Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cb-31-2017.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/31/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore navrhovateľky: PRVÁUMÝVACIA Piešťany s.r.o., IČO 50 227 262, so sídlom Trenčianska Turná č. 2508, proti odporkyni: ALFA REAL s.r.o., IČO 48 182 214, so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia t a k t o
rozhodol:
Návrh na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 15.03.2017 (došlým súdu dňa 27.03.2017) domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve odporkyne evidovaných na I. Č.. XXXX, H. O. B. L. - L.. Č.. XXXX/X, Z. L. H. B. C. P. XXXX T., L.. Č.. XXXX/X, Z. L. H. B. C. P. XXXX T., L.. Č.. XXXX/X, Z. L. H. B. C. P. XXX T., L.. Č.. XXXX/X, Z. L. H. B. C. P. XX T. H. U. U. U.. Č.. XXXX, L. B. L. L.. Č.. XXXX/ X, P. P. W.. Ú.. L., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky titulom zmluvnej pokuty vo výške 300.000,- eur zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2016.
2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 07.04.2016 uzavrela s odporkyňou Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len "Zmluva"), ktorou odporkyňa ako prenajímateľ prenechala navrhovateľke ako nájomcovi do užívania časť nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 3489, vedenom Okresným úradom Piešťany, označených ako zhora uvedené parcely za účelom zriadenia a prevádzkovania samoobslužnej bezdotykovej autoumyvárne s prevádzkovou dobou 24 hodín. Nájomné bolo medzi účastníkmi Zmluvy dohodnuté na 40,- eur za 1 m2 a rok bez DPH za 450,- m2 prenajatých pozemkov, teda 18 000,- eur bez DPH ročne, a splatnosť nájomného bola dojednaná v mesačných platbách vo výške 1 500,- eur bez DPH. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súlade s bodom 5.1 Zmluvy sa prenajímateľ zaviazal odovzdať nájomcovi nebytové priestory v stave spôsobilom na obvyklé užívanie na základe písomnej výzvy nájomcu na odovzdanie predmetu nájmu. Odporkyňa ako prenajímateľ na opakované výzvy navrhovateľky nereagovala a predmet nájmu v zmysle bodu 5.1 Zmluvy neodovzdala. Uviedla tiež, že podľa bodu 5.16 Zmluvy sa prenajímateľ zaviazal poskytovať nájomcovi bez zbytočného odkladu nevyhnutnú súčinnosť pri riešení a zabezpečení nájomcom požadovaných úkonov smerujúcich k vydaniu územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ako aj ďalších úkonov súvisiacich s vydaním týchto rozhodnutí. Prenajímateľ podpisom zmluvy vyjadril súhlasné stanovisko nájomcovi s umiestnením stavby napĺňajúcej dohodnutý účel nájmu podľa Zmluvy, odporkyňa potrebnú súčinnosť navrhovateľke neposkytla. Poukázala tiež na bod 4.7 Zmluvy, ak ktorákoľvek zmluvná strana uplatní výpoveď podľa tejto Zmluvy, je oprávnená požadovať od druhej zmluvnej strany zmluvnú pokutu ako peňažnú sankciu, zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 300 000,- eur, zmluvná strana, ktorá je zaťažená povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je povinná túto zmluvnú pokutu zaplatiť do 15 dní odo dňa uplynutia výpovednej doby bez predchádzajúcej písomnej výzvy na jej zaplatenie na účet druhej zmluvnej strany. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa ako prenajímateľ svojvoľne jednostranne upravila v texte Zmluvy časť bodu 4.7 Zmluvy upravujúcej splatnosť nároku bez toho, aby k tomu navrhovateľka dala svoj písomný súhlas. Navrhovateľka zastáva názor, že
už doručením výpovede odporcovi vznikol navrhovateľke nárok na zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- eur. Navrhovateľka odôvodnila potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poukazom na ustanovenia §§ 343, 344, 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a skutkovo tak, že ešte pred samotným uplynutím výpovednej doby sa odporkyňa pokúsila previesť svoj nehnuteľný majetok zapísaný na I. Č.. XXXX L. W.. Ú.. L., L. L. B. N. Č.. XXXXXXXX, uverejnený na webovom sídle: www.bazos.sk, v časti reality a na I. Č.. XXXX P. W.. Ú.. L. Y. L. P. Č.. XXX/XXXX vyznačená plomba a podľa navrhovateľky je jednoznačné, že odporkyňa uskutočňuje úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku, čím bezprostredne ohrozuje exekúciu peňažnej pohľadávky navrhovateľky. Tiež poukázala na to, že podľa údajov z katastrálneho portálu odporkyňa nedisponuje iným majetkom, ktorý by v prípade exekúcie mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky a navrhovateľka zastáva názor, že exekúcia jej pohľadávky je úkonmi odporcu ohrozená a preto sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnom majetok odporkyne. Podľa navrhovateľky prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijako neobmedzí odporkyňu v jej prevádzkovej činnosti, ani iné dispozičné oprávnenie odporkyne ako vlastníka predmetných nehnuteľností a odporkyni nevzniknú nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe žiadne škody. Záverom navrhovateľka uviedla, že chce dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky na peňažné plnenie, pričom poukázala na rozhodnutie R 41/1995, a podľa navrhovateľky zriadenie záložného práva dostatočne zabezpečí prípadnú exekúciu pohľadávky navrhovateľky a prípadný prevod nehnuteľností nezmarí navrhovateľke možnosť výkonu záložného práva s ohľadom na vecno-právny charakter zabezpečenia, žiaden kupujúci nebude môcť tvrdiť, že nemal vedomosť o existencii navrhovateľkinej pohľadávky a záložného práva, následkom čoho bude navrhovateľka v prípadnom súdnom konaní o odporovateľnosť prevodu nehnuteľného majetku úspešná a súčasne, že žiaden kupujúci nebude môcť tvrdiť, že nemal vedomosť o existencii navrhovateľkinej pohľadávky, následkom čoho bude zjednodušená dôkazná situácia v prípadných trestných konaniach voči štatutárom odporcu a prípadný kupujúci sa nebude môcť dovolávať ochrany titulom svojej dobromyseľnosti.
Navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazy:
Informatívny výpis odporkyne z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03. 2017, Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2016, Informatívny výpis navrhovateľky z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2017, Výzvu nájomcu na odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 01.07.2016, Fotokópiu rubnej strany poštového podacieho lístka zo dňa 07.07.2016, Opakovanú výzvu nájomcu na odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 19.09.2016, Fotokópiu rubnej strany poštového podacieho lístka zo dňa 23.09.2016, Výpoveď zmluvy zo dňa 01.12.2016, Fotokópiu rubnej strany poštového podacieho lístka zo dňa 07.12.2016, Inzerát s fotografiou z portálu www.bazoš.sk <http://www.bazoš.sk> zo dňa 22.02.2017, farebnú fotografiu zachycujúcu areál so spevnenou plochou na ktorom sa nachádzajú uskladnené stavebné hmoty bez uvedenia dátumu a ďalšieho popisu, 2 x farebnú fotografiu zachycujúcu areál so spevnenou plochou na ktorom sa nachádzajú uskladnené stavebné hmoty bez uvedenia dátumu a ďalšieho popisu, Informatívny výpis z listu vlastníctva č. 3489 pre katastrálne územie Piešťany zo dňa 22.02.2017.
3. V rozhodovaní o návrhu na nariadenie zebezpečovacieho opatrenia súd vychádzal najmä z týchto zákonných ustanovení:
4. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [§ 343 ods. 1 CSP]
5. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. [§ 343 ods. 2 CSP]
6. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. [§ 343 ods. 3 CSP]
7. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. [§ 344 CSP]
8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [§ 325 ods. 1 CSP]
9. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. [§ 326 ods. 1 CSP]
10. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326 ods. 2 CSP]
11. K návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. [§ 327 CSP]
12. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [§ 328 ods. 1 CSP]
13. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. [§ 329 ods. 1 CSP]
14. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
15. Podľa článku 3 ods. 2 základných princípov CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
16. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného v zbierke zákonov pod číslom 209/1992 Zb. (ďalej len "Dohovor"), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
17. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
18. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. [článok 152 ods. 4 Ústavy]
19. Podľa ust. § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
20. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
21. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
22. Navrhovateľka sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojho peňažného nároku (nároku na zmluvnú pokutu vo výške 300 000,- eur titulom nedodržania zmluvných povinností druhou zmluvnou stranou - odporkyňou), o ktorom tvrdí, že vznikol a nositeľom povinnosti má byť odporkyňa, teda ako potenciálna povinná v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia jej nároku bude ohrozená.
23. V súvislosti s osvedčením zákonom prezumovanej (predpokladanej) povinnosti subjektu, ktorý sa domáha súdnej ochrany nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, je potrebné vykladať ustanovenie § 343 ods. 1 CSP "...na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa" predovšetkým s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru, článok 20 ods. 1 Ústavy a postupom podľa článku 3 ods. 1 základných princípov CSP, keď sa nemožno dovolávať iného významu slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu, ktorého vlastným účelom je súdna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Preto súd pri vyhodnotení, či navrhovateľka osvedčila alebo neosvedčila svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku, vychádzal práve z výkladu, že je potrebné osvedčiť vierohodnosť tvrdeného nároku, peňažnej pohľadávky (nároku na zmluvnú pokutu) do takej miery, aby toto osvedčenie vytváralo pevný podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti) zásahom súdu do subjektívnych práv odporkyne.
24. Okrem uvedeného je potrebné tiež zdôrazniť, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená vyčíslenie peňažnej pohľadávky (čo navrhovateľka splnila) a vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností pre primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo navrhovateľka nesplnila).
25. Súd nemá ani len osvedčenú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe a rozsahu preto, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila existenciu peňažnej pohľadávky, jej nárok na peňažné plnenie zo zmluvnej pokuty zostal len v rovine tvrdenia, čo nie je v žiadnom prípade podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne a preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhnutej podobe ako nedôvodný zamietol. 26. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tu zabezpečovacieho opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. [§ 329 ods. 3 CSP]
27. Napokon je potrebné uviesť, že navrhovateľka sa môže opätovne domáhať súdnej ochrany svojich porušených alebo ohrozených práv, ak hodnoverným spôsobom osvedčí všetky podstatné skutočnosti pre dôvodnosť svojho ohrozeného alebo porušeného práva.
28. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje. [§ 331 ods. 1 časť vety druhej po bodkočiarku CSP]
29. Vzhľadom na zhora citované zákonné ustanovenie a na to, že podľa obsahu spisu žalovanej strane trovy konania nevznikli, súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania (ide o obdobnú situáciu ako pri odmietnutí podania - k tomu viď Civilný sporový poriadok, Komentár, autori doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, str. 934).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e. (§ 357 písm. d/ CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP] Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvo-lanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]