Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-12-2016.pdf
PDF · 147.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: T. R., V.. XX.XX.XXXX, B. P. J.Á. XXXX/X, XXX XX P., Š. N. T., o zaplatenie 3.356,45 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.852,71 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.852,71 eur od 17.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie sumy 503,74 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 503,74 eur od 17.08.2013 do zaplatenia a
- vo výške 3 % zo sumy 2.852,71 eur za deň 17.08.2013 do zaplatenia, zamieta.
Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“) sa žalobou zo dňa 15.07.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.07.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.356,45 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17.08.2013 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania. 2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.03.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 5.613,60 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 96,27 eur. Doposiaľ neuhradil žalovaný nič. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 07.08.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Doposiaľ žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 3.356,45 eur ako rozdiel medzi istiny 3.356,45 eur a úhradami žalovaného v sume 0,- eur. Žalobca napokon uviedol, že si súčasne uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil: zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku s doručenkou a prehľad splátok a úhrad. 3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.
4. Uznesením č. k. 6Csp/12/2016-33 zo dňa 23.01.2017 vydaným podľa ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP na spoločný návrh pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 11.11.2016 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 do konania na miesto pôvodného žalobcu: CFH. 5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 21.04.2017 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 19.04.2017, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. 6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 7. Dňa 22.03.2013 uzavrela CFH ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 3 spisu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“, dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 3.000,- eur žalovanému za nasledovných podmienok: počet mesačných splátok 60, mesačná splátka bez poistenia vo výške 93,56 eur, mesačná splátka s poistením 96,27 eur, so splatnosťou vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a splatnosťou prvej splátky do 20.04.2013 [čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 VOP a prehľad splátok a úhrad] a termínom konečnej splatnosti (mesiac/rok) 3/2018, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 2.613,60 eur, s celkovou sumou pôžičky vo výške 5.613,60 eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby: 32 %, RPMN: 32 %, priemernou RPMN: 19,53 %, spôsobom poskytnutia pôžičky v hotovosti. Zároveň bolo dojednané medzi účastníkmi zmluvy poistenie schopnosti splácať splátky s mesačnou výškou poistenia 2,71 eur, a to tak, že žalovaný podpisom na zmluve (a začiarknutím tejto možnosti v texte zmluvy) vyjadril svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom poistenie mu malo vzniknúť na základe rámcovej zmluvy o poistení č. SLP2014 (ďalej len „RZoP“) uzavretej medzi CFH (ako poistníkom) a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a Všeobecných poistných podmienok poistiteľa uvedených v čl. 3 Podmienok k zmluve, a to v rozsahu základného súboru poistenia - pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. 8. Podľa ust. čl. 6 bod 6.1 VOP, Klient je povinný riadne a včas splatiť poskytnutú Pôžičku, a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP. 9. Podľa ust. čl. 6 bod 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. 10. Podľa ust. čl. 6 bod 6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. 11. Podľa ust. čl. 6 bod 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/ alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. 12. Podľa ust. čl. 12 bod 12.1 VOP, Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie Zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie Klienta uvedené v Zmluve, Záložnej zmluve, VOP alebo akéhokoľvek vyhlásenia Klienta dané Spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle čl. 14.24 VOP. 13. Podľa ust. čl. 12 bod 12.2 VOP, klient ako aj Spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. 14. Z listiny označenej žalobcom ako „Prehľad splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu) vyplýva, že žalovanému boli v danom prípade predpísané na úhradu 4 splátky vo výške 96,27 eur, a to so splatnosťou 1. z nich dňa 20.04.2013, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, so platnosťou poslednej z nich 20.07.2013. Dňa 20.08.2013 bola žalovanému predpísaná na úhradu splátka vo výške 2.971,37 eur. Žalovaný nevykonal na plnenie svojich peňažných záväzkov zo zmluvy žiadne úhrady. 15. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že v danom prípade žalovaný prevzal pri podpise zmluvy peňažnú sumu pôžičky vo výške 3.000,- eur. 16. Listom zo dňa 07.08.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka“ (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 5 spisu) CFH vyzval žalovaného k úhrade celkovej sumy 5.805,09 eur najneskôr do 3 dní od doručenia listu s poukazom na to, že nevzal vážne jeho predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy č. XXXXXXX, ktorým mu poskytol poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky. Podľa
doručenky tejto listovej zásielky (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 6 spisu) prevzal žalovaný tento list dňa 13.08.2013. 17. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 29 spisu) CFH oznamoval žalovanému, že ku dňu 19.09.2016 ako postupca postúpil svoju pohľadávku (spolu s jej príslušenstvom) zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.03.2013 uzavretej medzi CFH a žalovaným vo výške 3.853,47 eur spolu s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky mal súd preukázané aj zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi CFH ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.09.2016. 18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. 21. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 22. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 24. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 25. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 26. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 27. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 30. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 31. Podľa ust. § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 32. Podľa ust. § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 33. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 34. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. 35. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. 36. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 37. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 38. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 39. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 40. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 41. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 42. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) zamestnania alebo povolania, (napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov), b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. 43. Podľa ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 44. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto bol subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu),
do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy. 45. Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). 46. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (CFH) a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013. S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 3.000,- eur, súd konštatuje, že v danom prípade išlo o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli, že CFH poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 3.000,- eur v hotovosti (k čomu aj došlo) a žalovaný vráti uhradenú peňažnú sumu pôvodnému žalobcovi spolu s dohodnutým úrokom a zaplatí dojednané poistné. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 3.000,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 3.000,- eur. 47. Súd tak vychádzal z toho, že CFH tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil, a to tým, že došlo k prenechaniu peňažnej sumy 3.000,- eur zo strany CFH žalovanému s tým, že žalovaný sa mal zaviazať vrátiť CFH túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.613,60 eur a mesačné poistné v sume 2,71 eur, t. j., že žalovaný sa mal zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 5.776,20 eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 96,27 eur (60 x 96,27 eur = 5.776,20 eur). 48. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mal žalovaný CFH zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 96,27 eur, úroková sadzba 32 % ročne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume 5.613,60 eur [ktorá bola súčinom mesačnej splátky bez poistenia vo výške 93,56 eur a počtu splátok 60 = 5.613,60 eur], nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto tak bolo povinnosťou žalovaného CFH vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 3.000,- eur a zaplatiť poistné celkovo vo výške 162,60 eur (poistné mesačne vo výške 2,71 eur; 60 splátok x 2,71 eur = 162,60 eur), a to v 60-tich rovnomerných mesačných splátkach vo výške 52,71 eur (mesačná splátka bez poistenia = poskytnutá suma 3.000,- eur / 60 = 50,- eur; 50,- eur + mesačné poistné 2,71 eur = 52,71 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2013 a poslednej dňa 20.03.2018 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie dojednaných úrokov (zahrnutých v splátkach č. 1 až 4, keďže po zosplatnení si už zjavne nárok na úroky neuplatňoval), v tejto časti bola žaloba žalobcu nedôvodná bez právneho základu.
49. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani poukaz žalobcu v podaní zo dňa 19.04.2017 na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do princípu právnej istoty]. V danom prípade sporu jednotlivcov tak súd argumentáciu žalobcu s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 neprijal a nevzal do úvahy.
50. V ďalšom je možné konštatovať, že žalovaný ku dňu 26.04.2013, kedy zo strany CFH došlo k požiadaniu žalovaného o splatenie celej dlžnej sumy, bol v omeškaní s úhradou jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a to splátky splatnej dňa 20.04.2013 (keďže žalovaný doposiaľ nevykonal na svoje peňažné záväzky z predmetnej zmluvy žiadnu úhradu), a preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný spotrebiteľský úver „zosplatnil“ oprávnene v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Žalovaný tak bola povinný „zosplatnený úver“ (v tomto prípade len v rozsahu nesplatenej úverovej istiny a prvých 4 mesačných úhrad poistného ako súčasti splátok č. 1 až 4 splatných od 20.04.2013 do 20.07.2013 z dôvodu vyššie súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru) vo výške 3.010,84 eur [ako suma súčtu úverovej istiny 3.000,- eur a prvých 4 mesačných úhrad poistného (4 x 2,71 eur = 10,84 eur)] zaplatiť v lehote určenej žalobcom vo vypovedaní zmluvy - liste zo dňa 07.08.2013, t. j. v lehote do 3 dní od jeho doručenia (k doručeniu došlo dňa 13.08.2013), teda do 16.08.2013 (k splatnosti sumy 210,84 eur, ako splátok s poistným splatných do 20.07.2013 však už došlo predtým, postupne, a to v sume 52,71 eur dňa 20.04.2013, v sume 52,71 eur dňa 20.05.2013, v sume 52,71 eur dňa 20.06.2013 a v sume 52,71 eur dňa 20.07.2013). Súd tak dospel k záveru, že žalovaný bol v čase rozhodnutia v prejednávanej veci v omeškaní (§ 365 ObZ) so zaplatením sumy 3.010,84 eur, a preto súd vzhľadom k tomu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 (§ 524 ods. 1 OZ) na žalobcu (ako postupníka) prešla v tomto rozsahu pohľadávka CFH (ako postupcu), dospel k záveru, že žalobca je nositeľom pohľadávky veriteľa z predmetnej zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky v sume 3.010,84 eur s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Nad tento rozsah tak bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť, t. j. o zaplatenie sumy 345,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 345,61 eur od 17.08.2013 do zaplatenia. 51. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že cit. ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť ex offo (z úradnej moci) prihliadať o. i. aj na premlčanie nároku, a to aj v prípadoch, ak tak spotrebiteľ sám neurobil, t. j. ak sa premlčania nároku sám nedovolával. 52. Ako už bolo vyššie konštatované, medzi právnym predchodcom žalobcu CFH a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ. Je možné tiež opakovane skonštatovať, že v danom prípade išlo o žalobcom uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ), ktorou nepochybne je aj zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom (pôvodným žalobcom) ako dodávateľom podľa cit. ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka [predávajúcim podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.], keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane dlžníkom (žalovaným) ako spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení [tiež podľa cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.], keďže naopak žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Na žalobcu mal žalobcom uplatnený nárok prejsť z jeho právneho predchodcu CFH, ako už bolo konštatované, postúpením podľa ust. § 524 OZ, pričom žalobca tak v plnom rozsahu vstúpil do práv jeho právneho predchodcu. 53. Súd tak musel ex offo v zmysle už uvedeného ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. preskúmať žalobcom uplatnené právo, či nie je premlčané, pričom dospel k záveru, že tomu tak čiastočne je. 54. V prejednávanom prípade vzhľadom k tomu, že súd posúdil medzi CFH a žalovaným uzavretú zmluvu, ako zmluvu o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, je potrebné na akékoľvek právo, ktoré malo vzniknúť veriteľovi z tejto zmluvy vztiahnuť z hľadiska premlčania ust. § 100 a nasl. OZ. Práva veriteľa tak bolo potrebné uplatniť na súde v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa cit. ust. § 101 OZ. 55. Ak si potom žalobca v ďalšom s ohľadom na závery uvedené v odseku č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku uplatňoval právo na zaplatenie splátok splatných do 20.06.2013 (t. j. 1. až 3. splátky) v rozsahu sumy 158,13 eur (v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru však jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo len na zaplatenie splátok v súdom konštatovanej výške 52,71 eur, resp. bez poistenia vo výške 50,- eur), toto právo sa premlčalo v rozsahu týchto splátok uplynutím dňa 20.06.2016 (keďže právo na plnenie splátkach sa premlčuje u každej splátky zvlášť) z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde až dňa 18.07.2016, t. j. po uplynutí premlčacej doby práva na zaplatenie všetkých uvedených splátok. 56. V uvedenom premlčanom rozsahu súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 158,13 eur (prvé tri splátky s poistením) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 17.08.2013 do zaplatenia musel zamietnuť. K premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 158,13 eur, súd považuje za potrebné sa v krátkosti vyjadriť k problematike premlčania práva na úroky z omeškania. Pri otázke premlčania práva na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej cit. ust. § 101 (začiatok plynutia premlčacej doby) a cit. ust. § 110 ods. 3 OZ. V kontexte tejto právnej problematiky si tak súd dovolí poukázať na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 21 Cdo 681/2006,
21 Cdo 682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškania sa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“. Súd tak vzhľadom k vyššie uvedenému vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 2.852,71 eur (rozdiel sumy oprávnených nárokov žalobcu vo výške 3.010,84 eur a sumy premlčaných nárokov žalobcu v sume 158,13 eur) ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 57. Pokiaľ tak v ďalšom súd rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky žalobcu v priznanej sume 2.852,71 eur, t. j. o úrokoch z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 17.08.2013 do zaplatenia, súd takto uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý CFH (a následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobcovi) vznikol v dôsledku omeškania žalovaného s peňažným plnením vo výške 2.852,71 eur. S poukazom na vyššie v odseku č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku konštatovanú postupnú splatnosť peňažného záväzku žalovaného v rozsahu sumy 2.852,71 eur z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd dospel k záveru, že žalobca má (po postúpení pohľadávky aj s jej príslušenstvom podľa ust. § 524 ods. 2 v spojení s ust. § 121 ods. 3 OZ) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to v nasledovnom rozsahu: vo výške 5,5 % ročne (v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 52,71 eur od 21.07.2013 do zaplatenia a zo sumy 2.800,- eur od 17.08.2013 do zaplatenia. Súd však viazaný podľa ust. § 216 ods. 1 CSP rozsahom žalobou uplatneného nároku (počiatkom omeškania) na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.852,71 eur vyhovel žalobe len v rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.852,71 eur od 17.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu žalobu v tejto časti zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 58. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 56 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 21.04.2017: 2.852,71 eur , t. j. istina + 577,30 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.852,71 eur od 17.08.2013 do 21.04.2017 = 3.430,01 eur; celková žalovaná výška pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 3.356,45 eur, t. j. istina + 1.049,74 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.356,45 eur od 17.08.2013 do 21.04.2017 = 4.406,19 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 3.430,01 eur / 4.406,19 eur = 0,78 = 78 %; úspech žalovaného 22 % = 100 % - úspech žalobcu 78 %; čistý úspech žalobcu 78 % - 22 % = 56 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 56 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému.
O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).