Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-132-2002.pdf
PDF · 66.41 KB
Case nature
Subarea
0Er/132/2002
Uznesenie
Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: SLOVAK INTERCARGO, s.r.o., so sídlom Bánovská cesta 6, Žilina, IČO: 36 015 601, proti povinnému: B. A., G.. X.X.XXXX, G. K. C. XX/XXX, C., J.. XX.X.XXXX, o vymoženie 282,44 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 9.1.2002 sa oprávnený domáhal proti povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 282,44 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. K návrhu pripojil právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 15Rob/693/2001 zo dňa 5.12.2001. Okresný súd Komárno udelil súdnemu exekútorovi dňa 30.1.2002 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 015043.
2. Dňa 31.3.2017 prijal tunajší súd podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný dňa 11.6.2012 zomrel nemajetný, keď uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 10D/198/2012-11, Dnot 208/2012 z 17.10.2012 bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre jeho nemajetnosť.
3. Podľa prechodného ustanovenia § 235 ods.2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Právoplatným a vykonateľným rozhodnutím povinnosť uložená povinnému v prípade, že tento v priebehu exekučného konania zomrie, nezaniká (§37 ods. 3 a 4 EP), ale prechádza na jeho právnych nástupcov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a oprávnený môže od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zomrel nemajetný. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa. Z uvedeného dôvodu súd pri zastavení exekúcie postupoval v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) EP a exekúciu ako neprípustnú zastavil, nakoľko je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať, keď povinný zomrel a záväzok vymáhaný v tejto exekúcii neprešiel smrťou poručiteľa (povinného) na žiadneho dediča, ktorý by nastúpil do povinností povinného proti oprávnenému.
6. Podľa § 243j EP v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. V danej veci povinný počas výkonu exekúcie dňa 11.6.2012 zomrel. Podľa názoru súdu mal súdny exekútor v súvislosti so smrťou povinného vykonať kroky smerujúce k zastaveniu exekúcie a to podaním podnetu súdu na jej zastavenie už od momentu právoplatnosti rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi - povinnom, z ktorého vyplynulo, že je nemajetný. Vykonávanie exekúcie (a s tým súvisiace navyšovanie trov exekúcie) proti subjektu, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, ďalšie 4 roky po jeho smrti možno vyhodnotiť ako v rozpore so zákonom, najmä keď rozhodnutie Okresného súdu Komárno č.k. 10D/198/2012-11, Dnot 208/2012 z 17.10.2012 nadobudlo právoplatnosť 20.11.2012. Súdny exekútor mal možnosť od momentu doručenia poverenia na vykonanie exekúcie vykonávať všetky kroky smerujúce k tomu, aby pohľadávka oprávneného bola v čo najkratšom možnom čase vymožená spolu s trovami exekúcie. Z predloženého vyúčtovania však vyplýva, že súdny exekútor v období od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.2.2002 do momentu smrti povinného (11.6.2012) vykonal minimum úkonov smerujúcich k vymoženiu pohľadávky. Naopak, väčšina úkonov smerujúcich k zisteniu majetku povinného bola vykonávaná až po právoplatnosti rozhodnutia v dedičskej veci po povinnom, ktorý zomrel bez zanechania majetku. Práve uvedené dôvody súd vyhodnotil ako hodné osobitného zreteľa, keď, opierajúc sa o citované ustanovenia § 243j EP, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože mal za to, že nemožno spravodlivo požadovať, aby náhradu trov súdneho exekútora pri exekúcii vykonávanej vyššie uvedeným spôsobom znášal oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je v súlade s § 470 ods. 1 CSP predpisom lex generalis aj k Exekučnému poriadku účinnému do 31.8.2005, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.