Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-45-2021.pdf
PDF · 111.53 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. W., nar. XX.XX.XXXX a V. W., nar. X.X.XXXX, bytom O. K., deti rodičov: N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N.Č. XX, D. J., zastúpená: In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, a A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K., t. č. Z. XXXX/XX, D., zastúpený advokátkou: JUDr. Ľubica Gkortsilas, Ríbezľová 12, Nitra, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2021 domáha zníženia výživného tak, že sa na maloletú E. zníži zo sumy 200,- € mesačne na sumu 40,- € a na maloletého V. sa zníži zo sumy 200,- € mesačne na sumu 40,- €. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 15.06.2018 č.k. 40P/38/2017-96 bolo jeho manželstvo rozvedené a zároveň bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Otcovi bolo určená vyživovacia povinnosť na obe maloleté deti sumou po 200,- € mesačne na každé dieťa. Predmetný výrok rozsudku bol napadnutý otcom v časti určenia výšky výživného, nakoľko súd nebral do úvahy zdravotný stav otca, ktorý prekonal vážny pracovný úraz a už v čase vydania rozsudku bol dlhodobo PN. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom s tým, že sa pri posudzovaní schopností otca vychádzalo z príjmov, ktoré dosahoval v minulosti. Navrhovateľ uviedol, že jeho schopnosti sa odvtedy podstatne zmenili, nakoľko bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2019 uznaným za invalidného, pretože má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou osobou, a aktuálne je bez zamestnania. Bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 208,20 € a preto nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, z dôvodu ktorého bol a je na základe návrhu matky maloletých detí v konaní vedenom na exekútorskom úrade v I. pod spisovou značkou XXXEX XXX/XXXX (pred uznaním za invalidného dôchodcu sa živil ako vodič, čo mu dnes znemožňuje zarábať si na živobytie hoci aj týmto spôsobom, ktorý by bol pre neho prijateľný aj v nadväznosti na jeho zdravotné obmedzenie) a súčasne mu bolo vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy. Uviedol, že je nemožné, aby si plnil vyživovaciu povinnosť na každé dieťa po 200,- € mesačne, keď mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý je určený vo výške 208,20 €. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ďalšou podstatnou zmenou je skutočnosť, že matka maloletých detí sa opätovne vydala, čo odôvodňuje zisťovanie osobných ale najmä majetkových pomerov nového manžela matky ako i opätovne ostatné osobné, resp. majetkové pomery matky maloletých detí. Treťou a veľmi podstatnou skutočnosťou pre rozhodovanie je aj neschopnosť otca plniť si svoje záväzky z minulosti, preto podal osobný bankrot, ktorý bol konkurzným súdom - OS Trnava schválený a aktuálne otec podstupuje proces oddlženia.
2. Otec zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a určil výživné sumou 40,- € na každé z detí. Súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie vydal dňa 30.08.2021. Po odvolaní matky Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 06.12.201 č. k. 11CoP/97/2021-97 napadnuté uznesenie potvrdil. Súd prihliadol na to, že otec bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 9.10.2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a jediným zdrojom jeho príjmu by mal byť invalidný dôchodok v súčasnosti vo výške 223,60 € čo odôvodňuje dočasné zníženie výživného.
3. Matka nesúhlasila so znížením výživného, a trvala na ponechaní výživného v doposiaľ určenej výške. Otec v podstate nikdy neplatil súdom určenú výšku výživného, čo znamená, že obe maloleté deti trpeli a trpia na jeho svojvôľu. Vždy uprednostňoval svoje záujmy a vyplácanie svojich záväzkov. Obe maloleté deti majú závažné zdravotné ťažkosti a zdravotné postihnutia, ktoré si vyžadujú nielen neustálu starostlivosť, ale i podstatne zvýšené náklady spojené s ich každodennou výchovou a vývinom.
4. Procesný opatrovník odporučil zamietnuť návrh na zníženie výživného, nakoľko nie je v záujme maloletých detí.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom rodičov, dokladmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, rozhodnutiami v konaní č. 40P/38/2017, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom č.k. 40P/38/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/7/2019-154 zo dňa 20.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2019. Otcovi bolo určené výživné vo výške 200,- € na každé z detí. Obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. Matka poberala príspevok na asistenciu 344,72 €, opatrovateľský príspevok 249,35 €, príspevok na PHM 100,- €, spolu mala príjem 641,43 € mesačne. S deťmi bývala v prenajatom byte, za ktorý vrátane energií platila 492,42 €. Okrem toho mala výdavky so stravou 200,- €, lieky 50,- €, oblečenie na deti 100,- €. Za osem vstupov na cvičenie s deťmi platila mesačne 172,- €, za pohonné hmoty platila okolo 160,- €, z čoho 40,- € jej hradil ÚPSVaR. Príjem matky aj s pohonnými hmotami bol okolo 700,- € mesačne a jej výdavky s deťmi boli okolo 1.000,- € mesačne. Obe maloleté deti sú považované za fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Sú odkázané na sprievodcu. Maloletá E. mala v tom čase XX rokov a navštevovala Š. U. Š., mala ťažké zdravotné postihnutie v rozsahu 60% a maloletý V. mal X rokov a navštevoval Š. K. Š. a mal ťažké zdravotné postihnutie v rozsahu 90%, preto súd určil výživné na obe deti v rovnakej výške. Otec naposledy pracoval ako vodič nákladného vozidla, oficiálny priemerný príjem otca od 6/2017 do 10/2017 sa pohyboval od 290,91 € do 371,41 € v čistom, t. j. pod úrovňou minimálnej mzdy v tom čase. Pracovný pomer ukončil dohodou, bez uvedenia dôvodu dňa 31.01.2018. Následne bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 100,- € mesačne. Otec nepreukázal dôvod ukončenia pracovného pomeru, preto súd vychádzal z potenciálneho príjmu vodiča nákladného vozidla zo mzdy od 850,- € do 950,- € v čistom. Súd zohľadnil majetkové pomery otca, ktorý v decembri 2017 previedol vlastníctvo rodinného domu na svoju matku za 250.000,- €, čím sa vzdal značného majetkového prospechu. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec splácal úver 442,10 €, ktorý nemal prednosť pred výživným a preto určil výživné spolu vo výške 400,- € mesačne a to napriek tomu, že sa otec domáhal určenia výživného vo výške 50,- € na každé dieťa.
7. V súčasnosti sa matka vydala, s deťmi býva v trojizbovom byte jej manžela. Manžel je živnostník, s hrubým mesačným príjmom v roku 2022 okolo 900,- €, za rok 2021 podľa daňového priznania mal príjem 18.950,- € a výdavky percentom, nie skutočné, vo výške 14.440,53 €, z toho čistý mesačný príjem 376,- €. Nemá vyživovaciu povinnosť, a platí hypotéku za byt, v ktorom bývajú, 410,- € mesačne. Matka poberá peňažný príspevok za opatrovanie syna 508,44 € mesačne, ďalej vykonáva osobnú asistenciou inej osobe s ťažkým zdravotným postihom za čo môže za rok 2022 mať vyplatenú sumu 8.155,44 € v hrubom a z tohto príjmu podáva daňové priznanie. Výška odmeny sa odvíja od odpracovaných hodín. Za rok 2021 mala matka za osobnú asistenciu príjem 5.040,- € a čistý príjem vrátane daňového bonusu 4.598,54 €, t. j. 383,- € mesačne. Na každé dieťa matka poberá rodinné prídavky 25,88 €, kompenzačný príspevok na oblečenie a hygienu 20,24 € a príspevok na prevádzku vozidla 36,42 €. Celkový priemerný mesačný príjem matky vrátane dávok od štátu na deti je 1.046,52 € (508,44 € + 383,- € + 2x25,88 € + 2x 20,24 € + 2x36,42 €). Maloletá E. má priznaný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1692 hodín spolu ročne 8.155,44 €, t. j. 4,82 €/hod. Výdavky matky a detí sú nezmenené od rozvodu manželstva.
Matka vyčíslila svoje mesačné náklady na splátky úveru 130,- €, mobil 51,- €, pohonné hmoty 150,- €, lieky 20,- €, drogériu 100,- € a stravu 400,- €, oblečenie 80,- €, spolu 931,- €.
8. Deti chodia do školy v T., kam ich matka denne vozí autom. Mesačne platí škole za E. 58,- € a V. 54 €, členské E. 25,- €, rehabilitácie 30,- € za 45 minút jedno dieťa, t.j. 197,- €. Okrem toho matka vyčíslila jednorazové výdavky na deti a to doplatok za invalidný vozík 840,- €, doplatok za auto 3.000,- €, špeciálny kočík pre V. 1.460,- €, ortopedické topánky 20,- €/dieťa, ortopedické vložky 18,- €/dieťa, operácia zubov V. 1.000,- €. E. matka platila rovnátka na zuby 150,- €, oblečenie na Armwrestling 80,- € a výdavky za účasti na súťažiach Armwrestlingu 40,- € až 500,- €, dioptrické okuliare 170,- € a zubár 30,- €, spolu 7.006,- €, t.j. 583,80 € mesačne.
9. Z lekárskej správy K.. N.I. pediatra súd zistil, že obe deti majú detskú mozgovú obrnu. Maloletý V. je predčasne narodený, od narodenia ležiaci, pre celkový zdravotný stav a mentálnu retardáciu vyžaduje starostlivosť druhej osoby, vyžaduje kŕmenie, pomoc pri hygiene, obliekaní, je plienkovaný, má centrálnu slepotu, je sledovaný na neurológii a očnej ambulancii. Denne musí rehabilitovať a užívať lieky, má epilepsiu. Maloletá E. je rovnako predčasne narodená má diparetický syndróm, sťaženú chôdzu, vyžaduje rehabilitácie, pravidelné neurologické kontroly.
10. Otec poberal v roku 2020 invalidný dôchodok 215,80 €, v roku 2021 vo výške 223,60 € a v roku 2022 vo výške 226,60 € mesačne. V konaní tunajšieho súdu 4T/10/2021 je otec trestne stíhaný z titulu neplatenia výživného, pričom od júla 2018 do marca 2021 mal dlh na výživnom 10.634,84 €, konanie nie je ukončené. Počas trestného konania otec dlžné výživné vyrovnal a od nariadenia neodkladného opatrenia platí súdom určené výživné 80,- € mesačne spolu na obe deti, z tohto dôvodu exekútor upovedomil otca o odklade exekúcie dňa 04.02.2022. Otec je spoluvlastníkom 3/16-ín rodinného domu v D. zapísaného na LV XXXX, v ktorom býva jeho matka a v súčasnosti už aj otec. Vlastní malú motorku v hodnote 100,- €.
11. Súd z lekárskej správy sociálnej poisťovne zo dňa 07.10.2021 zistil, že otec bol práceneschopný od 05.02.2018 do 05.12.2019. Aktuálne je jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, nie je schopný pracovne sa zaradiť.
12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2017 súd zistil, že otec odpredal rodinný dom v K. svojej matke za kúpnu cenu 250.000,- € a jeho matka následne odpredala rodinný dom dňa 24.07.2018 E. N. za kúpnu cenu 255.000,- €.
13. Z výpisu z účtu starej matky maloletých detí zo strany otca súd zistil, že dňa 10.08.2018 jej bola pripísaná suma 250.000,- € od p. E.. N. a dňa 20.08.2018 vybrala sumu 150.000,- €.
14. Z odpisu registra trestov otca súd zistil, že bol 4x odsúdený, z toho 3x za krádeže a to v roku 2002, 2006 a 2013, a v roku 2016 za vyhrážanie.
15. Zo správy exekútora C. N. zo dňa 07.04.2022 súd zistil, že otec má 4 účty v K. so sumou spolu 60,- €, je spoluvlastník 3/16-ín nehnuteľnosti LV XXXX, k.ú. D., poberá invalidný dôchodok 226,60 €, nie sú mu vykonávané žiadne zrážky z dôchodku, nie sú voči nemu vedené exekúcie okrem výživného, vlastní skúter, ktorý bol prvýkrát evidovaný 20.05.2002. Iný majetok exekútor nezistil.
16. Otec predložil čestné prehlásenia a to Ľ. Q., ktorý potvrdil, že v roku 2018 bol pri vyplácaní dlhu otca O. Š. vo výške 150.000,- € v hotovosti v D. a prehlásenie K. W. (brata otca), že mu otec zaplatil sumu 50.000,- € na vyrovnanie dlhu. Obe čestné prehlásenia neobsahujú dátum prehlásenia.
17. Pri šetrení pomerov v domácnosti otca v D. úrad práce zistil, že ide o trojizbový rodinný dom, otec na chod domácnosti prispieva svojej matke podľa potreby. Otec uviedol, že spravil z terasy na záhradu bezbariéroivý prístup a pracuje aj na novej terase a bazéne. Snaží sa zveľadiť bývanie.
18. Otec poprel, že by mal akúkoľvek hotovosť alebo úspory. V priebehu konania spočiatku nebýval u svojej matky, ale na farme v Q. asi 18 mesiacov, za ubytovanie a stravu ju strážil. Ďalej uviedol, že jeho matka má XX rokov a je na neho odkázaná, potrebuje celodennú starostlivosť. Vybavuje si príspevok na ošetrovanie člena rodiny a potom sa presťahuje k svojej matke. V priebehu pojednávania bola farma
odpredaná a nasťahoval sa k svojej matke. Dôchodok po exekúcii mu nepostačuje na pokrytie výdavkov, preto mu pomáhajú rodina a priatelia. Pretože mu bol exekútorom zadržaný vodičský preukaz a vedie sa voči nemu trestné stíhanie, požičal si peniaze od rodiny a priateľov a zaplatil zročné výživné. Od majiteľa farmy si požičal 4.000,- €, od sestry 5.720,- € a od priateľky W. sumu 5.000,- €, iné pôžičky a ani dlhy nemá. Výživné po znížení na 40,- € mesačne na každé z detí má vyrovnané. Otec uviedol, že ešte pred rozvodom v roku 2017 investoval asi 3.000,- € do opravy domu, aby ho mohol predať, pretože jeho veritelia sa domáhali vrátenia dlhov, ktoré nesplácal počas väzby. Najskôr však dom previedol kúpnou zmluvou na svoju matku z dôvodu, že matka detí chodila do jeho domu a brala si z tadiaľ veci a on jej nemohol zamedziť prístup do domu do rozvodu. Následne predal dom cez realitku v decembri 2017 a kúpna cena 250.000,- € bola pripísaná na účet jeho matky. Kúpnu cenu použil na úhradu spoločných nesplatených pôžičiek z minulosti, pretože zabezpečoval rodinu ako jediný živiteľ na nadštandardnej úrovni. Uviedol, že si požičal sumu 150.000,- € od O. Š.E.a, 20.000,- € od Ľ. Q., 9.000,- € od K. D., 2.000,- € od K. J., 1.500,- € od A. N., 50.000,- € od brata K. W., 30.000,- € od Poštovej banky a 1.200,- € dlh plynárne (spolu 263.700,- €). Z kúpnej ceny nechal aj svojej matke 30.000,- € na vyrovnanie jej investície do domu. Okrem týchto dlhov mal aj iné dlhy, ktoré neuviedol. Dlh voči O. Š. vznikol v čase keď staval dom v roku 2004, zároveň s ním podnikal v O. v rokoch 2001 až 2004. Požičanú sumu mu vrátil v hotovosti. O. Š. bol člen skupiny N., zomrel XX.XX.XXXX po páde lietadla pri I.. Okrem toho vrátil v hotovosti aj ostatné pôžičky okrem pôžičky 1.500,- € N., pretože zomrel. Bratovi nevrátil sumu 50.000,- € osobne, ale on si vybral kartou peniaze z účtu matky postupne. Voči Poštovej banke mal dlh 30.000,- €, časť splatil v splátkach a aktuálne je v osobnom bankrote. Dlh voči SPP 1.200,- € asi zaplatil, ale nemá doklad. Otec uviedol, že jeho mesačné výdavky sú od 300,- € do 400,- € vrátane výživného 80,- € a nafty 80,- € až 100,- €. Auto si požičiava od W. J. bezodplatne. Po odsťahovaní z farmy už vozidlo nepoužíva. Ostatné jeho výdavky tvorí strava. S výdavkami, nad rámec dôchodku mu pomáha priateľka, ktorá býva v N. a sama má jednu vyživovaciu povinnosť. Pred rokom prerobil terasu pri dome v D. na bezbariérový prístup, nielen kvôli deťom ale i kvôli matke. Ak by mu súd zveril deti do osobnej starostlivosti uživil by ich ľahko. Pomohli by mu rodina a to stará matka, ktorá má dôchodok asi 300,- € a priateľka, ktorá má príjem okolo 1.800,- €, a brat podnikateľ.
19. Matka poprela tvrdenie otca, že mali spoločné dlhy za trvania manželstva. Tvrdenia otca o pôžičkách označila za účelové a nepreukázané, najväčší veriteľ otca O. Š. K. W. zomrel, bol členom skupiny N.V., pýtala sa brata otca K. W. či požičiaval peniaze otcovi a on to poprel. Uviedla, že okrem starostlivosti o deti a asistencie XX ročnému dievčaťu, za ktorú poberá príspevok, nemá iný príjem. Nemá čas vyrábať bižutériu, je rada, že sa nadýchne. Uviedla, že otec má príjem z nezákonnej činnosti, ktorú ale nevie preukázať. Viackrát bola vypočutá k jeho trestnej činnosti. Podľa jej vedomostí má otec vedené účty v W. a na B..
20. Matka navrhla doplniť dokazovanie grafológom za účelom overenia pravosti podpisu Ľ. Q., svedka vrátenia sumy 150.000,- €, pretože tvrdí, že čestné prehlásenie podpísal otec a nie Ľ.. Q.. Otec navrhol predvolať ho na výsluch ako svedka. Súd navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko považuje za nadbytočné dopĺňať dokazovanie o preukázanie spornej skutočnosti či otec uprednostnil vrátenie pôžičky veriteľovi po 14 rokoch pred plnením vyživovacej povinnosti.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté deti. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.
23. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba štyroch rokov. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje i naďalej matka. Obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Zdravotný stav detí je nezmenený, sú i naďalej odkázané na osobnú starostlivosť inej osoby, i keď maloletá E. je samostatnejšia na rozdiel od maloletého V., ktorý je plne odkázaný na starostlivosť inej osoby vzhľadom na svoj vážny zdravotný stav. Matka sa vydala a býva s deťmi spolu s manželom v jeho byte. Úver za byt spláca len manžel a matka si neuplatňuje v rámci vlastných výdavkov a výdavkov detí ani pomernú časť na náklady na bývanie a energie. Uplynutím času sa zvýšil príjem matky, ktorý pozostáva výlučne zo štátnych sociálnych dávok a príspevku za asistenciu a to zo sumy 700,- € na 1.046,52 € mesačne. Matka deti vozí do školy autom, nakoľko V. je ležiaci a E. sa pohybuje len s problémami. Výdavky matky a detí pravidelne sa opakujúce sú vo výške 1.017,- € (poplatok škole 58,- € + 54 €, E. členské 25,- €, oblečenie 80,- €, strava 400,- €, drogéria 100,- €, lieky 20,- €, tankovanie 150,- €, bezúčelový úver 130,- €) bez telefónu 51,- € mesačne, ktorý nie je nevyhnutným výdavkom matky a bez výdavkov na hypoterapiu 22,- €/jazda/dieťa a rehabilitácií 30,- €/45 min./dieťa, nakoľko matka neuviedla a ako často na ne s deťmi chodí. Mimoriadne výdavky na deti po prepočítaní na mesiac má matka vo výške 583,83 € tak, ako sú špecifikované v bode 8 odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že výdavky maloletých detí sa zvýšili na sumu 1.600,83 € mesačne.
24. Na strane otca došlo k zmene jeho príjmu, namiesto nemocenských dávok vo výške 100,- € mesačne poberá invalidný dôchodok 226,60 €. Aktuálne býva s matkou v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom v 3/16-inách, i keď je evidovaný ako bezdomovec. Podľa posledného rozhodnutia sociálnej poisťovne má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% a nie je schopný vykonávať žiadnu prácu. Napriek tomu podľa vlastného vyjadrenia otec strážil farmu za ubytovanie a stravu a zároveň mu vlastník farmy poskytoval bezodplatne auto na užívanie, teda je schopný vykonávať určitú činnosť a mať z nej príjem. Súd pri rozhodovaní o znížení výživného dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, pretože jeho majetkové pomery mu umožňujú aj naďalej platiť výživné 200,- € na každé dieťa. Súd považuje za preukázané v rámci toho konania, že otec odpredal svoj rodinný dom za 250.000,- €. Najskôr ho previedol na svoju matku (za účelom zrušenia bydliska matky detí v dome detí do rozvodu), pričom v konaní netvrdil, že by mu jeho matka zaplatila kúpnu cenu 250.000,- €. Následne pripravil nehnuteľnosť na predaj cez realitnú kanceláriu, po predaji za kúpnu cenu 255.000,- € (z toho 5.000,- € na účet maklérky a zvyšok na účet predávajúcej - matky otca). Otec mal dispozičné právo k účtu svojej matky a reálne aj disponoval s kúpnou cenou. Otec v tomto konaní tvrdil, že celú kúpnu cenu použil na úhradu svojich dlhov, resp. spoločných dlhov, ktoré vznikli pred rozvodom a to v hotovosti. Matka tvrdenie otca sporovala, poprela existenciu dlhov a spochybnila aj ich úhradu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tvrdenie otca o použití kúpnej ceny na úhradu dlhov je nedôveryhodné, nakoľko v konaní uviedol, že z kúpnej ceny 250.000,- € zaplatil svoje dlhy vo výške 262.200,- € (bez pôžičky N. 1.500,- €, ktorú nesplatil) a ešte nechal aj svojej matke 30.000,- € na vyrovnanie jej investícií do domu. Teda celkovo zaplatil dlhy vo výške 292.200,- €, čo je o 42.200,- € viac, ako získal predajom domu. Aktuálne otec uviedol, že nemá žiadne dlhy. Okrem dvoch čestných prehlásení nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Čestné prehlásenie brata otca je nedôveryhodné, nakoľko v ňom uvádza, že prevzal sumu 50.000,- € v hotovosti a sám otec na pojednávaní poprel obsah predloženého čestného prehlásenia, keď uviedol, že dlh bratovi neplatil v hotovosti, ale brat si vybral túto sumu postupne z účtu ich matky. Ako druhý dôkaz o zaplatení dlhu vo výške 150.000,- € otec predložil čestné prehlásenie svedka, ktorý potvrdil odovzdanie tejto sumy v hotovosti veriteľovi v roku 2018. Podľa tvrdenia otca išlo o dlhy z podnikania a počas stavby domu, t. j. z obdobia od roku 2001 do 2004. Použitie ďalších peňazí vo výške 92.200,- € na úhradu ostatných dlhov otec žiadnym spôsobom nepreukázal.
25. Súd nedopĺňal dokazovanie nad rámec aktivity otca na preukázanie existencie jeho dlhov a ich úhrady, pretože ide o výdavky vo výške 292.200,- €, ktoré v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine nemajú prednosť pred výživným. Otec predajom veľkého rodinného domu získal sumu 250.000,- €, ktorú použil podľa svojich tvrdení na úhradu dlhov, naviac sporných a nepreukázaných, ktoré nemajú prednosť pred výživným, preto súd návrh otca zamietol.
26. Okrem toho súd považuje za potrebné uviesť, že na základe rozporných vyjadrení otca a nesporných dôkazov súd dospel k záveru, že otec má buď iný príjem ako dôchodok 226,60 €, alebo nepoužil celú kúpnu cenu na úhradu svojich dlhov a teda nie je nemajetný. V minulom roku otec vybudoval bezbariérový prístup cez terasu rodinného domu v D., ktorého je menšinovým spoluvlastníkom v 3/16- inách a zároveň plánuje postaviť na pozemku bazén pre deti. V oboch prípadoch ide o nie malé investície, ktoré nemajú prednosť pred výživným. Okrem toho otec uviedol, že jeho výdavky sú od 300,- € do 400,- € mesačne vrátane výživného 80,- €. S ich úhradou mu pomáha matka, brat a priateľka. Svoje výdavky napriek výzve súdu bližšie nevedel špecifikovať, preto je jeho tvrdenie o vlastnej nemajetnosti nedôveryhodné, nakoľko pri tak nízkom príjme (226,60 €), ak by si každý mesiac už roky musel požičiavať peniaze na úhradu svojich výdavkov, mal by presný prehľad o ich výške a o narastaní dlhu voči matke, priateľke a bratovi, ktorí mu podľa jeho tvrdení pomáhajú. Z tohto dôvodu, by sa dlh otca voči nim musel mesačne navyšovať, čo je v rozpore s jeho vlastným vyjadrením, že aktuálne nemá žiadne dlhy. Ďalej v konaní nebolo sporné, že otec zaplatil dlžné výživné 14.720,- € na účet exekútora v troch splátkach a na ich úhradu, si podľa jeho vyjadrenia požičal peniaze od sestry, priateľky a majiteľa farmy. Ak si otec požičal peniaze a aktuálne nemá žiadne dlhy, znamená to, že požičanú sumu vrátil. Opätovne to spochybňuje vyjadrenie otca, že jeho jediným príjmom je dlhodobo len invalidný dôchodok a po predaji domu mu nezostali žiadne peniaze. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že otcovi zostali peniaze z kúpnej ceny za dom a teda jeho majetkové pomery mu umožňujú platiť súdom určené výživné na maloleté deti i naďalej.
27. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.