Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/198/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s. r. o., so sídlom Senecká cesta 1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: STIP, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 1995, 911 01 Trenčín, IČO: 36 395 048, právne zastúpený: JUDr. Peter Zelenay, advokát, so sídlom Ul. 29. augusta č. 19, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 651.762,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.12.2010 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 651.762,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy 651.762,60 eur od 06.01.2009 do 30.06.2009 a vo výške 11% ročne zo sumy 651.762,60 eur od 01.07.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že ako podnikateľský subjekt v rámci predmetu svojho podnikania uzatvoril so žalovaným ako obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania sú o. i. aj aktivity smerujúce k zaisteniu vhodných pozemkov pre investorov, zabezpečeniu inžinierskej činnosti v územnom a stavebnom konaní a zabezpečenie zhodnotenia pozemkov pre ich ďalšie využitie k podnikateľským účelom, dňa 30.04.2008 zmluvu, ktorej predmetom je záväzok žalovaného v zmluvnom postavení zhotoviteľa - vykonať pre žalobcu v zmluvnom postavení objednávateľa činnosti špecifikované v zmluve zoradené do odsekov 1 až 19 písomnej zmluvy (v textu zmluvy označené ako „dielo“). V súvislosti s jednotlivými činnosťami, ktoré sa žalovaný v predmetnej zmluve zaviazal vykonať a to v termíne najneskôr do 31.12.2008, žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu na cenu diela vo výške 20% z celkovej dojednanej ceny na podklade faktúry vystavenej žalovaným do 15 dní od podpisu zmluvy. Podľa účelového určenia prvá zálohová platba mala byť použitá na vynaložené náklady spojené s vypracovaním projektovej dokumentácie k územnému rozhodnutiu a zabezpečeniu vydania právoplatného územného rozhodnutia pre objednávateľa, čo podľa zmluvy zodpovedá časti diela špecifikovaného v čl. 1 ods. 1 až 15. Predmetná zmluva ďalej upravuje podmienky vrátenia zálohovej platby, keď túto označuje ako nevratnú do výšky účelne vynaložených nákladov žalovaného ako zhotoviteľa v prípade, ak vydaniu územného rozhodnutia nedôjde z dôvodov stojacich výlučne na strane žalobcu ako objednávateľa. Vo všetkých ostatných prípadoch, kedy nebolo vydané územné rozhodnutie s doložkou právoplatnosti, je žalovaný ako zhotoviteľ povinný na výzvu žalobcu ako objednávateľa zálohovú platbu vrátiť, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Zmluva ďalej určuje, že rovnako je zálohová platba vratná aj v prípade, ak nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom z dôvodov stojacich výlučne na strane žalovaného ako zhotoviteľa. Žalobca v dôvodoch žaloby ďalej poukázal na zmluvné ustanovenie čl. 5 bod 6 zmluvy, v zmysle ktorého táto zmluva zanikne

automaticky v prípade, ak zhotoviteľ nesplní časť diela podľa čl. 1 ods. 19 a objednávateľ, t. j. žalobca sa nestane vlastníkom (príp. nebudú aspoň uzatvorené príslušné kúpne zmluvy medzi objednávateľom a existujúcimi vlastníkmi pozemkov) pozemkov alebo ich akejkoľvek časti v lehote uvedenej v čl. 1 ods. 19 zmluvy. V takom prípade zhotoviteľ je povinný vrátiť objednávateľovi do 5 dní od zániku zmluvy všetky doposiaľ zaplatené časti ceny diela.

2. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 12.06.2008 zrealizoval v prospech účtu žalovaného platbu v sume 651.762,60 eur vrátane DPH na základe faktúry č. 2008036 vystavenej žalovaným dňa 12.05.2008. Uvedená suma predstavuje prvú zálohovú platbu vo výške 20% z celkovej ceny diela. Napriek skutočnosti, že žalobca si riadne splnil svoje povinnosti podľa zmluvy, žalovaný si svoje povinnosti nesplnil, dielo nedodal tak ako bolo zmluvne dohodnuté. Nesplnenie diela spočíva v tom, že do dňa 31.12.2008 nedošlo k prevodu pozemkov podľa čl. 1 ods. 19 zmluvy do vlastníctva žalobcu. Vo väzbe na ustanovenie čl. 5 bod 5.6 zmluvy a zánik zmluvy žalobca poukázal na povinnosť žalovaného vydať žalobcovi do 5 dní od zániku zmluvy doposiaľ zaplatené ceny diela a uviedol snahu žalobcu dohodnúť sa so žalovaným na jej vrátení mimosúdne. Na výzvu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy alebo predloženie špecifikácie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný účelne vynaložil z poskytnutej zálohovej platby, žalovaný nereagoval a povinnosti, na splnenie ktorých žalobca žalovaného vyzval, si žalovaný nesplnil. Žalobca prejavil ochotu akceptovať náklady žalovaného v sume 301.762,60 eur ako paušálne náklady vynaložené žalovaným na splnenie jeho záväzku zo Zmluvy zo dňa 30.04.2008 bez podrobného ocenenia nákladov s tým, že žalobca v snahe vyhnúť sa súdnemu konaniu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 350.000,- eur. Poukazujúc na obsah zákonných ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny a úrokov z omeškania.

3. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu listinné dôkazné prostriedky - Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.04.2008 (ďalej len „Zmluva“), prílohu č. 1 k Zmluve (č. l. 42 - 43), výpis z účtu žalobcu (č. l. 45 - 46), predsporovú komunikáciu strán (č. l. 47 - 49), historický časový rad sadzieb ECB (č. l. 50).

4. V priebehu konania Okresného súdu Žilina dňa 15.02.2011 pôvodne označený žalobca METRO Cash & Carry Slovakia s.r.o. , IČO: 35 772 841, zanikol zlúčením podľa ustanovenia § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, kde rozdeľovanou spoločnosťou bola spoločnosť METRO Cash & Carry Slovakia s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1881, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 772 841 a nástupníckymi spoločnosťami sú METRO Cash & Carry SR s.r.o. a spoločnosť METRO Group Properties SR s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1881, Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 951 594. Podľa oznámenia žalobcu zo dňa 12.04.2011 ( č. l. 61) a v zmysle schváleného projektu rozdelenia spísaného vo forme notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na nástupnícku spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o. výslovne prešla pohľadávka, ktorá je predmetom sporu v konaní Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 11Rob/651/2010 (aktuálne 10Cb 198/2011), kde ako žalobca vystupovala zanikajúca spoločnosť a žalovaný spoločnosť STIP, s.r.o. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópiu odpisu notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Bratislave dňa 28.12.2010 notárom X.. P. Š. spolu s prílohou č. X - zoznamom prebiehajúcich súdnych sporov zanikajúcej spoločnosti, Potvrdenie o vykonaní zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9/Re/52/2011 zo dňa 17.01.2011 (č.l. 76) a aktuálny výpis z Obchodného registra žalobcu (č. l. 78 - 79).

5. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 11Rob 651/2010-84 zo dňa 07.07. 2011 žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona podľa vtedy platnej procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.

7. Podaný odpor žalovaný odôvodnil okolnosťami, pre ktoré žalovaný nemohol splniť svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v čl. 1 ods. 19 zmluvy v lehote do 31.12.2008. Ako dôvody, ktoré ovplyvnili proces uzatvárania zmlúv s existujúcimi vlastníkmi pozemkov žalovaný označil nesplnenie zmluvnej povinnosti na strane žalobcu, uzatvoriť s bankou na území Slovenskej republiky bankovú

záruku, ktorá mala predstavovať efektívny nástroj, ktorý mal presvedčiť budúcich predávajúcich o zabezpečení financovania kúpy ich pozemkov, ktorou by sa banka zaviazala, že uspokojí žalovaného ako zhotoviteľa podľa konečnej dohody o kúpe do výšky polovice kúpnej ceny všetkých objednávateľom kupovaných pozemkov, kde bude zabezpečené, že táto suma bude vyplatená žalovanému ako zhotoviteľovi alebo ním určenej a v zmluve s bankou uvedenej osobe za splnenia vopred zmluvne stanovených podmienok. Žalovaný uviedol, že ani po opakovaných urgenciách žalobca túto svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný ďalej poukázal na ďalšie rokovania a dohody, ktoré upravovali postup strán pri zabezpečení financovania kúpnej ceny za pozemky a v tejto súvislosti na porušenie povinnosti žalobcu, ktoré malo dopad na plnenie povinností žalovaného. V súvislosti s výkupom pozemkov žalovaný poukázal, že z dôvodov osobitných okolností na strane Slovenského pozemkového fondu a podmienok, za ktorých pozemkový fond fungoval v priebehu roka 2008, bolo prakticky vylúčené uzatváranie zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom, čo v čase pri uzatváraní zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nemohlo byť známe žiadnemu z účastníkov zmluvy, pričom fungovanie Slovenského pozemkového fondu žalovaný nedokázal žiadnym spôsobom ovplyvniť, a teda tieto okolnosti nemôžu byť pričítané na ťarchu žalovaného. Napriek uvedenému žalovaný rokoval so Slovenským pozemkovým fondom a mal pripravené riešenie situácie prostredníctvom zámeny pozemkov. Žalovaný má za to, že prijatá prvá zálohová platba v zmysle zmluvy je nevratná, keďže žalovaný splnil všetky ostatné povinnosti uvedené v čl. 1 bod 1-15 Zmluvy, ku ktorým sa zálohová platba viazala, a preto k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nemohlo dôjsť. Uviedol, že náklady žalovaného v súvislosti s plnením zmluvy podstatne presiahli sumu prijatej zálohy a to v dôsledku naviacprác, ktoré boli vykonávané jednak na základe zmluvy, ako aj dodatočných objednávok žalobcu, ktoré budú predmetom nárokov žalovaného uplatnené súdnou cestou. Neúspešné výsledky mimosúdnych rokovaní sporových strán žalovaný spája s rozdielnym prístupom a motiváciou strán, keď žalovaný má primárne záujem naďalej realizovať projekt výstavby predajne Metro, pričom pasivitu žalobcu žalovaný spája so stratou záujmu žalobcu zapríčinenú prebiehajúcou hospodárskou krízou. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaný na preukázanie procesnej obrany pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - zápis z rokovania strán zo dňa 13.01.2009 (č. l. 92 - 101), odovzdací protokol zo dňa 14.01.2009 (č. l. 102 - 103), pripomienky k zmluve zo dňa 30.04.2008, územné rozhodnutie zo dňa 29.12.2008 s doložkou právoplatnosti zo dňa 30.01.2009 (č. l. 105 - 111).

9. V písomnom vyjadrení k podanému odporu zo dňa 14.05.2012 (č. l. 124) žalobca označil viaceré tvrdenia žalovaného ako nepravdivé a zavádzajúce. Vo vzťahu k bankovej záruke uviedol, že žalobca vykonal všetky úkony potrebné k zriadeniu bankovej záruky a za týmto účelom pristúpil k rokovaniu o zriadení bankovej záruky so spoločnosťou Tatra banka, a.s.. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložil ponuku na vystavenie bankovej záruky a podklady doručované banke dňa 12.05.2008 týkajúce sa žiadosti o vystavenie bankovej záruky (č. l. 143), písomné potvrdenie spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 07.12.2011 (č. l. 139), kópiu žiadosti o poskytnutie bankovej záruky zo dňa 12.05.2008 (č. l. 145), e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a bankou zo dňa 07.05.2008 a 12.05.2008 (č. l. 147-150). Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca navrhol výsluch svedkov. Žalobca uviedol, že pripravil požadovanú bankovú záruku v spolupráci s bankou, pričom práve pre nečinnosť a nedostatok komunikácie na strane žalovaného došlo k zastaveniu celého progresu v tejto veci. O údajnej nemožnosti uzavretia zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom žalobca nevedel, žalovaný ho o tejto okolnosti neinformoval a to napriek povinnosti, ktorá žalovanému vyplývala z čl. 2.4 zmluvy. Má za to, že aj prípadná nemožnosť uzatvoriť zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom nemôže odvrátiť povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi požadované plnenie. Vo vzťahu k tvrdeným prácam naviac žalobca odmietol tvrdenie žalovaného ako nepreukázané, nemajúce oporu v skutkovom stave. Žalobca odmietol akékoľvek tvrdenia žalovaného o porušení povinností žalobcu zo zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2008 a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán, výsluchom konateľa žalovaného, výsluchom svedkov W. G., Q. H., H.. Ľ. W., prečítaním podstatných častí listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu - zmluvou zo dňa 30.04.2008 s prílohou č. 1 k zmluve (č. l. 25-43) a poslednou úpravou s pripomienkami k zmluve zo dňa 30.04.2008 (č. l. 44), výpisom z účtu žalobcu zo dňa 12.06.2008 (č. l. 45), predsporovou výzvou žalobcu zo dňa 08.09.2010 a 20.10.2010 (č. l. 47-49), zápisom z rokovania strán zo dňa 13.01.2009 (č. l. 92-101) s prehľadom prerokovaných pozemkov (č. l. 413-417), odovzdacím protokolom zo dňa 14.01.2009, Územným rozhodnutím zo dňa 29.12.2008 (č.

l. 105), Potvrdením Tatra banky, a.s. zo dňa 07.12.2011 (č. l. 129), žiadosťou o poskytnutie bankovej záruky zo dňa 12.05.2008 (č. l. 131), e-mailovou komunikáciou žalobcu z mesiaca máj 2008 (č. l. 133), porovnaním nákladov firmy Stip s odhadom firmy METRO zo dňa 15.06.2009 (č. l. 168), zápisom z rokovania strán zo dňa 09.06.2009 (č. l. 241), Ocenením nákladov na inžiniering a činnosti podľa čl. 1 až 19 zmluvy zo dňa 14.09.2009 (č. l. 246), Oznámením o začatí výkupu pozemkov zo dňa 05.12.2008 (č. l. 257), e-mailovou komunikáciou žalobcu zo dňa 08.12.2008 a 12.12.2008 (č. l. 482), Zápisom z rokovania strán zo dňa 17.06.2008 (č. l. 354), ocenením nákladov žalovaného na zákazku Metro Poprad (č. l. 246), Preskúmaním nákladov žalobcom (č. l. 553).

11. Pokiaľ ide o právny vzťah medzi procesnými stranami, s prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý súd primerane aplikoval ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zmluvu uzatvorenú medzi procesnými stranami dňa 30.04.2008 súd z hľadiska jej obsahových náležitostí vyhodnotil ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami príkaznej zmluvy a zmluvy o dielo.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom k okamihu uzavretia zmluvy dňa 30.04.2008, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

16. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

17. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka

18. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

19. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

21. Podľa § 36 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

24. Podľa § 451 ods.1, 2 Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

26. Podľa ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

27. Podľa § 349 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

28. Podľa § 544 ods. 1, 2 Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému peňažný nárok s poukazom na čl. 5 (spôsob plnenia) bod 5.6 zmluvy, v zmysle ktorého zmluvného ustanovenia táto zmluva zanikne automaticky v prípade, ak zhotoviteľ nesplní čas diela podľa čl. 1 ods. 19 a objednávateľ sa nestane vlastníkom (alebo nebudú aspoň uzatvorené príslušné kúpne zmluvy medzi objednávateľom a existujúcimi vlastníkmi pozemkov) pozemkov alebo ich akejkoľvek časti v lehote uvedenej v čl. 1 ods. 19. V takomto prípade zhotoviteľ vráti objednávateľovi do 5 dní od zániku zmluvy všetky doposiaľ zaplatené časti ceny diela. Žalobca s tvrdením, že žalovaný si nesplnil povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal v čl. 1 bod 19 Zmluvy, sa domáha vrátenia zaplatenej prvej zálohovej platby na cenu diela. Svoj nárok zakladá na

premise, že nesplnením povinnosti zo strany žalovaného v zmluvne dojednanej lehote do 31.12.2008, nastali účinky rozväzovacej podmienky podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka s dôsledkom zániku zmluvy a vzniku povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi prijaté peňažné plnenia na základe tejto zmluvy a tiež podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť prijatím plnenia z dôvodu, ktorý odpadol.

30. Za nespornú skutočnosť medzi sporovými stranami súd považoval uzatvorenie písomnej zmluvy zo dňa 30.04.2008 s jej obsahom vyplývajúcim z obsahu listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisového materiálu na str. 25 až 43 spisu vrátane prílohy č. 1 k zmluve, tvrdenie žalobcu o zaplatení prvej zálohovej platby žalovanému v sume 651.762,60 eur dňa 12.06.2008 a skutočnosť, že žalobca sa nestal vlastníkom pozemkov, ktorých výkup žalovaný zabezpečoval, a to v predpokladanej lehote podľa čl. 1 bod 19 zmluvy do 31.12.2008. Z uvedených skutkových okolností nesporných medzi stranami sporu súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzal.

31. Primárne súd posudzoval platnosť a hmotno-právny režim zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.04.2008. Napriek značnej formulačnej nezrozumiteľnosti niektorých ustanovení zmluvy, preferujúc výklad v prospech platnosti právneho úkonu, súd vyhodnotil predmetnú zmluvu strán ako platnú zmluvu, keďže jej podpisom zmluvné strany prejavili vôľu vstúpiť do záväzkovo- právneho vzťahu a zabezpečiť tak plnenie zmluvy a naplnenie jej hospodárskeho účelu. Žalovaný sa v zmluve zaviazal pre žalobcu vyvíjať činnosť k zabezpečeniu a výkupu vhodných pozemkov pre realizáciu výstavby obchodného centra žalobcu, zameranú na získanie právoplatného územného rozhodnutia v stavebnom konaní a žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému v zmluve dohodnutú odmenu. Napriek viacerým formulačným nepresnostiam a nezrozumiteľnostiam v zmluve súd pri interpretácii jej obsahu v zákonom prípustných medziach vychádzal zo základných pravidiel, ktoré zodpovedajú princípom právneho štátu, ktoré spočívajú na preferencii platnosti zmluvy v prípade pochybností pred jej neplatnosťou. Podľa tejto všeobecnej právnej zásady má neplatnosť zmluvy predstavovať skôr výnimku ako pravidlo, čo je dôsledkom rešpektu k autonómii vôle zmluvných strán ako jednej zo základných zásad súkromného práva v záujme naplnenia spoločenskej a hospodárskej funkcie zmluvy, ktorej východiskom je postulát, že cieľom zmluvných strán je uzavrieť platnú zmluvu (obdobne nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2015, sp. zn. I ÚS 640/2014, nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2014, sp. zn. IV ÚS 15/2014). Obe zmluvné strany plnili povinnosti, ktoré im zo zmluvy vyplývali s vedomím obsahu záväzkovo-právneho vzťahu. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s prvkami príkaznej zmluvy a zmluvy o dielo.

32. So záverom platnosti zmluvy ako celku uzatvorenej medzi jej účastníkmi dňa 30.04.2008 súd osobitne posudzoval podmienky a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na vrátenie žalovaným prijatého peňažného plnenia, a to vo väzbe na obsah zmluvného ustanovenia čl. 5 bod 5.6 zmluvy.

33. Ustanovenie článku 5 bod 5.6 zmluvy súd posúdil z hľadiska jeho platnosti a určitosti, ako objektívnej právnej kategórie, ktorá znamená, že nepostačuje, aby obsah zmluvy bol zrejmý len zmluvným stranám, ale jej obsah musí byť sprístupnený a rozpoznateľný aj tretej osobe, o to viac v situácii, ak na jej základe sú uplatňované nároky v súdnom konaní. Žalobca podanou žalobou viaže svoj finančný nárok na obsah zmluvného ustanovenia čl. 5 bod 5.6 Zmluvy , a to na porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej z čl. 1 bod 19 zmluvy , t.j. na nesplnenie časti predmetu zmluvy v určenej lehote a súčasne na rozväzovaciu podmienku zániku zmluvy s povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi všetky doposiaľ prijaté plnenia podľa zmluvy.

34. Čl. 1 bod 19 zmluvy vymedzuje predmet záväzku žalovaného a jeho konkrétne povinnosti, ktoré sa žalovaný zaviazal splniť a podmienky výkupu pozemkov a zmluvných vzťahov na realizáciu podnikateľského zámeru žalobcu, a to konanie žalovaného smerujúce k uzavretiu dlhodobých nájomných zmlúv, zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a kúpnych zmlúv, ktorých predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom na žalobcu. Tento predmet záväzku zmluva v rámci pripomienok k zmluve spája s povinnosťou objednávateľa (žalobcu) uzatvoriť kúpne zmluvy.

35. Čl. 1 bod 19 zmluvy upravuje povinnosti žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu nákupu potrebných pozemkov, a to :

- zabezpečením podpisov zmlúv na pozemky uvedené v prílohe zmluvy v katastrálnom území Veľká okres Poprad v prospech spoločnosti STIP, s.r.o. (žalovaného), na základe ktorých vyplynie právo

spoločnosti STIP pozemky od oprávnených osôb kúpiť alebo toto oprávnenie kúpy získať s tým, že kúpne zmluvy uzatvárané na základe zmlúv o budúcich zmluvách musia byť uzatvorené najneskôr do konca roka 2008.

- podpisom zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách

- zabezpečením podpisov zmlúv o dlhodobom nájme pre METRO spolu so súhlasom o využití pozemkov k výstavbe obchodného centra u pozemkov, u ktorých ku dňu 31.12.2008 alebo ku dňu ich prevodu na objednávateľa (žalobcu) neprešlo vlastníctvo na zhotoviteľa (žalovaného) za podmienok upravených ďalej v zmluve.

36. Napriek tomu, že čl. 5 bod 5.6 zmluvy viaže zánik zmluvy na nesplnenie časti diela s odkazom na čl. 1 ods. 19 zmluvy v termíne do 31.12.2008, súčasne toto zmluvné ustanovenie rozporne s ustanovením čl. 1 bod 19 spája zánik zmluvy s negatívnou podmienkou, že objednávateľ (žalobca) sa nestane vlastníkom (alebo nebudú aspoň uzatvorené príslušné kúpne zmluvy medzi objednávateľom, t. j. žalobcom a existujúcimi vlastníkmi pozemkov alebo ich akejkoľvek časti v lehote uvedenej v čl. 1 bod 19, t. j. najneskôr do 31.12.2008. Čl. 1 bod 18 zmluvy upresňuje dohoda strán zo dňa 30.04.2008 (č.l. 104) tak, že pojem „zabezpečenie nákupu potrebných pozemkov“ objasňuje ako povinnosť objednávateľa pozemky kúpiť. Podmienka zániku zmluvy a peňažnej sankcie sa tak viaže jednak na povinnosti žalovaného vymedzené v čl. 1 bod 19 zmluvy, na povinnosť žalobcu uzatvoriť kúpne zmluvy a skutočnosť, že žalobca sa nestal vlastníkom pozemkov v stanovenej lehote.

37. Neurčitosť vyššie označeného zmluvného ustanovenia súd vníma v dvoch základných rovinách, a to v spôsobe vymedzenia zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorej porušenie zmluva určuje ako podmienku zániku zmluvy, keď čl. 1 bod 19 predpokladá prípravu kúpnych zmlúv, na základe ktorých pozemky odkúpi od vlastníkov priamo žalovaný najneskôr do konca roka 2008, prípadne prípravu budúcich kúpnych zmlúv, z ktorých vyplynie oprávnenie uzatvoriť kúpne zmluvy žalobcovi v určenej lehote a tiež prípravu zmlúv o dlhodobom nájme v prospech žalobcu so súhlasom vlastníkov s využitím pozemkov k výstavbe diela, teda bez toho, že by sa menil vlastník pozemku a súčasne ako povinnosť žalobcu pozemky kúpiť. Predmetné ustanovenie síce obsahuje odkaz na nesplnenie časti diela podľa čl. 1 ods. 19, ale súčasne určuje rozväzovaciu podmienku zmluvy, že objednávateľ (t.j. žalobca) sa nestane vlastníkom pozemkov v určenej lehote (alebo aspoň nebudú uzatvorené príslušné kúpne zmluvy medzi objednávateľom a existujúcimi vlastníkmi pozemkov). Tzn. že v jednom ustanovení je odkaz na širokú úpravu zmluvných povinností žalovaného, ktoré súčasne sporné ustanovenie zmluvy zužuje na podmienku nenadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu kúpy alebo aspoň neuzavretie kúpnych zmlúv žalobcom s vlastníkmi pozemkov a súčasne upravuje povinnosť žalobcu pozemky kúpiť.

38. Druhá sporná rovina spočíva vo vymedzení konkrétneho územia - pozemkov, ku ktorým sa prípravná činnosť žalovaného viaže, keď v rámci procesnej obrany žalovaný namietol, že k uzavretiu zmluvou predpokladanej dohody (čl. 1 bod 19 písm. a/), v rámci ktorej by zmluvné strany vymedzili a zadefinovali presnú výmeru pozemkov, nedošlo. Zmluva predpokladala rozlohu pozemkov cca 55.000 m2, ktorá sa podľa tvrdenia žalovaného v priebehu trvania zmluvného vzťahu strán menila, pričom príloha č. 1 k Zmluve obsahuje výmeru parciel výrazne presahujúcu predpokladané územie určené na „výkup“ s čiastočným vymedzením nehnuteľností podľa čísla parciel, druhu pozemku a jeho výmery a čiastočne s odkazom na geometrický plán bez bližšieho vymedzenia konkrétneho rozsahu a výmery parciel. Nesporné je, že k vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby s vymedzením konkrétnej územnej lokality došlo, a však napriek námietkam žalovaného k okamihu rozhodovania súdu, iný dôkaz preukazujúci existenciu a obsah dohody, ktorá by vymedzovala konkrétny rozsah „vykupovaného“ územia, v konaní predložený nebol.

39. V situácii, ak má byť na určitú skutočnosť viazaná podmienka zániku zmluvy a prípadné finančné nároky ktorejkoľvek zo zmluvných strán, musí byť podľa názoru súdu obsah zmluvy v tejto časti a vymedzenie práv a povinností zmluvných strán uskutočnený dostatočne určitým a jednoznačným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli zmluvné strany prejaviť. Spoznanie vôle zmluvnej strany (jej obsahu) ak smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, musí byť spoznateľné nie len osobe, ktorej je prejav vôle určený, ale aj tretej nestrannej osobe tak, aby bolo zachované objektívne kritérium určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu ako podmienky jeho platnosti. Vo všeobecnosti (ne)zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle. V konkrétnosti súd poukazuje na výrazové prostriedky použité v zmluve, ktorej predkladateľom bol práve žalobca, keď zmluva na jednom mieste obsahuje pojmy „nestane sa vlastníkom“, „nebudú aspoň uzatvorené

príslušné kúpne zmluvy medzi objednávateľom a existujúcimi vlastníkmi pozemkov“, „pozemkov alebo ich akejkoľvek časti“ bez ich naplnenia konkrétnym obsahom. Súd posudzoval v danej veci otázku, či je priestor na zisťovanie vôle strán právneho úkonu jeho výkladom pri aplikácii výkladových pravidiel podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka so záverom, že vzhľadom na povahu zmluvného ustanovenia, ktoré o.i. obsahuje peňažnú sankciu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti na strane žalovaného, vrátiť žalobcovi doposiaľ prijaté platby podľa zmluvy, odstránenie neurčitosti právneho úkonu jeho výkladom dôvodné nie je. Skúmanie tejto otázky je potrebné podľa názoru konajúceho súdu viazať predovšetkým na vyjadrenie tohto právneho úkonu jeho písomným zachytením. Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, a preto určitosť právneho úkonu musí vyplývať priamo z textu zmluvy. O to viac, ak obsah zmluvného ustanovenia by bolo možné posúdiť ako dohodu o zmluvnej pokute, pokiaľ zmluva sankcionuje žalovaného za porušenie zmluvnej povinnosti spolu so záväzkom vrátiť doposiaľ prijaté peňažné plnenia druhej zmluvnej strane, a to bez ohľadu na rozsah a výsledok už vykonaných činností a poskytnutých plnení zaviazanou stranou.

40. Obsah ustanovenia čl. 5 bod 5.6 Zmluvy súd hodnotil aj v rovine možného posúdenia nárokov strán zrušenej zmluvy. Predmetné ustanovenie však upravuje len záväzok žalovaného bez zohľadnenia jeho synalagmatickej povahy, keď jeho predmetom je len nárok žalobcu ako objednávateľa na vrátenie žalovaným prijatých platieb pre prípad zániku zmluvy bez toho, že by obsahovalo akúkoľvek povinnosť žalobcu ako objednávateľa vo vzťahu k výsledkom činnosti žalovaného k okamihu ukončenia zmluvného vzťahu kompenzovať finančné nároky žalovaného. Súd poznamenáva, že predmetom záväzku žalovaného okrem uzavretia zmlúv s existujúcimi vlastníkmi pozemkov bolo napr. zabezpečenia územného rozhodnutia s doložkou právoplatnosti a s tým súvisiace prípravné činnosti, čo bolo zo strany žalovaného preukázateľne splnené. Na základe uvedeného súd obsah ustanovenia čl. 5 bod 5.6 právne posudzoval v rovine dojednanej rozväzovacej podmienky a sankcie dohodnutej stranami zmluvy pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

41. Zmluvné ustanovenie čl, 5 bod 5.6 upravuje záväzok žalovaného ako zhotoviteľa pre prípad porušenia vymedzenej zmluvnej povinnosti vrátiť objednávateľovi (žalobcovi) do 5 dní od zániku zmluvy doposiaľ zaplatené časti ceny diela, teda peňažnú sankciu, čomu zodpovedá dojednanie strán o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti jednou zo zmluvných strán. Pokiaľ predmetné zmluvné ustanovenie nie je možné vykladať ako vyporiadanie účastníkov zrušenej zmluvy, je na mieste právne posúdenie ustanovenia ako dohody o zmluvnej pokute, keď jej obsahom je sankcia žalovaného ako zhotoviteľa pre prípad porušenia jeho zmluvnej povinnosti. V kontexte dohodnutej zmluvnej pokuty súd posudzoval splnenie všetkých zákonom stanovených náležitostí platnej dohody o zmluvnej pokute podľa ust. § 544 OZ, a to dodržanie písomnej formy zmluvy, jej určitosť vo vzťahu k jej podstatným častiam, ktorou je nielen výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ale vymedzenie povinností, ku ktorým sa dohodnutá zmluvná pokuta viaže. Vo väzbe na už vyššie uvedené neurčité vymedzenie povinnosti žalovaného, ktorej splnenie dohoda zabezpečovala, súd ďalej prihliadal aj na obsah námietky žalovaného vzťahujúcej sa k absencii zmluvou predpokladanej dohody, ktorou by zmluvné strany vymedzili rámec územia určeného na „výkup“ pozemkov a námietky žalovaného týkajúcej sa nedostatku súčinnosti na strane žalobcu pri plnení podmienok zmluvy žalovaným, a to najmä vo vzťahu k povinnosti žalobcu zabezpečiť bankovú záruku príp. inú formu zabezpečenia financovania výkupu pozemkov pre realizáciu podnikateľského zámeru žalobcu. V situácii, že z obsahu stranami uzavretej zmluvy nevyplýval záväzok žalovaného z vlastných finančných prostriedkov zabezpečiť celý rozsah výkupu pozemkov a následne tieto previesť na žalobcu s následným finančným vyporiadaním, je nepochybné, že aby žalovaný mohol riadne a včas splniť svoj záväzok, bola táto jeho povinnosť viazaná a úzko spätá so záväzkom žalobcu zabezpečiť zriadenie bankovej záruky alebo inej formy finančného krytia výkupu pozemkov.

42. Napriek všetkým v konaní vykonaným dôkazom, či už výsluchom svedkov H.. Ľ. W., svedka I. Q. a vykonaným listinným dôkazom, ktorými žalobca preukazoval pripravenosť banky poskytnúť bankovú záruku, k poskytnutiu bankovej záruky alebo inej formy zmluvou predpokladaného finančného zabezpečenia projektu nedošlo. V Dohode zo dňa 30.04.2008 strany dojednali v prípade potreby upraviť bankovú garanciu prípadným dodatkom k zmluve. Žalobca sa súčasne zaviazal vynaložiť maximálne úsilie na vznik bankovej garancie s možným postúpením na predávajúceho (vlastníkov pozemkov). Banka síce v Potvrdení zo dňa 07.12.2011 vyhlásila svoju pripravenosť vystaviť Bankovú záruku a skutočnosť, že jej nie sú známe okolnosti , ktoré by bránili vo vystavení záruky, avšak jej reálne poskytnutie podmienila splnením podmienok požadovaných bankou, ktoré k okamihu rozhodovania

súdu objasnené a ozrejmené neboli. V tejto súvislosti žalobcom namietaný nedostatok súčinnosti zo strany žalovaného, ktorá mala byť dôvodom neposkytnutia bankovej záruky, je otázkou irelevantnou, keďže pre uzavretie dohody o bankovej záruke zákonná úprava ani zmluva žiadnu súčinnosť žalovaného nepredpokladala a konkrétne nedostatky v súčinnosti žalovaného žalobca nevymedzil. V zmysle platnej právnej úpravy banková záruka predstavuje jednostranné písomné vyhlásenie banky v záručnej listine, v ktorej sa banka zaväzuje uspokojiť veriteľa (oprávneného zo záruky) do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak dlžník (príkazca záruky) nesplní svoj záväzok. Banková záruka tak slúži na zabezpečenie rizika vyplývajúceho zo zmluvných vzťahov, ktorá v posudzovanej právnej veci preukázateľne poskytnutá nebola. V prípade, ak by k poskytnutiu bankovej záruky alebo inej formy finančného zabezpečenia (zložením finančných prostriedkov do notárskej úschovy) žalobcom došlo (zmluvné ustanovenie čl. 1 bod 19 b odseky A/, B/), táto okolnosť by sa premietla do právnej pozície žalovaného ako dlžníka z hľadiska posúdenia jeho omeškania v súlade s ustanovením § 364 Obchodného zákonníka. Teda v situácii, ak žalobca bol sám v omeškaní so splnením si jednej zo svojich základných zmluvných povinností, a to vymedziť a konkretizovať rozhodné územie pre svoj investičný zámer a zabezpečiť reálne poskytnutie bankovej záruky na financovanie predmetu výkupu pozemkov , na ktorú sa nepochybne viazalo plnenie žalovaného podľa zmluvy a súčasne povinnosť žalobcu pozemky kúpiť, nemohlo na strane žalovaného nastať porušenie zmluvnej povinnosti s právnym dôsledkom vzniku povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi akékoľvek finančné nároky, ktoré na prípad takéhoto porušenia zmluva viaže, a to vo väzbe na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka.

43. Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov súd posudzoval, či nastala rozväzovacia podmienka vymedzená zmluvou podľa § 36 Občianskeho zákonníka, ak sa táto viazala kumulatívne na podmienku vymedzeného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného a negatívnu skutočnosť, že žalobca sa nestal vlastníkom pozemkov . Samotné trvanie zmluvy súd hodnotil aj z pohľadu ustanovení upravujúcich tzv. fixné zmluvy, a to podľa ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku. V takom prípade účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú vznikom omeškania s plnením záväzku pokiaľ veriteľ pred uplynutím tejto doby neoznámi dlžníkovi, že trvá na splnení záväzku. Avšak aj v tejto súvislosti je potrebné prihliadať na okolnosti vzniku omeškania žalovaného s plnením jeho povinností a jeho príčiny a existenciu zmluvnej povinnosti žalobcu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobcovi domáhal poskytnutia zábezpeky a doriešenia spôsobu platby za výkup pozemkov a odvolával sa na požiadavky vlastníkov pozemkov, ktorí žiadali zábezpeky zo strany METRA najneskôr do konca mesiaca jún 2008. Žalobca preukázateľne uplatňoval voči žalobcovi zriadenie bankovej garancie odvolávajúc na obsah zmluvy a prísľuby spoločnosti METRO (záznam z rokovania strán zo dňa 17.06.2008 č. l. 354) , žiadal o prijatie prípadnej inej formy zabezpečenia úhrady kúpnej ceny, žiadal o urýchlené rokovanie strán, opakovane listom zo dňa 05.12.2008 (č.l. 353) a následne v rámci rokovaní strán aj po dátume 31.12.2008, kedy žalovaný prezentoval záujem pokračovať s plnením zmluvy a podľa výpovede konateľa žalovaného tento bol zo strany žalobcu ubezpečovaný o zámere ďalej realizovať tento investičný projekt.

44. Žalobca listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne H.. W. preukázal rokovania s bankou a pripravenosť spoločnosti Tatra banka a.s. za predpokladu splnenia ďalších bližšie nevymedzených podmienok bankovú záruku poskytnúť. V tejto súvislosti žalobca preukazoval finančné pomery žalobcu, jeho bonitu, ktoré mali byť dostatočnou zárukou plnenia si jeho záväzkov. Nesporné však je, že banková záruka napokon poskytnutá nebola, pričom skutkové tvrdenia strán sa rozchádzali v dôvodoch, pre ktoré k tomu nedošlo. Za stavu, že k dohode o zriadení bankovej záruky sa žiaden súhlas resp. súčinnosť žalovaného nevyžadovala (táto v konaní tvrdená a konkretizovaná nebola), a dohoda tak bola v plnej kompetencii žalobcu, právne dôsledky neposkytnutia bankovej záruky nemožno pričítať žalovanému. Za takého stavu ak výkup pozemkov žalovaným a s tým spojené právo a povinnosť žalobcu uzatvoriť kúpne zmluvy s vlastníkmi pozemkov bol o.i. viazaný na poskytnutie bankovej garancie alebo inej formy finančného zabezpečenia výkupu a na existenciu dohody so zadefinovaným územím výkupu pozemkov, ktoré splnené neboli, nie je možné na podmienku zániku zmluvy upravenú v čl. 5 bod 5.6 zmluvy , a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným prihliadať.

45. Na druhej strane pozornosti súdu neunikla skutočnosť, že podľa záznamu z rokovania strán zo dňa 13.01.2009 (č. l. 92) zmluvné strany pri kontrole plnenia jednotlivých zmluvných záväzkov žalovaného podľa Zmluvy zo dňa 30.04.2008 konštatujú nesplnenie povinností žalovaného vyplývajúcich z obsahu čl. 1 bod 19 Zmluvy ku dňu 31.12.2008 s predpokladaným uzatvorením nových zmlúv reflektujúcich skutočný stav. Z uvedeného je zrejmé, že obe strany vo vzájomných rokovaniach vychádzali z predpokladu zániku zmluvy zo dňa 30.04.2008, čo vyplýva aj z následného postupu a konania strán, keď žalobca sa domáha voči žalovanému vrátenia zálohovej platby a žalovaný napriek prezentovanej snahe dokončiť projekt a zámer výstavby obchodného centra uplatňuje v inom súdnom konaní zaplatenie ceny naviac prác, ktoré mimo rámca uzatvorenej zmluvy mal žalovaný na základe objednávok žalobcu v súvislosti s realizovaným projektom vykonať. Pri rešpektovaní autonómie vôle zmluvných strán súd vychádza zo stavu , že zmluva medzi účastníkmi dohodou zanikla. V takom prípade je (analog. podľa ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka) na mieste vysporiadanie strán zo zrušenej zmluvy. Pokiaľ dohodou strán došlo k obmedzeniu rozsahu predmetu zmluvy , žalovaný má nárok plnenie zodpovedajúce poskytnutému planeniu žalobcovi. V prípadne čiastočného vykonania predmetu zmluvy je potrebné z vopred poskytnutej odmeny odpočítať to, čo sa viaže k nevykonanej časti predmetu zmluvy. V posudzovanej právnej veci sa však žalovaným prijatá zálohová platba viazala k predmetu činnosti žalovaného (čl. 1 bod 1-15), ktorý bol žalovaným preukázateľne vykonaný, a ktorého výsledkom bolo získanie právoplatného územného rozhodnutia.

46. Súčasne súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok vrátenia prvej zálohovej platby podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy zo dňa 30.04.2008, ktoré zmluvné ustanovenie vrátenie prvej zálohovej platby po tom, kedy bolo vydané územné rozhodnutie s doložkou právoplatnosti, viaže na situáciu, že nedôjde k prevodu vlastníctva k pozemkov na žalobcu z dôvodov výlučne stojacich na strane žalovaného ako zhotoviteľa. Zmluva jednoznačne určuje poskytnutie zálohovej platby na krytie nákladov spojených s vypracovaním projektovej dokumentácie k územnému rozhodnutiu a k zabezpečeniu vydania právoplatného územného rozhodnutia pre objednávateľa (žalobcu), čo podľa zmluvy zodpovedá časti diela špecifikovaného v čl. 1 bod 1-15. Z dôvodu vyššie označeného porušenia základnej zmluvnej povinnosti žalobcu a ďalšej podmienky zmluvy, na obsah ktorej je viazané riadne splnenie záväzku žalovaného (vymedzenie vykupovaného územia), súd dospel k záveru, že zmluvný predpoklad vrátenia zálohovej platby žalovaným podľa čl. 4 bod 4.2 Zmluvy nenastal, a tak zmluvná podmienka vrátenia zálohovej platby naplnená nebola.

47. V kontexte celého obsahu zmluvného ustanovenia čl. 4 bod 4.2 Zmluvy súd ďalej posudzoval otázku limitácie nevratnej časti zálohovej platby o výšku účelne vynaložených nákladov, keďže medzi stranami zmluvy vznikol spor aj o výklad predmetného zmluvného ustanovenia. Pri jeho interpretácii súd vychádzal o.i. z princípu contra proferentem , tzn., že prejav, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Účelom tohto princípu je motivovať stranu, ktorá navrhuje v zmluve použiť určitý, nie celkom štandardný či jednoznačný pojem, formulovať jej znenie tak explicitne , jasne a zrozumiteľne, ako je len možné a vziať do úvahu situácie, ktoré môžu nastať, pretože nikto by nemal mať úžitok z vlastného pochybenia. Žalobca, ako strana, ktorá preukázateľne formulovala obsah zmluvy, by mal byť zodpovedný za jednotlivé ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesol, nakoľko aj nejednoznačnosť môže mylne viesť druhú zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietla uzavrieť. Ak zmluva obsahuje pojmy prípadne ustanovenia, ktoré umožňujú viaceré výklady, má prednosť výklad menej priaznivý pre stranu, ktorá ho do obsahu zmluvy navrhla.

48. Vo väzbe na súdom vykonaný výklad ustanovenia článku 4 bod 4.2 zmluvy súd dospel k záveru, že vzhľadom na účelové určenie prvej zálohovej platby ceny diela, ktorá sa viaže na konkrétny predmet zmluvy - na činnosti žalovaného spojené so získaním právoplatného územného rozhodnutia podľa špecifikácie záväzku žalovaného vymedzeného čl. 1 bod 1-15 ako 20% celkovej ceny diela, keď účel poskytnutia zálohy (vydanie právoplatného územného rozhodnutia) bol naplnený a dosiahnutý, a keď k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom nedošlo len z dôvodov výlučne stojacich na žalovanom, nenastali zmluvné podmienky vrátenia 1. zálohovej platby. Vo väzbe na uvedenú skutkovú okolnosť zmluva explicitne bližšie nešpecifikuje jej ďalšie podmienky. Nevratnosť prvej zálohovej platby do výšky účelne vynaložených nákladov zmluva upravuje pre prípad, že k vydaniu územného rozhodnutia z dôvodov vymedzených zmluvou nedôjde, čo však nebol prípad prejednávanej veci. Ostatné podmienky vrátenia zálohovej platby zmluva modifikuje v závislosti na dôvodoch, pre ktoré nedošlo k prevodu

vlastníctva pozemkov s predpokladom, že právoplatné územné rozhodnutie bolo vydané. Za uvedeného stavu, pokiaľ žalovaný časť svojho záväzku, na ktorý sa viazala dohodnutá a poskytnutá zálohová platba, splnil, následná zmena obsahu záväzku bez výlučného zavinenia žalovaného, by nemala mať dopad na už získané práva žalovaného, pokiaľ zmluva explicitne nestanoví niečo iné.

49. Žalovaný rozsah činností, ktoré na základe zmluvy pre žalobcu vykonal a žalobcovi odovzdal v jeho vecnom a finančnom vyjadrení špecifikoval s odkazom na obsah Odovzdacieho protokolu zo dňa 14.01.2009 (č. l. 102 - 103), Záznam z rokovania strán zo dňa 15.06.2009 - Porovnanie zhrnutia nákladov firmy Stip s odhadom firmy METRO (č. l. 168-169) a Ocenenie nákladov na inžiniering a činnosti podľa čl. 1 až 19 zmluvy smerujúcich k vydaniu územného rozhodnutia a príprave územia zo dňa 14.09.2009 (č. l. 247-248, č. l. 249, č. l. 419), avšak bez akýchkoľvek príloh, ktoré by umožňovali verifikovať výšku týchto nákladov, čo bolo zo strany žalobcu od počiatku konania namietané. Tieto náklady žalovaný vyčíslil sumou 997.071,- eur z toho náklady na projekt a zamerania sumou 715.819,- eur, pričom odhad týchto nákladov zo strany žalobcu predstavoval podľa predložených podkladov sumu 715.395,- eur, z toho náklady na projekt a zamerania 624.046,- eur, čo je suma výrazne prevyšujúca žalovaným prijatú zálohovú platbu v sume 651.762,60 eur. Aj keď v neskoršom štádiu konania správnosť žalobcom odhadovaných nákladov žalovaného s plnením zmluvy sám žalobca spochybnil - výpoveďou svedka (H.. Q. H.) a listinou s označením „Preskúmanie nákladov predložených firmou STIP, s.r.o. s ohľadom na ceny v roku 2008“ , spracovanou Y. W. a Q. H. (č. l. 529), s prihliadnutím na spôsob, akým zmluvné strany určili cenu diela, keď zaplatená zálohová platba bola vopred stanovená na krytie nákladov spojených s plnením povinností žalovaného vymedzených v čl. 1 bod 1-15 zmluvy, ktoré žalovaný preukázateľne splnil, súd pristupoval a hodnotil následne predkladané a navrhované dôkazné prostriedky strán. Svedok H. vo svojej výpovedi síce uviedol, že ocenenie činnosti žalovaného vykonal dňa v roku 2009 bez preverenia jej reálneho uskutočnenia , ale na druhej strane uviedol, že nepozná predmet zmluvy, a preto ani nevie posúdiť, čo mal žalovaný plniť a v akom rozsahu bolo žalovaným na zmluvu plnené. Svedok sa odvolával na svoje nedostatočné odborné skúsenosti pre ocenenie prác k okamihu spracovania dokumentu - Porovnanie nákladov zo dňa 15.06.2009, súčasne pripustil, že navýšenie dohodnutej ceny súviselo s časovými podmienkami zmluvy a za reálnu cenu označil následne sumu 500-550 tis. eur, ktorá sa približuje sume vyplatenej prvej zálohovej platby. Pre posúdenie výšky nákladov vynaložených žalovaným s plnením zmluvy žalovaný predložil žalobcovi faktúry a listiny dňa 09.06.2009, čo potvrdil aj svedok H.. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku v závere konania predložil ako dôkaz „Preskúmanie nákladov“ v cenovej úrovni r. 2008, spracované Q. H. a Y.Y. W., ktorého výpovednú hodnotu žalovaný s poukazom na obsah inej súdu predloženej zmluvy, s obdobným predmetom plnenia, avšak v zásadne menšom rozsahu, ktorej zmluvnou stranou bol práve žalovaný a spol. RS-Projekt s.r.o., konajúci H.. W., výrazne spochybnil.

50. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu a vzájomné vysporiadanie sa strán zo zrušenej zmluvy súd ako významnú vnímal výpoveď žalobcu svedka G. k okolnostiam plnenia zmluvy a jej zániku.

51. Svedok W. G. (bývalý zamestnanec žalobcu), do kompetencie ktorého patrili zmluvné otázky technického rázu, potvrdil, že žalovaný časť predmetu diela - prvú fázu zmluvy do vydania územného rozhodnutia splnil. Potvrdil, že žalovaný následne začal pracovať na projekte stavby a stavebnom povolení a vykonával prípravné stavebné práce. Rovnako potvrdil skutočnosť, že na spoločnom rokovaní strán s primátorom mesta Poprad v mesiaci august, september 2009 , ktorého sa svedok zúčastnil, bol prezentovaný spoločný zámer strán projekt zrealizovať. Svedok potvrdil, že obvyklá doba trvania zmluvy s obdobným predmetom plnenia, na ktoré sa zaviazal žalovaný, je aj niekoľko rokov. Dôvody, pre ktoré nedošlo k výkupu pozemkov, hoci tak malo nastať až v čase po 20.12.2008, kedy žalovaný oznámil žalobcovi pripravenosť k výkupu (list žalovaného zo dňa 05.12.2008 - č. l. 548), svedok nevedel označiť, ale tieto vnímal ako dôvody na strane žalobcu, keďže všetky podmienky pre uskutočnenie výkupu pripravených pozemkov boli žalovaným splnené. Vyslovil domnienku, ktorá zodpovedala aj prvotnej úvahe a obrane žalovaného, že postup žalobcu v procese zmluvy a jej trvania bol ovplyvnený hospodárskou krízou, ktorá sa v oblasti investícií prejavila na trhu od mesiaca august 2008, keď z projektov, ktoré sa pripravovali v rozhodnom období, sa neuskutočnil žiaden. Svedok potvrdil viaceré rokovania medzi účastníkmi, ktoré smerovali k zníženiu nákladov na realizáciu výstavby METRA, či už zmenšením plochy vykupovaných pozemkov, zmenšením stavby alebo prehodnotením pôvodne dojednanej ceny diela, keď po vypuknutí krízy bolo možné zakúpiť iné pozemky za podstatne nižšie sumy, ako v prípade pozemkov, ktoré tvorili predmet plánovaného výkupu. V prípade svedka G. išlo o osobu, ktorá spolu s Q. H. spracovala dokument „Porovnanie nákladov“ zo dňa 15.06.2009, a to

na základe podkladov poskytnutých žalovaným, avšak k obsahu tohto dokumentu svedkovi otázky procesnými stranami kladené neboli, a to napriek skutočnosti, že v čase uskutočnenia výsluchu tohto svedka (dňa 10.06.2014) listina - porovnanie nákladov firmy Stip s odhadom firmy METRO, na ktorej vypracovaní sa svedok spolupodieľal, bola súčasťou spisového materiálu (č. l. 168) a ako dôkaz súdom vykonaná.

52. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na prípravné rokovania, ktorých obsahom mala byť dohoda obchodných a bankových podmienok na výkup pozemkov listom zo dňa 05.12.2008. Aj pri zohľadnení zmluvných časových súvislostí a obsahu e-mailovej komunikácie strán zo dňa 08.12.2008 a 12.12.2008 (č. l. 549), k dohode strán nedošlo.

53. Žalobca síce v svojom právnom stanovisku k veci zo dňa 22.08.2016 prezentoval zámer svedeckými výpoveďami Y. W.Č. a opätovne Q. H. , prípadne súkromným znaleckým posudkom preukazovať skutočnú výšku účelne vynaložených nákladov žalovaného, avšak napriek procesnej úprave vyplývajúcej z Civilného sporového poriadku a procesnému usmerneniu súdu, účasť navrhovaných svedkov na pojednávanie nezabezpečil a znalecký posudok súdu nepredložil. Návrh znaleckého dokazovania následne žalobca viazal na prípad, že by žalovaný predložil všetky relevantné podklady, ktoré by takéto ocenenie činnosti žalovaného umožňovali. Žalovaný s ohľadom na obsah zmluvy, okolnosti zániku zmluvy, na žalobcom vypracované porovnanie nákladov žalovaného na plnenie povinností podľa zmluvy z roku 2009, dĺžku súdneho konania a preukázateľné splnenie časti zmluvy, ku ktorej sa vzťahovala zálohová platba, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neoznačil.

54. Zo zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok vrátenia prvej zálohovej platby podľa čl. 4 bod 4.2 Zmluvy zo dňa 30.04.2008, t.j. výlučné zavinenie na strane žalovaného ako zhotoviteľa, pre ktoré nedošlo po vydaní územného rozhodnutia k prevodu vlastníctva pozemkov na žalobcu v lehote predpokladanej zmluvou.

55. Vo väzbe na konštatovanie súdu, že zo strany žalobcu nebola poskytnutá dostatočná súčinnosť na splnenie záväzku žalovaného, že nebola zmluvou jednoznačne zadefinovaná povinnosť žalovaného, na ktorú sa viazala sankcia vyplývajúca z obsahu ust. čl. 5 bod 5.6 zmluvy - vrátenie všetkých doposiaľ prijatých platieb, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvného nároku , keďže podmienky vrátenia zálohovej platby predpokladané ustanovením čl. 4 bod 4.2 a ust. čl. 5 bod 5.6 zmluvy preukázané neboli.

56. Vychádzajúc zo zániku zmluvy konkludentnou dohodou strán s účinkami ex nunc, s prihliadnutím na splnenie časti zmluvy žalovaným k okamihu zániku zmluvy strán, ku ktorej sa viazala prvá žalobcom zaplatená zálohová platba, a žalobcom vymedzený predmet konania, súd žalobcom požadované vrátenie prijatej platby vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré by predstavovalo neprimeraný a právne neopodstatnený zásah do už nadobudnutých práv žalovaného. Nárok uplatnený žalobcom v kontexte jednotlivých zmluvných ustanovení, podmienok plnenia zmluvy a okolností, za ktorých došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu strán, súd hodnotil so zámerom zabezpečiť rovnováhu stranami sledovaných záujmov pri realizácii svojich práv tak, aby nedošlo k ich zneužitiu spôsobom, ktorým dochádza k zásahu do iných ústavou garantovaných práv a súčasne, aby výsledkom postupu súdu nedošlo k odopretiu právnej ochrany. Za takého stavu, ak žalovaný podľa zmluvy plnil, svoje plnenie odovzdal žalobcovi a jedná sa o plnenie, ktorého cenu zmluvné strany vyjadrili v zmluve, neskorší zánik zmluvy konkludentnou dohodou strán, a teda z dôvodov, ktoré výlučne nespočívali v osobe žalovaného, nemôže bez ďalšieho zakladať nárok žalobcu ako druhej zmluvnej strany na vrátenie všetkých prijatých plnení bez toho, že by postupom žalobcu bola zohľadnená synalagmatická povaha nároku, a bez toho, že by takýto postup žalobcu mal oporu v zákone alebo v platnej zmluve strán. Je nesporné, že okrem žalovaného nároku predmetom iných súdnych konaní sú nároky uplatňované žalovaným voči žalobcovi zo súvisiacich právnych vzťahov strán, v rámci ktorých sa žalovaný domáha voči žalobcovi zaplatenia sumy nad rámec prijatej zálohovej platby vo výške 206.714,40 eur (žaloba zo dňa 17.12.2012 - č. l. 224) a v sume 292.013,54 eur (žaloba zo dňa 17.12.2012 - č. l. 203), spolu vo výške 498.724,94 eur, a preto je v záujme oboch strán sporu hľadať riešenia smerujúce k usporiadaniu vzájomných nárokov a k naplneniu primárne sledovaného účelu a zmyslu uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.04.2008.

57. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).