Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-3-2016.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľky: V.. A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, B., zastúpená: AK Ivan Syrový s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, Bratislava, proti odporcovi: J.. C.Š. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. V. X, K., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, Žilinská 14, Bratislava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky V.. A. S., rod. K., nar. XX.X.XXXX a odporcu J.. C.P. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX M. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12.8.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva s odporcom, žili spoločne v Košiciach, kde vznikali prvé problémy. Neskôr v roku 2013 sa presťahovali do bytu v Bratislave, na V. L.. XX. Počiatočné nezhody sa zhoršovali aj v dôsledku vysokého pracovného tempa odporcu, vzťah značne ochladol, trávili spolu málo času. Odporca strácal záujem o navrhovateľku a odmietal mať spoločné deti. V marci 2016 mala s odporcom dôverný rozhovor, kde sa mu zverila, že je v manželstve nešťastná, čo však neviedlo k zlepšeniu situácie. Od januára 2016 s odporcom intímne nežije, v apríli 2016 si našla mimomanželskú známosť, ktorá trvala približne 2 mesiace. Nakoniec sa rozhodla opustiť spoločné bydlisko a 13.6.2016 sa odsťahovala k rodičom. Vzhľadom na uvedené mala za to, že manželské vzťahy sú trvalo rozvrátené a manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu.
2.Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.9.2016 nesúhlasil s rozvodom manželstva. Manželstvo uzatvárali s navrhovateľkou z lásky, poznajúc svoje vlastnosti a zdravotný stav. Ešte pred uzavretím manželstva sa s navrhovateľkou rozprávali o deťoch, dohodli sa, že deti chcú až keď si zabezpečia vlastné zázemie a bývanie. S manželkou bývali najskôr v Košiciach, kde pracovali v jednej spoločnosti, čo im umožňovalo tráviť spolu veľa času, čím sa ich vzťah utužoval. Odporca označil svoju prácu ako stresujúcu, preto sa s manželkou dohodli, že kvôli zlepšeniu finančnej situácie sa presťahujú do Bratislavy. Dohodli sa, že ihneď ako odporca získa kvalifikáciu v odbore letectva, odsťahujú sa mimo Bratislavy. Mal pocit, že manželka ho v jeho náročnej profesii podporuje. Vo februári 2014 bola navrhovateľka dlhodobo práceneschopná, znížil sa ich príjem, čo sa odporca snažil vykompenzovať vyšším pracovným nasadením. V snahe podporiť manželku jej kúpil klavír. Prácu nadčas jej vždy oznámil, nikdy sa k tomu nevyjadrovala negatívne. Manželke sa snažil situáciu vynahradiť a tráviť s ňou čo možno najviac času. Uviedol, že nemal pocit, že by láska a dôvera medzi nimi vyprchávala. V roku 2015 začala navrhovateľka pracovať na novej pracovnej pozícii, mala vysoké pracovné tempo a stres. Aj napriek tomu sa odporca snažil s ňou tráviť voľný čas a zabezpečiť ich spoločenské vyžitie. Koncom roka 2015 si všimol zmeny v jej správaní, keď sa jej pýtal, čo sa deje, odpovedala mu, že má stres v práci. V januári 2016 si manželka kúpila smartfón a ich komunikácia sa výrazne obmedzila. Manželka sa mu asi vo februára 2016 zverila, že je nešťastná, neuviedla konkrétny dôvod a ani nenavrhla riešenie. Odporca jej oznámil, že do konca roka si musia nájsť bývanie a mať dieťa, snažil sa vytvárať pohodovú atmosféru a zlepšiť ich vzťah. Rovnako sa snažil o intímne zblíženie, čo však manželka odmietla. V máji 2016 sa dozvedel, že mala pomer s kolegom, čo ho ranilo. Manželka sa mu ospravedlnila a on mal pocit, že má záujem na zachovaní trvania manželstva. Odporca zobral navrhovateľku na výlet a po návrate z tohto pobytu mu manželka povedala, že sa chce rozviesť. Toto prirodzenie viedlo k hádkam, avšak odporca manželstvo ukončiť odmieta. 14.6.2016 sa manželka odsťahovala k rodičom do Sabinova, vybavila si dlhodobú prácu z domu a dohodli sa, že dajú výpoveď z nájmu v Bratislave a budú spolu žiť v Košiciach alebo Sabinove. Odporca navrhol navrhovateľke manželskú poradňu. Navrhovateľka s ním prerušila kontakt. Následne však na stretnutí sama uviedla, že by mali navštíviť manželskú poradňu, avšak potom sa už neozvala. Odporca nesúhlasil s tým, že neexistuje spôsob na obnovenie manželského vzťahu s navrhovateľkou, nakoľko túto naďalej miluje.
3.V písomnom vyjadrení zo dňa 7.10.2016 trvala navrhovateľka na podanom návrhu. Potvrdila, že od 14.6.2016 nežije s odporcom v jednej domácnosti a cíti sa spokojnejšie a sebavedomejšie. Od podania návrhu na rozvod s odporcom komunikujú minimálne. Uviedla, že odporca 3 a pol roka holdoval alkoholu a od septembra 2015 prestal piť. Naďalej trvala na tom, že v manželstve sa vytratili spoločné veci, došlo k vyprchaniu lásky, čo si odporca nemohol všimnúť, keďže bol zavalený prácou. Jej snaha o komunikáciou bola ignorovaná. Podľa jej názoru aj postoj odporcu v konaní je len výsledkom jeho perfekcionizmu a nepripúšťania si prehry. Snaží sa o manželstvo bojovať, avšak bojuje nie o ňu ale proti nej. Uviedla, že nedokáže už žiť s človekom ktorý sa vyhrážal podrezaním dieťaťa, na verejnosti s nožom v ruke zabitím kolegu, s ktorým mala pomer a za čo bol aj trestné stíhaný. Pár dní pred spáchaním tohto trestného činu bol ako zmyslov zbavený, behal s nožom, chcel uprostred noci riešiť krivdu a nakoniec otočil nôž proti sebe, kedy sa ona psychicky zrútila. Keď prekonala strach z odporcu aj z toho, že by jej mohol ublížiť, podala žiadosť o rozvod.
4.V liste, doručenom súdu dňa 8.12.2016 právny zástupca odporcu vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II. Odporca ku dňu 1.7.2016 ukončil nájomný vzťah v spoločnom bydlisku manželov na V. L. M. A. a odsťahoval sa na východ ku svojim rodičom. V čase podania návrhu bolo jeho bydlisko na adrese Y. V. X, K.. Počas posledného júnového týždňa sťahoval z posledného spoločného bytu veci. Bydlisko navrhovateľky je tiež na východe, v Sabinove.
5.K otázke ustálenia miestnej príslušnosti sa vyjadrovali účastníci nasledovne. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že ešte v auguste 2016 si odporca prebral súdnu zásielku na adrese V. M. A.. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nájomná zmluva na byt na V. L.. M. A. bola vypovedaná dňa 30.6.2016 a výpovedná doba uplynula dňom 31.8.2016.
6.Odporca založil do spisu čestné prehlásenia M. S. ( ktorá konštatovala že odporca sa dlhodobo zdržuje od 23.6.2016 v jej byte na adrese W. Y. V. X, K.), C. M. ( ktorý uviedol, že odporca sa zdržiava na adrese v Košiciach , W. Y. V. X od začiatku júla 2016), T. V. ( s tvrdením, že odporca sa od začiatku júla 2016 zdržuje v Košiciach), Q. V. ( uviedol, že od začiatku júla do konca augusta 2016 pomáhal odporcovi s vypratávaním bytu na V. XX M. A., odporca sa tu dlhodobo nezdržiaval). Odporca vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že od 23.6.2016 sa trvalo nezdržiaval na adrese V.Á. XX, A. ale u svojej mamy v Košiciach, do bytu v Bratislave v období od 1.7.2016 do 31.8.2016 chodil na účelom jeho vypratania, potvrdil prevzatie súdnej zásielky.
7.Navrhovateľka založila do spisu svoje čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že v čase podania návrhu na rozvod sa zdržiavala u kamarátky V.. P. N., na K. L.. XX M. A.. V.. P. N. vo svojom čestnom vyhlásení uviedla, že navrhovateľka v čase podania návrhu na rozvod bývala u nej na K. L.. XX M. A.. Právny zástupca navrhovateľky súdu na pojednávaní dňa 6.2.2017 objasnil, že navrhovateľka potom ako opustila spoločnú domácnosť s odporcom, musela odísť k rodičom do Sabinova, to sa zdržiavala len prechodne, nakoľko mala trvalý pracovný pomer v Bratislave a zamestnávateľ jej neumožnil trvalú prácu z domu. Preto sa začiatkom júla opäť presťahovala do Bratislavy, kde sa zdržiavala u svojej kamarátky P. N.. U nej bývala asi do septembra, kedy si našla vlastný prenájom. Odporca tvrdil, že navrhovateľka potom ako opustila spoločnú domácnosť, mu uviedla, že si vybavila u zamestnávateľa dlhodobú prácu na doma a uvádzala mu, že sa zdržiava u rodičov a že sa jej tam páči. Dňa 7.8.2016 ju navštívil u jej rodičov, kde mu povedala, že bola u kamarátky v Bratislave, keď sa títo zdržiavali na dovolenke. Svedkyňa V.. P. N. potvrdila, že dňa 12.6.2016, kedy bol odporca zatknutý, prišla k nej navrhovateľka do jej bytu na K. XX M. A. aj s kufrom. Následne si išla po nejaké veci na V., prišli jej rodičia a s nimi išla na východ, avšak sa musela vrátiť kvôli pracovným povinnostiam. Preto jej ponúkla, že môže bývať u nich. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka u nej bývala od konca júna do polovice septembra, kedy si našla trvalý nájom. U nich sa zdržiavala aj cez víkendy, na východe bola asi len 1 krát. Zamestnávateľ navrhovateľky spoločnosť Accenture Technology Solutions - Slovakia, s.r.o., IČO: 35 864 648 vystavil potvrdenie dochádzky za obdobie od 1.6.2016 do 31.8.2016. Z jeho obsahu súd zistil, že v mesiaci jún 2016 vykonávala navrhovateľka prácu v režime home Office v dňoch 9.6.2016 a 20.6 až 24.6.2016, inak vykonávala prácu na pracovisku. Okrem toho v tomto mesiaci čerpala dovolenku a navštevovala lekárov. V mesiaci júl a august 2016 navrhovateľka využila prácu home Office iba dvakrát a to 22.8.2016 a 26.8.2016, inak prácu vykonávala na pracovisku v Bratislave.
8.Podľa § 5 Civilného mimosporového poriadku súd aj bez námietky skúma príslušnosť súdu počas celého konania.
Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 42 Civilného sporového poriadku, ak je námietka miestnej príslušnosti nedôvodný alebo nie je uplatnený včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9.Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, a najmä vzhľadom na vznesenú námietku zo strany odporcu, súd zameral pozornosť, a v tomto smere i vykonal dokazovanie, na zisťovanie súdu miestne príslušného na prejednanie veci. Otázku miestnej príslušnosti v konaní o rozvod manželov jednoznačne rieši ustanovenie § 92 Civilného mimosporového poriadku. Primárnym kritériom posudzovania miestnej príslušnosti je jednak skúmanie a ustálenie posledného spoločného bydliska manželov a určenie obvodu súdu, ku ktorému toto prináleží, a zároveň ustálenie tej skutočnosti, že aspoň jeden z manželov má svoje bydlisko naďalej v obvode daného súdu. V tomto prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že ich posledným spoločným bydliskom bol byt na V. L.. M. A., čo jednoznačne spadá pod obvod Okresného súdu Bratislava II. Úlohou súdu bolo preto skúmať či aspoň jeden z manželov mal naďalej bydlisko v obvode Okresného súdu Bratislava II. Odporcovi sa v konaní podarilo preukázať, že v čase podania návrhu sa v obvode tunajšieho súdu nezdržoval a že býval v Košiciach ( osvedčujú to viaceré čestné vyhlásenia). Sporným momentom bolo určenie bydliska navrhovateľky v čase podania návrhu. Bolo nutné vychádzať z definície pojmu bydliska, čím sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tu natrvalo. Navrhovateľka v konaní preukázala, že potom ako opustila spoločnú domácnosť s odporcom v júni 2016, nakrátko navštívila svojich rodičov v Sabinove. Avšak ako vyplýva z jej čestného vyhlásenia, čestného vyhlásenia a svedeckej výpovede V.. P. N., následne od konca júna bývala na adrese K. XX M. A.. Skutočnosť, že sa navrhovateľka zdržiavala v Bratislave a tu si plnila nielen svoje pracovné povinnosti ale aj s tým spojené potreby bývania, osvedčuje aj potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že v lete 2016 navrhovateľka väčšinu pracovných dní vykonávala prácu v Bratislave na svojom pracovisko. Toto nesporne vyvrátilo tvrdenia odporcu, že mala údajne vykonávať dlhodobo prácu na doma. Hoci odporca namietal účelovosť navrhovateľkou predkladaných dôkazov ( na účely osvedčenia trvania miestnej príslušnosti), ako ja nepravdivosť svedeckej výpovede a predloženého vyjadrenia zamestnávateľa, tieto svoje tvrdenia ničím neosvedčil. Podľa názoru súdu bydliskom navrhovateľky v rozhodnom čase ( teda v čase podania návrhu) bola jednoznačne K. XX, A., kde sa zdržiavala v úmysle tu uspokojovať svoju potrebu bývania. Bolo by v rozpore s logikou prijať záver o existencii bydliska navrhovateľky v Sabinove, najmä s prihliadnutím na pravidelný výkon jej práce v Bratislave a s prihliadnutím na to, že aj následne si našla ubytovanie v Bratislave a zostala v tomto meste žiť.
Len je nutné dodať, že nemožno stotožňovať pojem bydlisko s pojmom trvalý pobyt a hoci vo väčšine prípadov má fyzická osoba totožný trvalý pobyt aj bydlisko, nemožno tento záver zovšeobecňovať. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietke odporcu nevyhovel a vec riadne prejednal a rozhodol ako súd vecne a miestne príslušný.
10.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v spise a vykonal výsluch účastníkov konania.
11.V zmysle predloženého sobášneho listu navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX.
12.Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom po uzavretí manželstva žili v Košiciach. Už krátko po uzavretí manželstva začala nachádzať prázdne fľaše do alkoholu, v tejto dobe manžela ľúbila a vedela, že je pracovne vyťažený. Približne na jar 2013 sa s odporcom odsťahovali do Bratislavy. Zmena ohľadne užívania alkoholu odporcom nenastala, v tejto dobe bol odporca vyťažený, učil sa na letecké skúšky. Zmeny v správaní odporcu si začala všímať asi po 2 rokoch od uzavretia manželstva, kedy začal byť agresívnejší a zvyšovať hlas. Po 3 a pol roku sa pokúsil zbaviť svojej závislosti od alkoholu a posledného pol roka nepil. Navrhovateľka uviedla, že z jej strany neexistuje šanca na vedenie intímneho života s odporcom, intímne spolu nežijú od januára 2016. Potvrdila, že v roku 2016 nadviazala mimomanželský pomer, čo bolo, podľa jej názoru dôsledok toho, čo sa vo vzťahu dialo. Ju osobne intímny život s odporcom nenapĺňal, nemala pocit že je pre neho dôležitá. Problém bol tiež ten, že odporca nechcel dieťa, na začiatku sa síce dohodli, že so založením rodiny počkajú, ale ona asi po 2 rokoch zmenila názor. Odporca však názor nezmenil, pričom argumentoval aj tým, že štatisticky im vychádza mať nezdravé dieťa. Potvrdila, že na jej neveru jej manžel prišiel, pričom ju s týmto konfrontoval pred jej rodičmi, čo bolo pre ňu ponižujúce. Neveru znášal odporca ťažko, v jeden večer v noci zobral nôž, s tým, že ide naprávať krivdu, nôž otočil aj proti sebe. Navrhovateľa sa vyjadrila, že si pamätá pohľad odporcu, keď jej hovoril, že nepodreže jej milenca, ale deti. Vyjadrila sa, že s odporcom už nedokáže komunikovať, nieto spolu žiť v jednej domácnosti. Prezentovala tiež neexistenciu svojho záujmu ísť do manželskej poradne. S odporcom v súčasnej dobe nekomunikuje, zmenila si telefónne číslo. Od 14.6.2016 nežije s odporcom v jednej domácnosti, nemajú spoločný majetok, ani sa nestretávajú. Odporca sa na verejnosti vyhrážal mužovi, s ktorým mala pomer, za tento čin je právoplatne odsúdený. Konštatuje, že správanie odporcu v nej umocňuje strach z neho.
13.Odporca v rámci svojho výsluchu potvrdil, že manželka urobila za ich manželstvom hrubú čiaru a odmieta s ním komunikovať. Mal však za to, že takýto závažný problém vyeskaloval z drobných banalít a sporov. S rozvodom nesúhlasil, nakoľko je hlboko veriaci človek. Mal za to, že v manželstve s navrhovateľkou neboli komunikačné problémy, k obmedzeniu komunikácie došlo až v marci 2016. Tvrdil, že s manželkou mali štandardný manželský vzťah, trávili spolu voľný čas, pripustil, že v roku 2015 začal viacej piť, ale akonáhle mu manželka povedala, že jej to vadí, zo dňa na deň prestal. Nevie aký je dôvod toho, že manželka podala návrh na rozvod, žiadne problémy medzi nimi nevnímal. Spoločne sa rozhodli odísť do Bratislavy, dokonca zdôraznil, že podľa jeho názoru manželka nemala problém ani s požívaním alkoholu, keďže mu ho sama kupovala. Nikdy sa nebránil založeniu si rodiny, len mal za to, že by to mal byť výsledok prirodzeného postupu. Pripustil, že nebol stotožnený s prácou, ktorú manželka začala vykonávať, nakoľko ju nenapĺňala. V práci sa ťažšie adaptovala a v roku 2014 začala pracovať na novom projekte. Začala chodiť na služobné cesty a osobne mu veľmi chýbala. Prejavil sa na nej stres, bola na dlhodobej PN. Práve v tomto období sa odporca snažil ich oboch podržať, nevyčítal manželke, že nechodí do práce. Mal za to, že v dôsledku stresov sa z manželky začala vytrácať ženskosť, viditeľne sa trápila. V novembri 2015 sa začala správať odmietavo, bola k nemu nepríjemná, vypisovala si cez smartfón. Až následne sa dozvedel, že na služobnej ceste nadviazala mimomanželský pomer. O tomto sa dozvedel 23.5.2016 zo zapnutého Facebooku. V tomto čase sa manželka začala starať o svoj výzor, nemala však záujem o vzájomné zblíženie, povedala mu, že je nešťastná. Potom ako sa dozvedel o mimomanželskom pomere, bol z toho veľmi zronený, manželku však so svojim zistením nekonfrontoval ihneď. Fungovali ďalej v spoločnej domácnosti. Až v jeden večer sa jej priamo opýtal, či ho podvádza, čo ona poprela, odprisahala to na kríž. Vtedy sa to v ňom zlomilo. Na druhý deň išli k jej rodičom na východ, kde predstúpili obaja pred nich s tým, že majú vážne problémy, že ho manželka podvádza. Pod tlakom jeho argumentácie sa manželka následne priznala k mimomanželskému pomeru. Postavil vtedy navrhovateľku pred rozhodnutie, či s ním chce ostať, uviedla, že áno a pomer s kolegom ukončí. Následne absolvovali spoločný výlet do Tatier, kde však na pokusy o zblíženie nereagovala. Po návrate z výletu mu uviedla, že sa chce rozviesť, vtedy začalo napätie eskalovať. Navrhovateľka sa naďalej stretávala s kolegom, čo jemu veľmi ubližovalo. Situácia vyvrcholila, keď zobral nôž, vybehol na chodbu s tým, že to celé ukončí sám so sebou. Na druhý deň po rozhovore s manželkou odporca požíval alkoholické nápoje a priznal sa, že mal 12 hodín "okno". Ráno ako sa zobudil, išiel za navrhovateľkynim kolegom pred jeho firmu, došlo k fyzickému stretu, odporca uviedol, že chránil česť svoje manželsky a manželstvo. Po jeho návrate domov prišla polícia, s ktorou odišiel. Bol právoplatne odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania a bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne. Na políciu za ním prišla manželka, ktorá mu uviedla, že sa veľmi opil a že rozprával, že zabije kolegovi dieťa. Potom, ako sa vrátil z polície, požiadal navrhovateľku o odpustenie, išli spolu do kostola. Na ďalší deň však navrhovateľka odišla. Naposledy sa s manželkou intímne stýkal v apríli 2014. Momentálne s manželkou nekomunikuje, nakoľko to ona odmieta. V kontakte nie sú od augusta 2016. Manželka opustila spoločnú domácnosť v júni 2016. Potvrdil, že s manželkou nemajú spoločné účty, ani spolu nehospodária. Ako príčinu rozvratu ich manželského vzťahu uviedol domnienku, že navrhovateľka vyhorela a potrebovala zmenu, čím došlo k nevere. Túto jej on odpustil. Jej následný odchod však odporca nevnímal ako definitívny. Tvrdil, že navrhovateľku naďalej ľúbi.
14.Na pojednávaní dňa 24.4.2017 navrhovateľka pred súdom vyhlásila, že si uvedomuje, že urobila veľa chýb, nehovorila pravdu. Momentálne je sama už 8 mesiacov a s odporcom nekomunikuje, má pocit, že konečne žije a je sama sebou. Uvedomila si, že bola celý život manipulovaná. Nevie si predstaviť ani len rozhovor s odporcom medzi 4 očami. Jednoznačne deklarovala, že nemá záujem ani o komunikáciu prostredníctvom psychológa v manželskej poradni, na takomto sedení by sa nezúčastnila. Odporca uviedol, že si nevie predstaviť ísť s manželkou do manželskej poradne, navrhol však pomoc kňazov. Navrhovateľa však uviedla, že s takýmto postupom nesúhlasí a žiadnych sedení ( v tomto kontexte) sa nezúčastní. Odporca vyjadril názor, že manželstvo treba udržiavať za každú cenu.
15.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
16.Z vykonaného dokazovania v priebehu súdneho konania súd zistil, že navrhovateľka a odporca v súčasnej dobe ( a to približne od leta 2016) vôbec nekomunikujú, nestretávajú sa, spoločne nehospodária, nemajú žiadne spoločné záväzky majetkového charakteru. Súd v priebehu výsluchu účastníkov konania zisťoval jednotlivé príčiny rozvratu manželského vzťahu a dospel k záveru, že v súčasnej dobe je manželstvo vážne a hlavne trvalo rozvrátené, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17.Nemožno poprieť, že manželstvo bolo uzatvárané na základe obojstrannej citovej náklonnosti. Toto nepoprela v konaní ani navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že postupom času dochádzalo u navrhovateľky k zmene jej postoja v manželstve ako aj obratu vo vzťahu k odporcovi. Navrhovateľka deklarovala aj v priebehu trvania manželstva svoju nespokojnosť v manželstve, čo si postupne všimol aj odporca. Táto nepochybne viedla k narastaniu napätia medzi manželmi, kedy navrhovateľka začala hľadať uspokojenie a naplnenie v iných aktivitách a najmä v inom vzťahu. Neveru navrhovateľka nepoprela, a svojim konaním porušila povinnosť, konštituovanú aj v zákone o rodine, konkrétne ustanovení § 19 ods. 1. Avšak v tomto prípade súd konštatuje, že za žiadnych okolností nemožno vyvrcholenie manželských problémov v podobe nevery navrhovateľky, pripisovať len jej zavineniu. Manželstvo je interaktívne spojenie dvoch ľudí, ktoré pre svoju mimoriadnu zložitosť, nemožno objektivizovať, resp. používať na vyhodnotenie konania dvoch ľudí len znenie právnej normy. Hoci nevera navrhovateľky nepochybne predstavovala spúšťač na ukončenie manželského vzťahu účastníkov, súd toto je konanie vyhodnocuje ako následok nespokojnosti v manželstve. Následné konanie odporcu, v podobe snahy o úpravu manželských vzťahov možno nepochybne hodnotiť pozitívne, avšak aj tu treba upriamiť pozornosť na to, že nie všetky zvolené prostriedky predstavovali primeranú a tolerovateľnú reakciu. Súd nemôže opomenúť vychádzať zo záveru, že po napadnutí priateľa navrhovateľky bol odporca súdom právoplatne odsúdený. Rovnako nemôže konštatovať primeranosť jeho reakcií vo vzťahu k zastrašovaniu navrhovateľky a to dokonca so zbraňou v ruke. Takéto konanie odporcu odôvodnene viedlo u navrhovateľky ( ako sa sama na pojednávaní vyjadrila) k vzniku strachu z odporcu. Práve takéto konanie podľa názoru súdu viedlo k definitívnemu rozhodnutiu navrhovateľky nezotrvať v manželstve s odporcom a jej pevnému stanovisku, deklarovanému v priebehu celého súdneho konania. Príčinu rozvratu manželských vzťahov súd teda vidí v postupnom narastaní nespokojnosti navrhovateľky, strate citovej väzby voči odporcovi ( čo odporca nevedel svojim správaním a konaním zvrátiť) a následnej eskalácii problémov v podobe nevery a dokonca spáchania trestného činu. Tieto reťaziace sa skutočnosti spôsobili stratu záujmu navrhovateľky zotrvať v manželskom vzťahu s odporcom.
18.Je zrejmé, a toto v konaní nepoprel ani odporca ( ktorý uviedol, že navrhovateľka urobila za ich manželstvom hrubú čiaru a odmieta s ním komunikovať), že medzi účastníkmi konania neexistuje už vyše 8 mesiacov žiadna spoločná väzba. Navrhovateľka s odporcom odmieta komunikovať a ako sa sama vyjadrila, až teraz má pocit, že v živote nachádza samú seba. Intímne manželia spolu nežijú už vyše roka, nezdieľajú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas a v podstate každý z nich si žije vlastný život. Na strane navrhovateľky absentuje akákoľvek vôľa naprávať vzťahy s odporcom. Je preto absolútne vylúčené, aby mohlo dôjsť k napĺňaniu požiadavky zákona o rodine, ktorý manželstvo definuje ako harmonické a trvalé životné spoločenstvo. V tomto kontexte je nutné poznamenať, že zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, teda dvoch individualít, z ktorých keď jedna uvádza jednoznačné stanovisko, že nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, nemožno ju za žiadnych okolností nútiť, a to ani autoritatívnym rozhodnutím súdu, v tomto zotrvať. Manželstvo predstavuje interaktívne spojenie dvoch bytostí, v ktorom ak minimálne na jednej strane nie je záujem na udržaní manželského vzťahu, súd rozvedie. Dobrovoľnosť manželského zväzku v zmysle civilných zákonov znamená aj možnosť v tomto nezotrvať a v prípade zistenia trvalého rozvratu možnosť jeho rozvodu. Súd v tomto prípade vychádzal z jednoznačného a v celom konaní nemenného stanoviska navrhovateľky, ktorá neprejavila záujem ani o návštevu manželskej poradne ( dokonca túto možnosť striktne odmietla, keď konštatovala, že aj v prípade odkazu sa sedenia nezúčastní). Toto jej rozhodnutie vykazuje znaky trvalosti a hlavne osvedčuje vážne narušenie vzťahu k odporcovi.
19.S rozvodom manželstva nesúhlasil odporca. Súd v priebehu konania prijal záver, že snahy odporcu o zvrátenie názoru navrhovateľky, táto žiadnym spôsobom nereflektovala. Hoci odporca deklaroval existenciu a pretrvávanie citov voči navrhovateľke, je zrejmé, že v prípade zamietnutia návrhu, by navrhovateľka nezačala napĺňať zákonné predpoklady manželstva. Odporca často v konaní poukazoval na svoju vieru, ako aj na to, že o otázke rozvodu manželstva by mal rozhodovať cirkevný súd. Treba dodať, že odlišné nazeranie na otázku manželstva, jeho trvania a rozvodu v civilnom práve a kánonickom práve, je skôr otázkou spoločensko mravnou. Civilný súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva je však viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi, z ktorých obsahu a kontextu musí vychádzať. Nie je viazaný normami cirkevného práva a riešenie otázky cirkevnej rozluky manželstva nepatrí do jeho kompetencie.
20.Na základe vyššie prijatých záverov súd konštatuje, že pocity navrhovateľky voči odporcovi ( kde vyprchal rešpekt a tento nahradil strach a následne ľahostajnosť), ako aj jej deklarácia, že svoj život chce viesť bez účasti odporcu, nepripúšťajú iný záver ako ten, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené. Súd z tohto dôvodu ani nepristúpil k odkazu manželov na prípadnú konzultáciou s psychológom v manželskej poradni ( čo odmietol aj odporca). Návrh odporcu na pomoc zo strany cirkvi navrhovateľka tiež odmietla. V tejto časti odôvodnenia súd už len apeluje na to, že manželstvo ako dobrovoľný zväzok muža a ženy si môže plniť svoj zákonný účel len v prípade, že je schopné vytvárať pozitívne ľudské hodnoty a harmonické prostredie pre vnútorný vývoj dvoch ľudských osobností, čo v tomto prípade už zjavne možné nie je.
21.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).