Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-32-2016.pdf
PDF · 103.46 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/32/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: L. F., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 422,11 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 422,11 € spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 422,11 € od 23.7.2016 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 95,4%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 2.2.2016 domáhal zaplatenia sumy 422,11 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny od 1.2.2016 do zaplatenia, z titulu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole bolo zistené, že na plynomeri chýba overovacia/zabezpečovacia značka a z tohto dôvodu išlo o neoprávnený odber plynu. Žalobca vyčíslil škodu určenú typovým diagramom vo výške 422,11 € a vystavil faktúru, ktorú žalovaný nezaplatil.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietol, že nebola preukázaná protiprávnosť jeho konania, jediným dôkazom, je znalecký posudok, podľa ktorého „overovacia/zabezpečovacia značka krytu číselníka bola s veľkou pravdepodobnosťou poškodená a následne odstránená“. Žalobca nepreukázal, že plynomer bol na odbernom mieste osadený riadne, bez akýchkoľvek vád a defektov, t.j. že bola na ňom v súčasnosti absentujúca plomba a ani to, že bola neskôr odstránená žalovaným alebo inou osobou. Žalobca nepreukázal, že mu nejaká škoda vôbec vznikla v dôsledku konania zo strany žalovaného. Z posudku sa dá zistiť len, že plomba chýba, ale nie je možné z neho vyvodiť, že došlo k vzniku škody. Vo vzťahu k žalovanému namietal, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože je len prevádzkovateľom distribučnej siete.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z predloženého Zápisu zo dňa 10.6.2014 súd zistil, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. Dňa 10.6.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla a meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bol žalovaný prítomný, chýbala overovacia zabezpečovacia značka, plynomer je prístupný z verejného miesta. Zápis žalovaný podpísal.
6. Z predloženého listinného dôkazu Znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX znalca C.. P. G. zo dňa 16.10.2014 súd zistil, že na kryte číselníka meradla na nenachádzala žiadna overovacia/zabezpečovacia značka. Na strane 3 posudku sa nachádza fotografia meradla na ktorom chýba zabezpečovacia značka, znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 11.6.2014.
7. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2014 súd zistil, že žalobca vyfaktúroval škodu za neoprávnený odber za obdobie od 16.1.2014 do 13.3.20147 vo výške 422,11 €, ktorej prílohou bol výpočet škody podľa typového diagramu, znalecký posudok a sprievodný list. Žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanému.
8. Žalobca k podanému odporu uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej siete v zmysle § 3 písm. c) bod 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, ktorý má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so svojim dodávateľom o dodávke plynu. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je žalovaný objektívne zodpovedný, pretože odoberal plyn meradlom bez zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015 a tiež 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, kde sa konštatuje objektívna zodpovednosť odberateľov v obdobných prípadoch..
9. Právny zástupca žalovaného predložil faktúru zo dňa 20.2.2014 od dodávateľa plynu žalovaného spoločnosť SPP, a.s. za obdobie od 19.2.2013 do 18.2.2014. Na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, nie je zrejmé aká škoda žalobcovi vznikla. Nie je preukázaná protiprávnosť konania žalovaného. Žalovaný mal uzavretú zmluvu na odber plynu so svojim dodávateľom a mal i nedoplatok za polovicu predmetného obdobia. Platil svojmu zmluvnému partnerovi a duplicitne by mal platiť škodu žalobcovi. Spochybnil postup pracovníkov žalobcu pri kontrole plynomeru, pretože po odmontovaní plynomeru, ho zabalili do krabice a až následne zavolali žalovaného a dali mu podpísať protokol. Namietal, že žalobca nepreukázal, že plynomer pri namontovaní mal overovaciu značku. Žalovaný, vzhľadom na svoj vek XX rokov by nemusel správne vyhodnotiť, ak by plomba chýbala už pri montáži. Spochybnil predložený znalecký posudok, pretože mu chýba doložka znalca, že si je vedomý trestnoprávnych následkov. Poukázal na rozhodnutia súdov a to Krajského súdu v Prešove č.k. 4Cob/52/25013 a Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/291/2014, ktoré zhodne vychádzaj z nálezu Ústavného súdu ČR IUS/668/l5, ktorý je aplikovateľný i na túto vec a v pomeroch slovenského právneho poriadku, ktorý judikoval, že paušálny spôsob výpočtu škody pri neoprávnenom odbere je v rozpore so zákonom, nakoľko by nezaisťoval kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom i k nadkompenzácii poškodeného vo forme sankcionovania neoprávneného odberateľa. Výška fiktívnej škody vypočítavaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu na základe skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko i napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa, ktorým je ochrana práv žalobcu, ide o neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného.
10. Na pojednávaní predložil právny zástupca žalobcu fotodokumentáciu z vykonanej kontroly, z ktorej je zrejmé, že žalovaný bol prítomný pri demontovaní meradla, ktoré je verejne prístupné, overovacia/ zabezpečovania značka na ňom chýbala, a tiež podpísal aj prelepenú krabicu s meradlom. Ďalej poukázal na uznesenia NS SR 12.3.2015 3Cdo/9/2012, uznesenie z 27.10.2009 1Cdo/107/2008, kde sa konštatuje objektívna zodpovednosť odberateľa zemného plynu, nie je potrebné jeho zavinenie, stačí, že je poškodené meradlo. Žalovaný odoberal zemný plyn, čo preukazujú výsledky odpočtov.
Uviedol, že má vedomosť z iných konaní, že v prípade neoprávneného odberu nasleduje faktúra od zmluvného dodávateľa, ktorou vracia časť prislúchajúcu obdobiu, za ktoré je hlásený neoprávnený odber dobropisom, tieto listiny však nemá k dispozícii.
11. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, 9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii. Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.
Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu. Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 23.7.2016 bola vo výške 0,00%.
13. Žalovaný mal v rozhodnom období (od 16.1.2014 do 13.3.20147) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah.
14. V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by právne obstál) nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade spoločnosť SPP, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie (napr. chýbajúca overovacia značka - plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi/distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období od 19.3.2013 do 5.2.2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Žalovaný síce preukázal, že ešte pred vznikom škody žalobcovi mu jeho dodávateľ vystavil faktúru za časť rozhodného obdobia do 18.2.2014 s nedoplatkom, avšak nepreukázal žiadnym spôsobom úhradu ani zálohových platieb a ani vyúčtovacej faktúry za nasledujúcu časť rozhodného obdobia. Dodávateľ žalovaného v čase vystavenia faktúry, ktorú predložil žalovaný (dňa 20.2.2014) nemohol mať vedomosť o neoprávnenom odbere, nakoľko bol zistený až následne. Žalobca poukázal na prax dodávateľov v daných prípadoch, kedy po zistení neoprávneného odberu dodávateľ vráti časť preddavkov, resp. po vyúčtovaní časť zaplatenej sumy prislúchajúcu predmetnému obdobiu odberateľovi.
15. Pri kontrole meradla zamestnanci žalobcu zistili za prítomnosti žalovaného, že na meradle chýba zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, čo je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie pracovníkmi pri kontrole, potvrdené žalovaným podpisom zápisu o vykonanej kontrole a tiež predloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom, v ktorom sa nachádza fotografia predmetného meradla, pričom znalec zadokumentoval stav meradla a len konštatoval chýbajúcu plombu.
16. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal bezvadné namontovanie meradla, t.j. s plombou. Sám však žiadnym spôsobom nepreukázal, že meradlo bolo namontované vadne už od počiatku a podľa názoru súdu, dôkazné bremeno tvrdenia vadnej montáže meradla zaťažuje žalovaného a nie žalobcu. Nakoľko svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, súd dospel k záveru, že meradlo bolo namontované bezvadne. Ďalej namietal, že žalovaný nebol prítomný priamo pri zistení vady meradla, svoje tvrdenie opätovne nepreukázal, naopak z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovaný bol prítomný pri kontrole a pozeral sa v prítomnosti zamestnancov žalobcu na namontované meradlo, ktoré bolo odfotografované aj s chýbajúcou plombou. Súd považuje za preukázané, že meradlo nemalo plombu, pričom zákon predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca.
17. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti; úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Nakoľko meradlo žalovaného je verejne dostupné (čo je konštatované aj v zápise a nie je to sporné), a ide o prvý neoprávnený odberu plynu, žalobca si uplatnil výšku škody podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 422,11 €. Žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne. Súd zaviazal žalovaného k náhrade škody v celom rozsahu.
18. V časti uplatneného príslušenstva súd dospel k záveru, že žalovaný má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne v zmysle vyššie citovaných ustanovení, z priznanej sumy od 23.7.2016 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy a faktúry na zaplatenie istiny žalovanému. Žalovaný mohol prvýkrát plniť nasledujúci deň po doručení žaloby dňa 21.7.2016, teda 22.7.2016 a do omeškania sa dostal dňom 23.7.2016. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP. Súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 422,11 € spolu s úrokom z omeškania 15,90 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 97,7% a žalovaný v 2,3%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,4% (97,7-2,3).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).