Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-52-2017.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. S. G., E.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Obec Y., dieťa rodičov: matky Y. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XXX a otca neuvedeného, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 57, o splnení podmienok osvojiteľnosti, pozbavení rodičovských práv a povinností a nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že mal. S. G., E.. XX.XX.XXXX je osvojiteľná.
II. P o z b a v u j e sa matka Y. G., E.. XX.XX.XXXX rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. S. G., E.. XX.XX.XXXX.
III. N a r i a ď u j e sa u mal. S. G., E.. XX.XX.XXXX ústavná starostlivosť a maloletá sa na jej výkon umiestňuje do Detského domova Dobšiná, Nová 809, 049 25 Dobšiná.
IV. Z a v ä z u j e sa matka maloletej Y. G.Á., E.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu mal. S. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákon a rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka p o v i n n á uhrádzať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Dobšiná, Nová 809, 049 25 Dobšiná.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves sa svojim návrhom zo dňa 17.2.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2017 domáhal, aby rozhodol o splnení podmienok osvojiteľnosti dieťaťa, o pozbavení matky rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu, o nariadení ústavnej starostlivosti s realizáciou v Detskom domove Dobšiná a o výživnom pre maloleté dieťa na účet detského domova.
2. Návrh odôvodnil tým, že maloletá S. sa narodila dňa 22.10.2016 v Spišskej Novej Vsi, matke, Y. G., E.. XX.XX.XXXX a neuvedenému otcovi. Priamo z Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves bola umiestnená v Detskom domove Dobšiná dňa 15.11.2016, na základe uznesenia o neodkladnom opatrení Okresného súdu Spišská Nová Ves číslo sp.zn. 5P/200/2016 zo dňa 8.11.2016, právoplatného dňa 8.12.2016. Matka dieťaťa po narodení dieťa z nemocnice neprevzala a chcela sa ho vzdať. Dieťa sa narodilo predčasne a s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Pre dieťa bol vypracovaný plán sociálnej práce, kde za cieľ bolo stanovené sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Príslušná dokumentácia bude spracovaná a zaslaná na určený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice k zapísaniu do prehľadu detí, pre ktoré je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Matka sa podľa správy detského domova o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, nehradí dobrovoľne žiadne výživné, nenavštevuje ho. Dieťa sa primerane vyvíja, je umiestnené v rodine profesionálneho rodiča. Matka má vyživovacie povinnosti k A. B. W. A. B., F. E.. XX.XX.XXXX, D. B., E.. XX.XX.XXXX, Ľ. G.J., E.. XX.XX.XXXX X. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorí sú v jej priamej starostlivosti a A. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorý má zdravotný postih a je umiestnený v Detskom domove Mlynky- Biele Vody. Z prešetrenia rodinných pomerov na adrese trvalého pobytu matky vyplýva, že matka žije v murovanom rodinnom dome, kde žijú viaceré rodiny. Má k dispozícii jednu miestnosť, s elementárnym zariadením a vybavením, bez vody a hygienou na nízkej úrovni. Často strieda partnerov, je nezamestnaná. Rodina sa nachádza v hmotnej núdzi a poskytuje sa jej pomoc formou dávky s príspevkami.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zamestnankyne navrhovateľa, výsluchom matky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4. Maloletá S. sa narodila dňa 22.10.2016 matke, Y. G., E.. XX.XX.XXXX. Otca nemá určeného.
5. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 5P/200/2016-6 zo dňa 8.11.2016, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 8.11.2016 bolo dieťa neodkladným opatrením dočasne zverené do ústavnej starostlivosti Detského domova Dobšiná a to potom, čo matka sa podľa informácii nemocnice vzdala dieťaťa a toto ostalo hospitalizované na JISN NsP Spišská Nová Ves. Od 15.11.2016 sa dieťa nachádza v uvedenom detskom domove.
6. Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ako aj Detského domova Dobšiná, ako aj podľa výpovede samotnej matky dieťaťa táto sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, nehradí dobrovoľne žiadne výživné, nenavštevuje ho a ani inou formou nekontaktuje. Dieťa sa primerane vyvíja, je umiestnené v rodine profesionálneho rodiča.
7. Matka má okrem maloletej S. vyživovacie povinnosti k dvojčatám A. B. W. A. B., F. E.. XX.XX.XXXX, D. B., E.. XX.XX.XXXX, Ľ. G., E.. XX.XX.XXXX X. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorí by mali byť v jej priamej osobnej starostlivosti, avšak podľa jej účastníckej výpovede toho času už má v osobnej starostlivosti len Ľ. W. X. a ostatné štyri deti sú v starostlivosti starej matky.
8. Má tiež vyživovaciu povinnosť k A. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorý má zdravotný postih a je umiestnený v Detskom domove Mlynky- Biele Vody.
9. Matka naďalej žije v murovanom rodinnom dome, kde žijú viaceré rodiny. Má k dispozícii jednu miestnosť, so základným zariadením a vybavením, bez vody. Hygiena domácnosti je na nízkej úrovni. Často strieda partnerov, je nezamestnaná. Rodina sa nachádza v hmotnej núdzi a poskytuje sa jej pomoc formou dávky s príspevkami.
10. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume cca 117,--EUR mesačne. Prídavky na deti v jej osobnej starostlivosti sú jej vyplácané cez osobitného príjemcu, ktorým je Obec Y.K..
11. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
13. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 135 CMP, konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o
a.) osvojiteľnosti.
15. Podľa § 136 CMP, na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
16. Podľa § 138 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.
17. Podľa § 139 CMP, súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
18. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
19. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
20. Podľa § 56 ods. l Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu súd ustanoví mal. dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
21. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
22. Podľa §54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
23. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
25. Podľa §-u 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
26. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
27. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
34. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
35. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach.
36. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
37. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
38. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
39. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
40. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
41. Na základe vyššie prezentovaných a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že u mal. S. sú splnené podmienky pre vyslovenie osvojiteľnosti, nakoľko jej matka neprejavuje o ňu skutočný záujem po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, keďže od jej umiestnenia do detského domova sa o ňu nezaujímala. Rovnako tak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si matka voči maloletej dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Maloletá nemá určeného otca. Na základe uvedených skutočností je teda naplnený tzv. kvalifikovaný nezáujem zo strany matky o maloletú, a tým je aj splnený predpoklad pre vyslovenie podmienky osvojiteľnosti u maloletej.
42. Pokiaľ ide o pozbavenie rodičovských práv matky k jej mal. dcére S., tu súd vychádzal z obsahu správ ako Detského domova, tak aj úradu práce, a v neposlednom rade aj z pripojených spisov, z ktorých je zrejmé, že matka dlhodobo zanedbávala starostlivosť o maloletú, kedy túto hneď po jej narodení zanechala v nemocnici a od vtedy o ňu neprejavuje žiaden záujem , čo napokon potvrdila aj samotná matka vo svojej účastníckej výpovedi. I vo vzťahu k svojim ďalším deťom sa prejavila nezodpovedne a to do takej miery, že jej ďalší syn A. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorý má zdravotný postih, je umiestnený v Detskom domove Mlynky- Biele Vody, a z ostatných ďalších šiestich zostávajúcich detí podľa jej vlastných slov osobnú starostlivosť poskytuje len dvom, a ďalšie štyri deti sú v starostlivosti ich starej matky. Matka žije v zanedbanej domácnosti a zatiaľ neprejavila výrazné zlepšenie svojich sociálnych a rodinných podmienok tak, aby mohla zabezpečovať starostlivosť o dieťa vo veku mal. S.. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine sa za zneužívanie rodičovských práv a povinnosti zo strany rodičov považuje okrem iného aj zanedbávanie maloletého dieťaťa alebo iné zlé zaobchádzanie s maloletým dieťaťom, čo popis situácií podaných v správach vyššie uvedených subjektov v plnej miere uvedenú definíciu napĺňa. Súd preto pozbavil matku jej rodičovských práv a povinnosti k maloletej S..
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zároveň nariadil ústavnú starostlivosť u mal. S., nakoľko táto je v záujme tohto dieťaťa. K jej nariadeniu pristúpil vzhľadom k tomu, že matka preukázateľne o maloletú neprejavuje záujem, nestará sa o ňu, túto zanechala po jej narodení v nemocnici, odkiaľ bola následne na základe neodkladného opatrenia umiestená do detského domova.
44. Návrat maloletej do prirodzeného rodinného prostredia teda k matke je vylúčený, a to aj vzhľadom na jej vyhlásenie n pojednávaní, že si dieťa nemôže prevziať. Navyše matka v tomto konaní bola pozbavená rodičovských práv k tomuto dieťaťu, takže aj táto skutočnosť predstavuje závažnú prekážku, ktorá v súčasnosti bráni návratu maloletej do osobnej starostlivosti matky.
45. Možnosť zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, resp. iných príbuzných takisto sa neujala, keďže zo správy ÚPSVaR, ale i zo správy detského domova, nevplýva žiaden záujem blízkych príbuzných o maloletú za účelom takéhoto jej zverenia. Vzhľadom na uvedené mal preto súd za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou.
46. Vzhľadom na vek maloletej nebolo možné túto žiadnym spôsobom informovať o tomto prebiehajúcom konaní v zmysle § 116 CMP a ani zisťovať jej názor na danú vec postupom v zmysle § 38 CMP, preto súd tieto úkony ani nevykonával.
47. Keďže súd u maloletej nariadil ústavnú starostlivosť, bolo potrebné podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti matky ako jej súčasného jediného rodiča, voči nej. Pokiaľ ide o výšku výživného, na ktorú súd matku zaviazal, tu súd vychádzal zo zistení jej súčasných príjmových a majetkových pomerov, osvedčených správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. samotným účastníckym výsluchom matky, z ktorých vyplynulo, že matka toho času je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi v sume cca 117,-- EUR mesačne a prídavkov na deti, ktorých však osobitným príjemcom je obec, takže sa k matke ani nedostávajú. Okrem maloletej S. má vyživovaciu povinnosť ešte k ďalším siedmim maloletým deťom. Na základe týchto skutočností preto súd matku zaviazal na úhradu výživného na maloletú dcéru v sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo ku dňu rozhodovania v tejto veci predstavovalo sumu 27,13 EUR mesačne. V súlade s ust. §-u 81 ods. 2 Zákona o rodine súd zaviazal matku uvedené výživné poukazovať na účet Detského domova Dobšiná, v ktorom sa bude realizovať nariadená ústavná starostlivosť u maloletej.
48. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
50. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.