalobca úplne odignoroval správu o nepriaznivom zdravotnom stave svojho otca a jeho želanie o skontaktovanie sa s ním.
28. Žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní darovacej zmluvy sa so žalobcom a jeho ďalšími dvomi deťmi dohodol, že keď o to požiada, vrátia mu predmet daru. Takáto (ústna) dohoda však nebola v konaní ničím preukázaná. Žalobca ako aj ďalší dvaja obdarovaní popreli, že by k takej dohode došlo. Je pritom irelevantné, či výpovede svedkov W. W. H. T. W. boli alebo neboli v tejto otázke ovplyvnené žalobcom, nakoľko žalobca nemusel v konaní preukazovať, že k uzavretiu takejto dohody nedošlo. Bol to žalovaný, kto znášal dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie o tom, že takáto dohoda bola medzi účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená, pričom toto dôkazné bremeno neuniesol. Skutočnosť akým spôsobom nadobudol darca predmet darovania (že zaň musel zaplatiť napr. pri kúpe alebo prípadne ustupujúcim dedičom) nemôže sama osebe preukazovať, že pri darovaní si vymienil, že keď prejaví záujem, obdarovaní mu predmet daru vrátia. Takisto skutočnosť, že obdarovaní naďalej umožnili žalovanému dlhoročne užívať darovanú nehnuteľnosť, nesvedčí o existencii takejto dohody, keď táto skutočnosť mohla byť púhym prejavom vďačnosti obdarovaných voči darcovi.
29. Subjektívna nepokojnosť darcu s tým, ako obdarovaný naložil s predmetom daru potom, ako sa stal jeho vlastníkom, nemôže byť dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 OZ, nakoľko konanie, ktorým realizuje vlastník veci (hoci aj nadobudnutej darovaním) svoje vlastnícke právo, nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. Naviac v tomto prípade žalobca s predmetom daru (spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti) nijako nenakladal.
30. V konaní nebolo preukázané ani iné správanie sa žalobcu voči žalovanému, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Nedopustil sa voči žalovanému fyzického násilia, hrubých urážok, ale ani neposkytnutia potrebnej pomoci, nakoľko žalovaný ani sám v konaní netvrdil, že by od žalobcu potreboval pomoc a ani akú konkrétnu pomoc by od neho potreboval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k určitému zhoršeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným potom, čo sa žalovaný v roku 2008 dozvedel, že ostatní obdarovaní darovali svoje podiely na nehnuteľnosti žalobcovi. Toto zhoršenie vzťahov však nemožno pričítať len žalobcovi. Z vykonaného dokazovania (najmä výsluch
svedkov) vyplynulo, že to bol žalovaný kto začal prejavovať nespokojnosť s tým, že obdarovaní darovali svoje podiely na nehnuteľnosti žalobcovi a žiadať o to, aby previedli nehnuteľnosť naspäť jemu alebo jeho manželke a v podstate redukoval rozhovory pri vzájomných stretnutiach iba na túto tému. Keď s tým žalobca nesúhlasil, vzťahy sa zhoršili, komunikácia sa obmedzila až úplne prestala. Žalovaný však tiež aktívne nevyhľadával stretnutia so žalobcom a jeho rodinou (vnúčatami) z iných dôvodov. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že bol žalobca obviňovaný zo zhoršenia zdravotného stavu žalovaného. Za takýchto okolností nebolo možné spravodlivo očakávať od žalobcu, že tento bude aktívne vyhľadávať stretnutia so žalovaným a kontaktovať sa s ním a pokiaľ tak nerobil, nemožno to hodnotiť, vzhľadom aj na prístup žalovaného, ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. A ani skutočnosť, že sa žalobca neozval žalovanému, keď sa dozvedel, že mal žalovaný infarkt, potom čo bol obvinen,ý že mu ho spôsobil a potom, čo sa dozvedel, že žalovaný nebol hospitalizovaný, nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov.
31. Žalovaný namietal, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplantá pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ (a to najmä pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle najmä na strane žalovaného), podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je urobený vážne ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že žiaden nátlak nebol na žalovaného pri uzatváraní darcovej zmluvy vyvíjaný. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že žalovaný chcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne následky, ktoré sú inak s uzatvorením darovacej zmluvy spojené, teda chcel darovať nehnuteľnosť svojim deťom. A pokiaľ by aj prejav jeho vôle trpel nedostatkom vážnosti, vzhľadom na nepreukázanie, že by to obdarovaným bolo pri uzatváraní zmluvy zrejmé (keďže nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že sa pri uzatváraní darovacej zmluvy so žalobcom a jeho ďalšími dvomi deťmi dohodol, že keď o to požiada, vrátia mu predmet daru, teda že sa malo jednať o „dočasné“ darovanie), darovacia zmluva sa aj tak považuje za platnú. Taktiež nebol preukázaný nedostatok slobodnej a vážnej vôle na strane obdarovaných. Vzhľadom na uvedené súd nezistil, že by darovacia zmluva zo dňa 14.10.1997 (a teda ani následná darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX) bola neplatná. Ak by aj bola darovacia zmluva neplatná, bol by neplatný aj právny úkon obsiahnutý v liste žalovaného zo dňa 8.10.2014 - výzva na vrátenie daru (čoho sa žalobca v konaní domáhal).
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe vyhovel.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).