Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-362-2016.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/362/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXX/X, O., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34 pod sp. zn. EX 1322/05-8, o vymoženie 340,57 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26.02.2014, č.k. 26Er/1335/2005, o návrhu oprávneného na prerušenie konania takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 26.02.2014, č.k. 26Er/1335/2005 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením.
2. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2, § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 23, § 37, § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka uzavrel, že v predmetnej veci je exekučným titulom Notárska zápisnica, nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, okresný súd môže zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedený rozpor spočíva aj v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by ho mal pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záveru, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 1310/2005, NZ 11951/2005, NCRLs 11820/2005 zo dňa 20.03.2005 konštatoval, že vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie 340,57 eur s príslušenstvom bol poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal. Súd po oboznámení s obsahom Notárskej zápisnice a zmluvy o úvere zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 9060338 zo dňa 27.10.2004, oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 199,16 EUR, povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený
o poplatok vo výške 141,41 EUR. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Dňa 20.3.2005 Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorý koná na základe splnomocnenia povinnej osoby uvedeného v zmluve o úvere, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 456,18 EUR, z toho úver a poplatok 340,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 1.1.2005 do zaplatenia. Zvyšnú časť celkovej sumy predstavujú trovy právneho zastúpenia a trovy za spísanie notárskej zápisnice. Povinná osoba - zastúpená podľa splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4. notárskej zápisnice (teda do 31.3.2005) súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 zákona č. 233/1995 Z. z., aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
- Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
- Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
5. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal aj na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku, kde základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej dôveryhodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorí musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje.
6. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že všeobecný súd je vždy povinný dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladne normy, k čomu mu slúži spravidla komfortný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa názoru oprávneného došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom tým, že exekučný súd porušil, okrem iného, princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
7. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv, a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.
8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 16CoE/69/2013-38 zo dňa 26.02.2014 rozhodol, ktorým: 1. zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, 2. potvrdil uznesenie a 3. nepriznal účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
9. Proti tomu rozhodnutiu podal v celom rozsahu oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2OboEr/36/2015 zo dňa 27.01.2016, návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol a v napadnutej časti uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 16CoE/69/2013-38 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Dovolací súd mal tiež z obsahu spisu za preukázané, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.. Dovolací súd uložil odvolaciemu súdu v ďalšom konaní posúdiť návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a rozhodnúť o ňom. Zároveň uložil odvolaciemu súdu v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací je v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.
12. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým rozsah preskúmavacej činnosti exekučného súdu.
15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
16. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.
17. V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie exekučný titul preskúmať a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať Notársku zápisnicu tak, ako keby nebola právoplatná, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný zisťovať, či Notárska zápisnica nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ súd prvej inštancie v tomto smere Notársku zápisnicu ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad rozsah stanovený zákonom.
18. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu úvere č. 9060338 zo dňa 27.10.2004, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 6.000,- Sk (200,- Eur).
19. Z uvedeného vyplýva, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 1310/2005, NZ 11951/2005, NCRLs 11820/2005 zo dňa 20.3.2005. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré tvorí súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 22 zákona č. 233/1995 Z. z.. Odvolací súd preto považuje takého plnomocenstvo za právny úkon bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za priečiace sa dobrým mravom a v dôsledku týchto vád za absolútne neplatné. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvej inštancie zistí rozpor v exekučnom titule, exekúciu zastaví. Súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 162 CSP ods. 1 c) a b) Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
22. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
23. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
24. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, preto ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený. Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul - Notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
25. Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
26. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).