Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/432/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, pochádzajúceho z rodičov: matky Mgr. M. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX K., právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, a otca N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. M., XXXX M., J., U., právne zastúpeného JUDr. Petrou Baňákovou, advokátkou so sídlom Fraňa Mojtu 18, 949 01, v konaní o zmenu výživného a určenie úspor, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zmenu výšky výživného zastavuje.

II. Otcovi ukladá povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre mal. M. J. U., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30,00 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať na osobitný účet mal. dieťaťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesaica.

III. Matke dieťaťa sa ukladá, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku, založila osobitný účet na meno mal. M. J. U., nar. XX.XX.XXXX a účet vinkulovala v prospech súhlasu Okresného súdu Prešov s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámila v lehote 5 dní od jeho založenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Tunajší súd rozsudkom č. k. 27P/436/2013 - 86 zo dňa 19.03.2014 rozviedol manželstvo rodičov maloletého M. J. U., maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna k rukám matky. Zároveň upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom.

2. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý namietal úpravu styku.

3. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6CoP 1/2016 zo dňa 09.03.2016 zrušil rozsudok vo výroku o styku otca s dieťaťom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že odvolací súd dal podnet na zmenu výšky výživného a na určenie úspor, pretože po zrušení veci dovolacím súdom sa plynutím času zvýšil vek dieťaťa a tým aj prirodzenie jeho oprávnené potreby.

4. Tunajší súd rozsudkom č. k. 30P/138/2016 - 32 zo dňa 16.08.2016 schválil rodičovskú dohodu v znení: otec je oprávnený stretávať s mal. M. J. U., J.. XX.XX.XXXX na území Slovenskej republiky bez

prítomnosti matky, a to počas letných školských prázdnin od predposlednej júlovej nedele od 12.00 hod. do predposlednej augustovej nedele do 20.30 hod.. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. J. U., J.. XX.XX.XXXX v čase jeho návštev na území Slovenskej republiky s tým, že presný termín oznámi matke minimálne tri týždne vopred s tým, že otec je povinný rešpektovať školskú dochádzku mal. dieťaťa. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne materiálne aj po psychickej stránke pripraviť a odovzdať mu ho v mieste bydliska matky s dieťaťom spolu s preukazom poistenca mal. dieťaťa, kde je otec povinný po skončení stretnutia v určenom termíne matke dieťa odovzdať spolu s preukazom poistenca mal. dieťaťa. Matka je povinná oznámiť otcovi dieťaťa zmenu bydliska do 30 dní od jej zmeny. Ak sa nebude môcť realizovať styk otca a dieťaťa z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní oznámiť si túto skutočnosť bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od vzniku prekážky. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2016.

5. Vzhľadom na podnet Krajského súdu v Prešove mal súd za preukázané, že je potrebné začať konanie z úradnej moci, a preto tunajší súd uznesením sp. zn. 27P/432/2016 začal z úradnej moci konanie o zmenu výšky výživného a určenie úspor pre maloletého M. J. U., J.. XX.XX.XXXX.

6. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

7. Otec podaním doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom emailu dňa 14.04.2017 uviedol, že súčasná finančná situácia mu neumožňuje platenie vyššieho výživného, prípadne platenia ďalšej sumy na tvorbu úspor okrem výživného. Pokiaľ súd je názoru, že má byť pre maloletého určenie platenia úspor otec žiadal, aby súd rozhodol o určení tejto sumy zo sumy výživného, ktorej platenie je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého. Navrhoval zaviazať ho prispievať na výživu maloletého M. J. sumou 135 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

8. Kolízny opatrovník vo svojej správe o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 11.04.2017 navrhol, aby bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150 eur mesačne a zároveň tvorba úspor v sume 50 eur mesačne.

9. Súd nariadil pojednávanie vo veci dňa 20.04.2017, na ktoré sa otec nedostavil. Dostavila sa právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa, u ktorej bolo doručenie riadne a včas vykázané, preto súd v súlade s ustanovením 180 C.s.p. pojednával vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom: 10. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že aj napriek písomnému návrhu určiť výživné vo výške 135 eur nejde o návrh na zníženie výživného. Po vykonanom dokazovaní a prednesoch navrhla zvýšiť výživné na 165 eur mesačne s tým, že v uvedenej sume by boli už zahrnuté aj úspory na dieťa.

11. Matka dieťaťa trvala na tom, aby bolo výživné ponechané vo výške 150 eur a zároveň trvala na tom, ale bolo určené aj výživné formou tvorby úspor minimálne vo výške 30 eur mesačne.

12. Kolízna opatrovníčka navrhla určiť vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa v sume 150 eur mesačne a zároveň určiť sumu na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne.

13. Z výpovede matky súd zistil, že v súčasnosti žije s dieťaťom v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca, zároveň si zabezpečuje vlastné bývanie. Pracuje ako učiteľka na gymnáziu s priemerným platom približne 963,59 eur. Zároveň poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eur. Medzi jej pravidelné mesačné výdavky patria: 120 eur výdavky spojené s užívaním bytu (elektrina, voda, plyn), strava 200 eur, kozmetické, hygienické potreby 40 eur, výdavky na benzín 50 eur.

14. Maloletý M. J. je v súčasnosti žiakom 4. ročníka základnej školy v Prešove. Medzi pravidelné mesačné výdavky maloletého dieťaťa patrí: poistenie 25 eur mesačne, nakoľko sa v rámci voľnočasových aktivít venuje bojovému umeniu taekwondo; mobil 7 eur; taekwondo 15 eur; plávanie 40 eur; strava 200 eur, nakoľko sa stravuje doma; oblečenie a obuv podľa potreby 100 eur. Vzhľadom na potrebu udržania si kontaktu s otcom výučba anglického jazyka, s čím sú spojené výdavky 40 eur štvrťročne. Matka dieťaťa vyčíslila mimoriadne výdavky v sume 50 eur mesačne, ktoré predstavujú nákup učebníc, zaplatenia poplatkov za výlety, exkurzie, škola v prírode, školské potreby. V súvislosti so

zdravotným stavom má mimoriadne výdavky na zabezpečenie okuliarov, keďže má mal. dieťa problémy so zrakom. Okuliare stoja zhruba 200 eur. Medzi ďalšie mimoriadne výdavky matka zahrnula aj platbu za pupočníkovú krv 61 eur ročne. Otec prispieva na výživu dieťaťa pravidelne mesačne sumou 150 eur. Na narodeniny a na Vianoce mu pošle balíček s oblečením.

15. Z opisu mzdových listov zamestnávateľa matky - A. H. X, Prešov vyplýva priemerný čistý mesačný príjem spolu s daňovým bonusom za obdobie od 01.04.2016 do 31.03.2017 vo výške 963,59 eur.

16. Z písomného vyjadrenia otca prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 14.04.2017 vyplýva, že otcovi dieťaťa nie je celkom jasné, na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého prispieval v roku 2013 na výživu v sume 800 eur. Uvedená suma nebola poukazovaná otcom maloletého ako výživné. Je nemožné, aby takouto sumou prispieval, keďže šlo o sumu, ktorá sa v tom čase rovnala jeho mesačnému zárobku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase poslednej úpravy, kedy mu bolo určené platiť výživné vo výške 150 eur mesačne (december 2013), bol nezamestnaný, a teda nemohol prispievať sumou 800 eur mesačne. Uviedol, že rovnako ako otec aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá síce môže byť nahradená osobnou starostlivosťou, avšak iba čiastočne. Poukázal na skutočnosť, že maloletý vo veku takmer 10 rokov a 4 mesiace už nevyžaduje osobnú starostlivosť matky v takej miere, ako v nižšom veku, a teda osobnú starostlivosť matky by malo nahrádzať výživné. Predložil súdu daňové priznanie otca maloletého, z ktorého vyplýva priemerný ročný príjem otca 189 372 Zar (juhoafrický rand), čo predstavuje ročný príjem 13.168,67 eur. Mesačný príjem tak predstavuje 1.097,39 eur. Uviedol, že jeho finančná situácia sa zhoršila. Otec dieťaťa vyčíslil nasledovne pravidelné mesačné výdavky: výživné na dieťa 150 eur, poplatky za byt 132,40 eur, poplatky a dane 32,06 eur, mobil 38 eur, výdavky na stravu 139,08 eur, hypotéka na byt 521,77 eur, elektrika 34,77 eur. Otec dieťaťa uviedol, že jeho finančná situácia sa zhoršila, nakoľko v porovnaní s minulosťou nemá príjem z nájmu bytu, ktorým si zlepšoval finančnú situáciu o zhruba 300 eur mesačne. Po úhrade všetkých nevyhnutných výdavkov mu ostane suma 50 eur. Z uvedenej sumy odkladá na letenku a pobyt v SR, aby sa mohol so synom stretnúť. Byt, ktorý prenajímal, predal a za získané peniaze si kúpil byt, v ktorom býva v súčasnosti. Nakoľko však suma získaná z predaja bytu nestačila na kúpu nového bytu, bol nútený si zobrať hypotéku, ktorú pravidelne mesačne spláca. K svojmu písomnému vyjadreniu, v ktorom špecifikoval mesačné výdavky, zároveň priložil potvrdenie o výške poplatkov za byt, účet za mobil, účet za elektriku ako aj výpis z banky o platbe hypotéky za účelom potvrdenia svojich tvrdení.

17. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 20.04.2017 uviedla, že otec dieťaťa bol vlastníkom nehnuteľnosti v Kapskom meste, avšak vzhľadom na vysoké náklady na dopravu do zamestnania (zhruba 200 eur mesačne) nehnuteľnosť predal a za peniaze utŕžené predajom z uvedenej nehnuteľnosti si kúpil iný byt, v ktorom v súčasnosti býva. Bol nútený si zobrať hypotéku, keďže suma z predaja bytu bola nepostačujúca.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2 ZR, rodič ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

20. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

23. Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.

24. Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov (§78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.

25. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

26. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

27. Súd zistil, že v súčasnosti má mal. M. J. 10 rokov, navštevuje štvrtý ročník základnej školy, a teda jeho výdavky sú spojené s povinnou školskou dochádzkou na základnej škole (školské pomôcky, školské poplatky, voľnočasové aktivity, oblečenie, obuv, drogéria). Vzhľadom na vyjadrenie matky a právnej zástupkyne otca, v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka, na pojednávaní dňa 20.04.2017, kedy matka a kolízny opatrovník zhodne navrhli ponechať výživné vo výške 150 eur mesačne zo strany otca, súd konanie v časti o zmenu výšky výživného zastavil. Výška zvýšeného výživného v sume 150,00 eur mesačne nepochybne dostatočným spôsobom pokrýva aktuálne odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa a taktiež zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. otca. Súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že do budúcna nie je vylúčená zmena jeho rozhodnutia o výživnom na dieťa v prípade ďalšej zmeny pomerov na jeho strane (nástup na druhý stupeň základnej školy, stredná škola, vysoká škola a podobne). Súd konštatuje, že náklady na výživu dieťaťa zodpovedajú jeho veku a potrebám, sú primerané, korešpondujú so súčasným charakterom doby a s nárokmi, ktoré prináša povinná školská dochádzka.

28. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, pracuje ako učiteľka na gymnáziu, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem spolu s daňovým bonusom za obdobie od 01.04.2016 do 31.03.2017 vo výške 963,59 eur. Doložila príslušný opis mzdových listov od zamestnávateľa, z ktorého je výška čistej mzdy zreteľná. Celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka, otec sa podieľa na starostlivosti o syna len platením bežného výživného, nepodieľa sa na mimoriadnych výdavkoch, ktoré súvisia so vzdelávaním, záľubami, aktivitami či zdravotnou starostlivosťou mal. dieťaťa. Je tiež potrebné uviesť, že na strane matky, ktorá je tiež osobou povinnou, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, sa zohľadňuje predovšetkým plnenie si tejto povinnosti osobnou a vecnou starostlivosťou, pretože napriek tomu, že je v porovnaní s poslednou úpravou starší, stále vyžaduje osobnú starostlivosť, a to najmä pokiaľ ide o obstarávanie spoločnej domácnosti, varenie, upratovanie, pranie, zabezpečovanie stravy atď.. Matka tiež uhrádza náklady spojené so spoločným bývaním, má tiež nevyhnutne svoje vlastné osobné výdaje na oblečenie, obuv, stravu, hygienu, a tiež na výživu a výchovu maloletého dieťaťa. Preto súd na námietku otca , že dieťa si už nevyžaduje osobnú starostlivosť, nemohol prihliadnuť. Zároveň súd poznamenáva k námietkam otca dieťaťa, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného na dieťa súd skúma zmenu pomerov tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa (t.j. zmenu v jeho odôvodnených potrebách), ktorá bola v konaní nepochybne zistená, ako aj na strane povinného rodiča (v súdenej veci otca), najmä jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Argumentácia otca o príjme matky je preto bez právneho významu.

29. Otec dieťaťa predložil súdu daňové priznanie, z ktorého vyplýva priemerný ročný príjem otca 189 372 Zar (juhoafrický rand), čo predstavuje ročný príjem 13.168,67 eur. Mesačný príjem tak predstavuje 1.097,39 eur. Pri zisťovaní príjmu rodiča podnikateľa súd vychádza v prvom rade z jeho daňového priznania, pričom prihliada tiež k celkovým majetkovým pomerom tohto rodiča. Pritom je potrebné zaoberať sa tiež charakterom nákladov rodiča podnikateľa a vykonať i kontrolu jeho výdajov, aby sa mohli komplexne zistiť majetkové pomery takéhoto rodiča. Dôkazným bremenom v súvislosti s preukazovaním svojich celkových majetkových pomerov je zaťažený povinný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti (zamestnania) podliehajúcej dani z príjmu. Povinný rodič má v uvedených súvislostiach dve dôležité povinnosti, a to tzv. edičnú povinnosť, teda povinnosť predložiť podklady potrebné na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť sprístupniť údaje, inak chránené povinnosťou mlčanlivosti podľa osobitného predpisu. Isté problémy môžu súdu spôsobovať zistenia, či povinný rodič skutočne preukázal všetky svoje príjmy a celý svoj majetok. Pri zisťovaní existencie ďalších príjmov povinného rodiča môže významnou mierou prispieť aj druhý rodič, prípadne iná s pomermi oboznámená osoba tým, že súdu sprostredkujú svoje poznatky v tomto smere. Procesnú povinnosť zadovážiť skutkové podklady pre rozhodnutie súdu má však v tomto prípade povinný rodič. Druhý rodič nenesie procesnú zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového materiálu. Keďže v prípade maloletého dieťaťa ide o nesporové konanie, súd je sám povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. Posudzovanie otázky, či povinný rodič súdu preukázal, alebo nepreukázal dostatočne svoje príjmy a majetkové pomery, sa tak môže posunúť skôr na otázku posúdenia ochoty, s akou povinný rodič so súdom pri dokazovaní spolupracoval. Pokiaľ súd dôjde k záveru, že povinný rodič dostatočne nepreukázal svoje príjmy a majetkové pomery, môže nastúpiť i nevyvrátiteľná právna domnienka o výške jeho priemerného mesačného príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

30. Samotné daňové priznanie predložené zo strany rodiča zaviazaného platiť výživné nie je možné považovať za splnenie si povinností, ktoré mu vyplývajú z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ ním deklarovaný príjem z podnikania nie je schopný pokryť ním skutočne vynaložené výdavky deklarované v súdnom konaní. Skutočný príjem otca v danom prípade bude musieť byť pravdepodobne ustálený ako príjem hypotetický, pretože otcom doposiaľ deklarovaný prijem z podnikania je zistiteľný iba z predloženého daňového priznania. Rovnako súd prihliadal na majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti. V zmysle ustálenej judikatúry, napr. rozhodnutie R 17/1994, ak ide o rodiča, ktorý je podnikateľom, súd pri posudzovaní jeho zárobkových možností vychádza zo stavu príjmov, ktoré takýto rodič dosiahol podľa daňového priznania a z toho ako ich uviedol vo svojej výpovedi.

Na strane otca súd nebral do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutne vynaložiť, a to úver na kúpu nehnuteľností. Otec prevzal na seba finančné záväzky aj napriek tomu, že vlastnil nehnuteľnosť, z ktorej prenájmu mal mesačný príjem vo výške 300 eur mesačne. Je zrejmé, že sa jedná o jeho slobodné rozhodnutie, ktoré však v takomto prípade, nemôže ovplyvniť výšku súdom určeného výživného na maloleté dieťa. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je nesporné, že hypotéka nie je nevyhnutným výdavkom, ktorý otec vynakladá, ak vlastnil nehnuteľnosť, ktorú prenajímal. Súd prihliadol i na skutočnosť, že otec je vlastníkom nehnuteľností, jeho majetkové pomery súd teda dostatočné na to, aby sa podieľal na výžive detí nielen platením bežného výživného, ale tiež na tvorbu úspor.

31. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

32. Zákon neponúka explicitný výpočet potrieb, ale je nesporným, že k ním patrí štúdium, príprava na budúce povolanie, zabezpečenie budúceho bývania a všeobecnej vyššej istoty v úvode dospelosti. Podmienkou takéhoto rozhodnutia je dobrá majetková situácia povinného. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd dospel k záveru, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby prispieval na tvorbu úspor mal. dieťaťa. Preto súd určil čiastku 30 eur mesačne, ktorú bude otec dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletého za účelom tvorby úspor. Matke dieťaťa súd uložil povinnosť, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku založila osobitný účet na meno mal. M. J., účet vinkulovala v prospech súhlasu Okresného súdu Prešov s jeho nakladaním a otcovi dieťaťa číslo tohto účtu oznámila v lehote do 5 dní od jeho založenia. Otcovi určil povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, kedy pri stanovení výšky zohľadnil, že majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca sú dostačujúce, čo v posledných rokoch zjavne preukázal. Výška úspor je v pomere so samotnou výškou výživného, ako aj s jeho životnou úrovňou. Majetkové pomery otca mal. dieťaťa okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, umožňujú aj tvorbu úspor. Otec maloletého už niekoľko rokov žije a pracuje v zahraničí a má dostatočný príjem na to, aby mesačne prispieval na výživu maloletého uvedenou formou.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 C.m.p., nakoľko žiadne osobitné okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali. Súd je toho názoru, že konanie síce bolo pre účastníkov náročné z osobného pohľadu, ale z pohľadu majetkového, príjmového ich nezaťažilo ani jedného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 .