Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/234/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: Ekonomické stavby, s.r.o., Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544 493, zastúpeného JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: G. V., O.. X.X.XXXX, H. XX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 1.992 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.992 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.992 € od 15.1.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému.

odôvodnenie:

1.Žalobca žalobou dňa 19.2.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.992 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.992 € od 15.1.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že ako budúci zhotoviteľ so žalovaným ako budúcim objednávateľom uzatvoril dňa 10.8.2015 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 966/15, predmetom ktorej bol záväzok oboch strán do 7 mesiacov po podpise tejto Zmluvy uzatvoriť Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu. Poukázal na to, že v ustanovení článku III. odseku 3.3. Zmluvy o budúcej zmluve o dielo sa žalovaný zaviazal uhradiť zálohu určenú na krytie prvých prípravných prác vo výške 5.643 € a to do 30 dní po podpise Zmluvy. Žalobca uviedol, že túto povinnosť žalovaný v stanovenej lehote nesplnil a to napriek viacerým výzvam z jeho strany, prestal s ním komunikovať a poskytovať mu potrebnú súčinnosť. V nadväznosti na túto skutočnosť bol nútený pristúpiť k vyčísleniu jemu vzniknutých nákladov v zmysle ustanovení čl. III ods. 3.5 a 3.6 Zmluvy o budúcej zmluve o dielo a žalovanému bola zaslaná Dohoda o vyporiadaní záväzkov zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. XXX/ XX zo dňa 10.8.2015, ktorej prílohou bol percentuálny súbor výkonom inžiniersko - projektových činností a výpočet ceny zrealizovaných prác. Pohľadávku vo výške 1.992 € mu ale žalovaný neuhradil.

2. Dňa 10.5.2016 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 7C/234/2016-22, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V podanom odpore namietal platnosť Zmluvy o budúcej zmluve, uviedol, že pri jej uzavretí konal v omyle, že z tejto zmluvy pre neho nebudú vyplývať žiadne povinnosti na plnenie voči žalobcovi. Poukázal na to, že žalobcu vyhľadal za účelom informovania sa o jeho službách a na tomto stretnutí mu dal príkazník podpísať predmetnú zmluvu, pričom tvrdil, že sa to tak robí a táto zmluva pre neho nie je ešte záväzná, lebo mu bude doručená ešte jedna zmluva na podpis. Po porade s blízkymi sa rozhodol, že nateraz si žalobcom nedá zhotoviť žiadne dielo, o ktorom svojom zámere žalobcu aj telefonicky informoval. Uviedol, že príkazník ho pri podpisovaní Zmluvy o budúcej zmluve zámerne uviedol do omylu v tom, že táto zmluva je len informatívna pre neho a nebudú z nej pre žalovaného vyplývať žiadne povinnosti,

z ktorého dôvodu odvodil jej neplatnosť s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka. Namietal tiež výšku nároku uplatneného žalobcom, ktorá by mala pozostávať z odmeny príkazníka vo výške 1.660 € a z hotových výdavkov a odmeny za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšej činnosti. Zdôraznil, že bezprostredne po stretnutí príkazníkovi oznámil, že nemá záujem na zhotovení diela, odmenu príkazníka považuje za privysokú, pretože mal len sprostredkovať uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve o dielo.

3. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav : Žalobca ako budúci zhotoviteľ a žalovaný ako budúci objednávateľ uzavreli dňa 10.8.2015 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 966/15 (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve“, č.l. 4 - 8 spisu). Každá strana Zmluvy o budúcej zmluve je v pravom dolnom rohu podpísaná žalovaným. Podľa čl. 1 vety prvej Zmluvy o budúcej zmluve, touto zmluvou sa zmluvné strany zaviazali, že do 7 mesiacov po podpise tejto zmluvy uzatvoria zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určených budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 69.000 €, a to na pozemku špecifikovanom v čl. I ods. 1.2 a) tejto zmluvy. Podľa čl. II bodu 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve, v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosti príkazníka (predstavujúce hlavnú réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, napr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod.) až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy a budú hodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení občianskeho zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1.660 € plus príslušná sadzba DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán. Podľa článku IV. bodu 4.6 Zmluvy o budúcej zmluve, zmluvné strany prehlasujú, že zmluva bude uzavretá podľa vážnej a slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktoré si ju pred podpisom prečítali, je im zrozumiteľná, nebola vyhotovená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na dôkaz toho ju obe zmluvné strany podpisujú. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2015, splatnou dňa 14.1.2016 (č.l. 9) fakturoval žalobca žalovanému 1.992 € titulom nákladov prípravných prác podľa Zmluvy o budúcej zmluve č. 966/15. Podľa Súboru výkonov inžiniersko - projektových činností k zákazke č. 966_15 zo dňa 28.9.2015 (č.l. 10) žalovaný vystavil pre stavbu : G. V. výkaz podielu zrealizovaných prác. Podľa výpočtu ceny zrealizovaných prác zákazky č. 966_15, stavby : G. V., ktorý dňa 7.12.2015 spracoval manažér projektu (č.l. 11) odmena príkazníka podľa čl. 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve činí 1.992 € s DPH. Z prepisu e-mailov adresovaných žalobcom žalovanému dňa 12.8.2015, 14.8.2015 a 31.8.2015 (č.l. 38

- 40) vyplynulo že poverený zamestnanec žalobcu kontaktoval žalovaného za účelom informovania ho o plánovanom postupe pri hľadaní vhodného pozemku na stavbu rodinného domu a v mailovej správe zo dňa 31.8.2015 žalovaného aj informoval o konkrétnych ponukách pozemkov s odkazom na príslušné webové stránky. Dňa 24.9.2015 odosielateľ G. V. zaslal žalobcovi správu s textom „ruším všetko“.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.6.2016 (č.l. 27 - 29) uviedol, že Zmluva o budúcej zmluve ako dvojstranný právny úkon bola uzatvorená platne a odmietol tvrdenia žalovaného v otázke platnosti zmluvy z dôvodu, že žalovaný konal pri jej uzatvorení v omyle. Poukázal na to, že žalovaný ako potenciálny klient inicioval stretnutie so žalobcom, predmetom ktorého bolo prerokovanie možnosti vzájomnej spolupráce, pričom v prípade akceptácie podmienok z oboch strán ako výsledok vzájomných rokovaní bolo uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Žalobca ďalej uviedol, že v jeho praxi je pomerne bežná situácia, že potenciálni klienti neuzatvoria Zmluvu o budúcej zmluve hneď priamo na úvodnom obchodnom stretnutí, ale vyžiadajú si čas na preštudovanie návrhu zmluvy, ktorý im je daný k dispozícii, prípadne na jeho spripomienkovanie. Uviedol, že aj táto skutočnosť dokumentuje ponechanú voľnosť potenciálnym klientom, či uzatvoria zmluvu alebo nie. Poukázal i na to, že štandardný postup jeho pracovníkov na stretnutiach s potenciálnymi klientmi spočíva v pomerne detailnom opise a vysvetlení jednotlivých navrhovaných ustanovení zmluvy a tento postup označil za logický a v súlade s naplnením hlavného cieľa žalobcu, ktorým je zrealizovať stavbu rodinného domu pre klienta.

Zdôraznil, že jednotlivé ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve sú formulované určito a zrozumiteľne a pre žalovaného musel byť obsah zrejmý. Uviedol tiež, že žalovaný nijak nepreukázal existenciu omylu a ani tú skutočnosť, že omyl bol vyvolaný žalobcom, resp. že žalobca má o tomto omyle vedomosť. Záverom dodal, že ako vyplýva z komunikácie v klientskom prostredí žalobcu, ku ktorému prihlasovacie meno ako aj vygenerované jedinečné heslo žalovaný obdržal, žalovaný až dňa 24.9.2015 oznámil žalobcovi vôľu nepokračovať v spolupráci, čím de facto odmietol uzatvorenie zmluvy.

5. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 žalovaný uviedol, že so žalobcom uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve. Následne sa snažil získať hypotéku na stavbu rodinného domu, avšak v tom čase bol v zamestnaní iba v skúšobnej dobe a banka mu z tohto dôvodu hypotéku 70.000 € nedala. Vypovedal, že samotnú Zmluvu o dielo so žalobcom neuzavrel i keď mu bola doručená. Pri rokovaní od zamestnanca žalobcu pána B. mu bola poskytnutá informácia, že Zmluva o budúcej zmluve nie je samotnou Zmluvou o dielo a preto na základe tejto informácie mal za to, že zo Zmluvy o budúcej zmluve mu nevyplývajú žiadne záväzky. Vyslovil presvedčenie, že nemá za čo zaplatiť, pretože žalobca si síce od neho nárokuje takmer 2.000 €, ale nič sa nepostavil. Na otázku, či mal k Zmluve o budúcej zmluve pripomienky odpovedal, nie nemal a na otázku, či ho poverený zamestnanec žalobcu nejak nútil uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve odpovedal, že nie, nenútil ho.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.

8. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako potenciálny záujemca o uzavretie Zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť výstavba rodinného domu inicioval stretnutie so žalobcom. Na uvedenom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 7.8.2015 žalovaný ako budúci objednávateľ akceptoval návrh

žalobcu ako budúceho zhotoviteľa na uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve č. 966/15, predmetom ktorej bol záväzok, že do 7 mesiacov po podpise tejto zmluvy strany uzatvoria Zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určených budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 69.000 €, a to na pozemku špecifikovanom v čl. I ods. 1.2 a) tejto zmluvy. V Zmluve o budúcej zmluve sa žalobca a žalovaný dohodli tiež na tom, že v prípade, že nebude uzatvorená Zmluva o dielo, činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosti príkazníka (predstavujúce hlavnú réžiu - úhradu finančného modelu, činnosť manažéra projektu, telefóny, administratívu, výdaje smerujúce k zabezpečeniu plnenia pre účely zmluvy o dielo, napr. poplatky subdodávateľom za zrušenie objednávky a pod.) až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy a budú hodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odmenu príkazníka si pre účely tejto dohody strany dojednali vo výške 1.660 € plus príslušná sadzba DPH s tým, že výška takto dohodnutej odmeny nezávisí rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán (čl. II bodu 3.5. Zmluvy o budúcej zmluve).

10. Obrana žalovaného v konaní spočívala najmä v tom, že namietal platnosť Zmluvy o budúcej zmluve odvolávajúc sa na to, že pri jej uzavretí konal v omyle, že z tejto zmluvy pre neho nebudú vyplývať žiadne povinnosti na plnenie voči žalobcovi. Uviedol, že pri rokovaní od zamestnanca žalobcu pána B. mu bola poskytnutá informácia, že Zmluva o budúcej zmluve nie je samotnou Zmluvou o dielo a preto na základe tejto informácie mal za to, že zo Zmluvy o budúcej zmluve mu nevyplývajú žiadne záväzky. Na otázku, či mal k Zmluve o budúcej zmluve pripomienky odpovedal, že nemal a na otázku, či ho poverený zamestnanec žalobcu nútil uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve odpovedal, že nie. Okrem obrany ohľadne konania v omyle poukazoval tiež na to, že stavba rodinného domu nebola ani zahájená, nič nepostavilo.

11. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon právna skutočnosť, ktorá smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Právny úkon vzniká na základe prejavu vôle, ktorý je charakteristický tým, že smeruje k právnemu následku. Ust. § 49a Občianskeho zákonníka uvádza, že právny úkon je neplatný za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a síce

- ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a

- osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Ako súd uviedol v odseku 10. tohto rozsudku, obrana žalovaného v konaní spočívala predovšetkým v tom, že namietal platnosť Zmluvy o budúcej zmluve odvolávajúc sa najmä na to, že pri jej uzavretí konal v omyle, že z tejto zmluvy pre neho nebudú vyplývať žiadne povinnosti na plnenie voči žalobcovi.

12. V prvom rade súd poukazuje na to, že každá strana Zmluvy o budúcej zmluve je v pravom dolnom rohu opatrená podpisom žalovaného. V čl. IV. bode 4.6 Zmluvy o budúcej zmluve je prehlásenie strán, že zmluva je uzavretá podľa vážnej a slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktoré si ju pred podpisom prečítali, je im zrozumiteľná, nebola vyhotovená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a na dôkaz toho ju obe zmluvné strany podpisujú. Informácia, ktorá žalovanému bola poskytnutá pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve o tom, že Zmluva o budúcej zmluve nie je samotnou Zmluvou o dielo nie je okolnosťou, ktorá by bola sama osebe spôsobilá objektívne vyvolať dojem, že zo Zmluvy o budúcej zmluve budúcemu objednávateľovi nevyplývajú žiadne záväzky. K uvedenému záveru súd dospel aj s poukazom na prehlásenie zmluvných strán v čl. IV. bode 4.6 Zmluvy o budúcej zmluve, že zmluvu si pred podpisom prečítali a je im zrozumiteľná, ako aj na to, že každá strana zmluvy je osobitne opatrená podpisom žalovaného. Žalovaný navyše v konaní sám potvrdil, že Zmluvu o budúcej zmluve nepripomienkoval a poverený zamestnanec žalobcu ho k uzavretiu zmluvy nenútil. Ak teda žalovaný mal pochybnosti o správnosti svojho rozhodnutia vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalobcom, mal postupovať napríklad spôsobom, o ktorom sa žalobca vyjadril ako bežnom vo svojej praxi, keď potenciálny klient neuzavrie Zmluvu o budúcej zmluve priamo na úvodnom obchodnom stretnutí, ale vyžiada si čas na preštudovanie návrhu zmluvy, prípadne ju spripomienkuje. Žiadnu z týchto alternatív ale žalovaný nevyužil. Vykonaným dokazovaním súd nemal tiež ani preukázané, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, t.j. žalobca, vyvolal nejaký omyl.

13. Čo sa obrany žalovaného týka, že stavba rodinného domu nebola ani zahájená a nič sa nepostavilo, k tomuto súd uvádza, že predmetom Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú strany uzavreli nebol záväzok žalobcu vykonať dielo (zhotovenie stavby) pre žalovaného, ale záväzok strán, že do 7 mesiacov po podpise tejto zmluvy uzatvoria Zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu. Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu Zmluvy o dielo už ale nedošlo. Očakávania žalovaného v naznačenom smere (zhotovenie stavby) právny základ v Zmluve o budúcej zmluve o dielo nemajú.

14. Zmluvu o budúcej zmluve č. 966/15 uzavreli strany v písomnej forme. Táto zmluva v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka :

- obsahuje záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu (zmluvu o dielo, ktorej predmetom plnenia bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určených budúcim objednávateľom za cenu diela v rozsahu cca 69.000 €, a to na pozemku špecifikovanom v čl. I ods. 1.2 a) tejto zmluvy - článok I, Predmet zmluvy),

- je v nej dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva (do 7 mesiacov po podpise Zmluvy o budúcej zmluve o dielo - článok I, Predmet zmluvy),

- obsahuje dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy - t.j. zmluvy o dielo (1. označenie zmluvných strán - žalobca ako budúci zhotoviteľ a žalovaný ako budúci objednávateľ, 2. vymedzenie rozsahu diela - zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určených budúcim objednávateľom, a 3. dohodu o cene - v rozsahu cca 69.000 €).

15. Sumarizujúc vyššie uvedené súd žalobe vyhovel, pretože vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Zmluva o budúcej zmluve č. XXX/XX, ktorú uzavreli sporové strany je platná. Čl. II bod 3.5 zmluvy obsahuje záväzok strán, že v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo, činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy a budú hodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení občianskeho zákonníka vo výške 1.660 € plus príslušná sadzba DPH, ktorú sumu - 1.992 €

- si žalobca dôvodne v konaní nárokuje ako žalovanú istinu. Odmena príkazníka teda bola v súlade s ust. § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvne bez pochybností dohodnutá. Vykonaným dokazovaním z dôvodov uvedených v odseku 11. a 12. rozsudku nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že zmluvu uzavrel v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a žalobca tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Zmluva obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 50a Občianskeho zákonníka a strany ju uzavreli písomne (odsek 14. rozsudku).

16. Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s ich plnením, žalobca je preto oprávnený požadovať od neho v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. 5,05 % ročne z dlžnej istiny 1.992 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX , t.j. od 15.1.2016 do zaplatenia.

17. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.