Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/120/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11 , Trenčín 911 01, proti žalovanému: Y. Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. I. XXXX/XX, XXX XX Š., zast.: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, IČO: 44 036 213, reg. č. SAK: 7306, o zaplatenie 1.531,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa návrhom/žalobou z 6.7.2015, doručenou súdu 14.7.2011, domáhal vydania platobného rozkazu/rozsudku, ktorým by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.531,60 Eur a úrok z omeškania 17,90 Eur a úrok z omeškania 8,05 % ročne z 1.531,60 Eur od 7.7.2005 do zaplatenia, trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil nasledovne. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sa, vložka č. 10130/T, uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom 14.1.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva„), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej len „úverové podmienky„). Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o RÚ“), ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovaného. Žalobca v zmysle ustanovenia Hlavy 8 úverových podmienok zaslal žalovanému úverovú kartu spolu s technickou príručkou, ktorá obsahovala aj spôsob aktivácie karty v prípade, že žalovaný prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o RÚ stala aj účinnou a bola viazaná právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Súčasťou príručky bol sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1.320 Eur. Právny predchodca žalobcu má za to, že zmluva o RÚ je celistvá, uzavretá v písomnej forme určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného byť viazaný zmluvou o RÚ, čo potvrdil žalovaný jednak podpisom úverovej zmluvy a jednak následnou aktiváciou úverovej karty. Podľa žalobcu písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Písomnosti musia navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami. V súvislosti s písomnou formou úverovej

zmluvy žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že tak ako žiadny právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis. Podľa žalobcu je nevyhnutné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom, napríklad súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Pri tomto type úveru je obnoviteľné finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou „klient sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytovateľ a ani spotrebiteľ nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úverov sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bolo pôvodne 1.350 Eur (Hlava 8 úverových podmienok). Povinnosť splácať čerpaný revolvingový úver formou pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá v Hlave 11 a nasledujúcich úverových podmienok. Žalobca poukazuje aj na ustanovenie Hlavy 12 úverových podmienok: „Výška pravidelnej mesačnej splátky RÚ bola medzi klientom a spoločnosťou dohodnutá vo výške 4 % z výšky dohodnutého úverového rámca, platného ku dňu splatnosti danej splátky. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté úroky, príslušná časť čerpaného RÚ a pravidelné poplatky, napríklad poplatok za výpis a prípadné nepravidelné poplatky ako napríklad poplatok za výber z bankomatu, zablokovanie karty. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby (ďalej len poplatky), ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto ÚZ a ktorý je obsiahnutý v Metodickej príručke.“ Zmluvný úrok bol dohodnutý v úverových podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy (Hlava 8, Hlava 12). Žalobca poukazuje na judikatúru týkajúcu sa rovnakého druhu revolvingovej zmluvy, konkrétne rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/72/2012 z 26.11.2013. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.320 Eur. Odo dňa omeškania bol žalovaný o výške svojho dlhu informovaný v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu a vyzývaný k jeho úhrade. Žalobca vyzval žalovaného listom z 28.4.2015 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.548,60 Eur v lehote 15. dní od odoslania výzvy, a to s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukazuje na aplikáciu ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a zmluvy o RÚ. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Na základe uvedeného žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: istina 1.250,38 Eur, poistenie PZK vo výške 2 Eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 11,92 Eur, úrok za hotovostné transakcie vo výške 266,97 Eur, úrok za poistné vo výške 0,28 Eur, úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,05 Eur, spolu vo výške 1.531,60 Eur a vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 17,90 Eur tak, ako je to uvedené vo výpise čerpania, splátok a úhrad.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 24.2.2016, doručeným súdu 1.3.2016. Žalobu žiadal ako zamietnuť z nasledovných dôvodov. Žalobca zakladá svoju aktívnu legitimáciu na základe postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa, spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom ako dôkaz o splnení si notifikačnej povinnosti listom z 18.6.2015. Z priloženého podacieho hárku pritom vyplýva, že predmetný list mal byť podaný na poštovú prepravu pod číslom zásielky: M.. V priloženom internetovom výpise zo sledovanej aplikácie slovenskej pošty vyplýva, že poštový prepravca zásielku pod uvedeným číslom neeviduje. Na základe uvedeného je založená dôvodná pochybnosť o oznámení postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň poukázal na povinnosť postupcu oznámiť postúpenie bez zbytočného odkladu. Podľa žalovaného existuje polemika o tom, že si postupca svoju povinnosť v stanovenej lehote splnil. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 32/2007. V prípade, ak si postupca svoju povinnosť nesplní riadne a včas, zákonodarca jasne zadefinoval, že aktívna legitimácia v takomto prípade na postupníka neprechádza. Žalovaný žiadal, aby žalobca v konaní predložil originál zmluvy o postúpení pohľadávky a v prípade, že tak žalobca neučiní, bude potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie. Žalovaný taktiež spochybnil žalovanú sumu čo do výšky, ako i dôvodu. Podľa žalovaného je žalobca povinný zodpovedne preukázať čerpanie úveru riadnymi výpismi z účtu, ako aj jeho splácanie a zároveň presne vyčísliť, ako započítal tú, ktorú splátku žalovaného.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 13.6.2016. Žalobca k tvrdeniam žalovaného, že zo sledovacej aplikácie slovenskej pošty vyplynulo, že poštový prepravca zásielku pod uvedeným číslom neeviduje uviedol, že je možné, že predmetnú zásielku po viac ako pol

roku nie je možné dohľadať, nakoľko sa databáza s novými zásielkami neustále obnovuje. Rovnako existuje aj lehota na podanie reklamácie ohľadom problémov s doručovaním zásielok, ktorá už uplynula. Adresa žalovaného na akú bola písomnosť o oznámení postúpenia pohľadávky zaslaná sa zhoduje s adresou doručenia zásielky, rovnakú adresu uvádza v písomnostiach aj právny zástupca žalovaného. Zásielka sa do sídla spoločnosti nevrátila ako nedoručená, resp. neprevzatá, z čoho plynie, že doručená na mieste bydliska žalovaného bola. Okrem týchto skutočností je preukázateľné, že so žalobou v tomto konaní bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené do vlastných rúk žalovaného prostredníctvom súdu. Žalobca k podaniu priložil kópiu Postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 28.4.2015.

4. Súd nariadil pojednávanie na 20.9.2016. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalobca uviedol, že naďalej trvá na podanom návrhu a že úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, od ktorých by žalobca odvodzoval svoj právny nárok. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, a to minimálne z dvoch dôvodov. Postúpená pohľadávka bola postúpená na subjekt, ktorý je mimo územia Slovenskej republiky. Právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/62/2014, na základe ktorého považuje postúpenie pohľadávky za sporné. Postúpenie pohľadávky na osobu mimo územia Slovenskej republiky je sťažením pozície spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv voči svojmu veriteľovi. Ďalej v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dlžníkovi je nutné postúpenie pohľadávky oznamovať bezodkladne. Pokiaľ si veriteľ túto svoju povinnosť nesplní, je nutné skúmať zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalobca uviedol, že v spise sa nenachádza, ani on sám nemá k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že úver ako taký považuje za bezúročný a bez poplatkov a poukázal na argumentáciu Okresného súdu v Trnave v konaní sp. zn. 14C/60/2014 z 12.3.2015. Ďalej uviedol, že čerpaný bol úver v sume 1.320 Eur. Žalovaný zaplatil 201,91 Eur a rozdiel predstavuje sumu 1.118,09 Eur. Súd požiadal žalobcu o predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca podaním doručeným súdu 14.10.2016 doručil opäť kópiu Postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 28.4.2015. Súd nariadil pojednávanie na 30.3.2017 s tým, že žalobca opäť ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného, ktorý zotrval na svojich prednesoch uvedených na poslednom pojednávaní a poukázal na ustálenú súdnu prax, ktorá nerozlišuje postúpenie pohľadávky, resp. nerozlišuje krajinu postupníka, na ktorého bola pohľadávka postúpená, okrem domovskej krajiny spotrebiteľa. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že do dňa pojednávania žalobca nepredložil originál zmluvy o postúpení, tak aby bolo možné overiť jej pravosť. Podľa právneho zástupcu žalovaného je sporný aj samotný obsah zmluvy o postúpení pohľadávky a to s tým, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti. V zmluve absentuje dohoda o výške odplaty, resp. o spôsobe jej výpočtu, čo podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, vzhľadom na neurčitosť tejto podmienky, činí zmluvu neplatnou. Právny zástupca žalovaného opäť zdôraznil, že postúpenie pohľadávky je potrebné urobiť bez zbytočného odkladu, tak ako to ukladá zákon a podľa súdnej praxe by táto lehota mala byť dĺžke trvania 8 dní. Čo sa týka dlhu samotného, tento nie je možné poprieť voči pôvodnému veriteľovi. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.320 Eur, pričom žalovaný uhradil 202,91 Eur, a preto v prípade, ak by sa zaplatenia domáhal pôvodný veriteľ, žalovaný by mal vrátiť túto sumu, bez úrokov a poplatkov. Uvedené však pripadá do úvahy len ak by si túto sumu nárokoval pôvodný veriteľ.

5. Súd sa oboznámil najmä s nasledovnými listinnými dôkazmi: výpis obchodného registra žalobcu a jeho preklad, Oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia z 18.6.2015, spolu s prílohami: plnomocenstvo udelené spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. pre advokátsku kanceláriu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. dňa 31.5.2014, plnomocenstvo udelené spoločnosťou žalobcu pre advokátsku kanceláriu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. dňa 31.5.2014, podací hárok Slovenská pošta a.s. č. EPH004782537, Zmluva č. XXXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere medzi Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným z 14.1.2013 („úverová zmluva“), Úverové podmienky Spotrebiteľský a revolvingový úver, kód ISS113, Premia karta Home Credit - príručka pre držiteľa („úverové podmienky“), Výzva spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. k splateniu celého úveru z 28.4.2015, podací hárok Slovenská pošta a.s. č. J., výpis čerpania, splátok a úhrad.

6. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

9. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 524, ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „ZOS“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

14. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) ZOS, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

15. Podľa § 2 písm. r) ZOS, podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany, spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súdny dvor EÚ rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok k zabráneniu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa, ktorým je ukončenie používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi. Súd bol teda povinný a tiež oprávnený ex offo aplikovať súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/62/2014). Pokiaľ sa nejedná o praktiku zaradenú do čierneho zoznamu (príloha 1 ZOS), je potrebné skúmať či je obchodná praktika v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a či podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zakotvenú v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (právneho predchodcu žalobcu) v Hlave 20, § 5 (záverečné ustanovenia): „Na základe vzájomnej dohody klienta a Spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu Spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči Spoločnosti na tretie osoby....Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z ÚZ, Zmluvy o RÚ a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky Spoločnosti postúpiť tretím osobám...“. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná pre rozpor s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia. V prípade, že spotrebiteľ si mal byť vedomý v zmysle úverových podmienok, že pohľadávku môže postúpiť iba so súhlasom dodávateľa, tak aj dodávateľ bol spôsobilý postúpiť svoju pohľadávku iba so súhlasom spotrebiteľa. V danej súvislosti súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku postúpenie pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa dokonca na zahraničný subjekt bez toho, aby dal spotrebiteľ k takémuto postúpeniu súhlas. V tomto prípade súd skúmal „generálnu plnú moc“ udelenú právnym predchodcom žalobcu advokátskej kancelárii, ktorá oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 1.8.2012, č.k. III. ÚS 353/2012- 17 vyslovil názor, že ak by sa splnomocnenie malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 , pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod. Ako už vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyššie, udelenie generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých jej veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na úkon (dokument), ktorý neexistuje. Neplatnosť generálnej plnej moci má následky pre všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli na základe nej vykonané. Všetky budú trpieť tou istou vadou ako generálna plná moc a budú považované za absolútne neplatné, a teda za právne neexistujúce. Teda podľa súdu nebolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému oprávneným subjektom v zmysle OZ. Žalovaný v priebehu konania namietal preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky a viackrát uviedol, že chce preskúmať originál zmluvy o postúpení, ktorú však žalobca v konaní nepredložil. Žalobca predložil kópiu zmluvy a uviedol, že najneskôr súd doručil oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalovaný v tomto smere poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obdo 32/2007

z 6.6.2008, v ktorom súd konštatoval, že pojem „bez zbytočného odkladu“ sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a „keď odvolací súd vyslovil, že lehota bez zbytočného odkladu je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom.“

17. Na základe uvedeného tak právny predchodca žalobcu neplatne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný a žalovaný nemá v konaní pasívnu legitimáciu. Súd nepovažoval za potrebné sa vyjadriť k prípadnej neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok v úverovej zmluve a v úverových podmienkach, nakoľko svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle predchádzajúcej vety.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorý bol v danej veci úspešný v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).