Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18C/13/2017

Uznesenie

U. súd C. II vo veci navrhovateľov: 1. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, C., 2. N. M., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, C., oboch zastúpených advokátom M.. O. C., so sídlom Z. XX, C., proti odporcom: 1. A. sporiteľne, a.s., T.: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, K., zastúpenej advokátskou kanceláriou AK B.. M. I., s.r.o., so sídlom P.O. I. XX/B, XXX XX M., T. XX XXX XXX 2. V. dražobná, s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, XXX XX E., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodol:

G. na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

G. trov konania žiadnej strane sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. G. podali dňa XX.X.XXXX návrh na nariadenie neodkladného nariadenia pred začatím konania, ktorým žiadajú, aby až do právoplatného skončenia vo veci samej súd uložil odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zdržať sa konaní smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 1. rade ako veriteľa k bytu č. 2, na prízemí vo vchode XX, v bytovom dome súpisné č. XXX, postavenom na pozemku R. č. XXX, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku parcela registra „C“ č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom U. úradom C., odbor katastrálny, pre katastrálne územie Z., okres C. II, obec C. - Z., ktoré záložné právo bolo zriadené rozhodnutím o povolení vkladu V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. A. navrhovali, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne podať žalobu vo veci samej v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Vo veci samej sa mienili domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy pre neprijateľné zmluvné podmienky alebo určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo určenia neplatnosti nariadenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

-2- XXC/XX/XXXX-XXX

2. G. uviedli, že s odporcom v 1. rade uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške XX XXX,XX eur, zabezpečený záložným právom k ich bytu č. 2, na ulici M. XX, C. a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlom pozemku všetko zapísané na LV č. XXXX a katastrálneho územia Z., okres C. II. O. ich tvrdenia úver pravidelne splácali, až v roku XXXX mali krátkodobé finančné problémy, preto nedokázali splátky úveru včas uhradiť. X. zmluvu stratili, preto ju nemohli do konania predložiť. O., že odporca v 1. rade ich opakovane vyzýval na uhradenie dlžných splátok, naposledy listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým ich žiadal o úhradu omeškaných splátok vo výške X XXX,XX eur poukazujúc na omeškanie trvajúce XXX dní s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následného pristúpenia k dražbe majetku, ktorý bol pred predmetom záložnej zmluvy. L. z dňa X.X.XXXX

im odporca v 1. rade oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky a žiadal pohľadávku zo zmluvy o výške XX XXX,XX eur uhradiť do XX dní. L. zo dňa X.X.XXXX zamietol ich žiadosť o zrušenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky s odôvodnením, že úver nebol splácaný dlhodobo a mali dostatok času na vyrovnanie svojho záväzku. G. považovali mimoriadnu splatnosť úveru za neprimeranú zmluvnú podmienku, keďže počas pomerne dlhej doby splatnosti úveru, čo je niekoľko rokov, je v prípade každej krátkodobej neschopnosti splatiť splatné splátky bežný spotrebiteľ odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na konci ktorej je strata strechy nad hlavou.

3. G. predložili list odporcu v 2. rade „Z. na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby“. U. v 2. rade vykonával úkony podľa zákona č. XXX/XX Z.z. o dobrovoľných dražbách na základe návrhu A. sporiteľne, a.s. ako záložného veriteľa. G. tvrdili, že vykonaním dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a na súkromný a rodinný život, a tým k porušeniu čl. X V. o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O. pritom na rozhodnutie X. súdu SR I ÚS XX/XXXX v spojení s rozhodnutím N. súdu pre ľudské práva A. verzus A. republika uvádzajúc, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. U. svojho práva považovali za o to významnejšiu, že do vlastníckeho práva má zasahovať dražobník ako súkromný subjekt, ktorý nepodlieha súdnej kontrole. J., že po preklenutí finančných problémov mali záujem ďalej úver splácať, o čom doložili doklady o hotovostných vkladoch vo výške X.XXX eur na účet veriteľa- odporcu v 1. rade, za obdobie od januára XXXX do decembra XXXX.

4. U. v 1. rade vo svojom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti dôvodiac, že predmetom konania nie je spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti, ani spor spotrebiteľský, nakoľko predmetom konania je uloženie určitej povinnosti, kde je príslušnosť založená podľa všeobecného súdu odporcu. K. nepovažoval za nehnuteľnosť, a to že sa nejedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, odôvodňoval tým, že spor sa týka výkonu oprávnenia -3- XXC/XX/XXXX-XXX

vyplývajúceho z existencie práva - záložného práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, keď došlo k zániku obligačno-právnych účinkov zmluvy z titulu zriadenia záložného práva a tieto boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.

5. U. v 1. rade ďalej poukázal nato, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný a ako taký by mal byť odmietnutý, keď z vyjadrení „zdržať sa konaní smerujúcich k výkonu záložného práva“ a to až do právoplatného skončenia vo veci samej nie je spoznateľný obsah týchto úkonov, súčasne nie je zrejmé o aké konanie vo veci samej má ísť. E. uviedol, že odporca v 2. rade je len subjektom, ktorý technicky organizuje dražbu, nie je oprávneným ani povinným zo záložného práva, a nie je tak ani pasívne vecne legitimovaný. O. sporu vo veci samej ku ktorému by malo smerovať neodkladné opatrenie, tak ako ho vymedzili navrhovatelia, rovnako považoval za nespôsobilý predmet konania pred súdom, nakoľko sa má týkať posudzovania platnosti právnych skutočností, čo zákon nepripúšťa a na takejto žalobe nie je daný naliehavý právny záujem.

6. U. v 1. rade zdôraznil, že navrhovatelia ani len neosvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď nepredložili úverovú zmluvu o ktorej tvrdia, že ju údajne stratili. O. pritom na to, že výkon záložného práva sa začal oznámením zo X.XX.XXXX, ktorý bol zapísaný poznámkou do katastra nehnuteľností XX.XX.XXXX, pričom, pričom návrh na neodkladné opatrenie bol podaný až XX.X.XXXX, do ktorého času počas takmer polroka, nevyvinuli navrhovatelia žiadnu snahu o zaobstaranie si takejto listiny.

7. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok odporca v 1. rade poukázal na obsah právnej úpravy, že hodnotenie podmienky ako neprijateľnej sa nevzťahuje k hlavnému predmetu zmluvy, primeranej cene, pokiaľ sú tieto podmienky vymedzené zrozumiteľne, pričom účelom A. P. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (A.), nie je zneplatnenie zmlúv a ani jednotlivých jasne a zrozumiteľne dojednaných zmluvných ustanovení. S odkazom na A. žalovaný tiež zdôraznil, že prieskumu z dôvodu neprijateľnosti nepodliehajú ani také zrozumiteľné dojednania, ktoré sú odrazom zákonného pravidla, kam spadá aj právo veriteľa

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, ktoré zmluvné dojednanie je odrazom zákonného pravidla vyplývajúce z ust. § 53 ods. X v spojitosti s § 565 U. zákonníka. P. tak prejavom zákonného pravidla je možnosť vykonať záložné právo, čo je dané zákonnou úpravou ust. § 151j a nasledujúce U. zákonníka a ust. § 53 ods. XX U. zákonníka v zmysle ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť predajom zálohy na dražbe podľa osobitného zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

8. U. v 1. rade tiež poukázal na rozhodnutie A. dvora EÚ vo veci M. C. c/a A. R., a.s. vo veci R kde súd rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX konštatoval, že ustanoveniam A. neodporuje vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku mimosúdnym výkonom záložného -4- XXC/XX/XXXX-XXX

práva, pokiaľ predmetná právna úprava neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv spotrebiteľovi. G. v zmysle ust. § 21 zákona o dobrovoľných dražbách majú oprávnenie dovolávať sa ochrany svojich práv na súde, ak spochybňujú platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdia porušenia zákona o dražbách, v konaní o určenie neplatnosti dražby. U. veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky formou dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách je ústavným a zákonným spôsobom uspokojovania pohľadávky, na čo odporca v 1. rade odkázal aj na uznesenie X. súdu SR PL ÚS XX/XX.

9. Z. na prostriedky súdnej ochrany poskytnuté tomu, kto bol dotknutý na svojich právach postupom pri dobrovoľnej dražbe, odporca v 1. rade tvrdil, že nie sú splnené ani podmienky nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľov, pričom títo ani len neosvedčili svoj nárok žiadnym spôsobom, keďže absentujú akékoľvek dôkazy o ich tvrdeniach. U. v 1. rade zdôraznil, že umožnil navrhovateľom splniť ich záväzky v dodatočne poskytnutej lehote, keď napriek omeškaniu v roku XXXX žalovaný pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti k X.X.XXXX, keď už boli navrhovatelia v omeškaní s dlhom vo výške X XXX,XX eur, keď uvedená suma presiahla hranicu vyžadovanú ust. § 3 ods. X zákona o dobrovoľných dražbách. K výkonu záložného práva pritom pristúpil až po ďalších X mesiacoch, v ktorom období navrhovatelia mohli svoj dlh splniť v dodatočne poskytnutej lehote.

XX. U. v 2. rade sa k návrhu nevyjadril .

XX. Z. z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia Z., obec C. - Z. navrhovatelia osvedčili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu, M. č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a priľahlom pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX-in. Na liste vlastníctva je zapísané záložné právo k vyššie zmieneným nehnuteľnostiam zriadené v prospech odporcu v 1. rade rozhodnutím o povolení vkladu V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a poznámka P- XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o začatí výkonu záložného práva odporcom v 1. rade na uspokojenie pohľadávky predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že na nehnuteľnosť navrhovateľov je vedených XX exekučných konaní, v ktorých ako veritelia vystupujú nebankové spoločnosti poskytujúce finančné prostriedky (AB X B.V. I., T. B. A., s.r.o., K.).

XX. G. miestnej príslušnosti vznesená odporcom v 1. rade nie je dôvodná. O. § 3X4 ods. 1, 2 R. sporového poriadku ( C.s.p ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Z. podmienky miestnej príslušnosti vyplývajú z ust. § 13 až XX C.s.p., a sú dané povahou resp. predmetom sporu. -5- XXC/XX/XXXX-XXX

XX. V konaní nebolo sporné a súd to považoval za osvedčené, že medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola

poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške XX XXX,XX eur. Q. vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov, ktorým bol byt č. 2, na prízemí bytového domu M. X v C. - Z. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. G. spochybňované, že predmetná úverová zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej podľa ust. § 52 U.. zák., a že sa sporové strany dohodli, že odporca v 1. rade ako veriteľ zo záväzkového vzťahu je oprávnený sa domáhať uspokojenia svojho práva predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. XXX/XX Z.z. o dobrovoľných dražbách.

XX. O. ust. § 52 U.. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. F. o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. U. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia U. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. G. vystupovali v zmluvnom vzťahu v postavení spotrebiteľov, odporca v 1. rade, poskytujúci finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. U. práv, ktorých sa v konaní navrhovatelia domáhajú je ochranou vlastníckeho práva pri realizácii výkonu záložného práva, ktoré bolo zriadené k zmluve o spotrebiteľskom úvere. J. zmluva priamo súvisí so základným právnym vzťahom, vo vzťahu ku ktorému predstavuje len formu zabezpečovacieho prostriedku (§151a U.. zák.), a je teda vzťahom sekundárnym k spotrebiteľskej zmluve o úvere. Z uvedených dôvodov sa na konanie vo veci vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa ust. § 290 (C.s.p.), v ktorom konaní navrhovatelia vystupujú v pozícii slabšej strany sporu. A. sa predmet sporu dotýka práva záložného ako práva vecného vzťahujúce sa k veci nehnuteľnej za ktorú sa považuje aj byt (§ 118, § 119 U.. zák.) nachádzajúci sa v obvode tohto súdu. Na konanie je preto daná výlučná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle ustanovení § 20 písm. a/ C.s.p., podľa ktorého je na konanie príslušný výlučne súd v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

XX. O. § X51j ods. 1 U. zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

-6- XXC/XX/XXXX-XXX

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. O. § 53 ods. XX U.. zák., ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

XX. U. predpisom upravujúcim výkon záložného práva je zákon č. XXX/XX Z.z. o dobrovoľných dražbách. O. § 3 ods. X zákona o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečených záložných právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje X.XXX eur. O. § 7 ods. 1, X citovaného zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. G. dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ X6 ods. X). O. § 6 ods. 1 citovaného zákona dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

XX. O. § X1 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. O. domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; XXb) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

XX. O. § 151l U. zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. O. zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu

-7- XXC/XX/XXXX-XXX

podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. J. veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

XX. O. ust. § 151m U. zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí XX dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

XX. O. § 325 ods. X C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. O. § 3X5 ods. 2 písm. c, d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

XX. O. § 3X6 ods. X , 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

XX. O. § 329 ods. X C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

XX. Aj keď v zmysle ust. § 329 ods. X C.s.p. súd môže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať i bez vyjadrenia strán, vzhľadom na predmet sporu, ktorý sa dotýkal záväzkov zo zmluvy spotrebiteľskej, keď navrhovatelia nedisponovali listinou preukazujúcou existenciu tohto záväzku, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručoval na vyjadrenie protistranám súčasne žiadajúc o doloženie ďalších listinných dôkazov, ktoré sa týkajú predmetu sporu a majú umožniť úplné ustálenie skutkového stavu veci.

U. v 1. rade doručil súdu vyjadrenie avšak súčasne odmietol pripojiť listinné dôkazy zdôrazňujúc, že je neprípustné, aby bola na neho ako na subjekt voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, prenášaná akákoľvek dôkazná povinnosť, ktorou je zaťažený navrhovateľ v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

-8- XXC/XX/XXXX-XXX

XX. K postupu odporcu v 1. rade súd zdôrazňuje povinnosť strán sporu riadiť sa pokynmi súdu pod následkom uloženia poriadkových opatrení, predložiť dôkazné prostriedky, ktoré protistrana navrhla a ktoré sú preukázateľne v ich držbe, osobitne, ak ide o konanie s ochranou slabšej strany sporu a takéto predloženie či zabezpečenie dôkazných prostriedkov nie je spojené so žiadnymi prekážkami. V závislosti od okolností prípadu sa môže odmietnutie doložiť dôkazy - zmluvy, ktorých účastníkmi sú obe strany sporu, považovať za zneužitie práva i porušenie práv na spravodlivý súdny proces. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť aj k procesnému neúspechu protistrany, ktorá požiadavke na predloženie listinných dôkazov nevyhovela, keďže ich nedostatok môže byť vykladaný aj v jej neprospech vychádzajúc z princípu zákazu zneužitia výkonu práv.

XX. Aj keď žiadané listinné dôkazy mohli prispieť k objektivizácii skutkového stavu veci medzi stranami sporu, vzhľadom na posúdenie (ne)dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdom, nebol odporca sankcionovaný poriadkovým opatrením či stratou sporu.

XX. V zmysle § 325 ods. X C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu osvedčenia existencia práva, ktorého sa navrhovateľ v konaní dovoláva a preukázania, že sa vyžaduje bezodkladná úprava právnych pomerov sporových strán. „K.“ je daná predovšetkým vtedy, ak dochádza k takému porušeniu či ohrozeniu chráneného práva, že v dôsledku postupu protistrany dôjde k nenávratnej alebo len ťažko napraviteľnej zmene v právnom postavení strán. A. preukazujúce z tohto hľadiska dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, musia byť obsahom už samotného návrhu na jeho nariadenie ako to ustanovuje § 326 C.s.p..

XX. Q. vyplýva z bodu XX. tohto odôvodnenia, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení navrhovatelia osvedčili svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti -bytu, existenciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zabezpečenie záväzku z tejto zmluvy záložným právom k bytu ako i skutočnosť, že veriteľ z úverovej zmluvy, ktorým je odporca v 1. rade pristúpil v súčinnosti s dražobníkom, ktorým je odporca v 2. rade, k výkonu záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky.

XX. G. sa v zásade domáhajú, aby súd neodkladným opatrením zamedzil realizácii výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX tvrdiac, že sa úmyselne sa nevyhýbali splácaniu dlhu, že oprávnenie veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neprimeranou zmluvnou podmienkou, a že vykonaním dražby dochádza k zásahu do práva na obydlie, právo na rodinný život, pričom realizácia dražby súkromným subjektom nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by poskytla navrhovateľom reálnu ochranu. Z uvedených skutkových tvrdení navrhovateľov však nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu právnych pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením. M. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu ako i uspokojiť pohľadávku zo záložného práva predajom na dražbe podľa osobitného zákona je zákonom upravený, dovolený a rešpektovaný postup. G. neuviedli žiadne okolnosti ktoré by svedčili o tom, že odporcovia -9- XXC/XX/XXXX-XXX

konali alebo konajú v rozpore so zákonom, či zásadami dobrých mravov a poctivého obchodného styku. Z ich návrhu vyplýva možná finančná tieseň a obava o stratu obydlia, avšak súčasne je z návrhu tiež zrejmé, že svoje záväzky dlhodobo neriešili (dlhy z roku X. riešili v roku XXXX, a to až po výzvach veriteľa), a stav núdze si privodili ďalším zadlžovaním u viacerých veriteľov (XX exekučných konaní od nebankových spoločností).

XX. B. zo základných zásad záväzkového práva je zásada pacta sunt servanda teda zásada dodržiavania zmlúv, čomu zodpovedá povinnosť plniť si povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu. V prípade zmlúv založených na pôžičkách resp. úveroch táto zásada sa odráža v povinnosti dlžníka uhrádzať svoj dlh riadne a včas v súlade s dohodou strán. O. dlžníka, ktorý nedisponuje dostatočnou peňažnou hotovosťou, je výhodou, ak požičaný finančný obnos vyššej hodnoty, môže uhradiť v splátkach, za čo ako protihodnotu veriteľ získava za dohodnuté obdobie úroky z finančných prostriedkov. Je rovnako opodstatneným a zákonnom dovoleným a predpokladaným postupom, aby v prípadoch zmluvných záväzkov založených na dohode o úhrade dlhu v splátkach, bola možnosť dohodnúť ako sankciu pre dlžníka a satisfakciu pre veriteľa, aj predčasnú splatnosť dlhu v zmysle § 565 U. zákonníka, čomu zodpovedá aj postup pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. O. § 565 U. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. E. právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. O. §53 ods. X U. zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako XX dní na uplatnenie tohto práva. Z vyjadrení navrhovateľov vyplýva, že odporca v 1. rade postupoval v zhode so zákonnou úpravou, niet tak dôvodu jeho konanie spochybňovať.

XX. Z., ktorého pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva predajom veci na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách za splnenia podmienok vyžadovaných týmto zákonom (viď bod. XX.až XX. odôvodnenia). E. právo veriteľa je teda rovnako zákonom dovolený a predpokladaný postup. J. úprava poskytuje navrhovateľom ako osobám, ktoré sú výkonom záložného práva na dražbe dotknuté, súdnu ochranu pre prípad porušenia podmienok dražby, či neplatnosť záložnej zmluvy. V tomto sa súd stotožňuje so stanoviskom odporcu v 1. rade, že ide o postup súladný s eurokonformným výkladom práva aj ústavnou rovinou právnej úpravy, keďže sú stanovené zákonné limity za ktorých možno pristúpiť k uspokojeniu pohľadávky takouto formou a súčasne je garantované právo toho, koho práva sú výkonom dobrovoľnej dražby dotknuté, na uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti dražby v konaní pred súdom. Q. navrhovateľov, ktorá vychádza z očakávania ponuky veriteľa na reštrukturalizáciu dlhu, odklad splátok, nemá opodstatnenie v zákone, pretože ďalší postup veriteľa pri omeškaní dlžníka s úhradou dlhu, je vždy vecou

-XX- XXC/XX/XXXX-XXX

obojstrannej dohody, ktorá zohľadňuje platobnú disciplínu dlžníka, jeho komunikáciu s veriteľom i celkovú majetkovú situáciu dlžníka. Je možno sa v tomto stotožniť s konštatovaním odporcu v 1. rade, že navrhovatelia mali dostatok času kontaktovať veriteľa, informovať ho o svojich problémoch, navrhnúť možnosti riešenia. J. takáto iniciatíva z ich tvrdení ani z listinných dôkazov nevyplýva. K riešeniu situácie pristúpili až potom, čo boli veriteľom vyzvaní na úhradu záväzku s následkom mimoriadnej splatnosti dlhu.

XX. G. v konaní neuviedli žiadne tvrdenia ani neoznačili dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť potrebu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z ničoho nevyplýva, aby došlo alebo dochádzalo k neoprávnenému, či nezákonnému zásahu do ich práv, čoho následkom by mal byť nezvratný nezákonný stav v ich právnom postavení. G. prehliadať, že k bytu navrhovateľov je zriadených viacero exekučných záložných práv v prospech nebankových spoločností, z čoho možno usudzovať, že navrhovatelia sú dlžníkmi aj z iných zmlúv o spotrebiteľských úveroch. C. odporcu v 1. rade ako veriteľa, ktorý si chráni svoje záujmy pri uspokojovaní záväzkov, možno považovať za daných okolností za opodstatnený, keď už z úradných listín vyplýva platobná neschopnosť navrhovateľov. G. nesú zodpovednosť za spôsob, akým nakladajú so svojím majetkom, a akými finančnými záväzkami sa zaťažujú. Sú v plnej miere zodpovední za úhradu záväzkov a znášajú aj negatívne následky s tým spojené. Z tvrdení navrhovateľov nevyplýva, aby zásah do práva na obydlie bol nepredvídateľný, neprimeraný zabezpečovanému záväzku, alebo vyplýval z postupu, ktorý je v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti boli povinní navrhovatelia uviesť a odôvodniť v návrhu. G. z obsahu tvrdení v návrhu možno vyvodiť ľahkovážny až nedbalý prístup k záväzkom, spoliehajúc sa dobrú vôľu veriteľa.

G. neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. X C.s.p. na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh zamietol. O. úplnosť súd dodáva, že návrh netrpel vadami, ktoré by zakladali dôvod na jeho odmietnutie (§327 C.s.p.) ako to zmieňoval odporca v 1. rade. A. nie je viazaný doslovným znením textu navrhovaného rozhodnutia, ale predovšetkým jeho účelom (cieľom). O. v prípadoch, ktoré neznamenajú zmenu návrhu, ale spočívajú len v precizovaní návrhu, čo do významovej, či gramatickej jednoznačnosti, nevyžaduje sa súčinnosť strany pri odstraňovaní vád. O. názoru súdu niet pochýb o tom, čo znamená a zahrňuje povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. P. tak nie je podstatné, ak niektoré z možných žalôb vymedzených navrhovateľom, ktorými mieni pre budúcnosť uplatňovať svoj nárok vo veci samej, nemajú spôsobilý predmet súdneho konania, ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, je možné vyvodiť aspoň jeden druh žaloby, ktorá spĺňa podmienky pre začatie konania vo veci samej.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 C.s.p. podľa ktorého v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí súd rozhodne o nároku na náhradu trov. O výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo samostatným uznesením súdny úradník. J. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania došlo k ukončeniu konania, preto súd rozhodol aj o náhrade trov. -XX- XXC/XX/XXXX-XXX

XX. Z. o trovách konania vyplýva z ust. § 257 C.s.p. podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade sú navrhovatelia neúspešnou stranou v spore, teda vznikla by im povinnosť na náhradu vzniknutých trov. E. konania vznikli len na strane odporcu v 1. rade, ktorý do konania podal vyjadrenie cestou právneho zástupcu. U. v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, preto mu nepatrí ani ich náhrada. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal náhradu trov odporcovi 1. rade, súd považoval osobnú a sociálnu situáciu sporových strán v ich vzájomnom pomere. Je nepochybné, že navrhovatelia sú osobami zaťaženými viacerými finančnými záväzkami, a je možné dôvodne usudzovať, že dôjde aj k strate ich majetku, ktorý využívajú na bývanie. I keď sám odporca v 1. rade disponuje internými zamestnancami s právnickým vzdelaním, preto nie je nevyhnutné, aby si volil zástupcu z radu advokátov, zvolil si cestu právneho zastúpenia. U. v 1. rade ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov, disponuje dostatočným majetkom, ktorý mu umožňuje tak požičiavanie peňažných súm iným osobám, z čoho mu plynú úroky, ako aj úhradu trov zastúpenia externým právnym zástupcom. J. zásade spravodlivého usporiadania pomerov, aby navrhovatelia, ktorých finančná situácia zjavne nie je uspokojivá, neboli povinní k náhrade trov konania v prospech tej strany sporu, ktorá disponuje nepochybne rozsiahlejším majetkovým zázemím, a pre ktorú neuhradenie trov zastúpenia za X úkon právnej služby nemôže znamenať závažnejšiu ujmu na jej hospodárení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v štyroch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

-12- 18C/13/2017-136

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 .