Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/29/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného P. V., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného P. V., proti uzneseniu Okresného súdu Levice sp. zn. 4Pp/71/2016 zo dňa 10.02.2017, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.04.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného P. V. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 12.06.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/68/2014 zo dňa 22.07.2015.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený si v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený po povolení obnovy konania rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 12.06.2014. Poukázal na to, že už pôvodne uložený trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 08.04.2009 vo výmere 12 rokov 6 mesiacov si vykonával v ÚVTOS Želiezovce a to od 14.12.2010 do 23.04.2014. Do výkonu väzby bol dodaný dňa 09.12.2008. Ďalej uviedol, že už počas väzby správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni, opakovane porušoval ústavný poriadok, nedodržiaval zásady slušného správania sa, vyhrážal sa vyhlásením hladovky. Dňa 20.10.2009 bol premiestnený do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov za účelom výkonu trestu, kde bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Ani tu správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni, porušoval zásady slušného správania sa, prechovával a prenášal nepovolené veci, úmyselne sa poškodil na zdraví, zanedbával starostlivosť o svoj zovňajšok, správal sa arogantne a príkazy príslušníkov plnil len pod priamym dohľadom. V dňoch 03.03.2010, 06.05.2010 a 24.06.2010 bol trikrát disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený nebol. Dňa 14.12.2010 bol premiestnený do ÚVTOS Z. na vlastnú žiadosť za účelom ďalšieho výkonu trestu. Bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni. Disciplinárne potrestaný nebol. Disciplinárne odmenený bol trikrát za vzorné plnenie pracovných povinností. Dňa 16.05.2011 bol opätovne premiestnený do ÚVTOS a ÚVV I. za účelom ďalšieho výkonu trestu a vo vnútornej diferenciácii bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Ani tu nebolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Pracovne nebol zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát. Disciplinárne odmenený nebol.

Do ÚVTOS Z. bol znova premiestnený dňa 26.03.2013 na vlastnú žiadosť a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Disciplinárne potrestaný bol v jednom prípade, disciplinárne odmenený nebol. Po stabilizácii psychického stavu bolo zrušené jeho umiestnenie v oddiele špecializovaného zaobchádzania a bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, pracovne nebol zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitostí, disciplinárne potrestaný nebol a disciplinárne odmenený bol jedenkrát. Dňa 23.04.2014 bol odsúdený premiestnený do ÚVV a ÚVTOS B. za účelom účasti na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Nitra, kde bola uznesením sp. zn. 33Nt/2/2013 zo dňa 23.04.2014 povolená obnova konania a odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Po povolení obnovy konania bol odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/89/2007 zo dňa 12.06.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/68/2014 zo dňa 22.07.2015, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol opätovne dodaný do výkonu trestu do ÚVV a ÚVTOS B., kde bol predvedený príslušníkmi Policajného zboru dňa 02.11.2016. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Odsúdený sa opakovane dopúšťal páchania trestnej činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam s poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti, nevyhovujúce ekonomické podmienky pred výkonom trestu je riziko sociálneho zlyhania stredné a aktuálna resocializačná prognóza menej priaznivá. Riaditeľ v závere hodnotenia konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho podmienečné prepustenie neodporučil.

Súd I. stupňa tiež zistil, že odsúdený bol 11-krát súdne trestaný, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Ďalej uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uvedenú v § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., keď vykonal dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok, keď plnením svojich povinností a správaním sa počas celého doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, pretože bol 6-krát disciplinárne potrestaný za opakované porušenie ústavného poriadku, neplnenie príkazov a nariadení, vyvolávaním konfliktných situácií s inými spoluodsúdenými, aj keď sa odsúdený uvedených previnení dopustil predtým, ako bol prepustený z výkonu trestu v súvislosti s povolením obnovy konania a po opätovnom nástupe do výkonu trestu neboli zaznamenané porušenia ústavného poriadku, súd prihliadol na jeho správanie sa počas celého výkonu trestu. Odsúdený nesplnil ani druhú materiálnu podmienku, že v budúcnosti je možné od neho očakávať, že povedie riadny život, keď tento sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti násilného charakteru a boli mu ukladané podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré zrejme nesplnili svoj účel. V minulosti už bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom mu bol nariadený zvyšok trestu vykonať, keďže v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. Keďže riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredné a nebolo doporučené jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu, ako aj na základe toho, že nemožno od neho dôvodne očakávať, že povedie riadny život, súd I. stupňa jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený podal sťažnosť, ktorú odôvodnil sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca v písomne zdôvodnenej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa z dôvodu, že pri hodnotení podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neboli vzaté do úvahy časové obdobia, v ktorých došlo k udeleniu disciplinárnych potrestaní. K všetkým dochádzalo krátko po nastúpení do výkonu trestu. Neskôr, po adaptácii sa odsúdeného vo výkone trestu, mu boli udeľované iba disciplinárne odmeny. Z uvedeného je zrejmé, že disciplinárne tresty mali na odsúdeného nápravný účinok a v náprave odsúdený vykazoval značný progres. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, kde súd konštatoval, že po povolení obnovy konania potom, čo bol obžalovanému prerušený výkon trestu, vyplýva, že spočiatku bol viackrát disciplinárne potrestaný, avšak od roku 2011 a aj v roku 2014 mu boli udelené disciplinárne odmeny. Namietal preto tvrdenie súdu I. stupňa, že u odsúdeného nedošlo k náprave a poukázal na to, že v období, keď sa nachádzal na slobode po povolení obnovy konania, t.j. od 24.04.2014 do 02.11.2016, viedol riadny život,

nespáchal žiaden priestupok ani trestný čin, našiel si životnú partnerku T. X., s ktorou zdieľal spoločnú domácnosť a s ktorou v súčasnosti aj udržuje kontakt. S poukazom na tieto skutočnosti mal za to, že odsúdený preukázal svoju nápravu a možno preto od neho v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený v písomne podanej sťažnosti poukázal na to, že súd I. stupňa nesprávne rozhodol, výrok napadnutého uznesenia je v rozpore s jeho odôvodnením a boli porušené ustanovenia, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, čo spôsobilo nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia. Okrem toho poukázal na to, že boli porušené jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR a neboli rešpektované rozhodnutia ústavného súdu, čo do dôvodnosti predpokladu viesť riadny život. Namietal, že verejné zasadnutie súdu I. stupňa nebolo vykonané v súlade so zákonom, pretože bolo chaotické a neobjektívne, zo strany sudkyne nepripravené, pretože nevedela, že v jeho veci bola povolená obnova konania ani to, že po jej povolení bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a že po opätovnom odsúdení dobrovoľne nastúpil do výkonu trestu. Namietal, že súd I. stupňa z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Z. prečítal poslednú vetu a záver, čo považuje za neúplné a nespravodlivé. Odignoroval listiny, ktoré predkladal na tomto verejnom zasadnutí a na tieto ani nereagoval. V danom prípade súd I. stupňa porušil jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, keď riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na rozhodnutie súdu I. stupňa, ktoré podľa neho nie je presvedčivé, bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Rozhodnutie považoval za svojvoľné a nespravodlivé, keď zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že do výkonu trestu bol dodaný príslušníkmi policajného zboru i napriek tomu, že tam nastúpil sám. Namietal tiež, že priebeh verejného zasadnutia nebol zaznamenávaný na zvukovom zázname najmä v časti, kde sa vykonávalo dokazovanie. Podľa jeho názoru, tento nezákonný postup je možné konvalidovať iba tak, že súd II. stupňa ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Žiadal, aby bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, príp. aby mu bol uložený aj probačný dohľad, pretože chce viesť riadny a usporiadaný život, chce sa zamestnať, čo preukázal po dobu dvoch rokov po zrušení pôvodného rozsudku a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal aj na rozhodnutia pri iných odsúdených, ktorí i napriek tomu, že nemali disciplinárne odmeny, nepracovali, boli podmienečne prepustený z výkonu trestu. V konečnom dôsledku navrhol, aby bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v kombinácii s probačným dohľadom.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Správne súd I. stupňa konštatoval, vzhľadom na celé hodnotenie z ÚVTOS Z., tento počas celého výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a správaním sa nepreukázal dostatočné polepšenie sa. Je pravdou, že potom, čo odsúdený bol vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody, spočiatku sa správal neprimerane, porušoval povinnosti a nariadenia v ústave na výkon trestu odňatia

slobody, správal sa hrubo, vyhrážal sa vyhlásením hladovky, dokonca sa úmyselne poškodil na zdraví, pokúsil sa o samovraždu a až potom, čo sa v júli 2013 jeho psychický stav stabilizoval, začal sa správať v súlade s ústavným poriadkom a v tomto období bol aj disciplinárne odmenený a to v jednom prípade. Následne bol dňa 23.04.2014 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci konania o povolení obnovy konania. Do výkonu trestu nastúpil 02.11.2016, t.j. viac ako dva roky bol na slobode, kedy si našiel družku, s ktorou žil a potom, čo sa vrátil už do výkonu trestu, sa správal disciplinovane. Naposledy bol disciplinárne odmenený, ako vyplýva z hodnotenia, vo februári 2014. Aj podľa názoru nadriadeného súdu je treba skúmať správanie sa odsúdeného vo výkone trestu počas celej doby. Je nepochybné, že po znížení trestu a po opätovnom vrátení sa odsúdeného do výkonu trestu v novembri 2016, tento sa začal správať v súlade s ústavným poriadkom. Avšak túto skutočnosť nie je možné konštatovať aj na predchádzajúci pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol viackrát disciplinárne potrestaný. Nie je preto možné konštatovať, že svojím správaním sa a plnením svojich povinností preukázal polepšenie. To znamená, že nebola splnená jedna zo základných materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený bol v minulosti viackrát súdne trestaný celkovo 11-krát, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Dňa 12.12.2005 bol naposledy podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, avšak zvyšok trestu mu bol nariadený vykonať dňa 05.04.2011, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. Už v tejto skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Z uvedeného vyplýva, že ani doposiaľ uložené tresty odňatia slobody a ani skutočnosť, že mal možnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viesť riadny život, mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti a preto v tomto prípade nebola splnená ani druhá materiálna podmienka, že v budúcnosti možno od neho dôvodne očakávať, že povedie riadny život. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že počas dvoch rokov, čo bol po povolení obnovy konania prepustený na slobodu, sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, čo bolo pochopiteľné, keďže očakával, aký trest mu bude v obnovenom konaní uložený.

U odsúdeného nebolo teda preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu.

Pokiaľ obžalovaný namietal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, je nutné konštatovať, že toto bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, keď okrem toho, že bola zápisnica diktovaná, kde mal odsúdený možnosť riadne vypovedať, vyjadroval sa aj ku všetkým prečítaným listinným dôkazom, ku ktorým nemal pripomienky, až na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/68/2014, ktorá pripomienka bola zaznamenaná v zápisnici. Nie je pravdivá ani námietka odsúdeného, že verejné zasadnutie nebolo nahrávané a tým bolo porušené ustanovenie § 61a Tr. por., pretože celé verejné zasadnutie bolo zaznamenané aj s využitím technického zariadenia, určeného na zaznamenávanie zvuku, ktorý zvukový záznam sa nachádza v elektronickom súdnom spise. Neobstojí ani námietka odsúdeného, že rozhodnutie súdu I. stupňa nebolo riadne odôvodnené, pretože súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a rozhodnutie aj správne odôvodnil a rovnako sa v ňom vyrovnal aj s námietkami odsúdeného.

Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.