Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobkyne U. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.. D.W. XXX/XX, XXX XX A. D., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanej Profi Credit Slovakia, a. s., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zastúpená Advokátska kancelária JUDr Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P. O. BOX 41, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o revolvingovom úvere pod číslom XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2013 j e n e p l a t n á.

Súd u r č u j e, že rozhodcovská zmluva pod číslom XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2013 j e n e p l a t n á.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 25. 01. 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere pod číslom XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2013 a rozhodcovská zmluva pod číslom XXXXXX-XXXXX zo dňa 15. 03. 2013 sú neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že ako dlžníčka a spotrebiteľka uzatvorila dňa 15. 03. 2013 so žalovanou ako dodávateľom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške 2.100,- Eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 50,- Eur. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.100,-Eur, ktorá je splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa pritom žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru na nepodnikateľské účely. Žalovanej len poskytla informáciu, že podniká. V zmluve sa nachádza len číslo živnostenského oprávnenia, ktoré je verejne dostupným údajom. Iné údaje, ktoré sa bežne pri podnikateľských úveroch vyžadujú, zmluva neobsahuje. Žalobkyňa úver neviedla ani v účtovnej evidencií, hoci by tak mohla znížiť daňovú stratu. Žalovaná naformulovala zmluvu úmyselne tak, aby tá mohla byť spravovaná podľa Obchodného zákonníku v úmysle obchádzať platnú legislatívu na ochranu spotrebiteľa a preto je nutné zmluvu považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. V skutočnosti poskytla žalovaná žalobkyni úver len vo výške 1.000,-Eur. Odplata vo výške 1.100,-Eur predstavuje 110% zo skutočne poskytnutej výšky úveru, čo je v rozpore s dobrými mravmi a na tomto základe považuje zmluvu za absolútne neplatnú. V zmluve nie sú uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., absentujú tak údaje, na základe ktorých vie spotrebiteľ určiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť spotrebiteľského úveru. Zmluva je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi klamlivá. Z dôvodu chýbajúcich náležitosti je zmluva bez úročná a bez poplatkov. Žalovaná uzatvorila so žalobkyňou pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy aj rozhodcovskú zmluvu pod číslom XXXXXX- XXXXX, čo bolo podmienkou poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva síce oprávňuje spotrebiteľa vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale len v postavení žalobcu. Vzhľadom k tomu, že spory iniciujú výhradne dodávatelia, spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť výber súdu. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená individuálne, bola pripravená vopred a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Dodávateľ porušil aj svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2016 uviedla, že žiadosť o úver nevyplnila celú, ale vyplnila len svoje rodné číslo a kontaktné údaje na seba ako fyzickú osobu nepodnikateľa. Ostatné údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti doplnil dodatočne obchodný zástupca po jej podpise, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v žiadosti je nesprávne uvedené jej priezvisko (K. namiesto K.). Žiadosť nemožno posudzovať ako kvalifikovaný návrh na uzatvorenie zmluvy, pretože neobsahuje správne označenie zmluvných strán, náležitosti podľa § 129/2010 Z. z. a dohodu o výške odplaty. Samotná zmluva už obsahuje správne označenie strán a aj obsahové náležitosti neuvedené v žiadosti, z čoho je zrejmé, že žalovaná zo žiadosti nevychádzala. Je pravdou, že vykonávala finančné sprostredkovanie, ale v čase uzavretia zmluvy vystupovala ako súkromná osoba - spotrebiteľ. Zmluva bola naformulovaná vopred a k podpisu došlo v časovom strese. Dodávateľ podľa jej názoru nekonal v dobrej viere, keďže zo strany obchodného zástupcu došlo k dodatočnému doplneniu žiadosti.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 14. 03. 2013. V rámci tejto žiadosti žalobkyňa uviedla svoje osobné údaje ako fyzická osoba podnikateľ - obchodné meno U. K., IČO: 45 326 886, miesto podnikania A.Kmeťa 115/21, 990 01 Malý Krtíš, predmet podnikania sprostredkovanie a účel čerpania úveru nákup kancelárskeho zariadenia. K žiadosti predložila kópiu osobných dokladov, osvedčenie o živnostenskom podnikaní a kópiu daňového priznania za rok 2011. Zmluva svojim obsahom nadväzovala na podanú žiadosť o úver. žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu ako podnikateľ a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Konanie žalobkyne považuje za účelové, pretože na základe nepravdivého tvrdenia sa snaží získať neoprávnenú výhodu. Pokiaľ osoba hoci len predstiera, že je podnikateľom, nemôže sa dovolávať postavenia spotrebiteľa. Súčasne poukázala aj na to, že žalobkyni museli byť v čase uzatvorenia zmluvy známe všetky skutočnosti, pretože tá vykonávala činnosť finančného sprostredkovania pre spoločnosť Finportal,a.s.. K výške odplaty uvádza, že tá je stanovená na dobu 42 mesiacov, preto nie je vo výške 110 %, ale len vo výške 31%ročne, čo v prípade podnikateľských zmluvných vzťahov nie je neprimerané. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,

3. Súd vytýčil vo veci pojednávanie. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že mala finančné problémy, potrebovala aj novú chladničku a cez známych sa skontaktovala so spoločnosťou PROFI Credit. Prišiel obchodný zástupca, ktorý sa veľmi ponáhľal a v tom časovom strese listiny podpísala. Ona vyplnila len časť žiadosti. Nedošlo k žiadnemu vysvetľovaniu ani spoločnému vypĺňaniu. Až po čase si všimla, že jej meno je v žiadosti zle napísané. Pokiaľ by bolo meno uvedené už pri podpise, bola by si to všimla, obchodný zástupca žiadosť doplnil dodatočne bez nej. Keď požiadala o predčasné splatenie bola prekvapená výškou zostatku, vtedy si podrobne prečítala všetky listiny a zistila, že uzatvorila zmluvu o podnikateľskom úvere. Žiaden revolving nežiadala, ani ho nevyužila. Až u advokátky zistila, že úver je vo výške 2.100,-Eur, dovtedy si myslela, že jej schválili úver vo výške 1.000,-Eur. Keby si vzala úver na podnikanie, dala by si ho odpísať do výdavkov. Obchodný zástupca nechcel dokladovať ani účel tovaru, predložila len kópiu daňového priznania, ktorú si obchodný zástupca zobral so sebou. Živnostenský list od nej nik nežiadal. Poskytovala síce finančné sprostredkovanie, ale v inej spoločnosti a v oblasti poistenia, nie úverov. Manžel žalobkyne, svedok K.U. vo svedeckej výpovedi uviedol, že potrebovali peniaze na súkromné účely. Známi im odporučili PROFI Credit. Obchodný zástupca si z občianskeho preukazu odpísal základné údaje, požiadal o kópiu daňového priznania, číslo účtu a ponáhľal sa za ďalšími klientmi. Peniaze boli zaslané na účet manželky, ktorý používa na podnikanie, pretože s ostatnými financiami disponuje on. Keď chceli úver vyplatiť, oznámili im vysoké vyčíslenie zostatku, vraj preto, že išlo o podnikateľský úver. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovaná tvrdenie o uzatvorenom podnikateľskom vzťahu ničím nepodložil a nevyužil riadne svoje prostriedky procesnej obrany. Daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a z toho dôvodu je potrebné aplikovať legislatívu na ochranu spotrebiteľa. Táto zmluva je z dôvodu vysokej odplaty dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a neobsahuje náležitosti, ktoré by mala takáto zmluva mala obsahovať. V tomto prípade sa jedná o obchádzanie zákona. Z týchto dôvodov považuje zmluvu o úvere za neplatnú a rovnako aj rozhodcovskú zmluvu uzavretú k tejto zmluve, pretože ide o vzťah aksesorický a rozhodcovská zmluva stráca opodstatnenie vyhlásením neplatnosti pôvodného záväzku.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to podanou žalobou, daňovým priznaním za rok 2013 a 2014, výpismi ČSOB o úhradách, zmluvou o revolvingovom úvere, splátkovým kalendárom ku zmluve, rozhodcovskou zmluvou, detailom obratu, výpisom Slovenskej sporiteľne, vyjadrenie žalovaného zo dňa 24. 02. 2016, žiadosťou o poskytnutie úveru, kópiou registra finančných agentov a finančných poradcov, vyjadrení žalobkyne zo dňa 11. 04. 2016.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa uzatvorila so žalovanou

- spoločnosťou Profi Credit Slovakia, a. s. dňa 15.03.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX spolu s rozhodcovskou zmluvou. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo spísanie žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 14.03.2013. V žiadosti sú uvedené náležitosti - obchodné meno U. K., IČO: 45 326 886, miesto podnikania A. Kmeťa 115/21, 990 01 Malý Krtíš, predmet podnikania sprostredkovanie a účel čerpania úveru nákup kancelárskeho zariadenia. Ďalej je uvedené bankové spojenie, kontaktné údaje, údaje o požadovanom úvere a informácia, že žalobkyňa predložila kópiu osobných dokladov, osvedčenie o živnostenskom podnikaní a kópiu daňového priznania za rok 2011. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške 2.100,- Eur. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 50,- Eur, splatných k 29. dňu v mesiaci. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanej zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.100,-Eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Žalobkyni tak bolo reálne vyplatených len 1.000,- Eur. Doposiaľ splatila sumu 1.350 ,-Eur. Možnosť revolvingu nevyužila.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo úkonom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Súd považoval za potrebné ustáliť, či sa právny vzťah medzi účastníkmi má riešiť podľa predpisov obchodného práva, alebo podľa predpisov občianskeho práva s využitím predpisov o ochrane spotrebiteľa. Inak povedané, či žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu ako podnikateľka alebo spotrebiteľka. Súd považuje za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 15. 03. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobkyňa je v žiadosti o úver a v rozhodcovskej zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľ obchodným menom, miestom podnikania a prideleným IČO a zároveň aj ako fyzická osoba (nepodnikateľ) menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. V samotnej zmluve o úvere už absentuje údaj o rodnom čísle. Podľa názoru súdu žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je v zmysle § 52 ods. 4 považovaná za spotrebiteľa a tým aj ňou uzavretá zmluva o úvere so žalovanou za zmluvu spotrebiteľskú. Na základe uvedeného sa právne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou posudzujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že pokiaľ by úver brala na podnikateľské účely, tento úver by mal byť vedený aj v účtovnej evidencii, pretože by tým mohla znížiť svoju daňovú stratu. Súd zistil, že takáto položka sa v daňových priznaniach za rok 2013 a 2014 nenachádza. Pokiaľ ide o predložené daňové priznanie pri spísaní žiadosti o úver, to súd považuje za predložené len z dôvodu overenia príjmu. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaná mala preveriť bonitu dlžníka, tak vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa je SZČO, iné potvrdenie o príjme predložiť nemohla. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa pri žiadosti predložila aj živnostenské oprávnenie. Žalobkyňa to popiera, uviedla, že predložila len kópiu daňového priznania, ktoré ponechala obchodnému zástupcovi. Súd žiadal žalovanú, aby predložila doklady, ktoré mala žalobkyňa predložiť za účelom žiadosti o úver, z čoho by súd mohol vyvodiť záver, že žalobkyňa vedela a chcela uzatvoriť zmluvu o podnikateľskom úvere. Žalovaná nepredložila žiadne doklady od žalobkyne. Poukazovanie na odborné vedomosti a podnikateľské aktivity žalobkyne súd do úvahy nevzal. Je si síce vedomý, že žalobkyňa mohla mať informácie o rozdieloch v jednotlivých úveroch (aj keď pracovala v oblasti poistenia), ale to nie je pre súd dôkaz, že pod časovým tlakom nemohla podpísať zmluvu, ktorú pôvodne nechcela. Navyše súd nevidí dôvod, prečo by osoba vedená ako SZČO nemohla uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere pre súkromné účely. Z predloženej žiadosti o úver súd zistil, že je v nej chybne uvedené priezvisko žiadateľa ako K., pričom priezvisko žalobkyne je K.. Súd považuje za vylúčené, aby samotná žalobkyňa urobila chybu vo svojom priezvisku. Podľa názoru súdu, ako sa javí z rozdielneho typu písma, žiadosť vypisovali dve osoby. Vzhľadom k uvedenej chybe je súd toho názoru, že žiadosť dodatočne dopisovala strana žalovanej (obchodný zástupca). Pokiaľ žalovaná tvrdí, že zmluva nie je spotrebiteľská, súd konštatuje, že svoje tvrdenie nepreukázala. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy a navyše ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva a pokiaľ samotný navrhovateľ tvrdí, že úver nebral v súvislosti s výkonom podnikania. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07zo dňa 01.09.2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v tomto prípade v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného súd považuje uzatvorenú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa zaoberal aj výškou odplaty dohodnutej v úverovej zmluve. Žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 1 000,-Eur za odplatu 1 100,-Eur. Žalovaná uviedla, že to predstavuje 31% ročne, čo je u podnikateľských úverov bežné. Súd však vyhodnotil zmluvu ako spotrebiteľskú a takúto výšku odplaty nepovažuje za bežnú, naopak považuje ju za odplatu v rozpore s dobrými mravmi. Svoj názor opiera o údaje o priemerných úrokových sadzbách uvádzaných NBS pre úvery poskytnuté v období marec 2013 na dobu 1 až 5 rokov, ktorá bola 10,68 % ročne. Sadzba vo výške 31%ročne je takmer trojnásobkom tejto hodnoty, čo súd považuje za neprijateľné. Dojednanie o odplate vo výške 1.100,-Eur súd považuje za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd tak považuje celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú, čím stráca zmysel celá úverová zmluva. Súd považuje za preukázané, že dodávateľ - žalovaná svojim konaním obchádzala zákon tým, že navodzovala zdanie zmluvného vzťahu ako vzťahu medzi podnikateľmi a nie ako vzťahu spotrebiteľského, akým v skutočnosti bol. Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka súd považuje uzatvorenú revolvingovú zmluvu za neplatnú. O náležitostiach podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. súd nerozhodoval, pretože ich absencia by bola dôvodom na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a nie neplatnosti, ako žiadala žalobkyňa.

15. Súd považuje za neplatnú aj dojednanú rozhodcovskú zmluvu najmä z dôvodu, že tá má popri hlavnom záväzku funkciu akcesorickú a vyhlásením zmluvy o revolvingovom úvere za neplatnú stráca zmysel a opodstatnenosť aj samotná rozhodcovská zmluva. Súd preto už ďalšie dôvody, ktoré by mohli mať za následok vyhlásenie rozhodcovskej zmluvy (napr. či bola individuálne dojednaná) za neplatnú nezaoberal.

16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C.s.p.. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)