Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-98-2012.pdf
PDF · 117.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, právne zastúpený JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava IČO: 00 653 501, právne zastúpený PRK Partners s.r.o., Hurbanovi námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.079,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43.599,- Eur od 26.4.2012 do 22.5.2012, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.079,30 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.5.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 21.224,40 Eur titulom náhrady bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 36.681,90 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2012 do zaplatenia.
2. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.2.2014, č.k. 10C/98/2012-197, zastavil konanie v časti zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 16.068,50 Eur a v časti zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.681,90 Eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.318,40 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 6.6.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd ďalej zamietol žalobu v časti zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 760,90 Eur, návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36.681,90 Eur za obdobie od 26.4.2012 do zaplatenia, návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21.224,40 Eur za obdobie od 26.4.2012 do 5.6.2012 a návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.906,- Eur za obdobie od 6.6.2012 do zaplatenia. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 4.9.2010 utrpel žalobca poškodenie na zdraví. Znalec pribratý v konaní v znaleckom posudku ustálil výšku bodového hodnotenia bolestného navrhovateľa na sumu 965 bodov, z čoho pre poranenie ľavej končatiny bola suma 915 bodov. Z dôvodu zvýšenia základného počtu bodov priznal sumu 305 bodov, čím je základný počet bodov 1220, z toho za ľavú dolnú končatinu 1180 bodov, za poranenie iných častí tela 50 bodov. Z dôvodu limitovania bolestného podľa § 9 ods. 7 zákona určil bodové hodnotenie bolestného zranenia ľavej dolnej končatiny na 900 bodov a zranenia na bruchu 50 bodov. Za liečbu do 7.7.2011 ustálil
znalec bodové hodnotenie na 950 bodov. Z dôvodu ďalšej operácie dňa 8.11.2011 priznal žalobcovi taktiež 250 bodov. Pri sťažení spoločenského uplatnenia ustálil základné bodové hodnotenie na sumu 890 bodov, čo zvýšil na dvojnásobok z dôvodu utrpenia úrazu v mladom veku na sumu 1780 bodov. Pokiaľ sa týka ustálenia výšky náhrady za bolesť tu súd vychádzal z § 5 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého je náhrada za bolesť daná sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok podľa ods. 1. Zo znaleckého posudku vyplýva, že posudok o bolestnom bolo možno vydať v roku 2011, kedy bol zdravotný stav poškodeného ustálený. K okamihu vydania alebo možnosti prvého vydania posudku za bolesť sa viaže aj vznik nároku. Pokiaľ teda mohlo byť bodové ohodnotenie bolestného žalobcu v roku 2011, tak základom pre výpočet náhrady bolestného je priemerná mesačná mzda za rok 2010, ktorá v tom čase činila 769,- Eur. Z toho činia 2 % 15,38 Eur. Pri počte bodov 950 činí odškodnenie za bolesť sumu 14.611,- Eur (950 bodov x 15,38 Eur). Za bolestné, ktoré bolo spôsobené pri operácii absolvované dňa 8.12.2011 priznal znalec sumu 250 bodov, pričom aj v tomto prípade podľa názoru súdu bolo možné obodovať bolestné z tejto operácii až v roku 2012, z dôvodu, že samotnú operáciu absolvoval v mesiaci december 2011 a preto pri výpočte odškodnenia za túto bolesť súd vychádzal z výpočtového základu a to priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2011, ktorá činí 786 Eur, t.j. 15,72 Eur. Potom činí priznané bolestné sumu 3.930 Eur (250 bodov x 15,72 Eur). Spolu činí bolestné u žalobcu sumu 18.541 Eur. Pokiaľ sa týka bolestného v súvislosti s poranením ľavej dolnej končatiny súd má za to, že v zmysle zásad na hodnotenie bolesti, ktoré sú uvedené v § 9 citovaného zákona je zrejmé, že ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie osobitne a tieto sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, súčet nesmie byť vyšší ako bodové hodnotenie za stratu tejto končatiny. V danom prípade je bodové hodnotenie všetkých bolestí na ľavej končatine maximalizované sumou 900 bodov tak, ako to uviedol aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Z názvu samotného § 9 jednoznačne vyplýva, že tento sa vzťahuje na zásady pre hodnotenie bolesti. Podľa názoru súdu teda aj pri hodnotení bolestného môže byť maximálne bolestné dané len do výšky straty končatiny, na ktorej k týmto bolestiam došlo. Z týchto dôvodov súd považoval za dôvodné vychádzať zo sumy 950 bodov pri bolestiach v súvislosti s úrazom a zo sumy 250 bodov v súvislosti s operáciou, pričom základom pre odškodnenie je v prvom prípade priemerná mzda za rok 2010 a v druhom prípade za rok 2011 tak, ako to aj uviedol znalec vo svojom vyjadrení. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný plnil žalobcovi titulom bolestného sumu 14.146,- Eur. V zmysle ustáleného hodnotenia bolestného mala byť táto suma 18.541 Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu 4.395,- Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi titulom plnenia náhrady za bolesť. V tejto súvislosti sa však súd zaoberal započítacou námietkou zo strany žalovaného v súvislosti s preplatkom na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri kompenzačnej námietke, ak si túto žalovaný úspešne uplatní voči žalobcovi, sa tento záver prejaví len vo výroku súdneho rozhodnutia. Žalovaný plnil žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 29.453,- Eur. V zmysle znaleckého posudku znalca A. je bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu 1780 bodov. Aj toto bodové ohodnotenie bolo vydané v roku 2011, pričom nárok vznikol v roku 2011, pretože vtedy bolo možné po prvýkrát vydať posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, preto je primerané použiť priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v roku 2010 a z toho 2 % činia 15,38 Eur. Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia teda patrí žalobcovi suma 27.376,40 Eur (1780 bodov x 15,38 Eur). Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaný plnil žalobcovi sumu 29.453,- Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu 2.076,60 Eur (29.453,00 - 27.376,40 Eur), pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu a preto má súd za to, že do tejto výšky je dôvodná započítacia námietka vznesená žalovaným v konaní. Súd ma za to, že došlo k započítaniu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, nakoľko dlžník a veriteľ majú vzájomné pohľadávky, v ktorých plnenie je rovnakého charakteru a došlo k započítaciemu prejavu zo strany odporcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je vylúčené započítanie týchto peňažných nárokov, nakoľko nejedná sa o započítanie proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví. V danom prípade žalovaný započítal svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na náhradu škody na zdraví má žalobca. Žalovaný má nárok na náhradu škody na bezdôvodnom obohatení, čo nie je vylúčené z dikcie § 581 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd považoval námietku žalobcu za nedôvodnú. Pokiaľ teda došlo k vzájomnému stretu vzájomných pohľadávok, tak žalobca má právo na zaplatenie sumy 4.395,- Eur od žalovaného, žalovaný má právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia od žalobcu vo výške 2.076,60 Eur, čím rozdiel činí 2.318,40 Eur. Súd ma za to, že je dôvodné túto sumu priznať žalobcovi titulom odškodnenia bolesti, ktoré mu boli spôsobené v súvislosti s dopravnou nehodou a ktoré doposiaľ zo strany žalovaného neboli uhradené. V prevyšujúcej časti bol návrh na zaplatenie náhrady za bolesť ako nedôvodný zamietnutý a to konkrétne vo výške 760,90 Eur, nakoľko vo zvyšku bol návrh zo strany žalobcu vzatý späť. Žalobca, ktorého
zaťažuje dôkazné bremeno, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného dňa 7.10.2011, čím nebolo možné ustáliť, ktorým dňom sa dostal žalovaný do omeškania s plnením svojho záväzku, teda plniť žalobcovi odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že dňa 22.5.2012 bola uhradená v prospech žalobcu suma, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná (č.l. 54 spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania do 22.5.2012, čím bolo preukázané, že týmto dňom žalovaný plnil sumu, ktorú uznal za dôvodnú. Z tohto dôvodu súd považoval za právne dôvodné priznať žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy za obdobie od doručenia návrhu na začatie konania žalovanému, ktorým bol deň 5.6.2012 a nasledujúcim dňom došlo k vzniku omeškania s plnením jeho peňažného dlhu. Súd teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.318,40 Eur vo výške 9 % ročne za obdobie od 6.6.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bol návrh ohľadom zaplatenia úrokov z omeškania zamietnutý ako nedôvodný, nakoľko žalobca zobral späť návrh len v časti istiny a to u sťaženia spoločenského uplatnenia v celom rozsahu a u náhrady za bolesť vo výške 16.068,50 Eur. Žalobca nevzal teda späť návrh v časti zaplatenia úroku z omeškania, ktoré žiadal od 26.4.2012. Pokiaľ súd dospel k záveru, že nebolo preukázané zo spisu oneskorené plnenie žalovaného v zmysle citovaných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, kedy vyzval žalovaného na plnenie a v časti bol návrh ako nedôvodný zamietnutý. Nie je dôvod priznať mu takto uplatnený úrok z omeškania okrem úroku z omeškania z priznanej sumy 2.318,40 Eur. Výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 odsek 1 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku.
3. Proti zamietavým výrokom cit. rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu vo výške 5.155,90 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2012 do zaplatenia a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 43.599,- Eur od 26.4.2012 do 22.5.2012 (t.j. do dňa, ktorý predchádza podaniu žaloby na súd). V odvolaní uviedol, že listom zo dňa 22.5.2012 žalovaný oznámil, že po kontrole posudkovým lekárom poisťovne poskytuje plnenie z titulu bolestného vo výške 14.146,- Eur (950 bodov x 14,89 Eur) a z titulu spoločenského uplatnenia plnenie vo výške 29.453,- Eur. Na základe tohto čiastočného plnenia žalobca podaním zo dňa 8.6.2012 zobral žalobu v časti sumy 43.599,- Eur (14.146,- Eur + 29.453,- Eur) späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a súčasne si uplatnil právo na 9 % ročný úrok z omeškania od 26.4.2012 do 22.5.2012, t.j. sumu vo výške 279,51 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že súdny znalec vo svojom posudku ohodnotil bolestné po operácii, ktorej sa žalobca podrobil dňa 8.12.2011, položkou 248 vo výške 250 bodov. Náhrada bolestného predstavuje 3.930,- Eur (250 x 15,72 Eur). Žalobca na základe tejto skutočnosti navrhol pripustiť rozšírenie žaloby o nové hodnotenie bolestného, avšak súd tento návrh zamietol na pojednávaní dňa 16.11.2013. V napadnutom rozsudku však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepripustení zmeny návrhu neakceptuje.
4. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.6.2016, č.k. 6Co/22/2015-259, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavých výrokoch a vo výroku o trovách konania. Odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovení § 9 ods. 5 a 7 zákona č. 437/2004 Z.z. neuplatnil ich teleologický a logický výklad. Len zo skutočnosti, že úprava zvýšenia bodového hodnotenia (ods. 5), pokiaľ ide o jej zaradenie v zákone, predchádza ustanoveniu o limitácii bodového ohodnotenia do výšky bodového ohodnotenia zodpovedajúcej strate končatiny, orgánu (ods. 7), nemožno automaticky vyvodiť, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedziť navýšeniu bodového ohodnotenia bolesti v prípadoch anatomickej alebo funkčnej straty orgánu alebo končatiny resp. v prípadoch, kedy súčet bodových ohodnotení poškodení vzťahujúcich sa k tej istej končatine, orgánu dosahujú, resp. prevyšujú bodové ohodnotenie zodpovedajúce strate končatiny, orgánu. Ust. § 9 ods. 7 upravuje prípady, kedy poškodený utrpí viacero poškodení na zdraví, pričom pri viacerých poškodeniach vzťahujúcich sa na tú istú končatinu alebo orgán stanovuje strop bodového hodnotenia zodpovedajúci hodnoteniu za funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, keďže logicky, vo vzťahu k určitej končatine alebo orgánu niet väčšieho poškodenia ako jej/jeho úplná funkčná strata. Aj pri poškodení predstavujúcom funkčnú stratu končatiny, orgánu však prichádzajú do úvahy faktory uvedené v ust. § 9 ods. 5, preto niet dôvodu, prečo by sa nemohlo uplatniť zvýšenie tzv. základného bodového hodnotenia vo vzťahu k tomu ktorému orgánu, končatine, ak sú pre takýto postup splnené podmienky upravené v ust. § 9 ods. 5. Zo znaleckého posudku (č.l. 131 a nasl. spisu) vyplýva, že, žalobca utrpel viacero poškodení na ľavej dolnej končatine a bolo dôvodné priznať mu aj zvýšenie bodového hodnotenia v zmysle § 9 ods. 5, súd prvej inštancie však za celkový max. limit bodového hodnotenia poškodenia ľavej dolnej končatiny už aj
vrátane jeho zvýšenia v zmysle § 9 ods. 5 nesprávne považoval ohodnotenie zodpovedajúce funkčnej strate dolnej končatiny, t.j. 900 bodov. K posúdeniu momentu, od ktorého žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania z dlžnej sumy súdom prvej inštancie odvolací súd uviedol, že účastníci majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a pokiaľ určité tvrdenie strany druhá strana nepoprie, neuvedie protiargument, niet dôvodu považovať takéto tvrdenie za sporné. Žalobca už v žalobe uviedol konkrétny časový okamih, kedy si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný tvrdenie žalobcu o čase uplatnenia nároku voči žalovanému nepopieral. Nie je preto zrejmé, z akých dôvodov si súd prvého stupňa toto tvrdenie žalobcu neosvojil a vyhodnocoval (ne)preukázanie jeho pravdivosti. Rozsudok je v tejto časti na úkor preskúmateľnosti. Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného s poukazom na ust. § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k tomuto je potrebné uviesť, že dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu zodpovedajúcej nároku na náhradu bolestného ako aj pohľadávky žalovaného zodpovedajúcej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku poskytnutia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo väčšom rozsahu, než tom, na ktorý mal žalobca nárok, bolo poškodenie zdravia žalobcu. Za tejto situácie je teda možné považovať obe pohľadávky vzhľadom na ich pôvod, povahou za spôsobilé započítania. Správne súd prvej inštancie zohľadnil započítanie zo strany žalovaného. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodne o celom predmete konania, a teda aj o bolestnom, o ktorom doposiaľ nerozhodol, ako aj o úrokoch z omeškania tak, ako boli uplatnené podaním z 6.11.2013.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právny zástupcovia strán sporu.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením lekárskeho posudku, ktorý bol následne korigovaný znaleckým posudkom. Žalobca nemá dosah na stanovenie výšky bodového hodnotenia, z tohto dôvodu má za to, že nárok bol uplatnený už v roku 2011 a teda aj k omeškaniu došlo v tomto období. Ďalej uviedol, že v čase podania žaloby bol žalovaný v omeškaní s plnením, preto bola žaloba podaná dôvodne. O úhradách žalovaného nemal žalobca v tom čase vedomosť. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa už v novom Civilnom sporovom poriadku nenachádza, avšak súčasná rozhodovacia prax postupuje podľa zásad tohto procesného predpisu, konkrétne podľa zásad spravodlivosti a spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami konania.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že krajský súd vo svojom uznesení uznal kompenzačnú námietku, ktorá bola v konaní vznesená. Čo sa týka úrokov z omeškania poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nespochybnil to, že nárok bol uplatnený v čase uvedenom žalobcom, t.j. 7.10.2011, avšak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre počiatok omeškania je až predloženie znaleckého posudku, ktorý bol v danej veci predložený v priebehu konania. Teda nárok na náhradu škody a jeho výška bola určená až znaleckým posudkom. Vo vzťahu k trovám konania je potrebné rozhodnúť podľa pomeru úspechu a neúspechu strany v konaní, pričom okresný súd rozhodol v danej veci správne. Žalobca si neustriehol to, kedy mu bola vyplatená náhrada škody a teda žaloval sumu, ktorá mu už bola vyplatená, z tohto dôvodu neprevažuje v danej veci úspech žalobcu. Žalovaný teda nebol v čase podania žaloby v omeškaní.
8. Žalobca predložil súdu na pojednávaní poštový podací hárok, ktorý preukazuje odoslanie uplatnenia nároku na náhradu škody dňa žalovanému 7.10.2011.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
10. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kíbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
12. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.
13. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
14. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
15. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase od 1.6.2010 do 30.6.2012, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.
16. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase od 1.6.2010 do 30.6.2012, Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
17. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase od 1.6.2010 do 30.6.2012, Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
18. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v čase od 1.6.2010 do 30.6.2012, Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Vzhľadom na čiastočné späťvzatia tak predmetom konania zostal iba nárok žalobcu na bolestné vo výške 5.155,90 Eur (21.224,40 Eur - 14.146,- Eur = 7.078,40 Eur - 1.922,50 Eur). Žalobca nevzal späť žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania, ktorý žiadal priznať zo sumy 43.599,- Eur od 26.4.2012 do 22.5.2012 a zo sumy 5.155,90 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia.
22. Znalec vo svojom posudku stanovil nový výpočet hodnoty bolestného za prvé liečenie vo výške 950 bodov (900 bodov za zranenie ľavej dolnej končatiny + 50 bodov za zranenia na bruchu) s výškou náhrady za 1 bod a hodnote stanovenej pre rok 2010 a druhé bolestné vo výške 250 bodov zvyškom náhrady za 1 bod v hodnote stanovenej pre rok 2011. Znalec zároveň uviedol, že žalobcovi prislúcha aj zvýšenie základného počtu bodov o 305 bodov a to za poranenie ľavej dolnej končatiny. V zmysle záverov odvolacieho súdu je teda možné aplikovať na daný prípad ust. § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. a zvýšiť maximálne bodové hodnotenie za poranenie jednej končatiny (v tomto prípade ľavej dolnej končatiny), pričom celková výška bodového hodnotenia za prvotné liečenie do 7.7.2011 činí 1255 bodov (900 bodov + 305 bodov + 50 bodov). Základom pre výpočet náhrady bolestného priemerná mesačná mzda za rok 2010, ktorá v tom čase činila 769,- Eur. Z toho činia 2 % sumu 15,38 Eur. Po vynásobení uvedenej sumy počtom bodov tak náhrada škody na zdraví v podobe bolestného za prvotné liečenie činí 19.301,19 Eur). Za bolestné, ktoré bolo spôsobené pri operácii absolvovanej dňa 8.12.2011 priznal znalec sumu 250 bodov, pričom v tomto prípade bolo možné obodovať bolestné z tejto operácii až v roku 2012, z dôvodu, že samotnú operáciu absolvoval v mesiaci december 2011 a preto pri výpočte odškodnenia za túto bolesť je potrebné vychádzať z výpočtového základu a to priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2011, ktorá činí 786 Eur, t.j. 15,72 Eur. Odškodnenie bolestného za druhé liečenie potom predstavuje peňažnú sumu vo výške 3.930,- Eur (250 bodov x 15,72 Eur). Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2013 však súd nepripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o náhradu za bolestné vzniknuté v súvislosti s liečením po operácii absolvovanej dňa 8.12.2011. Z tohto dôvodu žalobca následne žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného vzal späť o sumu 1.922,50 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi uplatnenou sumou bolestného po vykonaní čiastočnej úhrady (21.224,40 Eur - 14.146,- Eur = 7.078,40 Eur) a sumou bolestného zistenej na základe znaleckého posudku po odpočítaní čiastočnej úhrady (19.301,90 Eur - 14.146,- Eur = 5.155,90 Eur). Uplatnený nárok na bolestné teda predstavuje sumu 5.155,90 Eur (7.078,40 Eur - 1.922,50 Eur).
23. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 36.681,90 Eur. Ohľadom tohto nároku vzal žalobca žalobu späť vo výške 29.453,- Eur podaním zo dňa 8.6.2012 a vo výške 7.228,90 Eur podaním zo dňa 22.7.2013. V znaleckom posudku stanovil znalec bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 1780 bodov, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 27.376,40 Eur (1780 bodov x 15,38 Eur). Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný plnil žalobcovi sumu vo výške 29.453,- Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje sumu 2.076,60 Eur (29.453,- Eur - 27.376,40 Eur), pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že je možné považovať obe pohľadávky (pohľadávka na náhradu škody a pohľadávka z bezdôvodného obohatenia) za spôsobilé započítania a preto súd prvej inštancie správne zohľadnil započítanie zo strany žalovaného.
24. Po započítaní pohľadávky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (2.076,60 Eur) s pohľadávkou žalobcu na bolestné vo výške 5.155,90 Eur, tak žalobcovi patrí voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.079,30 Eur (5.155,90 Eur - 2.076,60 Eur).
25. Čo sa týka počiatku omeškania súd sa v nestotožnil s názorom žalovaného o doba omeškania s plnením začala až momentom predloženia znaleckého posudku v súdnom konaní. Žalobca si listom zo dňa 7.10.2011 uplatnil svoj nárok priamo u poisťovateľa, pričom prílohou tohto listu bol aj lekársky
posudok o bolestnom vypracovanom M.. K. dňa 18.8.2011 ako aj lekárske správy. Spolu s listom zo dňa 10.2.2012 zaslal žalovanému ďalšiu dostupnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného a takisto ďalšiu zdravotnú dokumentáciu žalobcu zaslal žalovanému spolu s listom zo dňa 26.3.2012, v ktorom taktiež uviedol, že iné lekárske správy nemá k dispozícii. Žalobca listom zo dňa 22.5.2012 oznámil žalobcovi, že po kontrole lekárskeho posudku M.. K. poukazuje bolestné vo výške 14.146,- Eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 29.453,- Eur na bankový účet poškodeného - žalobcu. Predmetné podanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 25.5.2012, o čom svedčí pečiatka v pravom hornom rohu tohto podania (čl.55), pričom z údajov na obálke vyplýva, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu skôr, dňa 21.5.2012. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemal v tom čase vedomosť o poistnom plnení. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. skončiť prešetrovanie škodovej udalosti do 3 mesiacov odo dňa jej oznámenia a poistné plnenie mal poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Ak teda žalovaný nesúhlasil s bodovým hodnotením v predloženom lekárskom posudku M.. K., mal možnosť v uvedenej lehote požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, čo však neurobil. Z tohto dôvodu má súd za to, že uplynutím troch mesiacov a pätnástich dní odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody sa žalovaný dostal do omeškania s poistným plnením. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania po uplynutí uvedenej doby a to od 26.4.2012. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 % a teda ročný úrok z omeškania predstavuje sadzbu 9 %.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 C.s.p.. Zásada úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti. Vhodným riešením bude priznanie žalobcovi práva na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Úspech vo veci sa skúmať čo do právneho základu a niečo do výšky priznaného nároku. Okrem toho naďalej platí pravidlo v zmysle ktorého ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Uvedené pravidlo sa vzťahuje najmä na prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (Civilný sporový poriadok, komentár, Nakladatelství C.H.Beck, 2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.