Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_zmeškanie_21Csr-2-2017.pdf
PDF · 103.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csr/2/2017
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne R. K., V.. XX.XX.XXXX, B. P. I. XX, N. T. proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúp. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 v konaní zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp.zn. T. XXXXX/ XX zo dňa 20.10.2016.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike na príjmový účet Okresného súdu Lučenec v sume 331,50 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala voči žalovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2016. Poukázala na to, že uvedeným rozsudkom bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1 224,54 Eur s príslušenstvom, pričom nesúhlasí s vydaným rozhodcovského rozsudku, lebo podľa jej názoru nie je dlžná spoločnosti Consumer Finance Holding takú sumu ako žiadal postupník EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava. Je pravdou, že dňa 28.06.2014 uzavrela Zmluvu o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Quatro Premium“ č. XXXXXXXXXX, na ktorú jej bol prevedený dlžný zostatok 66,55 Sk (2,21 Eur), ktorý uhradila. Od spoločnosti Consumer Finance Holding Kežmarok si vyžiadala výpis z pôžičkovej karty Quatro premium a zistila, že od roku 2004 do roku 2008 si požičala 150 900,-Sk (5 008,96 Eur), pričom vrátila 134 849,Sk (4 476,20 Eur), čo činí rozdiel 16 051,-Sk (532,76 Eur). Od roku 2009 - 2010 si požičala 1 270,-Eur a vrátila 1 102,60 Eur, pričom dlh predstavoval 167,40 Eur. Celkovo veriteľovi Consumer Finance Holding ostala dlžná 700,16 Eur a nie 835,11 Eur. Zároveň uviedla, že zmluva nemá náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to § 4 ods. 2 písm. a), b), d) - j), k) a l), kedy poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako to uvádza § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ ak už chcel postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, mal postupovať podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v náväznosti na § 526 ods. 1 zákona č. 47/1992. Veriteľ žalobkyni oznámenie o postúpení pohľadávky nezaslal a neoboznámil ju o postúpení pohľadávky. Preto keď ju dňa 14.01.2014 navštívil v jej dome Z. R. s tým, že je dlžná veriteľovi za Quatro Premium kartu, podpísala uznanie dlhu a úhradu pohľadávky ako aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú tak ako uznanie dlhu mal menovaný vopred pripravené na predtlačenom formuláre, kedy
ju však p. R. zabudol upovedomiť o tom, že daná vec je už premlčaná, hoci sa jedná o spotrebiteľskú vec. Bola oklamaná aj tým, že pôvodný veriteľ pohľadávku nevymáhal. Poukázala na nedodržanie povinnosti veriteľa v zmysle § 4 ods. 2 a 8, § 4 a až 5a a § 7 - 9 zákona č. 250/2007 ako aj § 9 ods. 1 - 3. Zástupca žalovaného použil klamlivé obchodné praktiky uvedené v § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa používanie nekalých obchodných praktík zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. V jej prípade zástupca spoločnosti žalobcu pri návšteve vedome opomenul všetky náležitosti, ktoré by jej boli pri rozhodovaní pomohli. Zdôraznila, že na uvedenú skutočnosť upozornila aj rozhodcovský súd, avšak ten rozhodol v prospech postupníka EOS KSI Slovensko s.r.o.. Nakoľko má možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, využíva uvedené právo. Žalobkyňa vyslovila domnienku, že dlžná istina nečiní 890,11 Eur, ale sumu 700,16 Eur, z ktorej však uhradila 55,- Eur priamo žalovanému, preto dlh činí 645,16 Eur. Namietla aj tú skutočnosť, že žalovaný sa chová úžernícky a na neuhradenú istinu 645,16 Eur účtuje 90% úrokov a požaduje zaplatiť 1 224,54 Eur. Zo všetkých uvedených dôvodov žiada o preskúmanie rozhodcovského rozsudku.
2. Súd postupoval podľa § 167 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a doručil žalobu s prílohami žalovanému do vlastných rúk, pričom ho uznesením č. k. 2Csr/2/2017-66 zo dňa 09.03.2017 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný tiež bol poučený, že ak túto svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie (§ 273 CSP).
3. Vyššie uvedené uznesenie 2Csr/2/2017-66 zo dňa 09.03.2017 bolo žalovanému doručené do vlastných rúk 13.03.2017. Lehota uložená súdom na vyjadrenie uplynula 29.03.2017. Žalovaný sa v tejto lehote k veci nevyjadril. Je potrebné poznamenať, že žalovaný sa následne vyjadril avšak podaním doručeným na poštu 31.03.2017.
4. Súd teda konštatuje, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie, preto súd postupoval podľa § 273 CSP a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania a to aj s prihliadnutím na ustanovenia § 297 písm. a/ CSP, nakoľko ide o spotrebiteľský spor, pričom rozhodol v prospech spotrebiteľa.
5. V prejednanej veci bolo zistené, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, rozhodol rozsudkom sp. zn. T. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2016 na základe návrhu žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o. Bratislava o povinnosti žalovanej R. K. zaplatiť žalobcovi sumu 1 224,54 Eur s úrokom z omeškania vo výške 134,11 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 835,11 Eur od 28.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o povinnosti žalovanej v tej istej lehote nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania.
6. Rozhodcovský rozsudok bol doručený R. K. 28.11.2016. Žalovaná v postavení žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 23.02.2017 podala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Na základe uvedenej žaloby preto súd preskúmal napadnutý rozhodcovský rozsudok.
7. Podľa § 45 ods. 1, písm. d), e), g), i), j) a l), zákona č. 335/2014 Z. z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v platnom znení sa môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: d/ stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa § 46 ods. 1 cit. zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
9. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
10. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
11. Podľa § 8 cit. zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.
12. Žalobkyňa namieta, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona, nakoľko spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3, táto nebola individuálne dojednaná ale na vopred pripravenom formulári, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom tieto pochybenia majú vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský súd porušil aj ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to § 28 ods. 6, ktorý uvádza, že stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály
rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Rozhodcovský súd teda pochybil, keď toto neskúmal aj bez návrhu žalobcu.
14. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že zmluva, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, je v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom pri uzavretí zmluvy a to písmená: h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
15. Podľa § 4 ods. 3 zákona cit. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom pri uzavretí zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
16. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Pri prejednaní veci spotrebiteľský rozhodcovský súd nevzal do úvahy, že pri uzavretí zmluvy o úvere dňa 08.08.2008 zmluva vyššie uvedené náležitosti neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j) a k).
18. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala, že dňa 14.01.2014 uzavreli sporové strany dohodu o uznaní dlhu a o zaplatení dlhu, v ktorej sa konštatuje, že dlžník (žalobkyňa) uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi vo výške 890,11 Eur, ostatného príslušenstva sumy 199,12 Eur, nákladov na inkasné konanie 150,-Eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 890,11 Eur od 31.03.2010 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody (úrok bude vypočítaný po zaplatení istiny a nákladov). Výška mesačných splátkach činí 10,-Eur mesačne, dátum prvej splátky je dňa 25.02.2014. Pri uzavretí tejto zmluvy o uznaní dlhu žalobkyňa nebola poučená o tom, že jej pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalobcu je premlčaná.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
22. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
23. V prejednanej veci žalobkyňa poukázala na to, že veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. Bratislava jej neoznámila postúpenie pohľadávky na žalovaného. Z uvedených dôvodov, keď ju navštívil v jej domácnosti dňa 14.01.2014 pracovník žalovaného Z. R. s tým, že zastupuje veriteľa Consumer Finance Holding, a.s. Bratislava a v súvislosti s pohľadávkou uvedeného veriteľa chcel s ňou dojednať dohodu o uznaní záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach s týmto súhlasila a vopred pripravenú dohodu podpísala, pričom však nebola poučená o tom, že Z. R. zastupuje žalovaného, ktorému bola postúpená pohľadávka zo strany pôvodného veriteľa a že pôvodný veriteľ pohľadávku nevymáha, pretože je premlčaná. Nesúhlasí preto s nárokom žalovaného na uplatnenie práva v zmysle premlčaného dlhu. Vzhľadom k tomu, že z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným ako postupníkom a jeho právnym predchodcom ako postupcom zo dňa 06.06.2013 súd zistil, že právny predchodca žalovaného Consumer Finance Holding, a. s. Bratislava zosplatnil pohľadávku voči dlžníčke R. K. dňa 31.03.2010, kedy menovaná uzavrela dohodu o postúpení pohľadávok ako aj dotazník k dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve ako aj samotnú rozhodcovskú zmluvu dňa 14.01.2014, kedy pohľadávka bola už premlčaná, takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, pretože žalobkyňa uzavrela uvedenú dohodu, dotazník ako aj rozhodcovskú zmluvu v postavení spotrebiteľa, ktoré jej postavenie jej zostalo zachované i po postúpení pohľadávky v čase uzatvárania dohody o uznaní dlhu a rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný teda postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď podsunul žalobkyni dohodu o uznaní dlhu, čím jej ako spotrebiteľke privodil ujmu, pretože dohoda ju mala zaväzovať na plnenie zjavne premlčaného a navyše neprimerane navýšeného zmluvného záväzku. Žalovaný tak postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 558 OZ, § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z..
24. Podľa § 8 ods. 3, 4 cit. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
25. Aj s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona je nutné označiť praktiku žalovaného pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu za klamlivú, pretože žalovaná nejasným a pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a poškodzujúcim spôsobom dala podnet na uzatvorenie nového zmluvného záväzku, ktorým spotrebiteľ stráca spotrebiteľskú právnu ochranu, keď na dohodu o uznaní ako na nový záväzok sa zjavne už zákon o spotrebiteľských úveroch nemá vzťahovať.
26. Na základe uvedeného súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp.zn. T. XXXXX/XX zo dňa 20.10.2016, kedy súd poukazuje na porušenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom pri uzavretí zmluvy a to písmená h), i), j), k), § 558 OZ, § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. Najmä však súd poukazuje na námietku žalobkyne zo dňa 13.09.2006 v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu dňa 20.09.2016, kde uviedla, že osobne nevyjednala rozhodcovskú zmluvu a žiadala konanie zastaviť pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je zrejmé, že rozhodcovská zmluva, o ktorú v rozhodcovskom konaní žalobca (v prejednanej veci v postavení žalovaného) oprel
žalobný návrh, bol uzavretý dňa 14.01.2004 spolu s „dotazníkom k dohode uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve“ ako aj s „dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, ktoré boli uzavreté v ten istý deň. Logicky preto rozhodcovská zmluva nemohla mať náležitosti § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže uvedený zákon je z 21. 10. 2014 (nadobudol účinnosť 01. 01. 2015), a preto nebola daná ani právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriaďovateľom ktorého je záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, na prejednanie veci v zmysle § 3 ods. 1 cit. zák. č. 335/2014 Z. z., kedy z tých istých dôvodov nešlo ani o rozhodcovský súd určený v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. V prejednanej veci mala žalobkyňa plný úspech, preto súd na základe návrhu žalobkyne rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
30. V prejednanej veci štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 331,50 Eur za zaplatenie súdneho poplatku z návrhu podľa položky 3 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Táto povinnosť zo žalobkyne ako spotrebiteľa oslobodeného od platenia súdnych poplatkov prechádza na neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné podľa § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 277 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.