Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-196-2015.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/196/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky X. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, bydliskom J., Ľ. XX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A a manžela navrhovateľky, G. S.W., štátneho občana Slovenskej republiky, bydliskom J., Ľ. XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeným konaním o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletej Y. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky X. S., rodenej Z. a manžela navrhovateľky G. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. J. I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v O. J. I., vo zväzku 14, ročník XXXX, na strane 196, pod poradovým číslom 20, s a r o z v á d z a.
II. Maloletá Y. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej Y. majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej Y. sumou po 180,- eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, z čoho čiastku 50,- eur mesačne bude otec dieťaťa zasielať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor.
V. Matke dieťaťa sa u k l a d á , aby v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku založila osobitný účet na meno maloletej Y. a účet vinkulovala do plnoletosti maloletej Y. v prospech súhlasu Okresného súdu Trenčín s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámila v lehote do 5 dní od jeho založenia.
VI. Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda účastníkov ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom tohto znenia:
VII. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Y. každý párny týždeň v roku v piatok od 15.30 h., kedy si dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 16.00 h., kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska.
VIII. Matka je p o v i n n á styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase na dohodnutom mieste, kde je otec dieťa p o v i n n ý matke v stanovenom čase vrátiť.
IX. Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 100 % nákladov právneho zastúpenia, celkom vo výške 448,68 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá vyčíslenie právneho zastúpenia súdu predloží v lehote do 3 dní od vyhlásenia tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že ich manželstvo je úplne nefunkčné. Navrhovateľka pociťovala problémy v manželstve od samého začiatku. Nespĺňala predstavy matky manžela o neveste a manžel si ju nikdy nezastal, čo na ňu zle vplývalo. Z ich manželstva sa narodilo jedno dieťa, mal. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má 10 rokov. Ani po narodení mal. Y. sa situácia v rodine nezmenila. Obaja manželia pracovali v E., ktorý pôvodne patril manželovým rodičom. Ich problémy sa prehlbovali a situácia sa pre navrhovateľku stala za posledné tri roky neznesiteľnou. Ako manželia nemali nikdy spoločné záujmy, neboli na spoločnej dovolenke a nemali o čom spolu komunikovať. Ich spoločný život sa točil iba okolo práce v E. rodičov manžela. Nesúlad bol aj v ich intímnom živote. Nedostatok komunikácie a lásky medzi nimi viedol k tomu, že navrhovateľka si našla známosť a v polovici septembra 2015 sa spolu s mal. Y. odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy viedla s manželom a od toho času žije spolu s mal. Y. a teraz už aj so svojim priateľom S. G., v 3-izbovom nájomnom byte, s nákladmi na bývanie včítane energií vo výške 350 eur mesačne. Pre prípad rozvodu navrhovateľka žiadala, aby súd zveril mal. Y. do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby súd určil povinnosť platiť mal. Y. výživné sumou po 130 Eur mesačne. Neskôr svoj návrh na výšku výživného na čas po rozvode upravila a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby súd pri určení výšky výživného postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods.1 Zákona o rodine a otca zaviazal povinnosťou platiť mal. Y. výživné vo výške 180 eur mesačne s tým, že sumu 50 eur mesačne bude otec zasielať do plnoletosti maloletej na jej osobitný účet, za účelom tvorby úspor. S návrhom otca na zverenie mal. Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila a neskôr, na základe konzultácií rodičov a maloletej Y. sa s otcom mal. Y. navrhovateľka dohodla na úprave styku otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. Y. každý párny týždeň v piatok, od 15.30 h., kedy si mal. Y. prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 16.00 h., kedy dieťa odovzdá matke v stanovenom čase mieste jej bydliska. Navrhovateľka pracuje v súčasnosti ako K., s príjmom cca 330-340 eur mesačne.
2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Rozhodne však nesúhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a žiadal, aby súd mal. Y. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odmietol tvrdenie navrhovateľky, že žije so svojim priateľom v harmonickom vzťahu, lebo tento pracuje celý týždeň v zahraničí a domov prichádza na konci týždňa. Uviedol, že si nepraje, aby mal. Y. bola s cudzím človekom. Prácu si chce zabezpečiť tak, aby sa maloletej mohol celý týždeň venovať. Poukázal, že sa o dcéru vždy dobre staral. Navrhovateľka má mimomanželskú známosť už 6 rokov. V čase, keď ešte spolu žili, matka maloletej často trávila noc mimo svojho bydliska, vracala sa domov ráno a maloletá bola v starostlivosti starej matky zo strany navrhovateľky. Manžel navrhovateľky trval na tom, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s poukazom na to, že mal. Y. s takouto starostlivosťou na čas po rozvode súhlasila. Manžel navrhovateľky potvrdil, že pracuje ako N. v oblasti K. a na prvom pojednávaní dňa 09.05.2016, kedy trval na zverení mal. Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov uviedol, že má príjem asi 500 Eur netto. Na poslednom pojednávaní dňa 24.04.2017, po konzultáciách rodičov a maloletej Y. u psychológa ÚPSVaR Trenčín manžel navrhovateľky súhlasil s návrhom navrhovateľky, aby mal. Y. bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky a súhlasil s určením výživného pre mal. Y. vo výške 60 Eur mesačne. Uviedol, že stále pracuje ako N., v oblasti K., s príjmom 100 až 200 eur mesačne. Okrem mal. Y. má vyživovaciu povinnosť ešte k mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorej platí výživné k rukám jej matky, na základe dohody s jej matkou, sumou 60 Eur mesačne.
3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom a rodným listom mal. Y. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v O. J. I.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. Y. S.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil správy a potvrdenia ÚPSVaR Trenčín o dávkach poberaných účastníkmi, odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni a správy o príjme navrhovateľky, výpis zo živnostenského registra, zmluvu o nájme bytu priateľom navrhovateľky, potvrdenie o príjme priateľa navrhovateľky od jeho zamestnávateľa, správy
psychológa ÚPSVaR Trenčín z psychologických konzultácii a účtovné uzávierky otca ako SZČO za roky 2015 a 2016 v jednoduchom účtovníctve.
4. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
5. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
7. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
8. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú už niekoľko rokov narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pracuje ako K. s príjmom vo výške cca 330 až 340 eur mesačne. Manžel navrhovateľky pracuje ako N., prevádzkuje K. zariadenie v J. - Ľ.. Na plný úväzok zamestnáva dvoch pracovníkov a každému z nich platí mzdu mesačne 800 eur brutto, čo je netto suma 550 eur mesačne. Sám podľa jeho vyjadrenia poberá mzdu vo výške 150-200 eur mesačne netto. V roku 2015 mal z podnikania príjmy vo výške 26.829 eur, výdavky z podnikania vo výške 26.083 eur a rozdiel medzi príjmami a výdavkami 746 eur. V roku 2016 mal z podnikania príjmy vo výške 42.145 eur, výdavky z podnikania vo výške 40.014 eur a rozdiel medzi príjmami a výdavkami 2.131eur. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky hodnotili priebeh konfliktu vedúceho k rozpadu manželstva v zásade zhodne a s tým, že navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Príčinou narušenia spolužitia manželov boli dlhodobé nezhody manželov a z toho vyplývajúci nesúlad a odcudzenie, čo malo pochopiteľne nepriaznivý vplyv na kvalitu manželských vzťahov a následné riešenie veci navrhovateľkou tým, že si našla mimomanželskú známosť a spolu s maloletou Y. odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedla s manželom. Konečným riešením bol navrhovateľkou podaný návrh na rozvod manželstva.
10. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
11. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom
rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej Y., nakoľko navrhovateľka aj manžel navrhovateľky majú k maloletej vytvorený veľmi dobrý vzťah a snažia sa jej aj za súčasných podmienok, vytvoriť prostredie vhodné pre jej rozvoj.
12. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
13. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. Y. u do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. Y. výživné, vo výške 180 Eur mesačne, z čoho sumou 50 Eur navrhol zaviazať otca zasielať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor.
14. Právna zástupkyňa matky poukázala, že posledné pojednávanie v tejto veci dňa 13.03.2017, ktoré bolo odročené za účelom predloženia dokladov, ktoré preukazujú majetkové pomery otca, a to, daňové priznanie za roky 2015 a 2016, spolu s účtovnými dokladmi, knihami prijatých a vydaných faktúr a peňažné denníky za uvedené obdobie, pričom tieto doklady otec nepredložil. Z uvedeného dôvodu preto navrhla, aby súd pri určení výšky výživného postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods.1 Zákona o rodine a otca zaviazal povinnosťou platiť mal. Y. výživné vo výške 180 eur mesačne, s tým, že sumu 50 eur mesačne bude otec zasielať do plnoletosti maloletej na jej osobitný účet, za účelom tvorby úspor.
15. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 28 ods. 2 a 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti odliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
21. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinností účastníkov konania k maloletej Y. na čas po rozvode. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. Y. do jej osobnej starostlivosti a manželovi určiť povinnosť platiť mal. Y. výživné sumou 130 Eur mesačne. Manžel navrhovateľky nesúhlasil so zverením mal. Y. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s poukazom na to, že mal. Y. s takouto starostlivosťou na čas po rozvode súhlasila. Vzhľadom na pretrvávajúce rozporné návrhy manželov sa účastníci spolu s mal. Y. zúčastnili konzultácií u psychológa ÚPSVaR Trenčín, aby sa zistili optimálne možnosti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Y. na čas po rozvode. Po vykonaných konzultáciách sa navrhovateľka a manžel navrhovateľky dohodli tak, že maloletá Y. bude na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky. Účastníci sa dohodli aj na úprave styku otca s mal. Y.S., a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou Y. každý párny týždeň v roku, v piatok od 15.30 h., kedy si otec dieťa prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 16.00 h., kedy dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska. Súd preto so súhlasom manžela navrhovateľky zveril mal. Y. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. V otázke určenia výživného sa rodičia dohodnúť nevedeli, a preto o výške výživného pre mal. Y. rozhodol súd. Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ktorá je zdravá a matka má s jej potrebami výdavky bežné, primerané jej veku. Zvýšené výdavky má matka s cestovným maloletej Y. do školy, z miesta jej bydliska, v O. J. I. O. J., kde cestuje taxíkom, s nákladmi na jednu cestu tam a späť 5 eur denne. Občas privedie maloletú zo školy stará matka, ktorá s dieťaťom cestuje autobusom a vtedy je cesta zo školy lacnejšia. Otec uviedol, že trvá na tom, aby mal. Y. navštevovala základnú školu v J., kde musí maloletá cestovať, pričom spôsob cestovania a náklady na cestovné, ako uviedol, ho nezaujímajú, lebo maloletá má cestovať autobusom. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na príjem matky a príjem otca a skutočnosť, že deti majú v súlade s citovaným ust. § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V konaní bolo preukázané, že matka má príjem vo výške minimálnej mzdy. Otec bol ochotný platiť mal. Y. výživné maximálne sumou 60 eur mesačne s poukazom na to, že jeho príjmy sú vo výške maximálne 150 až 200 eur mesačne. Predposledné pojednávanie vo veci dňa 13.03.2017 súd odročil za účelom predloženia daňových dokladov otcom, a to daňové priznania za roky 2015 a 2016, knihy prijatých, knihy vydaných faktúr a peňažné denníky za roky 2015 a 2016. Manžel navrhovateľky však súdu predložil iba účtovné uzávierky za roky 2015 a 2016 v jednoduchom účtovníctve, z ktorých dokladov mal súd preukázané, že otec dieťaťa mal v roku 2015 príjmy z podnikania vo výške 26.829 eur, výdavky z podnikania vo výške 26.083 eur a rozdiel medzi príjmami výdavkami 746 eur. V roku 2016 mal z podnikania príjmy vo výške 42.145 eur, výdavky podnikania vo výške 40.014 eur a rozdiel medzi príjmami a výdavkami 2.131eur. Súdom požadované doklady, daňové priznania za roky 2015 a 2016, z ktorých by bolo možné zistiť jeho základ dane a tiež knihy prijatých, knihy vydaných faktúr a peňažné denníky za roky 2015 a 2016, z ktorých by súd mohol overiť otcom deklarovanú výšku jeho príjmu z podnikania a skladbu výdavkov v podnikaní a objektívne zistiť jeho príjmové pomery otec súdu odmietol predložiť s odôvodnením, že sa jedná o citlivé doklady a že ním predložené doklady musia súdu stačiť. Súd však nemohol akceptovať tvrdenie otca, že má príjmy vo výške 150 až 200 eur mesačne, lebo neboli v súlade s jeho výdavkami, ktoré vysoko prekračovali otcom deklarované príjmy. Súd neprijal ani tvrdenia otca, že mu finančne pomáha jeho otec dôchodca a sestra, ktorú zamestnáva on sám s príjmom cca 2,5 krát vyšším ako má on, ako jej zamestnávateľ. Súd nemohol opomenúť ani výrazný rozdiel v príjmoch jeho dvoch zamestnancov, ktorí mali otcom maloletej určené mzdy vo výške 550 eur netto, pričom príjem otca nedosahuje ani polovicu minimálnej mzdy. V závere pojednávania (v konaní č.k. 30P/215/2015 o úpravu práv a povinností k mal Y. na čas do rozvodu manželstva) však otec zrejme omylom uviedol, že z prevádzky N. H. J., ktorú prevádzkuje, má príjem týždenne vo výške
100 eur, čo je príjem iba z tejto jeho podnikateľskej činnosti vo výške 400 eur mesačne. Súd považoval otcom predložené doklady pre osvedčenie jeho príjmu 100 až 200 eur mesačne za nedostačujúce. Nakoľko otec uviedol, že iné doklady ako už súdu predložil predložiť nevie, súd pri rozhodovaní o výške výživného použil ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého ak si rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu súdu nesplní povinnosť predložiť súdu doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožní súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je v súčasnosti suma 3.968,80 eur. S použitím citovaného ustanovenia § 63 ods.1 Zákona o rodine mal súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ale aj veku a potrebám maloletej Y. určenie výšky výživného pre mal. Y. vo výške 180 Eur mesačne. Zároveň súd v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine dospel k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby v danom prípade z určeného výživného bola vyčlenená časť platby aj na tvorbu úspor mal. Y.. Preto zo sumy určeného výživného 180 Eur mesačne súd určil čiastku 50 Eur mesačne, ktorú bude otec dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor. Matke dieťaťa súd uložil povinnosť, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku založila osobitný účet na meno mal. Y., účet vinkulovala v prospech súhlasu Okresného súdu Trenčín s jeho nakladaním do plnoletosti Y. a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámila v lehote do 5 dní od jeho založenia.
24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
26. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
27. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. S prihliadnutím na postoj manžela navrhovateľky ku konaniu a jeho nespolupráci pri zisťovaní jeho majetkových pomerov súd v rozhodnutí priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.
28. Právna zástupkyňa navrhovateľky zaslala súdu dňa 27.04.2017 vyčíslenie trov právneho zastúpenia s tým, že požadovala ich náhradu vo výške 1.674,86 Eur, pričom pri odmene za 1 úkon vychádzala z hodnoty sporu vo výške 10.800,-- Eur.
29. V uvedenej veci bol predmetom konania rozvod manželstva účastníkov a úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe uvedeného je treba pri určení hodnoty odmeny za 1 úkon vychádzať z ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 655/2004 Z.z. Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Nie je preto správny postup právnej zástupkyne, ktorá pre vyčíslenie hodnoty sporu vychádzala z § 10 odsek 3 zákona číslo 655/2004 Z.z. Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov, podľa ktorého ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. Tento postup by prichádzal do úvahy, keby predmetom konania bolo prioritne určenie vyživovacej povinnosti, čo však v danej veci nebolo.
30. Na základe uvedeného teda sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pre úkony vykonané v roku 2015 bola vo výške 64,53 Eur, pre úkony vykonané v roku 2016 vo výške 66,-- Eur a pre úkony vykonané v roku 2017 vo výške 68,-- Eur.
31. Podľa § 13a odsek 1 zákona číslo 655/2004 Z.z. Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
30. Podľa § 15 zákona číslo 655/2004 Z.z. Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
31. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky pozostávali z úkonov:
A) ODMENA
· 09.09.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a)) 64,53 Eur · 01.10.2015 - návrh vo veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c)) 64,53 Eur · 09.05.2016 - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d)) 66,00 Eur · 17.10.2016 - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d)) 66,00 Eur · 13.03.2017 - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d)) 68,00 Eur · 24.04.2017 - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d)) 68,00 Eur 397,06 Eur
B) REŽIJNÝ PAUŠÁL
za rok 2015 - 2 x 8,39 Eur ............................................................................. 16,78 Eur za rok 2016 - 2 x 8,58 Eur ............................................................................. 17,16 Eur za rok 2017 - 2 x 8,84 Eur ............................................................................. 17,68 Eur 51,62 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia boli vo výške 448,68 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP). Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP) Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).