Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5Cpr/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol. s r.o., Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31582311, zast.: advokátkou JUDr. Teréziou Ďatkovou, IČO: 42 346 495 so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, proti žalovanému: B. D., nar.XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX K., E., adresa v SR: T. XXX/XC, XXX XX Q. - R., prechodne bytom a adresa na doručovanie písomností: W. XX, H. nad F., zast. advokátom JUDr. Ladislavom Jančim, IČO: 36862304, so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom na základe oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.7.2021 j e n e p l a t n é.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Štátu s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok elektronicky dňa 13.09.2021 sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom na základe Oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru z 12.07.2021 je neplatné. V odôvodnení podanej žaloby uviedol, že na základe pracovnej zmluvy z 03.04.2019 je žalovaný zamestnaný u žalobcu ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Dňa 13.07.2021 bol žalobcovi doručený žalovaným list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa “ zo dňa 12.07.2021, v zmysle ktorého žalovaný končí so žalobcom pracovný pomer z dôvodu nezaplatenia mzdy za mesiac máj 2021 v zmysle ustanovenia . Podľa pracovnej zmluvy (čl. III bod 2) mal žalovaný splatnú mzdu pozadu za mesačné obdobie, a to v 25. deň v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikol nárok na mzdu. V tomto prípade sa mzda za mesiac máj stala splatná 25.06., pričom žalobca žalovanému mzdu za máj zaplatil riadne, a to dňa 08.06.2021. Z toho dôvodu žalovaný nemal zákonný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.11.2021 (č.l.63-65 spisu) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť, keď podľa vyjadrení žalobcu, za mesiac máj 2021 mal žalovanému vyplatiť mzdu vo výške 428,44 eur a túto údajne vyplatil dňa 08.06.2021. Uvedené však nezodpovedá skutočnosti, vodič kamióna pracujúci v rámci EÚ by mal za odpracovaný mesiac vedených len 168 odpracovaných hodín a dostal by sumu 428,44 eur. Tvrdenie, že žalobca

mal dňa 08.06.2021 zaplatiť zamestnancovi práve mzdu za mesiac máj 2021 je len tvrdením žalobcu, ktoré nevyplýva ani z platby, len z nejakej poznámky uvedenej ručne na výpise z účtu. Žalobca si túto platbu účelovo rozdelil na sumu výplaty za máj a zvyšnú sumu zálohy. Je však nepochybné, že žalobca dlží zamestnancovi nielen mzdu za mesiac máj, ale aj ďalšie sumy. Novelou zákona o minimálnej mzde účinnou od 31.10.2020 bola stanovená suma minimálnej mzdy na rok 2021 na sumu 623,- eur, čo sa vzťahuje na pracovné miesta zaradené do prvého stupňa náročnosti práce. Pre druhý stupeň náročnosti práce je minimálna mzda 739,- eur a pre tretí stupeň minimálna mzda 855,- eur. Zamestnávateľ má povinnosť pre každé pracovné miesto určiť stupeň náročnosti práce a minimálna mzda sa potom násobí koeficientom pre daný stupeň náročnosti práce. Žalovaný vykonával prácu vodiča nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, mal povinnosť starať sa o zverené prostriedky, motorové vozidlo, mal povinnosť vypĺňať tlačivá spojené s jazdou vozidla a mal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Podľa samotnej pracovnej zmluvy mal byť zamestnanec ako vodič nákladného motorového vozidla so zverenými povinnosťami zaradený minimálne do druhého stupňa náročnosti práce, respektíve do tretieho stupňa. Teda od začiatku výkonu pracovného pomeru mal zamestnanec dostávať minimálnu mzdu vo výške určenej pre druhý stupeň náročnosti práce. Okrem toho mal žalovaný nárok na náhradu za ubytovanie a stravné podľa počtu dní a krajiny, v ktorej prácu vykonával. Cestovné náhrady mali byť zamestnancovi poskytnuté v zmysle o cestovných náhradách. Žalovaný ďalej namieta, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa , ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer končiť a ide o prekluzívnu lehotu. Je to hmotnoprávna lehota, teda nestačí posledný deň podať žalobu na pošte, ale táto žaloba musí byť posledný deň doručená na príslušnom súde. Podľa potvrdenia zo súdu bolo konanie začaté 14.09.2021, oznámenie o skončení pracovného pomeru však zamestnávateľ prevzal 13.07.2021.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.01.2022 (č.l.77-78 spisu) uviedol, že podľa doručenky zo súdu bola elektronicky podaná žaloba doručená na Okresný súdu Ružomberok dňa 13.09.2021, a teda v zákonom stanovenej lehote. Žalobcom predložený výpis z účtu o zaplatení mzdy za mesiac máj 2021 žalovanému je dostatočným dôkazom o splnení si povinnosti zaplatiť žalovanému mzdu. K námietke, že žalovaný mal byť zaradený do nesprávneho stupňa pre minimálne mzdové nároky uviedol, že podľa predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.07.2021 bol ako dôvod okamžitého skončenia uvedený v súvislosti s Zákonníka t.j. že mzda nebola zaplatená žalovanému do 15-tich dní po uplynutí termínu jej splatnosti. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť alebo prispôsobovať, ako sa o to snaží žalovaný. V doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.03.2022 (č.l.98-99 spisu) žalobca uviedol, že žalovanému platil jeho mzdové nároky a v rámci úhrady mzdových nárokov poskytoval i preddavky na náhrady podľa , pričom žalovaný bol povinný predložiť písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Žalobcovi by povinnosť uspokojiť tieto nároky žalovaného vznikla až po predložení predmetných písomných dokladov. Splnenie tejto povinnosti žalovaný netvrdil ani nepreukázal, preto je nevyhnutné vychádzať z toho, že platba zo dňa 08.06.2021 jednoznačne pokrývala nárok žalovaného na mzdu za mesiac máj 2021. Skončenie pracovného pomeru zaslal žalovaný žalobcovi poštou, následne zmizol, pričom vodiči pracujúci u žalobcu bez reálneho dôvodu zo dňa na deň nenastúpia do práce a žalobcovi sa nedarí ich kontaktovať. Žalobca trvá na tom aby žalovaný naďalej vykonával prácu pre žalobcu.

4. Sporové strany na pojednávaniach zotrvali na svojich vyjadreniach a prednesoch. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na doplnenie uviedol, že písomné podanie označené ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.07.2021 v ten istý deň doručil žalobcovi, z dôvodu právnej istoty toto podanie doručoval aj poštou dňa 12.07.2021, lehota na uplatnenie žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru začala plynúť 12.07.2021 a uplynula dňom 12.09.2021, pričom žaloba bola podaná na súde 13.09.2021. Taktiež žalovanému bola vyplácaná mzda v nesprávnej výške, keď mu mala byť vyplácaná vo výške minimálneho mzdového nároku počítaného v zmysle druhého respektíve tretieho stupňa náročnosti práce, teda nie 623,- eur minimálna mzda, ale 739,- alebo 855,- eur. Žalovaný uviedol, že napísal dva papiere ohľadne skončenia pracovného pomeru, jeden dal do pošty a druhý dal G. dispečerovi, ktorý od neho túto výpoveď prevzal s tým, že ju odovzdá na ekonomickom úseku. Pokiaľ mu bola poukázaná dňa 08.06. platba 1.259,74 eur, išlo o diéty za mesiac apríl 2021, pričom žalovaný poukázal na svoju vlastnú rukou písanú evidenciu.

5. Žalobca opakovane poukázal na tvrdenia, že mzdu v zmysle pracovnej zmluvy žalovanému riadne a včas vyplatil, nie je teda daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného pre nevyplatenie mzdy za mesiac máj 2021, ktorá mzda bola vyplatená, táto bola splatná do 25.06.2021. Pokiaľ žalovaný uviedol, že platba zo dňa 08.06.2021 predstavovala cestovné náhrady za mesiac apríl 2021, uvedené tvrdenie žalobca vyvracia predloženým rozpisom za obdobie mesiacov január až júl 2021, knihou jázd za uvedené mesiace. Za obdobie mesiacov január až júl 2021 vznikol žalovanému nárok na mzdu podľa pracovnej zmluvy v celkovej výške 2.839,17 eur a cestovné náhrady vo výške 3.201,88 eur, teda celkove 6.041,05 eur, pričom v mesiacoch február až jún 2021 žalobca poukázal žalovanému celkove sumu 6.680,02 eur, pričom poskytoval žalovanému preddavky na cestovné náhrady, ako aj mzdu. V mesiac júl 2021 nevznikol žalovanému žiaden nárok na cestovné náhrady, pričom žalobca eviduje žalovanému neospravedlnenú absenciu v dňoch od 11.06.2021 do 28.06.2021, dočasnú pracovnú neschopnosť v dňoch od 30.06.2021 do 11.07.2021 a neospravedlnenú absenciu od 12.07.2021 doposiaľ. Žalovaný dňom 11.06.2021 už nenastúpil do práce, preto mzda za mesiac máj 2021 bola zaúčtovaná žalobcom na úhradu zo dňa 08.06.2021. Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené 13.07.2021, čo napokon žalovaný aj uvádza vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.11.2021, pričom pokiaľ tvrdí, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdal G. K.ovi, tento nie je oprávnený na preberanie takýchto písomností, bol dispečerom, ktorý so žalovaným nikdy nerokoval o záležitostiach týkajúcich sa trvania pracovného pomeru, vedel o tom, že na preberanie písomností sú kompetentné pracovníčky na ekonomickom úseku.

6. Svedok G. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnosti žalobcu pracuje v pozícii dispečera od roku 2017, žalovaný pracoval na pozícii vodič MKD, svedok s ním bol v každodennom kontakte, pokiaľ bol žalovaný vo vozidle; ako náhle nebol vo vozidle, o osobu p. žalovaného sa nezaujímal. E. ďalej uviedol, že žalovaný po vykonaní jazdy odstavil kamión a odišiel domov, následne sa mu evidovala dlhodobá absencia, PN-ka, avšak tieto veci nemá na starosti, takže sa o toto nezaujímal. Tým, že mu vodič oznámil, že ide domov, uvedené oznámil svedok vedeniu spoločnosti a celá záležitosť pre neho bola ukončená. E. pôsobil vo funkcii dispečera, ktorý organizoval žalovaného ako vodiča v práci, dával mu pracovné pokyny. Ďalej potvrdil, že p. žalovaný chcel podať výpoveď a aj dal svedkovi ten papier, avšak na to mu svedok oznámil, že nie je oprávnený preberať akékoľvek písomnosti a odporučil mu, aby túto písomnosť zaslal poštou. Ten papier mu žalovaný ukázal, svedok si ho narýchlo pozrel, pričom si už nepamätá, ako ďalej bolo naložené s týmto papierom.

7. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.04.2019 (č.l.2-4 spisu) ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, a to dňom 04.04.2019, pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. V zmysle čl. III bod 1 Pracovnej zmluvy, za vykonanú prácu bude zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou vo výške 520,- euro brutto mesačne. Zamestnanec je zaradený podľa náročnosti ním vykonanej práce v zmysle prílohy do prvého stupňa. Zároveň v zmysle čl. III bod 2 Pracovnej zmluvy bola dojednaná splatnosť mzdy, a to pozadu za mesačné obdobie, v 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol zamestnancovi nárok na mzdu. Ak pripadne tento deň na deň pracovného pokoja, bude výplatným termínom nasledujúci pracovný deň. Podľa predloženej výplatnej pásky za obdobie 05/2021, žalovanému mala byť vyplatená mzda vo výške 623,- eur brutto, na výplatu mala byť poukázaná čiastka 428,44 eur (výplatná páska za 05/2021 č.l.5 spisu). Žalobca predložil výpis z účtu (č.l.6 spisu) v zmysle ktorého dňa 08.06.2021 bola poukázaná na účet žalovaného platba vo výške 1.259,74 eur, čo medzi stranami nie je sporné, pričom žalobca rozčlenil uvedenú platbu na zálohu vo výške 831,30 eur a mzdu za 05/2021 vo výške 428,44 eur, pričom ide o rukou písaný údaj. Žalovaný listom zo dňa 12.07.2021 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že mu „mzda za mesiac máj 2021 do dnešného dňa nebola zaplatená“. Predmetná listina bola zamestnávateľovi doručená podľa jeho tvrdení poštou dňa 13.07.2021, ktoré tvrdenia potvrdil i žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l.63-65 spisu), v priebehu konania však žalovaný namietal, že predmetnú listinu doručil zamestnávateľovi osobne v deň vypracovania tejto listiny t.j. dňa 12.07.2021 a túto listinu odovzdal dispečerovi G. K., rovnako v pravom hornom rohu predmetnej listiny sa uvádza rukou písaný dátum D:12.07.2021 a pod tým . Uvedené svedčí o tom, že predmetná listina bola u zamestnávateľa už dňa 12.07.2021, čo však zamestnávateľ poprel, podľa jeho

vyjadrení ide o údaj rukou písaný predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu p. Mgr. C. D., ktorý však nemal vedomosť o tom, kedy bola predmetná listiny doručená zamestnávateľovi. Z akého dôvodu uviedol tento údaj v pravom hornom rohu na listine predchádzajúci právny zástupca žalobcu, žalobcovi nie je známe.

8. Podľa , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

Podľa , zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa , ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný je štátnym občanom Ukrajiny, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore je daná podľa a o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, podľa ktorého účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu, alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v . Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv, je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. Keďže strany sporu sa v čl. IX ods. 4 pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.04.2019 dohodli, že ak bude žalobcom zamestnávateľ, bude daná právomoc príslušného súdu SR, a ak bude žalobcom zamestnanec, bude daná právomoc jeho súdu, súd dospel k záveru, že strany sporu si dojednali na základe voľby právomoc súdov SR. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, súd ako rozhodné právo v prejednávanom spore určil právo slovenské, a to podľa , podľa ktorého pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov v železničnej a cestnej doprave sa spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

10. V prejednávanej veci sa žalobca ako zamestnávateľ domáha voči žalovanému ako zamestnancovi určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru na základe Oznámenia žalovaného o skončení pracovného pomeru z 12.07.2021 je neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, a je viazaný na zákonom taxatívne vymedzené dôvody prezumované v . V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnanec uplatnil dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru uvedený v , keď mzda za mesiac máj 2021 mu ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola vyplatená. Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť týmto spôsobom iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Aby bolo okamžité skončenia platné, je potrebné aby bolo doručené písomne a dôvod skončenia pracovného pomeru bol v ňom jasne vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Zamestnávateľ v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takýmto spôsobom skončiť, má možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

11. Pokiaľ sa teda zamestnávateľ nedovolá v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov od dňa, keď sa mal pracovný pomer týmto spôsobom skončiť na súde jeho neplatnosti, ide o platné skončenie pracovného pomeru. V danom prípade vzhľadom na sporné vyjadrenia strán ohľadne uplatnenia si nároku na vyslovenie neplatnosti pracovného pomeru na súde v zákonom stanovenej lehote, súd sa zaoberal otázkou doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca zamestnávateľovi a následne včasnosti podanej žaloby. Zamestnávateľovi môže zamestnanec doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru buď na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnanca doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru sa splní, len čo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa, rovnako pokiaľ zamestnávateľ odmietne prevziať písomnosť, platí, že odmietnutím prevzatia sa považuje písomnosť za riadne doručenú. V danom prípade žalovaný tvrdí, že písomnosť predstavujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru doručil zamestnávateľovi prostredníctvom dispečera pána G. K. dňa 12.07.2021 a následne túto písomnosť zaslal i doporučene zamestnávateľovi, ktorý zamestnávateľ potvrdil prevzatie tejto písomnosti poštou dňa 13.07.2021 avšak zamestnávateľ poprel, žeby mu bola písomnosť obsahujúca okamžité skončenie pracovného pomeru doručená cestou dispečera G. K. dňa 12.07.2021.

12. Právne účinky doručenia písomnosti obsahujúce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca zamestnávateľovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti, pričom pokiaľ zamestnanec doručuje písomnosť zamestnávateľovi osobne na pracovisku, táto povinnosť je splnená okamihom prevzatia písomnosti zamestnávateľom. Túto okolnosť zamestnanec nepreukázal, keď navyše sám vo svojom vyjadrení tvrdí, že písomnosť bola doručená zamestnávateľovi 13.07.2021. Pokiaľ zamestnanec, teda žalovaný poukazuje na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dispečerovi G. K., tento poprel prevzatie písomnosti zo strany žalovaného, aj keď pripustil, že mu žalovaný uvedenú písomnosť ukazoval, avšak svedok mu odporučil zaslať túto písomnosť doporučene poštou. Navyše G. K. v pozícii dispečera, ktorý pracuje pre žalobcu ako živnostník (čo uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.05.2022, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom) nie je osobou oprávnenou na preberanie takýchto písomností. Preto súd považoval za nesporný dátum doručenia písomnosti obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľovi dátum 13.07.2021, kedy predmetná písomnosť bola žalobcovi doručená poštou. Pokiaľ teda žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 13.09.2021 (viď správa z ÚPVS č.l.8 spisu), žalobca uplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle .

13. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnený zamestnancom, s poukazom na zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu ako aj ostatné náležitosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, pričom toto právo môže využiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranný právny úkon zamestnanca, ktorým zamestnanec môže bez súhlasu zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, pričom v danom prípade pracovný pomer končí okamžite a to okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru

druhému účastníkovi pracovného pomeru. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca vzniká pri každej oneskorenej výplate mzdy, t.j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej platby. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je poskytovať odmenu za vykonanú prácu, a v prípade nesplnenia tejto základnej povinnosti zo strany zamestnávateľa sa poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom toto právo môže zamestnanec uplatniť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ide o hmotnoprávnu lehotu, pričom uvedený úkon na okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí doručiť v stanovenej jednomesačnej lehote zamestnávateľovi. Ide o prekluzívnu lehotu, v príde jej zmeškania dochádza k zániku práva a súd na túto lehotu musí prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti.

14. V danom prípade bola splatnosť mzdy medzi sporovými stranami dohodnutá v pracovnej zmluve, a to stanovením výplatného termínu do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol zamestnancovi nárok na mzdu. Mzda za mesiac máj 2021 bola teda splatná 25.06.2021 a pokiaľ nebola uhradená v lehote 15 dní odo dňa jej splatnosti, t.j. do 10.07.2021, zamestnanec si mohol uplatniť právo na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy v termíne od 10.07.2021 do 10.08.2021. Žalovaný ako zamestnanec si toto právo uplatnil písomnosťou zo dňa 12.07.2021, doručenou zamestnávateľovi 13.07.2021, teda v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote.

15. Pokiaľ ide o samotnú podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný ako zamestnanec tvrdí, že mu mzda za mesiac máj 2021 nebola vyplatená. Podľa dokladov predložených žalobcom ako zamestnávateľom, všetky mzdové nároky zamestnanca za obdobie od 1/2021 do 07/2021 boli uhradené, ako to vyplýva i z predloženej tabuľky, ktorá je súčasťou vyjadrenia žalobcu (č.l.146 a nasl. spisu) ako aj výpisov z účtu. Je nesporné, že 08.06.2021 bola poukázaná na účet žalovaného čiastka 1.259,74 eur, ktorou boli uspokojené nároky zamestnanca na mzdu za mesiac máj 2021 ako aj diéty, ktoré boli vyúčtované zo strany zamestnanca. Podľa predloženej výplatnej pásky žalovaného za máj 2021, žalovanému vznikol nárok na mzdu vo výške 428,44 eur vychádzajúc z dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve (po zvýšení základnej mzdy zo sumy 520 eur mesačne na sumu 623 eur ), ktorá výška mzdy resp. zaradenie do príslušného stupňa náročnosti neboli medzi účastníkmi pracovnej zmluvy sporné, tieto neboli doposiaľ namietané, ani v čase doručenia oznámenia zamestnanca o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac máj 2021. Až v priebehu konania žalovaný spochybnil prostredníctvom právneho zástupcu zaradenie do príslušného stupňa náročnosti, keď práca žalovaného zodpovedá 2. resp. 3. stupňu náročnosti a z toho žalovanému nebol vyplatený ani len základný mzdový nárok. Nespokojnosť zamestnanca so zaradením do príslušného stupňa náročnosti práce a z toho dôvodu nevyplatenie príslušnej výšky mzdy však nie je podľa názoru súdu možné namietať už v prebiehajúcom konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď dovtedy (teda do uskutočnenia samotného úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca), táto okolnosť nebola sporná. Z predložených dokladov vyplýva, že mzda 428,44 eur za mesiac máj 2021 bola uhradená dňa 8.6.2021, pričom samotné okamžité skončenie pracovného pomeru sa viaže výlučne na neuhradenie mzdy za máj 2021.

16. Z uvedených dôvodov súd potom žalobe žalobcu vyhovel, keď žalovaný nepreukázal existenciu dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany, preto súd určil, že okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca zo dňa 12.7.2021 je neplatné.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Zároveň súd nepriznal štátu náhradu trov konania spočívajúcich vo vyplatení odmeny pribratého tlmočníka, ktorý postup súvisí s uplatnením práva žalovaného, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, konať v materinskom jazyku a náklady s tým spojené znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.