Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-65-2016.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému: B. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., t.č. T. X/XX, L., v konaní zastúpenému G. T. nar. 23.4.1965, trvale bytom L., t.č. Hviezdoslavova X/XX, L., o zaplatenie 928,14 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 927,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 928,14 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že jeho právny predchodca
- obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 13.2.2007 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu žalovaného. Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 8.2.2011 bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 710,- €. Keďže žalovaný poskytnutý úver titulom povoleného prečerpania riadne a včas nesplácal, jeho právny predchodca listom zo dňa 13.2.2013 vypovedal zmluvu a uplatnil si právo splatenia celého zostatku úveru naraz. Pohľadávka veriteľa predstavovala sumu 928,14 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 888,87 €, riadneho úroku vo výške 0,25 € a úroku z omeškania vo výške 39,02 €. Zároveň si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu zmluvného úroku a úroku z omeškania počnúc od 28.3.2014 do zaplatenia z dlžnej istiny. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomne dňa 25.11.2016. Požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 20,- € mesačne, keďže mu jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery neumožňujú zaplatenie dlžnej sumy naraz.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu splnomocnenej zástupkyne žalovaného a po oboznámení sa z obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o bežnom účte, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o povolenom prečerpaní, všeobecnými obchodnými podmienkami, dodatkom č. 1 k obchodným podmienkam, sadzobníkom poplatkov, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky, kópiou doručenky, výzvou k úhrade, upomienkami, pokusom o zmier, špecifikáciou pohľadávky, prehľadom transakcií, výpisom z účtu, vyjadrením žalovaného, pracovnou zmluvou ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014. Pohľadávka bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené právnym predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 1.4.2014.
5. Dňa 13.2.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o bežnom účte a zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytol mu platobnú kartu. Dňa 8.2.2011 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o povolenom prečerpaní. V tejto zmluve sa zmluvné strany dohodli na možnosti poskytnutia povoleného prečerpania na účte žalovaného do výšky 710,- € s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 17,90 % p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom a sadzobník poplatkov. Nakoľko žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého záväzkovoprávneho vzťahu riadne neplnil, právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 13.2.2013 odstúpil od zmluvy a vyhlásil mimoriadnu splatnosť svojej pohľadávky. Túto ku dňu 13.2.2013 vyčíslil vo výške 917,- €. Právne účinky odstúpenia od zmluvy nastali ku dňu 19.2.2013. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a to ani na opakované upomienky žalobcu ani titulom pokusu o zmier.
6. Z prehľadu finančných operácií a výpisu z účtu súd zistil, že žalovaný titulom povoleného prečerpania celkove čerpal sumu 1.574,92 €. Ku dňu 19.2.2013 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu vo výške 888,87 € (žalovaný čerpal úver vo výške 1.574,92 €, k tejto sume právny predchodca žalobcu účtoval sumu zmluvného úroku vo výške 234,88 € a poplatky vo výške 31,90 €; to predstavuje sumu 1.841,70,- €, z ktorej žalovaný uhradil sumu 952,83 €). Žalobca tiež vyčíslil úrok z omeškania ku dňu 27.3.2014 vo výške 39,02 €.
7. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 928,14 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia.
8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.4.2017 uviedla, že povinnosťou žalovaného je dlžnú sumu uhradiť. S ohľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery však v jeho mene požiadala o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach po 30,- € mesačne s lehotou ku koncu každého mesiaca. Doplnila, že žalovaný má mesačný príjem vo výške 400,- €. Býva v spoločnej domácnosti s družkou a maloletou dcérou.
9. Ako vyplynulo z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnancom a obchodnou spoločnosťou U., s.r.o. dňa 16.9.2016, žalovaný počnúc od 18.9.2016 nastúpil do práce ako stavebný pracovník s miestom výkonu práce: H. a základnou mzdou 486,- € mesačne.
10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy (ide o nárok zo zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania účtu). I keď sporná zmluva (o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania) predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. 12. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 8.2.2011 zmluvu o povolenom prečerpaní. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky 710,- € počnúc od 8.2.2011. Tento úver sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať za podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienkach a podmienkach pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní. Ako vyplynulo z prehľadu finančných transakcií a výpisu z účtu žalovaný titulom povoleného prečerpania celkove čerpal sumu 1.574,92 €, keď výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu navýšená o zmluvný úrok a poplatky predstavovala sumu 1.841,70 €. Z tejto sumy žalovaný uhradil len sumu 952,83 €. Ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu tak pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi predstavovala sumu vo výške 888,87 €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie, trvania a výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny a vyčísleného príslušenstva (zmluvného úroku) a poplatkov do momentu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc odo dňa zosplatnenia úveru do 27.3.2014 vyčísleného vo výške 39,02 € ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 888,87 € od 28.3.2014 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného po predčasnom zosplatnení úveru do 27.3.2014 vo výške 0,25 € a vo výške 17,90 % ročne z dlžnej sumy 888,87 € za obdobie odo dňa 28.3.2014 do zaplatenia, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil veriteľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa 20.2.2013 do zaplatenia zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pomer neúspechu žalobcu v konaní bol nepatrný a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
14. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o povolenie úhrady dlžnej sumy v splátkach. Výšku navrhnutej splátky súd považoval za primeranú pomerom žalovaného, výške dlžnej sumy i dobe splatenia, keď uloženie povinnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach podmienil následkom straty výhody splátok v prípade porušenie povinnosti riadneho splácania dlžnej sumy. Lehotu splatnosti jednotlivých splátok súd určil k poslednému kalendárnemu dňu príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.