Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-139-2009.pdf
PDF · 134.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/139/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej veci žalobcov : v 1/ rade - Y. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L., v 2/ rade - H. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L. a v 3/ rade - Y. W. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Q. XXX/XX, XXX XX H. L., zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, všetci traja zastúpení advokátkou : JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartoka 789/3, 929 01 Dunajská Streda proti žalovaným : v 1/ rade - N. A., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XX/XX, XXX XX H. L., zastúpenému advokátom : JUDr. Ladislav Pongrácz, so sídlom Alžbetínske nám. 1203/2, 929 01 Dunajská Streda, v 2/ rade - O., L..C..I.., L. L. U. XX, XXX XX F. XXX, K. : XX XXX XXX a v 3/ rade - G. T.Ť., E..L.., L. L. N. XX, XXX XX F. XX, K. : XX XXX XXX, zastúpenej : PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 3, 811 06 Bratislava, o úhradu pozostalostnej renty a o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie pozostalostnej renty sa zastavuje.
II. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 1/ rade nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,00 Eur, žalobcovi v 2/ rade nemajetkovú ujmu 10.000,00 Eur a maloletej žalobkyni v 3/ rade k rukám žalobkyne v 1/ rade nemajetkovú ujmu 10.000,00 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného.
III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
IV. Žalobkyni v 1/ rade, žalobcovi v 2/ rade a maloletej žalobkyni v 3/ rade sa priznáva voči žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade náhrada trov konania v plnej výške z priznanej nemajetkovej ujmy.
V. Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade voči žalobkyni v 1/ rade, žalovanému v 2/ rade a maloletej žalobkyni v 3/ rade v časti zastaveného konania sa náhrada trov konania nepriznáva.
VI. Žalovanému v 3/ rade sa vo vzťahu k žalobkyni v 1/ rade, žalobcovi v 2/ rade a maloletej žalobkyni v 3/ rade náhrada trov konania nepriznáva.
VII. Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Dunajská Streda súdny poplatok zo žaloby 1.800,00 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
VIII. Tlmočníčke Y.. Q. V. sa priznáva náhrada trov za tlmočenie v plnej výške.
IX. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa žalobou podanou dňa 19.08.2009 domáhali voči žalovaným v 1/ až 3/ rade o úhradu pozostalostnej renty a o úhradu nemajetkovej ujmy, keď v dôsledku smrti neb. Y. U. stratili živiteľa rodiny a jeho smrť zapríčinil žalovaný v 1/ rade, motorovým vozidlom žalovaného v 2/ rade pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 3/ rade. Pôvodne žaloba smerovala len voči žalovanému v 1/ rade. V priebehu konania na ich návrh boli do konania pribratí aj žalovaní v 2/ rade a žalovaní v 3/ rade a pripustená bola aj zmena žaloby.
2. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní v 3/ rade vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.
3. Vo veci boli oboznámené listiny predložené stranami v konaní ako aj zadovážené súdom a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav a právny veci :
4. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu 3T/27/2009 zo dňa 23.03.2009 ( č.l. 5 ) ako aj z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu 3T/27/2009 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade bol uznaný za vinného, že dňa 28.01.2008 v čase o 6.00 hod. viedol nákladné motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 2/ rade, v dôsledku neprispôsobenia techniky a spôsobu jazdy povrchu vozovky - nesprávnej techniky a spôsobu jazdy pri predchádzaní osobného motorového vozidla, dostal na námraze šmyk, zišiel autom z vozovky do priekopy, kde zadnou časťou vozidla narazil do stromu, v dôsledku čoho neb. Y. U. utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol, za to bol odsúdený pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1/ Tr. zák. na nepodmienečný trest 2 roky s podmienečným odkladom na 2 roky a žalobkyňa v 1/ rade bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.03.2009.
5. Z pripojeného rozhodnutia sociálnej poisťovne ( č.l. 9 ) vyplýva, že žalobkyňa bola poberateľkou vdovského dôchodku a žalobcovia v 2/ a 3/ rade poberateľmi sirotského dôchodku.
6. Na č.l. 25 sa nachádza živnostenský list nebohého. Vyplýva z neho, že od 01.04.2003 mal živnosť na vykonávanie ohlasovacej živnosti - murárske práce. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 ( č.l. 11 ) vyplýva, že nebohý bol živnostníkom. Mal dve vyživovacie povinnosti a to k žalobcom v 2/ a 3/ rade. Žalobkyňa v 1/ rade ako jeho manželka počas jeho života žila s ním v domácnosti ako to vyplýva z tohto daňového priznania. Na č.l. 17 až 22 je daňové priznanie za nebohého vystavené žalobkyňou v 1/ rade za rok 2008.
7. Z vyjadrenia sociálnej poisťovne ( č.l. 23 ) vyplýva, že žalobcom nevznikol nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa, pretože nebohý bol od 01.07.2005 do 27.01.2008 samostatne zárobkovo činnou osobou. Z pripojeného vyjadrenia datovaného dňom 09.12.2009 ( č.l. 55 ) vyplýva, že žalobcovia nie sú poberateľmi úrazovej renty. Na č.l. 113 až 115 sú pripojené rozhodnutia sociálnej poisťovne o tom, že žalobcovia nemajú nárok na pozostalostnú rentu, pretože nebohý bol samostatne zárobkovo činnou osobou a nie zamestnancom.
8. Z pripojenej dohody o vykonaní práce ( č.l. 24 ) vyplýva, že žalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce od 01.07.2009 do 31.12.2009 pracovala na dohodu. Na č.l. 419 je pripojená pracovná zmluva žalobkyne v 1/ rade na obdobie od 02.05.2013 do 30.06.2014.
9. Z potvrdenia sociálnej poisťovne ( č.l. 56 ) vyplýva, že nebohý bol evidovaný u nich ako zamestnanec žalovaného v 2/ rade od 01.04.1996 do 31.03.2003. V mesiaci december 2007 a január 2008 žalovaný v 2/ rade odvody do sociálnej poisťovne vykonal na zamestnancov, ktorých mená poisťovňa v odpovedi uviedla. Meno nebohého tam uvedené nie je.
10. Z vyjadrenia žalovaného v 2/ rade ( č.l. 57 ) vyplýva, že nebohý ani žalovaný v 1/ rade neboli ich zamestnancami v mesiacoch december 2007 a január 2008. Pracovali ako živnostníci. Vozidlo, ktoré šoféroval žalovaný v 1/ rade a ktorým došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zomrel manžel a otec žalobcov,
poskytoval žalovaný v 2/ rade vyššie uvedeným, vrátane R. F., za účelom cestovania do miesta výkonu práce. V tom čase boli držiteľom vozidla. Na č.l. 58 je pripojená kópia technického preukazu.
11. Z faktúry na č.l. 59 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade ako živnostník, s tam uvedeným IČO - m účtoval žalovanému v 2/ rade za december 2007 za 100 hodín 15.0000,00 Sk. Obdobne aj za mesiac január 2008 ako to vyplýva z druhej faktúry ( č.l. 60 ). Podobne fakturoval za tieto mesiace aj Ľ. V. ( č.l. 61 a 62 ) a aj nebohý ( č.l. 63 ). Na č.l. 64 sa nachádza prihláška R. F. na nemocenské poistenie u žalovaného v 2/ rade. Na č.l. 65 sa nachádza hromadné oznámenie o poistencoch vo všeobecnej zdravotnej poisťovni, pričom tam nefiguruje meno nebohého ani žalovaného v 1/ rade. Na č.l. 74 a 75 je výkaz za mesiac január 2008. Ani tu nie sú údaje o nebohom ani o žalovanom v 1/ rade. Na č.l. 67 sa nachádza listina označená smenovka za mesiac december 2007, v ktorej sú údaje o odpracovaných dňoch aj nebohého aj žalovaného v 1/ rade u žalovaného v 2/ rade. Na č.l. 72 je smenovka za mesiac január 2008. Na č.l. 68 a 69 sa nachádza výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, v zozname ročné číslo nebohého ani žalovaného v 1/ rade nie je uvedené. Z podkladov sociálnej poisťovne ( č.l. 70 a 71 a tiež č.l. 76 a 77 ) vyplýva, že tam nie sú údaje o nebohom ani o žalovanom v 1/ rade. Z dokladu na č.l. 73 vyplýva, že za mesiac január 2008 tam nie je meno nebohého ani žalovaného v 1/ rade. Na č.l. 400 až 408 sa nachádzajú faktúry nebohého a tiež žalovaného v 1/ rade za mesiac február 2004.
12. Žalovaný v 2/ rade v čase, keď ešte nebol stranou v konaní uviedol, že v mesiacoch december 2007 a január 2008 zamestnával ako zamestnanca R.Á. F.. Žalovaný v 1/ rade a ani nebohý v tom čase neboli jeho zamestnancami. Pracovali ako živnostníci a v jeho spoločnosti vykonávali stavebné práce, pričom pripojil aj ich faktúry. Súčasne uviedol, že v tom čase bol držiteľom motorového vozidla, ktorým došlo k dopravnej nehode a toto auto poskytol vyššie uvedeným za účelom cestovania do miesta výkonu práce.
13. Na č.l. 96 žalovaný v 2/ rade predložil preberací protokol medzi žalovaným v 2/ rade a R. F. ako preberajúcim zo dňa 14.09.2006 o prebratí vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená.
14. Žalovaný v 2/ rade predložil poistku doprava a zodpovednosť a havarijné poistenie ( č.l. 116 až 120 ) k nákladnému vozidlu, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Žalovaný v 2/ rade bol poistníkom aj poisteným. Na č.l. 249 až 255 sú pripojené listiny o poistení od žalovaného v 3/ rade. Na č.l. 58 je pripojený technický preukaz vozidla, kde ako držiteľ je zapísaný žalovaný v 2/ rade.
15. Žalovaný v 3/ rade predložil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota 12C/53/2010 -175 zo dňa 23.08.2011 ( č.l. 184 a zhodne aj č.l. 256 ), uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/231/2011
- 51 zo dňa 31.08.2011 ( č.l. 198 ), rozsudok Okresného súdu Nitra 7C/151/2010 - 118 zo dňa 23.06.2011 ( č.l. 201 ), uznesenie NS SR 4Cdo 168/2009 zo dňa 20.04.2011 ( č.l. 270 ), ktorými odôvodňoval nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Na č.l. 502 predložil stanovisko výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov a na č.l. 505 predložil písomné vyjadrenie kancelárie vo veci Q. zo dňa 29.03.2012. Na č.l. 521 sa nachádza vyjadrenie generálnej riaditeľky Slovenskej asociácie poisťovní datované a na č.l. 526 vyjadrenie vedúceho oddelenia poisťovníctva MF SR.
16. Na č.l. 308 a nasl. je pripojené rozhodnutie C - 22/12 vo veci žalobkyne V. Q.. Na č.l. 316 výňatok z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 999/2007 zo dňa 29.09.2008. Na č.l. 343 je uznesenie Okresného súdu Brezno o prerušení konania do právoplatného skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore EÚ pod sp. zn. C - 22/12. Na č.l. 431 je pripojené uznesenie Krajského súdu v Prešove 6Co/127/2010 zo dňa 28.10.2013. Rozsudok Okresného súdu Trnava 21C/15/2011 - 480 zo dňa 07.04.2014 je pripojený na č.l. 465. Na č.l. 637 je pripojený rozsudok Krajského súdu v Trnave 25Co/617/2015 - 235 zo dňa 06.06.2016. Rozsudok NS SR 3Cdo 301/2012 zo dňa 31.03.2016 je pripojený na č.l. 657. Rozsudok NS SR č.k. 3Cdo/18/2016 je pripojený na č.l. 970. Na č.l. 712 je pripojený článok R.. Y.. Na č.l. 727 je pripojené uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 474/2016 - 17 zo dňa 17.08.2016. na č.l. 782 je pripojený nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 363/2016 - 31 zo dňa 07.12.2016.
17. Na č.l. 257 až 302 sa nachádzajú podklady týkajúce sa vyplatenej náhrady škody zo strany žalovaného v 3/ rade.
18. Svedok R. F. ( č.l. 409 ) uviedol, že žalovaný v 2/ rade dal auto jemu, ale vozidlo šoféroval žalovaný v 1/ rade, lebo on vidí len na jedno oko a tak sa mu zle šoféruje. Po úraze čo mal, vždy šoféroval žalovaný v 1/ rade a vedel o tom aj konateľ žalovaného v 2/ rade. Svedok Ľ. V. ( č.l. 421 ) sa vyjadril v tom smere,
že vozidlo šoféroval žalovaný v 1/ rade, ale nevie prečo on. Žalovaný v 1/ rade aj s nebohým chceli zarobiť viac a tak sa rozhodli pre živnosť. Podľa neho žalovaný v 2/ rade vedel, že šoféruje žalovaný v 1/ rade. Myslí si to. Vzadu pripútaní neboli. Vtedy to ešte nebolo povinné.
19. Žalovaný v 3/ rade dňa 28.09.2015 ( č.l. 586 ) vzniesol námietku premlčania k nemajetkovej ujme s tým, že uplynula 3 ročná premlčacia lehota.
20. Žalovaný v 1/ rade na č.l. 744 až 777 predložil listiny týkajúce sa jeho osobných a majetkových pomerov. Na č.l.806 sa nachádza výpoveď žalovaného v 1/ rade ohľadne jeho osobných a majetkových pomerov. Vyplýva z nich, že žalovaný v 1/ rade je živnostníkom. mesačne má čistý príjem okolo 600,00 Eur. Je ženatý. Jeho manželka má príjem okolo 330,00 Eur. Maloleté deti nemá. Plnoletému synovi finančne vypomáha, pretože stavia a má úver. Plnoletá dcéra je u nich prihlásená, ale bývajú v prenajatom byte. Spolu s matkou vlastní rodinný dom, v ktorom býva jeho matka a on jej tam chodí pomáhať. S manželkou bývajú v byte v Dunajskej Strede. Obaja splácajú ešte pôžičky, ktoré majú. Uviedol, že ho mrzí čo sa stalo. Ospravedlnil sa žalobkyni v 1/ rade aj jej deťom. Uviedol, že žalobkyni chcel pomôcť, a poskytnúť jej plnenie v sume 10.000,00 Sk, ale hneď nemohol, lebo nemal toľko financií.
21. Podľa ust. § 470 ods. 1/ CSP ako nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej .
24. Podľa ust. § 11/ Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
25. Podľa ust. § 13 ods. 1/ Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
26. Podľa ust. § 13 ods. 2/ Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
27. Podľa ust. § 13 ods. 3/ Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
28. Podľa ust. § 101 ods. 1/ Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa ust. § 104 Obč. zák. pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
30. Podľa ust. § 420 ods. 1/ Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa ust. § 427 ods. 1/ Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
32. Podľa ust. § 427 ods. 2/ Obč. zák. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
33. Podľa ust. § 430 ods. 1/ Obč. zák. namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil.
34. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade si podanou žalobou uplatnili voči žalovaným dva nároky - 1. pozostalostnú rentu a 2. nemajetkovú ujmu.
35. Čo do úhrady pozostalostnej renty vzali svoju žalobu späť. Žalovaní nevyslovili nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti. Vzhľadom na uvedené bolo konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 2/ CSP zastavené.
36. Predmetom konania zostala úhrada nemajetkovej ujmy. Túto žalobcovia žiadali od všetkých troch žalovaných. Každý zo žalobcov v sume 10.000,00 Eur.
37. Každá fyzická osoba má právo na ochranu v zmysle zák. ust. § 11 Obč. zák. V rámci tejto ochrany má právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak by vyššie uvedené nepostačovalo, má právo podľa § 13 ods. 3/ Obč. zák. aj na nemajetkovú ujmu.
38. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy je potom nutné posudzovať v zmysle zák. ust. § 13 ods. 3/ Obč. zák. Podľa tohto zákonného ustanovenia sú faktory rozhodujúce pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch taxatívne vymedzené 1) závažnosť vzniknutej ujmy a 2) okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri posudzovaní závažnosti vzniknutej ujmy bude vždy významným najmä začlenenie čiastkového práva v hierarchii čiastkových práv jednotného práva na ochranu osobnosti (zásah do práva na život bude vždy závažnejšou ujmou než zásah do práva na zdravie, obdobne zásah do práva na zdravie s neodstrániteľnými následkami závažnejším než zásah s následkami nepatrnými či dokonca bezo zvyšku odstránenými a pod.), ale tiež posúdenie spôsobilosti celkom konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy (v rámci medzí určených žalobným návrhom) vyvážiť negatívne dopady zásahu. U okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, potom nebude možné prehliadnuť najmä samotnú intenzitu zásahu a jeho povahu ( úmyselný trestný čin, resp. zločin by si zjavne zasluhoval vyššiu náhradu než len čin nedbanlivostný, ten zas vyššiu než len priestupok atď.).
39. Skôr ako bolo možné zaoberať sa otázkou zásahu do práv žalobcov chránených zák. ust. § 11 Obč. zák., výškou nemajetkovej ujmy a posúdenia zodpovednosti žalovaných s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, bolo nutné vyriešiť najprv právne postavenie nebohého a tiež žalovaného v 1/ rade, pretože od toho je závislá zodpovednosť žalovaných.
40. Žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že nebohý bol v pracovnom pomere žalovaného v 2/ rade. Uvedené však v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázali. Z pripojených daňových priznaní za rok 2007 a 2008 a taktiež z faktúr, ktorými nebohý účtoval vykonané práce u žalovaného v 2/ rade vyplýva, že konal ako živnostník. Okrem toho aj z listín pre účely odvodov do zdravotnej i sociálnej poisťovne, ktoré predložil žalovaný v 2/ rade a tiež z listín sociálnej poisťovne, či zdravotnej poisťovne vyplýva, že nebohý nebol vedený u žalovaného ako zamestnanec v rokoch 2007 a 2008. Nepredložili ani nenavrhli žiadny taký hodnoverný dôkaz, ktorým by bolo jednoznačne nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že nebohý v čase dopravnej nehody, pri ktorej utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, bol v pracovnom pomere u žalovaného v 2/ rade. Nutné bolo preto ustáliť, že nebohý nebol v pracovnom pomere u žalovaného v 2/ rade a preto nemožno ustáliť, že by išlo o pracovný úraz pri výkone práce u zamestnávateľa - žalovaného v 2/ rade, ale že v tom čase bol živnostníkom - samostatne zárobkovo činnou osobou.
41. V ďalšom bolo potrebné vyriešiť postavenie žalovaného v 1/ rade, ktorý v priebehu konania tvrdil, že bol u žalovaného v 2/ rade v čase dopravnej nehody zamestnaný. Žalovaný v 1/ rade svoje dôkazné bremeno o tomto tvrdení neuniesol a nepreukázal ho. Nepredložil ani nenavrhol žiadne také listiny a dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v čase nehody bol v pracovnom pomere žalovaného v 2/ rade. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný ho neevidoval pre účely odvodov do zdravotnej, či sociálnej poisťovne. Nesporné je, že dopravný prostriedok, ktorého držiteľom bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 2/ rade šoféroval žalovaný v 1/ rade, ale nie ako zamestnanec žalovaného v 2/ rade.
42. Žalovaný v 3/ rade v priebehu konania tvrdil, že nebohý nebol pripútaný na zadnom sedadle, kde sedel. Ponechal na zváženie súdu, či prípadne sa v tomto smere vykoná dokazovanie o prípadnej miere zavinenia nebohého. Dôkaznú povinnosť, povinnosť predkladať a navrhovať dôkazy majú strany v konaní. V danom prípade ani jedna zo strán nenavrhla vykonať dôkaz o prípadnej miere zavinenia nebohého. Okrem toho je nutné v tomto smere poukázať na to, že žalovaný v trestnom konaní v
tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Bol právoplatne odsúdený z dôvodu, že pri dopravnej nehode spôsobil nebohému zranenie nezlučiteľné so životom. Taktiež v rámci poistného plnenia titulom zákonného poistenia žalovaného v 2/ rade u žalovaného v 3/ rade, nebolo plnenie poskytnuté žalovaným v 3/ rade znížené o prípadnú mieru zavinenia nebohého. Z tohto dôvodu, nemožno konštatovať mieru zavinenia nebohého.
43. Ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť bola otázka, či žalovaný v 1/ rade šoféroval so súhlasom, či bez súhlasu držiteľa, teda prevádzateľa motorového vozidla, ktorým k dopravnej nehode došlo. V tomto smere súd ustálil, že žalovaný v 1/ rade riadil vozidlo žalovaného v 2/ rade so súhlasom žalovaného v 2/ rade. Nasvedčujú tomu všetky okolnosti veci. V priebehu trestného konania žalovaný v 2/ rade nespochybňoval, že by žalovaný v 1/ rade nemal právo šoférovať vozidlo, ktorým došlo k ujme. Nespochybňoval to ani v rámci poistného plnenia žalovaného v 3/ rade z jeho poistky, keď žalovaný v 3/ rade poskytol poistné plnenia žalobkyni - pohrebné náklady, smútočné ošatenia a pod. Nespochybňoval to ani v tomto konaní do času, kým nebol pribratý do konania ako žalovaný v 2/ rade. Nespochybňoval to ani žalovaný v 3/ rade v čase, keď poskytoval poistné plnenie žalobkyni z poistenia žalovaného v 2/ rade. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný v 1/ rade šoféroval so súhlasom žalovaného v 2/ rade, že tento o tomto poznatky mal. Žalovaný v 2/ rade síce predložil protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, ale svedok, ktorému malo byť podľa tohto dokladu vozidlo zverené taktiež spochybnil vyjadrenie žalovaného v 2/ rade, že o tom nevedel. Žalovaný v 2/ rade svoju obranu, že nevedel o tom, že vozidlo zvykol šoférovať žalovaný v 1/ rade nepreukázal.
44. Manžel žalobkyne v 1/ rade a otec žalobcov v 2/ a 3/ rade zomrel pri dopravnej nehode. Žalobkyňa v 1/ rade stratila svojho manžela, s ktorým až do dňa jeho smrti žila v spoločnej domácnosti. Stratila muža, ktorý ju zabezpečoval po finančnej stránke, pričom ona sa venovala starostlivosti o domácnosť, o deti - žalobcov v 2/ a 3/ rade. Stratila osobu blízku, partnera s ktorým žila vo fungujúcom manželskom zväzku. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade jeho smrťou stratili jedného z rodičov - otca, s ktorým žili v spoločnej domácnosti, ktorý im zabezpečoval starostlivosť a to aj po finančnej stránke. Stratili jednu z dvoch najbližších osôb. Všetci traja stratili osobu, na ktorú boli svojou výživou odkázané. Ide o stratu nezvratnú. V tomto smere je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 spisová značka 1Cdo/77/2009, ktorý za správny označil záver súdov nižších stupňov, že do osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul blízky príbuzný (syn a brat). Obdobne z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 2. 2011 spisová značka 5Cdo/265/2009 vyplýva, že „, ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, respektíve práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňanie citovej potreby, to jest nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna ) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, zostávajúca osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou “. Pri inom obdobnom rozsudku Najvyšší súd konštatoval, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom, ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že sa uplatňuje ako jednotný názor, v zmysle ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia chránené v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, je rodinný život, spočívajúci v udržiavania, rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.
45. Strata blízkej osoby, člena rodiny, v dôsledku jej úmrtia pri dopravnej nehode, je stratou nezvratnou a trvalou. V dôsledku tejto straty už nemôžu rozvíjať žalobcovia svoj vzťah či už s manželom alebo otcom. Stratili osobu, ktorú milovali. Závažnosť vzniknutej ujmy je tak zrejmá, nespochybniteľná a nezmeniteľná. Zadosťučinenie podľa zák. ust. § 13 ods. 1/ Obč. zák. nemôže byť preto postačujúce. Z tohto dôvodu vzniklo žalobcom právo na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 13 ods. 2/ a 3/ Obč. zák.
46. Druhým určujúcim faktorom podľa zák. ust. § 13 Obč. zák. sú okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Nie je sporné, že k porušeniu práva došlo trestným činom žalovaného v 1/ rade, ktorý bol za
ten trestný čin právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest. Ide o nedbanlivostný trestný čin. Žalovaný neprispôsobil techniku jazdy a spôsob jazdy povrchu vozovky, pri nesprávnej technike a spôsobu jazdy pri predbiehaní spôsobil nehodu. Pri nehode nebohý utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Za týchto okolností došlo k porušeniu práv žalobcov zo strany žalovaného v 1/ rade. V trestnom konaní ani v tomto nebolo preukázané spoluzavinenie nebohého. Zo strany žalovaného v 2/ rade došlo k porušeniu práva tým, že bol držiteľom a prevádzateľom motorového vozidla, ktoré s jeho vedomím a súhlasom použil žalovaný v 1/ rade, ktorý nesprávnou technikou jazdy a a neprispôsobením techniky jazdy povrchu vozovky zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k porušeniu práva žalobcov.
47. Každý si uvedomuje, že hodnota ľudského života je nevyčísliteľná. Preto nie je možné ani vyčísliť skutočnú ujmu, ktorá vznikla žalobcom. Možné je iba poskytnúť určitú satisfakciu, ktorá sčasti dokáže zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale nikdy nenahradí stratu blízkej osoby.
48. Vzhľadom k právnej úprave, ktorá pri rozhodovaní o výške peňažnej náhrady neposkytuje (a ani v súčasnosti nedáva) súdom presné vodítka pre jej vyčíslenie, je potrebné prihliadať na judikatúrou ustálené kritériá pre jej určenie. Ide o kritériá, ktoré je možné konštatovať ako na strane poškodeného (osoby oprávnenej), tak na strane škodcu (osoby zodpovednej).
49. Okolnosti, ktoré je potrebné preskúmať na strane poškodeného, ??môžu byť podľa rozvíjajúcej sa doktríny najmä a) intenzita vzťahu medzi žalobcami a nebohým, b) otázka hmotnej závislosti medzi žalobcami a nebohým, c) prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kvalita vzájomných vzťahov medzi žalobcami a nebohým kľúčová. Okolnosti na strane osoby zodpovednej (žalovaných v 1/ a 2/ rade ako pôvodcami zásahu ), sú a) postoj žalovaných ( ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a i.), b) dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby, c) jeho majetkové pomery. Je úplne zreteľné, že postoj tejto osoby môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy; ústretové správanie, ospravedlnenie, či prejavená ľútosť škodcu môže zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak jeho ľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť ju môže ešte prehĺbiť. Je nutné prihliadať aj na jeho pomery tak, aby bola daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných nárokov.
50. Závažnosť ujmy je zrejmá. Strata blízkej osoby je nezvratný, trvalý stav. Nie je možná žiadna zmena. Hodnota života je nevyčísliteľná a rovnako aj jeho strata. V dôsledku tejto straty žalobcovia stratili možnosť tráviť spoločné chvíle s manželom - otcom. Nemajú možnosť prejavovať svoje city k nemu. Nemajú už možnosť prijímať jeho prejavy citov k nim, ktoré im prejavoval počas jeho života. Boli pretrhnuté ich citové väzby. Prežívajú smútok nad jeho stratou. Jeho strata zasiahla do ich práva na rodinný život. Nebohý zabezpečoval výživu žalobcov. Boli úplná rodina. Žalobkyňa v 1/ rade mala manžela, ale nenávratne ho stratila. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade mali otca. Nenávratne oňho prišli. Takto bolo vyhodnotené prvé zákonné kritérium pre posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
51. Druhým kritériom pre posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú okolnosti na strane žalovaných v 1/ a 2/ rade. Nutné bolo zohľadniť, že žalovaný v 1/ rade ( priamo, v dôsledku trestného činu, za ktorý bol právoplatne stíhaný a odsúdený ) ako aj žalovaný v 2/ rade ( tento síce nie priamo, ale tým, že bol držiteľom a prevádzateľom motorového vozidla, ktorým ujma bola spôsobená ) neoprávnene zasiahli do práv žalobcov. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že nešlo o úmyselný trestný čin, ale čin nedbanlivostný. Žalovaný v 1/ rade prejavil ľútosť. Na druhej strane žalovaný v 1/ rade uviedol, že bol ochotný mimosúdne vec riešiť, ale uvedené nie je možné považovať za primerané, keď navrhol plnenie v rozsahu ako poskytol plnenie poškodenému, ktorý utrpel pri dopravnej nehode ublíženie na zdraví. V priebehu konania však už žiadne plnenie nenavrhol. V registri trestov nemá záznam ako to vyplýva z trestného spisu. Nebola mu dovtedy uložená pokuta za dopravný priestupok. Jeho pomery sú štandardné. Má určitý príjem. Je ženatý. Manželka má určitý príjem. Bývajú vo vlastnom byte. Majú pôžičky. Nemajú už vyživovaciu povinnosť k maloletým ale ani k plnoletým deťom. Pokiaľ sa týka žalovaného v 2/ rade ide o právnickú osobu. Taktiež prejavil ľútosť. Má určité neuhradené pohľadávky aj dlhy. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že po určitú dobu poskytoval žalobkyni určité plnenie, z predložených listín a vlastne aj z vyjadrenia konateľa žalovaného v 2/ rade vyplýva, že plnenie poskytoval konateľ žalovaného v 2/ rade zo svojho účtu a teda nešlo o plnenie žalovaného v 2/ rade. Nebolo tak možné toto jeho plnenie započítať. Zodpovednosť žalovaného v 2/ rade je daná skutočnosťou, že žalovaný v 1/ rade riadil jeho vozidlo, s jeho súhlasom a vedomím a spôsobil pri tom dopravnú nehodu, pri ktorej nebohý zomrel. Vo vzťahu ani k jednému však nie je možné zohľadniť a uplatniť moderačné pravidlo k výške škody, pretože neboli preukázané dôvody ani zo strany jedného z nich, ktoré by zníženie umožnili
a to už aj z toho dôvodu, že výška požadovanej nemajetkovej ujmy zo strany každého zo žalobcov nie je vysoká a neprimeraná ani s prihliadnutím na pomery žalovaných.
52. Vyhodnotiac všetky okolnosti je potom nutné žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade považovať za dôvodnú. Výška nemajetkovej ujmy, ktorú každý zo žalobcov požadoval je primeranou na zmiernenie zásahu do práv žalobcov, i keď nikdy nenahradí stratu manžela - otca. Žalobcami požadovaná výška je primeraná aj pomerom žalovaných v 1/ a 2/ rade. Nemožno opomenúť, že žalovaný v 1/ rade ako uviedol pomáha svojim plnoletým deťom. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade však takúto pomoc od svojho otca už nebudú môcť dostať v dôsledku nezvratnej straty. Žalobkyňa v 1/ rade nebude môcť zdieľať manželský život so svojím nebohým manželom a to tiež v dôsledku nezvratnej straty. Výška nemajetkovej ujmy je primeraná aj z pohľadu iných právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré v priebehu konania boli predložené.
53. Žaloba bola vo zvyšku zamietnutá. Ide o časť žaloby o nemajetkovú ujmu, ktorú požadovali žalobcovia od žalovaného v 3/ rade. V tomto rozsahu žaloba žalobcov dôvodná nebola. Žalobcovia podali návrh na pribratie žalovaného v 3/ rade dňa 21.10.2011 ( č.l. 177 ). Uznesením tunajšieho súdu 8C/139/2009 - 178 zo dňa 04.11.2011 bol vstup žalovaného v 3/ rade pripustený. K dopravnej nehode a k zásahu do práv žalobcov došlo dňa 28.01.2008, kedy manžel žalobkyne v 1/ rade a súčasne otec žalobcov v 2/ a 3/ rade zomrel pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1/ rade, s motorovým vozidlom žalovaného v 2/ rade spôsobom ako bolo preukázané v trestnom konaní. Žalovaný v 3/ rade v priebehu konania vzniesol námietku premlčania na pojednávaní dňa 28.09.2015 ( č.l. 582 ). Uviedol, že uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota, pretože táto začala plynúť dňom nasledujúcim po smrti nebohého, tj. 29.01.2008 a uplynula dňa 29.01.2011. Žalobcovia (č.l. 629 ) ani žalovaní v 1/ a 2/ rade so vznesenou námietkou nesúhlasili. Žalovaný v 1/ rade poukázal na zák. ust. § 104 Obč. zák. s tým, že v danom prípade lehota začala plynúť rok po poistnej udalosti. S uvedeným nebolo možné súhlasiť. Bolo nutné poukázať na rozhodnutie NS SR 3Cdo/18//2016 zo dňa 22.06.2016 ( č.l. 670 ). Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, otázkou premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa zaoberal Najvyšší súd v minulosti už viackrát, pričom bol publikovaný aj judikát R 58/2014. Podľa týchto rozhodnutí právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Právo majetkovej povahy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ak nie je ďalej ustanovené inak. Pri nemajetkovej ujme, ktorá je majetkovým právom inak stanovené nie je. Neprichádza do úvahy aplikácia zák. ust. § 104 Obč. zák. Uvedené zákonné ustanovenie je možné aplikovať jedine v tom prípade, ak je predmetom plnenie z poistenia medzi poisteným a poisťovateľom, čo nie je daný prípad. Počiatok plynutia premlčania všeobecnej trojročnej doby je pri nemajetkovej ujme viazaný na okamih neoprávneného zásahu. V danej veci do chránených osobnostných práv žalobcov bolo zasiahnuté dňa 28.01.2008 a to momentom smrti nebohého. Trojročná lehota uplynula dňa 28.01.2011. Do tohto času žalobcovia žalobu voči žalovanému v 3/ rade nepodali. Spravili tak až po uplynutí premlčacej doby. Vyplýva z toho záver, že žalovaný v 3/ rade uplatnil námietku premlčania účinne a preto bolo potrebné bez ďalšieho žalobu žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému v 3/ rade ako nedôvodnú zamietnuť. V tomto smere je nutné poukázať na vyššie uvedené rozhodnutie aj v tom smere, že v prípade účinne uplatnenej námietky premlčania súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva žalobcu, lebo vychádza z toho, že žaloby by aj tak bola zamietnutá ( str. 15 a 16 vyššie cit. rozhodnutia ).
54. Podľa ust. § 262 ods. 1/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvod hodné osobitného zreteľa.
57. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade mali úspech v časti, v ktorej bolo ich žalobe vyhovené ( úhrada nemajetkovej ujmy ) vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade. Z tohto dôvodu s poukazom na ich úspech im bola priznaná náhrada trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade priznaná
v plnej výške z priznanej nemajetkovej ujmy. O ich výške po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne vyšší súdny úradník s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 262 ods. 2/ C.s.p.
58. Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade vo vzťahu k žalobcom v 1/ až 3/ rade súd nepriznal náhradu trov konania v časti zastaveného konania o pozostalostnú rentu a to s poukazom na ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, v charaktere sporu a v tom, že pomery žalobkyne
- manželky nebohého a žalobcov v 2/ a 3/ rade, ktoré boli v čase zásahu do osobnostných ich práv maloleté a žalobkyňa v 3/ rade ešte stále je, sú sťažené v dôsledku straty blízkej osoby. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by im bola uložená povinnosť náhrady trov konania žalovaných v 1/ a 2/ rade.
59. Žalovaný v 3/ rade vo vzťahu k žalobcom bol úspešný v časti nemajetkovej ujmy, pretože v tomto rozsahu žaloba voči nemu bola ako nedôvodná zamietnutá. V časti pozostalostnej renty bolo konanie v dôsledku späťvzatia zastavené. V zásade by mal žalovaný v 3/ rade vo vzťahu k žalobcov v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania aj v časti zastaveného konania aj v časti, v ktorej bola žaloba voči nemu zamietnutá. Žalovanému v 3/ rade však napriek uvedenému s poukazom na ust. § 257 CSP náhrada trov konania priznaná nebola a to z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto spočívajú v pomeroch žalobcov, ktoré sa stratou ich živiteľa a blízkej osoby zhoršili a v charaktere tohto sporu, keď predmetom je nemajetková ujma za nezvratnú stratu najbližšej osoby a tiež v tom, že je sporné, či žalovaný nevynaložil trovy neúčelne z titulu právneho zastúpenia, pretože ako je všeobecne známe poisťovne disponujú kvalifikovanými právnikmi a právnymi oddeleniami, ktoré by mali byť schopné bez navýšenia chrániť záujmy žalovaného.
60. Žalobcovia sú v konaní osobne oslobodení. Vo výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy boli úspešní a v tom rozsahu žalovaní v 1/ a 2/ rade neúspešní. Z tohto dôvodu s poukazom na ust. § 4 ods. 2/ zák. o súdnych poplatkoch a sadzobníka súdnych poplatkov bola žalovaným v 1/ a 2/ rade uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok súdu vo výške 6% z hodnoty sporu, v ktorej boli neúspešní ( 3 x 10.000,00 Eur : 100 % x 6% ).
61. V konaní bolo potrebné zabezpečiť tlmočníčku na jednotlivé pojednávania a to aj po tom, čo za predchádzajúce úkony bola tlmočníčke priznaná náhrada za tlmočenie. Z toho dôvodu jej vznikol nárok na náhradu takto vzniknutých trov, ktorá náhrada jej bola priznaná s tým, že jej výšku ustáli vo svojom rozhodnutí, po právoplatnosti rozhodnutia o nároku, vyšší súdny úradník.
62. V konaní bolo potrebné vykonať tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak. Z toho dôvodu bola v konaní pribratá tlmočníčka K.. V. alebo T.. Q.. Za tlmočenie, resp. účasť na pojednávaní, kedy potom nakoniec tlmočenie z dôvodov podchytených v jednotlivých zápisniciach o pojednávaní im bola priznaná náhrada. Ing. Katonovej uznesením tunajšieho súdu 8C/139/2009 - 592 zo dňa 09.11.2015 v sume spolu 86,32 Eur a p. Q. uznesením tunajšieho súdu 8C/139/2009 - 594 zo dňa 09.11.2015. v sume 63,08 Eur a to z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Ide o trovy štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s tlmočením. Na ich náhradu tak štát nemá právo. Okrem toho nemá právo ani na náhradu trov, ktorých výške bude určená až po právoplatnosti tohto rozhodnutia z titulu vyššie priznanej náhrady a to z toho istého dôvodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods 1/ CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).