Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-46-2022.pdf
PDF · 91.83 KB
Case nature
Subarea
20CoP/46/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. X/X, XXXX S., F. F. a otec - W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XX, A., zastúpený JUDr. Helenou Brngálovou, advokátkou, so sídlom: Úprkova 34, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2022, č.k. 38P/199/2021-45, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.02.2022, č.k. 38P/199/2021-45 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 07.02.2022, č.k. 38P/199/2021-45 vyhlásil, že nemá právomoc vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v Rakúskej republike. Zároveň vyhlásil, že nemá právomoc ani prijať neodkladné opatrenie vo veci. Súd konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že otec nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 21.09.2021, sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O.. Otec svoj návrh vo veci samej odôvodnil tým, že matka porušuje právoplatné rozhodnutie súdu o jeho styku s maloletým, pričom uvedené vo svojom návrhu podrobnejšie opísal a uviedol, že sa nevie s matkou skontaktovať, keďže mu matka počas letných prázdnin v roku 2021 neumožnila riadny styk s maloletým, v zmysle rozhodnutia súdu. Až dňa 16.08.2021 mu maloletý telefonicky oznámil, že sa nachádza na Slovensku. Ďalej otec uviedol, že matka predala svoj byt v Senci, kde spolu s maloletým bývala, odsťahovala sa a otcovi oznámila, že maloletý bude dištančne navštevovať základnú školu v Senci, a zároveň bude študovať vo Viedni, o čom následne otec upovedomil aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Zároveň otec vo svojom návrhu poukázal na to, že on sám pracuje v Nemeckej spolkovej republike, kde má zabezpečené bývanie a dostatok finančných prostriedkov na starostlivosť o maloletého, na strane druhej však nemal vedomosť o tom, kde býva matka s maloletým potom, čo predala svoj byt v Senci. 3. Súd prvej inštancie z emailovej správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v Senci, ktorá bola datovaná dňa 10.09.2021 zistil, že matka plánuje prehlásiť maloletého O. do školy vo Viedni, kde spolu s maloletým býva. 4. Na základe písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci, súd prvej inštancie mal za preukázané, že matka s maloletým a svojim partnerom býva od marca 2021 vo S., na adrese: I. X/ X a maloletý odo dňa 20.09.2021 navštevuje X. ročník W.. N. A., N.., O.-O. W. XX, XXXX S.. Maloletý
uviedol, že s otcom je v pravidelnom telefonickom kontakte a cez letné prázdniny 2021 strávili spolu čas. Následne matka oznámila, že maloletý je v škole dobre adaptovaný a dosahuje dobré študijné výsledky. Súd prvej inštancie zo správy ZŠ Tajovského v Senci zo dňa 01.10.2021 zistil, že matka odhlásila seba i maloletého O. z trvalého pobytu na území SR a prihlásila oboch k trvalému pobytu na území Rakúskej republiky; maloletý nemá aktuálne na Slovensku trvalý pobyt, teda nemá už ani povinnosť navštevovať základnú školu na území SR. 5. Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.02.2022 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu otec poukazoval na to, ako bola zabezpečovaná starostlivosť o maloletého od roku 2014 a odkazoval na konkrétne časti predchádzajúcich súdnych konaní, týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletého a v nich prednesených vyjadrení matky a vykonaných dôkazov. Následne uviedol, že bol s maloletým v kontakte počas vianočných sviatkov roku 2021, kedy za ním maloletý pricestoval vlakom z Viedne do Bratislavy, kde ho otec vyzdvihol. 6. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa úvodného bodu 12, čl. 1 bod 1 písm. b), čl. 1 bod 2 písm. a) a c), čl. 8 bod 1, čl. 17, čl. 20 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Súd prvej inštancie ďalej v rámci odôvodnenia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom otca maloletého mal za preukázané, že pre konanie o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá splnenú podmienku súdnej právomoci stanovenej Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. 7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z oboch návrhov otca, ako aj z ostatných listinných dôkazov bolo nepochybné, že matka sa najneskôr od marca 2021 zdržiava spolu s maloletým vo Viedni, t.j. cca 6 mesiacov pred tým, než sa otec svojim návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému obrátil na súd. Súd mal za preukázané, že z obsahu návrhu otca je zrejmé, že mal o uvedených skutočnostiach vedomosť. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že maloletý sa minimálne od marca 2021 na území Slovenskej republiky trvalo nezdržiava a minimálne od septembra 2021 trvalo navštevuje školu vo Viedni. Taktiež podľa súdu prvej inštancie nemožno opomenúť fakt, že maloletý má 13 rokov a s otcom je v kontakte, preto podľa súdu je vysoko nepravdepodobné, že by otec skutočne nemal vedomosť o tom, kde sa jeho syn zdržiava. Súd uvedené odôvodnil aj tým, že daná skutočnosť vyplýva aj zo súdneho spisu aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde otec uviedol, že maloletý za ním pricestoval z Viedne. Po vyhodnotení všetkých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase začatia konania maloletý spolu so svojou matkou už niekoľko mesiacov býval vo Viedni, kde následne začal aj navštevovať základnú školu, pričom nebolo možné dospieť k záveru, že k presťahovaniu maloletého došlo bez súhlasu otca, resp. proti jeho vôli, keďže tento, vediac o mieste pobytu maloletého, do septembra 2021 neurobil žiadne kroky, z ktorých by bolo možné dôvodne predpokladať, že s presťahovaním maloletého nesúhlasil. Pre úplnosť súd upriamil pozornosť otca aj na vek maloletého O. (XX rokov) a jeho vyjadrenia, v nadväznosti na to, či má otec skutočnú vedomosť o tom, čo si želá samotný maloletý O., pokiaľ ide o miesto jeho pobytu. 8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je naplnená ani ďalšia podmienka právomoci na jeho konanie o návrhu otca a síce, že výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme maloletého. Súd mal za to, že výkon jeho právomoci pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nie je v jeho záujme, nakoľko obvyklý pobyt maloletého je už takmer rok na území Rakúskej republiky, kde sa riadne zdržiava, žije, navštevuje školu a v danom čase už bol aj prihlásený k trvalému pobytu. 9. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie v danej veci nevzhliadol tak naliehavú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k maloletému, ktorá by prelomila i absenciu kritéria právomoci založenej na obvyklom pobyte maloletého, keďže tvrdenia otca neviedli súd k záveru, že by maloletému hrozilo nebezpečenstvo, alebo by bol vystavený ujme, ktorá by odôvodňovala postup súdu podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania. 11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec maloletej odvolanie, v ktorom uviedol, že matka mu bránila v stretávaní sa so synom, a to od letných prázdnin roku 2020 a zdôraznil súdu, že maloletého videl prvýkrát až koncom augusta 2021, pričom o nedodržiavaní styku s maloletým informoval aj orgán sociálnej kurately. Otec uviedol, že až na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie sa dozvedel o adrese, kde sa maloletý zdržiava a poukázal na skutočnosť, že nemá vedomosť, v akom prostredí maloletý momentálne vyrastá. Otec sa vrátil žiť na Slovensko kvôli maloletému, keďže dúfal, že mu splní pocit
istoty a domova a má za to, že matka maloletému nevie poskytnúť vhodné rodinné prostredie. Na záver svojho odvolania zdôraznil, že nestratil nikdy záujem o maloletého, iba jeho matka mu bráni v styku s ním. 12. Odvolací súd za účelom posúdenia právomoci súdu vyzval otca na doplnenie rozhodujúcich skutočností. Otec na základe dopytu odvolacieho súdu uviedol, že o informáciách týkajúcich sa trvalého presťahovania maloletého do Viedne, t.j. o zmene bydliska maloletého a o tom, že matka predala byt na Slovensku sa otec dozvedel od syna počas spoločne strávenej dovolenky na Slovensku koncom augusta t.j. 30.8.2021. Otec uviedol, že o tom nevedel, ani nemal o tomto vedomosť. Zároveň uviedol, že dňa 19.5.2022 bude prebiehať súd v tejto veci vo Viedni. Poukázal na to, že so synom sa stretol v Bratislave dňa 14.5.2022 a do 15.5.2022 bol u neho. S matkou komunikuje iba cez SMS. Pokiaľ ide o adresu vo Viedni túto sa dozvedel až z vyjadrenia k neodkladnému opatreniu zo súdu v Bratislave a to dňa 2.3.2022.
13. Keďže otec odvolaciemu súdu neuviedol všetky požadované skutočnosti potrebné za účelom posúdenia právomoci slovenského súdu konať a rozhodovať vo veci, odvolací súd prostredníctvom informatívneho výsluchu otca v konaní pred odvolacím súdom realizovaným dňa 03.06.2022 zistil, že otec dňa 19.05.2022 dal súhlas matke s premiestnením maloletého na územie Rakúskej republiky (došlo k zmene domicilu maloletého), nakoľko v Rakúsku prebieha aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému O..
14. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal vec, súd pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
15. V zmysle § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodovať (ďalej len procesné podmienky).
16. V zmysle § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. V zmysle § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
18. Podľa článku 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 19. Podľa článku 1 ods. 3 písm. e/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 Brusel IIa, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. 20. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 21. Podľa článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 Brusel IIa, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
22. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď vzhľadom na cudzí prvok v konaní posudzoval svoju právomoc vo veci konať, pričom aplikoval Nariadenie Brusel IIa . Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie pri skúmaní právomoci na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s článkom 8 Nariadenia Brusel IIa za správny, ako aj jeho záver o tom, že miesto obvyklého pobytu maloletého nie je územie Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak vychádzajúc z
dikcie článku 20 Nariadenia Brusel IIa, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto Nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodnúť vo veci samej súd iného členského štátu. Je zjavné, že toto ustanovenie sleduje účel nevyhnutnej, neodkladnej potreby a nutnosti vykonať určité konkrétne účinné opatrenia pri bezprostrednom a priamom ohrození dieťaťa alebo jeho majetku, a to len za predpokladu, ak by neodkladne nemohol zasiahnuť súd, ktorému právomoc konať vo veci daného maloletého dieťaťa by inak prináležala. Z kontextu tohto ustanovenia je však zrejmé, že sa ním sledovalo pokrytie výnimočných prípadov, kedy by sa dieťa celkom zjavne ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti a výchovy a bez neodkladného a okamžitého zásahu nepríslušného súdu členského štátu, nestrpiaceho pre naliehavosť odklad, by dochádzalo k priamemu ohrozeniu dieťaťa na živote či zdraví, prípadne by bol ohrozený zásadným spôsobom majetok dieťaťa. Nemožno predmetné ustanovenie vykladať natoľko široko, aby sa poprela účelovou aplikáciou právna úprava právomoci členského štátu príslušného na konanie jednoznačne upravená v čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa a obišlo tak rozhodné kritérium obvyklého pobytu dieťaťa.
23. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že prostredníctvom novozistených skutočností dospel k zisteniu, že obvyklý pobyt maloletého O. je mimo územia Slovenskej republiky t.j. v Rakúskej republike a to z dôvodu, že otec dal matke a maloletému O. súhlas s presťahovaním do Viedne dňa 19.05.2022 (v konaní pred rakúskym súdom, ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému O.), a týmto konaním otca sa zmenil obvyklý pobyt maloletého (domicil) z územia Slovenskej republiky na územie Rakúskej republiky. Z týchto dôvodov potom nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať vo veci. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).