Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Cb-27-2014.pdf
PDF · 77.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Cb/27/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno IČO:264 29 705, proti žalovanému R. H., H.. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX, o uplatnenie pohľadávky 82 eur s prísl, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnej výške do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške, ktoré bude súčasťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 17.4.2014 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktoré upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), domáhala na žalovanom na základe predloženej zmenky zaplatenia zmenkovej sumy 82 eur spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo sumy 381 eur od 25.4.2011 do 2.11.2011, čo predstavuje 182,88 eur, zo sumy 266 eur od 3.11.2011 do 17.5.2012, čo predstavuje 131,01 eur, zo sumy 122 eur od 18.5.2012 do 3.7.2012, čo predstavuje 14,34 eur, a zo sumy 82 eur od 4.7.2012 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 22.3.2010 na zmenkovú sumu 82 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť na zmenku aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 381 eur od 25.4.2011 do 2.11.2011, čo predstavuje 182,88 eur, zo sumy 266 eur od 3.11.2011 do 17.5.2012, čo predstavuje 131,01 eur, zo sumy 122 eur od 18.5.2012 do 3.7.2012, čo predstavuje 14,34 eur a zo sumy 82 eur od 4.7.2012 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Ako indosant predložila žalovanému ako vystaviteľovi zmenku k zaplateniu. Žalovaný žiadnu časť zmenky nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ (spoločnosť Pohotovosť s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava) zmenku previedol na ňu.
3. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom z 28.11.2014 č.k. 4Cb 27/2014-19 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Uznesením z 11.2.2016 č.k. 5Cbo 31/2015-68 Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že i pri rešpekte ku špecifickej prísnej povahe inštitútu zmenky a jej historickým koreňom, súd je povinný vždy prihliadať i k okolnostiam danej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické záujmy a postavenie, a pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkových vzťahov.
Poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Uložil súdu prvej inštancie zabezpečiť si zmluvu č. 706000002 a zistiť, či v spore predložená zmenka nebola zmenkou, ktorou si veriteľ zabezpečil plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.
5. V priebehu ďalšieho konania súd zistil, že pod sp.zn. 7Er 521/2015 sa na tunajšom súde vedie proti žalovanému exekučné konanie, ktoré začalo na návrh oprávnenej CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických veznu 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, teda žalobkyne, ktorá medzičasom zmenila svoje sídlo tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Predmetom tejto exekúcie je pohľadávka zo zmenky predloženej žalobkyňou v tomto spore vo výške 82 eur spolu s jej zmenkovým príslušenstvom. Právoplatným uznesením z 31.3.2016 č.k. 7Er 521/2015- 20 exekučný súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávnenej tak, že namiesto spoločnosti CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických veznu 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, do konania vstúpila spoločnosť Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09 252 000. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia súd považoval za preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.12.2015, ktorá je súčasťou exekučného spisu, došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky zo žalobkyne na spoločnosť Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09 252 000.
6. V predmetnom spore sa zaplatenia predloženej zmenky ako indosant domáha spoločnosť CD Consulting s.r.o. so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno (pôvodné sídlo Politických veznu 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika). Ak táto spoločnosť chcela byť v spore úspešná, bolo na nej, aby preukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Vecnou legitimáciou v spore vo všeobecnosti treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých strany stoja proti sebe, možno hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu) alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovanej). Nedostatok vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v spore ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca alebo žalovaný nie je v spore vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho návrh zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je totiž rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, alebo že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ale vždy iba o to, či ním daný subjekt skutočne je alebo nie je.
7. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku a zániku spoločnosti. Podľa § 194 ods. 1 Civilného sporového poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193 , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa § 194 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliada a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 230 ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8. Citované ustanovenia Civilného sporového poriadku sú vyjadrením zásady viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní a tzv. zásady prejudiciality, podľa ktorej pokiaľ už bola v civilnom súdnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším rozhodnutím Podľa judikatúry Ústavného súdu SR vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúci z cit. § 194 Civilného sporového poriadku a zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa ako prejudiciálna v súvislosti s riešením danej veci. Nie je pritom taktiež významné, ako súd po právnej stránke vec posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nesmie byť táto otázka opäť položená
a akékoľvek jej nové právne posúdenie v inom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo porušenie viazanosti uloženej všeobecnému súdu zákonom. Pokiaľ súd spomínaný prejudiciálny účinok ignoruje a nevezme za základ svojho rozhodnutia prejudikovaný hmotnoprávny vzťah, nerešpektuje záväznosť súdneho rozhodnutia a koná v rozpore s Ústavou.
9. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov súd považoval bez ďalšieho za preukázané, že žalobkyňa pohľadávku zo zmenky, zaplatenia ktorej sa v spore domáha, spolu s jej príslušenstvom zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.12.2015 postúpila na spoločnosť Private Capital Investments Limited, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia, IČO: 09 252 000. Žalovanému toto postúpenie bolo riadne oznámené a preukázané doručením uznesenia exekučného súdu z 31.3.2016. Preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore zamietol.
10. Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ktorý bez ďalšieho je dôvodom pre zamietnutie žaloby, ako aj samotnú hodnotu sporu, súd v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku ako aj § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku spor rozhodol bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Žalovaný bol v spore úspešný v celkom rozsahu. Preto mu prislúcha voči žalobkyni nárok na náhradu trov, ktoré vynaložil účelne na bránenie svojho práva, v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I.- II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.